Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/65/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104130698 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1104130698.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: K. G., J. I. Ú. Č..XX, D. I., zastúpeného: JUDr. Pavlom Seleckým, advokátom, so sídlom Slnečná č.48, Pezinok, proti odporcovi: S. -Slovenská G., S..D.., D. D. K. O. Č..X, J., o náhradu škody v sume X XXX,XX R. (XXX XXX,-Sk) D. G., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného D. J. W., X. K. XX.L. XXXX, Č..T.. XXC XXX/ XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia náhrady škody v sume X XXX,XX R., navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume XXX,XX R. a nahradiť na účet súdu trovy konania v sume X XXX,XX R.. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 5 ods.1 písm. h/, § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Z písomného znaleckého posudku č XX/XXXX, vypracovaného znalcom W.. W. C.. Š.; ustanoveným uznesením sp.zn. XXC XXX/XX-XX X. K.S. X.X.XXXX; ako aj z obsahu kontrolného písomného znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom I. T., ustanoveným uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XXX X. K. X.X.XXXX; mal jednoznačne preukázané, že z technického hľadiska je možné konštatovať, že k dopravnej nehode dňa XX.X.XXXX C. E. G. XXX N. R..Č.. G. -XXX S. a C. Y. Q. XXX O. R..Č.. G. XXX S. nedošlo spôsobom, ktorý uvádzajú účastníci dopravnej nehody v spisovom materiáli. Poukázal na to, že obidvaja znalci zhodne uviedli, že z technického hľadiska je možné vylúčiť, že poškodenie vozidla G. XXX N. R..Č.. G. -XXX S. S. C. Y. Q. XXX O. R..Č.. G. XXX S. vzniklo pri posudzovanej dopravnej nehode spôsobom, ktorý uvádzajú účastníci dopravnej nehody v spise. So zreteľom na uvedené dospel k záveru, že odporcovi nevznikla povinnosť nahradiť škodu navrhovateľovi, nakoľko vznik škody na motocykli navrhovateľa nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, a to dopravnou nehodou, ku ktorej malo prísť dňa XX.X.XXXX. Zdôraznil, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom ak chýba čo aj len jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nie je možné nárok na náhradu škody priznať. V tejto súvislosti konštatoval, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že škoda na motocykli vznikla v dôsledku dopravnej nehody, teda chýba príčinná súvislosť medzi poškodením jeho motocykla a konaním vodiča motorového vozidla, ktorým mala byť spôsobená dopravná nehoda. Vzhľadom na závery kontrolného znaleckého posudku zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania doložením písomného stanoviska Ú. D. W.L. Ž. A., obsahom ktorého malo byť opätovné posúdenie nehodového deja dopravnej nehody, príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a škodou, ktorá mala byť v dôsledku dopravnej nehody spôsobená na motocykli navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Odporca v konaní mal plný úspech, a preto zaviazal navrhovateľa; ktorý v konaní úspech nemal; na náhradu trov konania odporcovi v sume XXX,XX R., ktoré mu vznikli zaplatením preddavkov v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania. Podľa ustanovenia § 148 ods.1 O.s.p. uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť i trovy štátu v sume X XXX,XX R., v ktorej bola vyplatená odmena znalcom zo štátnych finančných prostriedkov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že nevykonaním dôkazu mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, keď súd prvého stupňa zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania vypracovaním posudku Ú. D. W. E. Ž.W.. Namietal, že pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní len z dvoch listinných dôkazov - stanovisko znalca W.. W. Š. S. W.. I. T., ktorí vychádzali z rýchlosti motocykla do 45 km/h, tak tieto sa nezaoberali situáciou, ak by išiel motocykel rýchlejšie a nehodu nehodnotili v situácii, ak by prekročil rýchlosť 45 km/h, čo konštatoval znalec W.. S. N., ktorý určil, že nehoda sa stala, ale pri vyššej rýchlosti. Dôvodil tým, že znalec W.. T. už v úvode určil nesprávnu analýzu deja nehody. Uviedol, že zákonnou úlohou súdu bolo vysporiadať sa s výpoveďami priamych svedkov: poškodeného a škodcu, ako aj nepriamych svedkov, príslušníkov G. X. G.. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa jednoznačne preukázali, že priebeh dopravnej nehody dňa XX. X. XXXX, uvádzaný jej účastníkmi, je technicky neprijateľný a rozhodujúce poškodenia C. Y. nemohli technicky vzniknúť v príčinnej súvislosti s deklarovanou dopravnou nehodou. Ďalšie dokazovanie v predmetnom konaní by bolo nadbytočné a nehospodárne vzhľadom na tom, že uvedené potvrdili dva súdnoznalecké posudky vypracované v konaní. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie navrhovateľom uplatňovaného nároku na náhradu škody spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že odporcovi nevznikla povinnosť nahradiť škodu navrhovateľovi, nakoľko vznik škody na motocykli navrhovateľa nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, a to dopravnou nehodou dňa XX.X.XXXX, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 5 ods. 1, písm. h/, 15 ods. 1), ktoré aj správne aplikoval na zistený skutkový stav dostatočne podložený výsledkami znaleckého dokazovania a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu aj náležite, v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Obsah odvolania navrhovateľa tak nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvádzaných, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Súd hodnotí aj znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Jeho faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Na to musí aplikovať § 127 ods. 2 O.s.p. (preskúmanie posudku iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou). Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania. Súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Správne v konaní postupoval, pokiaľ vzhľadom na potrebu odborného posúdenie príčinnej súvislosti medzi škodovou/poistnou udalosťou (priebehom nehodového deja) a vznikom škody (poškodeniami motocykla a vozidla), nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru cestnej dopravy. Súd prvého stupňa vzal za základ svojho rozhodovania ustanoveným znalcom W.. T. vypracovaný kontrolný znalecký posudok Č.. X/XXXX, v ktorom znalec posúdil rozdielne závery znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom W.. Š. S. navrhovateľom predloženého znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom W.. N.. Kontrolný znalecký posudok spĺňal všetky zákonné náležitosti, znalec pri jeho vypracovaní vychádzal zo všetkých relevantných a dostupných skutočností, ktoré odborne posúdil a po ich zhodnotení výsledky premietol do svojich záverov, v ktorých sa stotožnil so závermi znalca W.. Š. o technickej neprijateľnosti účastníkmi opísaného priebehu dopravnej nehody a nesúhlasil so závermi znalca W.. N. z dôvodu technicky neprijateľných rýchlostí jazdy vozidla a motocykla v okamihu vzájomného stretu. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie pred súdom prvého stupňa za stavu, keď ani dodatočne neboli zistené také iné závažné skutočnosti zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé výrazným spôsobom ovplyvniť závery kontrolného znaleckého dokazovania, nepovažoval ani odvolací súd za potrebné doplniť dokazovanie Ú. D. W. Ž. A. posúdenie správnosti záverov v konaní podaných znaleckých posudkov. Závery kontrolného znaleckého posudku Č..X/XXXX v danej veci korešpondujú so záverom odbornej analýzy O. Y., ako aj so závermi znaleckého posudku Č..XX/XXXX X. W.. Š., a dávajú tak dostatočne spoľahlivý podklad pre prijatie záveru, že k dopravnej nehode nedošlo tak, ako bola táto účastníkmi nehody opísaná, a teda že poškodenie na motocykli nemohlo vzniknúť pri účastníkmi deklarovanom priebehu nehodového deja. Znalecký posudok č. X/XXXX predložený navrhovateľom vychádzal z hypotetickej rýchlosti motocykla v čase kontaktu s vozidlom 65,5 km/h, vypočítanej spätne - z konečnej polohy motocykla a miesta kontaktu a pádu motocykla na vozovku, čo je v rozpore s účastníkmi nehody uvádzaným priebehom nehody, ktorí síce zhodne uviedli rýchlosť vozidiel 50-60km/h, ale to pred dopravnou nehodou, keď vodič vozidla odhadol rýchlosť motocykla vo svojej výpovedi na 40 km/h, pričom sa mal pohybovať neisto, čo korešponduje s výpoveďou navrhovateľa, že ubral plyn, na čo motocykel zareagoval akoby šliapol na brzdu (ubratím plynu pribrzdil rýchlosť a v tom narazilo do neho vozidlo). Uvedenému popisu nehodového deja jeho účastníkmi tak zodpovedá kontrolný znalecký posudok, ktorého závery si preto súd prvého stupňa správne osvojil. So zreteľom na to, že odvolací súd nezistil, že by výsledok hodnotenia dôkazov (jednotlivých znaleckých posudkov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti) súdom prvého stupňa nezodpovedal pravidlám logického myslenia, možno uzavrieť, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací sa tak stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo bezpečne preukázať, že škoda na jeho motocykli vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa XX.X.XXXX, a preto možno uzavrieť, že vyhoveniu jeho návrhu v danej veci bráni nedostatok príčinnej súvislosti medzi poškodením jeho motocykla a konaním vodiča motorového vozidla, ktorým mala byť spôsobená dopravná nehoda. Odvolací súd tak nemohol uznať opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa jeho návrh zamietol, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc s jeho právnym záverom, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu však odvolací súd nepriznal pre absenciu jeho návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v odvolacom konaní podľa ust. § 151 ods.1 vety prvej O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.