Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/105/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105211671 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1105211671.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: HASTRA, s. r. o., Dolné Rudiny 2/3528, Žilina, IČO: 31 606 296, zast. JUDr. Františkom Feníkom, advokátom, Predmestská 25, Žilina, proti odporcom: 1/ UniCredit Leasing Slovakia, a. s., Plynárenská č. 7/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, 2/ ARKO, spol. s r. o., Horná č. 67, Banská Bystrica, IČO: 36 007 188, zast. JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, Železničná č. 90/12, Považská Bystrica, o zaplatenie 18.238,56 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. 11. 2011 č. k. 27Cb/413/2005-101 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 28. 11. 2011 č. k. 27Cb/413/2005-107 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. 11. 2011 č. k. 27Cb/413/2005-101 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 28. 11. 2011 č. k. 27Cb/413/2005-107 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu priznal odporcovi v 2. rade vo výške 1.436,20 Eur a o trovách odporcu v 1. rade rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak, že ich náhradu odporcovi v 1. rade nepriznal. V odôvodnení uviedol, že po vykonaní dokazovania výpoveďami účastníkov konania, ich vyjadreniami k veci, listinnými dôkazmi a to najmä leasingovou zmluvou č. 44900014 zo dňa 29. 09. 2000, listom odporcu v 1. rade zo dňa 10. 01. 2005, ktorý odstúpil od leasingovej zmluvy, zmluvou o poskytovaní služieb pri ochrane osôb a majetku zo dňa 08. 04. 2004, obsahom vyšetrovacieho spisu ORPZ v Trenčíne ČVS: ORP-782/2-OVK-TN-2004 a ostatnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil, že medzi navrhovateľom ako leasingovým nájomcom a odporcom v 1. rade ako leasingovým prenajímateľom bola uzavretá leasingová zmluva č. 44900014 dňa 29. 09. 2000, ktorej predmetom bol mobilný kompresor Comp-Air Demag typ Z30B. V noci zo 17. 06. 2004 na 18. 06. 2004 došlo k odcudzeniu predmetu leasingu neznámym páchateľom zo stráženého oploteného neuzamknutého areálu staveniska na moste ponad rieku Váh medzi obcami Ilava-Pruské a trestné stíhanie pre trestný čin krádeže bolo prerušené. Medzi navrhovateľom ako odberateľom a odporcom v 2. rade ako dodávateľom bola dňa 08. 04. 2004 uzavretá zmluva o poskytovaní služieb pri ochrane osôb a majetku, podľa ktorej sa odporca v 2. rade zaviazal vykonávať strážnu službu na uvedenom stavenisku navrhovateľa a zabrániť tak rozkrádaniu, odcudzovaniu, poškodzovaniu a zneužívaniu majetku navrhovateľa. Navrhovateľ sa návrhom domáhal voči odporcovi v 1. rade zaplatenia žalovanej čiastky titulom vrátenia leasingových splátok, ktoré zaplatil odporcovi v 1. rade počas trvania leasingovej zmluvy až do krádeže predmetu leasingu z dôvodu, že odporca v 1. rade nemôže splniť svoj záväzok predať mu predmet leasingu a previesť tak na neho vlastníctvo ako sa zaviazal v leasingovej zmluve a z dôvodu, že odporca v 1. rade sa prijatím splátok bezdôvodne obohatil. Súd po preskúmaní obsahu leasingovej zmluvy dospel k záveru, že práva a povinnosti zmluvných strán v prípade odcudzenia predmetu leasingu neboli zmluvne dohodnuté, pretože podľa čl. VII bod 7.1 zmluvy bola dohodnutá úprava pre prípad poškodenia alebo zničenia predmetu leasingu a nie jeho odcudzenia. Preto pri posudzovaní nároku navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade postupoval podľa zákonnej úpravy upravujúcej nemožnosť plnenia podľa ust. § 575 až 577 Obč. zák. a ust. § 352 až 354 Obch. zákonníka túto úpravu len dopĺňajú. Vzhľadom na to, že odporca v 1. rade nemohol na navrhovateľa previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu, jeho plnenie sa stalo nemožným a teda podľa ust. § 575 ods. 1 Obč. zák. toto plnenie zaniklo. Proti odporcovi v 1. rade mohol navrhovateľovi vzniknúť nárok na náhradu škody podľa ust. § 353 Obch. zák., avšak len vtedy, ak nemožnosť plnenia nebola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 374 Obch. zák.). Dospel k záveru, že k odcudzeniu predmetu leasingu došlo ešte pred uplynutím zmluvne dohodnutej doby trvania leasingu, teda predtým ako bol odporca v 1. rade povinný plniť. Odcudzenie predmetu leasingu bolo teda okolnosťou, ktorá vylučuje zodpovednosť odporcu v 1. rade na nahradenie škody. K zániku plnenia odporcom v 1. rade došlo pre objektívnu nemožnosť plnenia, preto navrhovateľ nemal dôvod od leasingovej zmluvy odstúpiť podľa ust. § 495 ods. 3 Obch. zák. a preto nárok navrhovateľa na vrátenie zaplatených leasingových splátok z dôvodu odstúpenia od zmluvy nie je dôvodný. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade súd prvého stupňa dospel k záveru, že odcudzený predmet leasingu nebol majetkom navrhovateľa, keďže v čase odcudzenia bol majetkom odporcu v 1. rade. Na tento predmet leasingu sa preto nevzťahovala zmluva o poskytovaní služieb pri ochrane osôb a majetku a preto odporcovi v 2. rade nevznikla povinnosť podľa čl. 5 zmluvy nahradiť navrhovateľovi prípadnú škodu. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa preto ani neskúmal, či sa predmet leasingu v stráženom objekte aj skutočne nachádzal ako ani to, či boli splnené ďalšie podmienky na uplatnenie náhrady škody podľa tohto článku zmluvy a nárok navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol vo vzťahu k odporcovi v 2. rade podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ako úspešnému účastníkovi mu priznal ich náhradu, ktorej výšku špecifikoval v odôvodnení rozsudku a vo vzťahu k odporcovi v 1. rade rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a návrhu vyhovieť, alebo vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku škody na majetku žalobcu vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, keď škodu navrhovateľa nepovažoval za škodu, ktorá mu vznikla tým, že zaplatil odporcovi v 1. rade leasingové splátky a predmet leasingu nemohol kúpiť. Odporca v 2. rade si svoj záväzok zabrániť poškodzovaniu majetku nesplnil tým, že nezabránil odcudzeniu kompresora. Navrhovateľovi ubudol finančný majetok vo výške zaplatených splátok, ktorých výška je známa a preukázaná, teda došlo ku skutočnej ujme na majetku navrhovateľa. Odporca v 2. rade na základe zmluvy ako aj príslušných ustanovení Obch. zákonníka zodpovedá za vzniknutú škodu, keďže v konaní boli preukázané všetky atribúty zodpovednosti odporcu v 2. rade. Uviedol, že je právne irelevantné, či predmetný kompresor v čase jeho odcudzenia bol vo vlastníctve navrhovateľa alebo v jeho správe. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca v 1. rade a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť s odôvodnením, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými tvrdeniami navrhovateľa o jeho nároku na náhradu škody a vec správne právne posúdil, keď konštatoval neexistenciu nároku navrhovateľa proti obom odporcom. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca v 2. rade a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Poukázal na to, že bolo preukázané, že v čase odcudzenia kompresora tento nebol vo vlastníctve navrhovateľa a uvedený stroj sa ani na stavenisku nenachádzal a preto nie je daný dôvod na náhradu škody. Takéto plnenie by bolo v rozpore so znením zmluvy o poskytovaní služieb pri ochrane osôb a majetku a navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným na podanie predmetného návrhu proti odporcovi v 2. rade. Uviedol, že odporca v 2. rade uvedenú zmluvu žiadnym spôsobom neporušil a nedošlo k odcudzeniu majetku navrhovateľa. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Z obsahu spisu vyplývajú skutkové zistenia súdu prvého stupňa, ktoré nie sú sporné a to uzavretie leasingovej zmluvy č. 44900014, rovnako nebolo sporné zaplatenie leasingových splátok navrhovateľom a ich výška počas trvania leasingovej zmluvy. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal od odporcu v 1. rade náhrady škody a to vo výške, ktorá predstavuje uhradené leasingové splátky navrhovateľom počas trvania leasingovej zmluvy, od ktorej odporca v 1. rade odstúpil listom zo dňa 10. 01. 2005 spätne ku dňu 08. 10. 2004. Od tejto leasingovej zmluvy odstúpil aj navrhovateľ listom zo dňa 08. 02. 2005. Rovnako nebolo sporné uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb pri ochrane osôb a majetku medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade, od ktorého sa navrhovateľ domáhal náhrady škody v rovnakej výške z dôvodu porušenia povinností odporcom v 2. rade, ktoré mu zo zmluvy vyplývali. Z uvedeného teda vyplýva, že nárok na náhradu škody proti každému z odporcov bol uplatnený síce ako nárok na náhradu škody, ale z iných právnych dôvodov a z iných zmlúv. V konaní musí navrhovateľ preukazovať nielen vznik škody ale aj jej výšku. Obidve zmluvy sú zmluvami, ktoré podliehajú režimu Obchodného zákonníka a sú to zmluvy inominátne, uzavreté podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. zákonníka. Ako bolo uvedené, predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody, ktorá mala vzniknúť z porušenia záväzkových vzťahov - zo zmlúv. Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka predpokladmi pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo zmluvy, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Vyžaduje sa preto v danej veci zistenie, či odporcovia porušili povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu (zo zmluvy) a či krádež a následná škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu v 2. rade. Zodpovednosť za škodu je zodpovednosťou objektívnou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Navrhovateľ v návrhu žiada o zaplatenie škody vo výške 549.455,- Sk (18.238,56 Eur) od jedného alebo oboch odporcov a túto výšku odvodzuje od výšky celkovo zaplatených leasingových splátok. Týmto však navrhovateľ nepreukázal zodpovednosť odporcov za vznik škody. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti každého z odporcov za uplatnenú škodu, zaoberať sa aj jej rozsahom podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka. Dokazovanie v naznačenom smere nemôže odvolací súd nahradiť vlastným dokazovaním. Týmto postupom by odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, pretože by účastníkom odoprel možnosť prieskumu správnosti nových skutkových zistení na základe ich prípadného odvolania proti ďalšiemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa. V súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.