Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/255/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107201699 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107201699.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: T.. X.N. Q., F. W. Y. F. XX, F., zastúpenej JUDr. Ľubicou Balkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21 proti odporcovi: R.. Y. F., L. XX, F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky: K.. Y. S., F. M., L. X, o určenie neplatnosti vyhlásenia o uznaní dlhu, súhlase s exekúciou a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného L. F. K., A. H. XX.I.Ó. XXXX, Č..V.. XC XX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov, a to vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlasu s exekúciou, spísaných notárskou zápisnicou dňa XX. X. XXXX a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa XX. X. XXXX, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške XXX,XX X.. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX. X. XXXX boli medzi účastníkmi konania uzavreté dve mandátne zmluvy, na základe ktorých odporca poskytoval právne služby navrhovateľke ako spoločníčke obchodnej spoločnosti O. - Š. L. C. L.. L. C..I.. a jednak tejto samotnej obchodnej spoločnosti. Predmetom mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom a navrhovateľkou ako spoločníčkou obchodnej spoločnosti bol záväzok odporcu vykonávať právne úkony na ochranu jej práv a oprávnených záujmov a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi za vykonanú činnosť odmenu. Dňa XX. X. XXXX navrhovateľka ako spoločníčka obchodnej spoločnosti po prvýkrát písomne uznala dlh, čo do dôvodu a výšky, voči odporcovi, ktorý jej mal vzniknúť v súvislosti s poskytovaním právnych služieb na základe mandátnej zmluvy vo výške X.XXX.XXX,- Sk T. H. a zaviazala sa ho uhradiť najneskôr do X. X. XXXX. Následne dňa XX. X. XXXX uznala, čo do dôvodu a výšky, dlh voči odporcovi vzniknutý v súvislosti s poskytovaním právnych služieb na základe mandátnej zmluvy vo výške X.XXX.XXX,-Sk plus DPH, ktorý sa zaviazala uhradiť najneskôr do XX. XX. XXXX. Z obsahu notárskej zápisnice zo dňa XX. X. XXXX zistil, že navrhovateľka ako dlžník a povinná osoba vyhlásila, že dňa XX. X. XXXX podpísala mandátnu zmluvu s odporcom ako veriteľom, podľa ktorej sa mu zaviazala zaplatiť odmenu za poskytované právne služby s tým, že odmena veriteľa ku dňu XX. X. XXXX predstavovala sumu X.XXX.XXX,- SK plus DPH; navrhovateľka ako dlžník a povinná osoba vyhlásila, že uznáva tento záväzok a zaviazala sa ho zaplatiť veriteľovi. Dňa XX. X. XXXX uzavreli účastníci konania zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky vo veľkosti jednej polovice k bytu za účelom zabezpečenia záväzku navrhovateľky voči odporcovi vyplývajúceho jej z notárskej zápisnice, ktorý mal byť navrhovateľkou splatený najneskôr do XX. XX. XXXX. Ku spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti jednej polovice k bytu bola dcérou navrhovateľky uzatvorená s odporcom dňa XX. X. XXXX zmluva o zriadení záložného práva, za účelom zabezpečenia odporcovej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej notárskej zápisnice. Dňa XX. X. XXXX uzavreli účastníci konania ďalšiu zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, predmetom ktorej bol prevod rekreačnej chaty s pozemkom vo vlastníctve navrhovateľky. Dňa XX. X. XXXX odstúpila navrhovateľka od zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu jej uzavretia v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a pri absencii slobodnej vôle a súčasne toho istého dňa odporca doručil navrhovateľke odstúpenie od uzatvorených mandátnych zmlúv. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 37 ods. 1, § 49, § 558, § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že odporca ju nútil (vyhrážal sa) k uskutočneniu predmetných právnych úkonov, konštatoval, že navrhovateľka túto skutočnosť žiadnym dôkazom nepreukázala a táto skutočnosť zostala len v štádiu jej ničím nepodloženého tvrdenia. Poukázal na to, že práve naopak, z čestného vyhlásenia dcéry navrhovateľky zo dňa XX. X. XXXX vyplýva, že navrhovateľka zmluvu o zabezpečovacom prevode uzatvorila z vlastnej iniciatívy a po predchádzajúcej konzultácii s ňou, dobrovoľne, vážne a slobodne a pri plnom vedomí a nemá vedomosť, že by odporca v súvislosti s uzatvorením predmetnej zmluvy vyvíjal na jej matku nátlak alebo že by použil voči nej akejkoľvek hrozby či násilie, respektíve, že by zmluvu uzatvárala v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V tejto súvislosti zdôraznil, že uvedené čestné vyhlásenie dcéra navrhovateľky spísala v čase, keď vedela, aký je zdravotný stav navrhovateľky. Konštatoval, že pokiaľ bola navrhovateľka odporcovi dlžná na odmene za poskytnuté právne služby minimálne sumu cca X,X Y. SK, je odôvodnené, aby odporca ako advokát dal najavo svojmu klientovi, že ak mu nezaplatí za to, čo pre neho dosiaľ vykonal, prípadne ak mu neposkytne v tomto smere určité zabezpečenie, prestane ho ďalej zastupovať, a preto z tohto pohľadu považoval požiadavku zo strany odporcu za plne legitímnu. V tomto prípade preto mal za to, že nemohlo ísť o vyhrážanie sa zo strany odporcu, ktoré by spĺňalo znaky bezprávnej vyhrážky, nakoľko požiadavka odporcu, že nebude ďalej navrhovateľku právne zastupovať, nemá svojím charakterom a intenzitou taký následok, že by vzbudzovala dôvodný strach u navrhovateľky. V tomto smere uviedol, že navrhovateľka ničím nepreukázala, že by prípadné okamžité ukončenie právneho zastupovania odporcom, malo na jej postavenie také nepriaznivé následky, že by bolo možné takéto vyhrážanie sa, odmietnutím ďalšieho právneho zastupovania, považovať za bezprávnu vyhrážku. V takomto prípade zo strany odporcu išlo o oprávnený postup, ktorým sa snažil získať odplatu, respektíve zabezpečenie odplaty za to, čo pre navrhovateľku doposiaľ vykonal. Poukázal aj na následné správanie sa navrhovateľky po uzatvorení namietaných právnych úkonov, spochybňujúce jej tvrdenia v konaní, ktorými odôvodňovala neplatnosť ňou uzatvorených právnych úkonov. Zdôraznil, že oba napadnuté právne úkony boli urobené pred notárom vo forme notárskej zápisnice, čo robí tento úkon verejnou listinou, pravdivosť obsahu, ktorej sa prezumuje. Tiež poukázal na to, že právny úkon, ktorým navrhovateľka zriadila zabezpečovací prevod práva k rekreačnej chate, nenapadla ako neplatný pre nedostatok vôle. Poukázal tiež na korešpondenciu účastníkov, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka mala snahu uznaný dlh plniť. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že navrhovateľka napadnuté právne úkony neuzatvorila neslobodne, pokiaľ ide o existenciu bezprávnej vyhrážky, keď prípadný nátlak zo strany odporcu v tom smere, že ju nebude ďalej zastupovať, nebol takej intenzity a rozsahu, že by ho bolo možné kvalifikovať ako bezprávnu vyhrážku, nakoľko vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol urobený, treba mať zato, že odporca týmto spôsobom mohol v danom prípade konať a nie je bezprávnou vyhrážkou, ak advokát klienta žiada o zaplatenie odmeny za poskytnuté služby s upozornením o možnosti ukončenia poskytovania právnych služieb, ak by tak klient neurobil. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že sa nachádzala v zlom psychickom stave z dôvodu diagnostikovania závažného onkologického ochorenia, konštatoval, že takýto stav, ktorý vznikol objektívne, je možné považovať za tieseň, ktorá však sama o sebe neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje a zakladala len oprávnenie navrhovateľky od takýchto právnych úkonoch úkonov odstúpiť. Napokon uzavrel, že napadnuté úkony sú z hľadiska vyjadrenia ich predmetu dostatočne určité, z jazykového hľadiska dostatočne zrozumiteľné, pričom ich predmet je možný a právom dovolený, boli urobené v predpísanej písomnej forme a spĺňajú všetky zákonné podmienky pre ich platnosť. Napokon poukázal aj na ekvivalent vzájomných plnení, kedy výška uznaného dlhu sa približne pohybuje a vzájomne korešponduje s výškou poskytnutého zabezpečenia. Záverom konštatoval, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice, a preto je potrebné tento právny úkon navrhovateľky považovať za platný. Navrhovateľka nepredložila v konaní žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že predmetný dlh nevznikol, prípadne že by zanikol v uznanej výške a jej tvrdenie o tom, že odporca jej nedal riadne vyúčtovanie ním poskytnutých právnych služieb, nie je dôkazom o neexistencii, prípadne zániku dlhu, keď zakladá iba porušenie povinnosti advokáta z uzatvorenej mandátnej zmluvy. K tvrdeniu navrhovateľky, že odporca si do vyúčtovanej odmeny nezapočítal zálohu vo výške XXX XXX,- Sk poznamenal, že pokiaľ ide o sumu XXX XXX,- Sk bezhotovostne prevedenú na bankový účet odporcu z bankového účtu dcéry navrhovateľky, nebolo preukázané, že predmetná suma bola skutočne určená na účel plnenia zálohy za poskytnuté právne služby; inak túto otázku ani nepovažoval za relevantnú vo vzťahu k predmetu konania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zrušenia, dôvodiac odmietnutím spravodlivosti, konaním na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX v jej neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti vedľajšej účastníčky na jej strane. Namietala, že súd prvého stupňa nezákonne konal a nezákonne skončil vec na tomto pojednávaní v neprítomnosti jej právnej zástupkyne riadne a včas ospravedlnenej z dôvodu PN - faxom doručeným do podateľne súdu, na sekretariát predsedu a podpredsedu súdu, ako aj riaditeľovi súdnej správy. Ďalej namietala, že vec bola prejednaná aj v jej neprítomnosti napriek jej riadne a včas podanej žiadosti o ospravedlnenie troma faxovými podaniami so žiadosťou o nepojednávanie v jej neprítomnosti a o vytýčenie vo veci nového termínu pojednávania, doručenej faxom dňa XX. XX. XXXX a potvrdenej do troch dní doručením prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa XX. XX. XXXX, ako aj s poukazom na riadne a včas ospravedlnenú neprítomnosť jej právnej zástupkyne pre právnu prekážku - PN, oznámenú troma faxovými podaniami. Napokon tiež namietala konanie v neprítomnosti vedľajšej účastníčky - poškodenej tiež nezákonným postupom odporcu, ospravedlnenej pre zdravotné ťažkosti preukázaným dokladom návštevy pohotovostnej lekárskej služby dňa XX. XX. XXXX, odoslanom do podateľne súdu XX. XX. XXXX. So zreteľom na listiny preukazujúce ospravedlnenie a žiadosť nepojednávať v neprítomnosti ospravedlnených účastníkov pre právnu prekážku - pracovnú neschopnosť právnej zástupkyne, s uvedením legitímneho dôkazu, čísla PN, dňa XX. XX. XXXX, teda bezodkladne doručenými faxovými podaniami na tri faxové čísla - podateľňa, sekretariát a riaditeľ súdnej správy a doručeným dokladom zo zdravotnej pohotovosti do podateľne súdu vedľajšou účastníčkou dňa XX. XX. XXXX, bolo rozhodnuté v ich neprítomnosti nezákonným spôsobom, čím došlo k odmietnutiu spravodlivosti, ktorú právny poriadok SR, ako aj a medzinárodné právo, zakazuje. Namietala tiež náhodnosť výberu sudcu R.. F. V. v súvislosti postupom podpredsedníčky súdu po odstúpení zákonnej sudkyne R.. Q.. V doplnenom odvolaní zo dňa X. X. XXXX zotrvala na dôvodoch svojho odvolania, nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa, poukazovala na to, že rozsudok je nepravdivý a zavádzajúci, že nie je podpísaný zákonným sudcom, ale iba asistentkou a zapisovateľkou zodpovednou za správnosť vyhotovenia. Podľa nej došlo k porušeniu zásady ústnosti, zásady dodržiavania § 39 Občianskeho zákonníka v kontexte s § 265 Obchodného zákonníka. Vytýkala súdu prvého stupňa, že od S. XXXX v konaní nečinne toleroval porušovanie právoplatného predbežného opatrenia. Poukazovala na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je svojvoľné a nezákonné, je v rozpore s právnym poriadkom SR, s Ústavou SR, ako aj v rozpore so záväzkami z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne, odôvodnené v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd prvého stupňa podľa neho správne vyhodnotil návrh navrhovateľky ako nedôvodný, keďže táto svoje tvrdenia, ktorými spochybňuje platnosť notárskej zápisnice a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, nijakým spôsobom nepreukázala a neuniesla tak svoje dôkazné bremeno. Poznamenal, že navrhovateľka vo svojom odvolaní opakovane uvádza množstvo rôznorodých, zmätočných a nepodložených tvrdení, ktoré nemajú žiadnu súvislosť s predmetom konania. Uviedol, že navrhovateľka svojím zjavne účelovým postupom, vrátane rôznych obštrukcií, dlhodobo úmyselne spôsobuje prieťahy v konaní a v tejto súvislosti poukázal na nález Ú.Q. L. L. C. L. A. K.. Ú. XX/XXXX -XX zo dňa XX. X. XXXX, ako aj nález spisovej značky K.. Ú. XXX/XXXX - XX za X.X. XXXX. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie navrhovateľky zamietnuť a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa venoval otázke platnosti právnych úkonov vyhlásenia o uznaní záväzku a súhlasu s exekúciou spísaných vo forme notárskej zápisnice dňa XX.X.XXXX a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa XX.X.XXXX náležitú pozornosť, na jej posúdenie vykonal všetko potrebné dokazovanie (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 37 ods. 1, § 49, §558, § 553) a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu vzhľadom na to, že nezistil rozpor namietaných právnych úkonov so zákonom, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa podrobne a právne precízne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Navrhovateľka vo svojom odvolaní, čo do veci samej, neuvádzala žiadne také konkrétne námietky či argumenty, s ktorými by sa súd prvého stupňa, z hľadiska rozhodovania o merite veci, už nevysporiadal; v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, prečo na ne neprihliadol a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom rozsahu, jeho napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že považuje za potrebné ho doplniť - na zdôraznenie jeho správnosti, o dôvody poukazujúce na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľky týkajúcich sa najmä postupu súdu prvého stupňa v konaní. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť dvoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady, keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho práve skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Právo účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez jeho prítomnosti, ale tak, že je povinný účastníkovi konania poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, a preto Občiansky súdny poriadok ukladá v ust. § 115 ods. 1,2 súdu povinnosť predvolať účastníka konania na pojednávania tak, aby mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, pričom je výlučne na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Ak účastníkovi bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania a oznámiť súdu dôvod tejto žiadosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka konania, ktorý hoci bol riadne a včas predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil a ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, teda ktoré nielen jemu, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností, by neumožňovali sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité), nepredvídateľné, resp. neočakávané, neodvrátiteľné a náhle. Je na účastníkovi, aby najneskôr do rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania, existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázal k žiadosti pripojenými dôkazmi, v opačnom prípade zostáva jeho žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré predvolal aj navrhovateľku a jej právnu zástupkyňu. Pred začatím nariadeného súdneho pojednávania bola súdu prvého stupňa zaslaná faxom žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľky (č.l. 304 spisu) o jej ospravedlnenie na pojednávaní, ako aj jej klientky - navrhovateľky a vedľajšej účastníčky, a to zo zdravotných dôvodov, T. Č.. N., s tým, že túto predloží na pojednávaní; súčasne nepožiadala o odročenie pojednávania. Zároveň bola súdu prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX zaslaná faxová správa (č.l. 307 spisu), podpísaná navrhovateľkou (a zrejme aj jej právnou zástupkyňou), ktorou táto požiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní, s tým, aby sa v jej neprítomnosti nepojednávalo a aby bol vytýčený nový termín pojednávania, a to z dôvodu nemožnosti účasti jej právnej zástupkyne zo zdravotných dôvodov. Napokon bola dňa XX.XX.XXXX zaslaná súdu prvého stupňa faxová správa (č.l. 309 spisu), ktorou vedľajšia účastníčka konania ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní pre akútne zdravotné problémy, pre ktoré bola ošetrená dňa XX.XX.XXXX na pohotovosti, o čom pripojila doklad o poskytnutí lekárskej prvej pomoci. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd prvého stupňa skonštatoval, že sa nedostavila navrhovateľka, ktorá mala doručené predvolanie - uložením na pošte, svoju neprítomnosť ospravedlnila faxom zo dňa XX. XX. XXXX z dôvodu PN a požiadala pojednávanie odročiť, rovnako sa nedostavila jej právna zástupkyňa, ktorá mala doručenie predvolania vykázané, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnila a nedostavila sa tiež vedľajšia účastníčka, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila bez toho, aby požiadala o odročenie pojednávania. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka sa opakovane na pojednávania nedostavovala, pričom k ospravedlneniu zo dňa XX.XX.XXXX nepripojila doklad preukazujúci jej PN, a v konaní už bola vypočutá, opakovane sa písomne vyjadrila k predmetu veci, a bola riadne zastúpená právnym zástupcom, ktorý svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní neospravedlnil, a vzhľadom na predchádzajúce upozornenie právnej zástupkyne navrhovateľky na jej obštrukcie, ako aj vzhľadom na to, že vedľajšia účastníčka nepožiadala o odročenie pojednávania, pokiaľ aj doložila záznam o poskytnutí lekárskej pomoci, vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky, jej právnej zástupkyne a vedľajšej účastníčky . V danej veci súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v neprítomnosti navrhovateľky, jej právnej zástupkyne a vedľajšej účastníčky, ktoré mali predvolanie riadne a včas doručené, keď žiadosť navrhovateľky a jej právnej zástupkyne o odročenie pojednávania správne vyhodnotil ako nedôvodnú, vzhľadom na to, že nedoložili súčasne so žiadosťou o odročenie pojednávania, resp. najneskôr do začatia nariadeného pojednávania, doklad hodnoverne preukazujúci, že v účasti na pojednávaní niektorej z nich bráni tvrdená práceneschopnosť. Pokiaľ vedľajšia účastníčka predložila v súvislosti s ospravedlnením svojej neúčasti na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX doklad o poskytnutí lekárskej prvej pomoci dňa XX.XX.XXXX, správne súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ však táto nepožiadala súčasne o odročenie pojednávania, nebolo možné, len na základe jej ospravedlnenia doloženého lekárskou správou o ošetrení, pojednávanie odročiť. Navrhovateľka, ani jej právna zástupkyňa, tak nepožiadali o odročenie pojednávania riadne, keď nedoložili potvrdenie o existencii prekážky brániacej im, resp. jednej z nich, pojednávania sa zúčastniť, ako ani včas, teda najneskôr do začatia nariadeného súdneho pojednávania, a preto aj pokiaľ boli originály ich faxového podania dané na poštovú prepravu v trojdňovej lehote (dňa XX.XX.XXXX) a súdu prvého stupňa doručené až po rozhodnutí vo veci samej dňa X.XX.XXXX, nebolo možné na ne prihliadnuť ako na relevantnú žiadosť o odročenie pojednávania ani v odvolacom konaní, nakoľko ani k nim nebol pripojený doklad preukazujúci tvrdený dôvod žiadosti o odročenie pojednávania. V konečnom dôsledku bolo potrebné pri posudzovaní dôvodnosti žiadosti o odročenie pojednávania vziať na zreteľ aj celkovú dĺžku konania, potrebu vykonania ďalšieho dokazovania v nadväznosti na skutkovú a právnu náročnosť veci, na celkové správanie a postoj účastníkov v konaní, z pohľadu ktorých by išlo už len o ďalšie predlžovanie konania v rozpore s ust. § 6 O.s.p. , ktoré ukladá súdu postupovať tak, aby bola ochrana práv účastníkov rýchla a účinná. Treba tiež zdôrazniť, že obsahom ústavne garantovaného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka a práva na spravodlivý súdny proces (fair hearing) nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti o odročenie pojednávania. S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že navrhovateľka svoju žiadosť o odročenie pojednávania ničím nedoložila a uvádzaný dôvod nepreukázala. S názorom, že v danom prípade nebola preukázaná existencia dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, sa preto odvolací súd plne stotožňuje. Za procesnej situácie, ktorá nastala podaním takejto (dôkazmi nedoloženej) žiadosti o odročenie pojednávania, nemožno súdu prvého stupňa vytýkať porušenie § 101 ods. 2 O.s.p.. Prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti navrhovateľky aj jej právnej zástupkyne nemal v danom konaní za následok odňatie navrhovateľke možnosti konať pred súdom. Pokiaľ teda navrhovateľka a ani jej právna zástupkyňa, k žiadosti o odročenie pojednávania nepripojili dôkaz, ktorý by preukázal ňou uvádzaný dôvod; keď odkaz na číslo PN nestačí; tak navrhovateľka sama zavinila, že súd jej žiadosti nemohol vyhovieť a nemožno preto vytýkať súdu prvého stupňa znemožnenie jej realizácie procesných práv na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX. Zdravotné dôvody na strane účastníka či jeho právneho zástupcu sú síce zásadne považované za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania; v tomto prípade však treba klásť osobitný dôraz na náležité doloženie uplatňovaného dôvodu odročenia pojednávania. Pretože v prejednávanej veci uplatňovaný dôvod odročenia pojednávania na strane navrhovateľky nebol uspokojivo doložený, treba mať zato, že neakceptovanie jej žiadosti o odročenie pojednávania v predmetnej veci nebolo postupom súdu odnímajúcim jej možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodné odvolacie námietky navrhovateľky spočívajúce v tom, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odmietnutiu spravodlivosti. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že vec nebola náhodným výberom pridelená prejednávajúcemu sudcovi, odvolací súd na základe obsahu spisu zistil, že v danej veci bol zachovaný postup podľa § 15 ods. 1 O.s.p., keď predseda súdu zabezpečil pridelenie veci, pôvodne prejednávanej zákonnou sudkyňou R.. Q., vzhľadom na dôvody, pre ktoré je táto vo veci vylúčená, sudcovi R.. V. v zmysle dodatku č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2010, podľa bodu 38., ktorého „v prípade vylúčenia sudcu sa stane zákonným sudcom zastupujúci sudca podľa Rozvrhu práce“. Navyše je potrebné poznamenať, že uznesením V. L. U. F. A. H. X.X.XXXX Č..V.. XNcC XX/XXXX-XXX bolo o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľkou rozhodnuté tak, že sudca R.. F. V.N. nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci. V súvislosti s námietkou navrhovateľky, že rozsudok nie je podpísaný sudcom, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 158 ods. 1 O.s.p. samosudca podpisuje len písomné vyhotovenie rozsudku a nie už rovnopisy písomného vyhotovenia, ktoré sa doručujú účastníkom konania (§ 158 ods. 2 O.s..p.), navyše aj z ust. § 61 ods. 1,2 zákona č. 543/2005 z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, vyplýva, že prvopis rozhodnutia súdu vlastnoručne podpisuje samosudca, ktorý rozhodnutie vydal a v rovnopise rozhodnutia súdu sa na konci po pravej strane pripojí meno, priezvisko a funkcia toho, kto ho podpísal prvopis a na konci po ľavej strane sa pripojí doložka "Za správnosť vyhotovenia:" spolu s menom a priezviskom asistenta a doložku podpíše vlastnoručne asistent, ktorý rovnopis vyhotovil. V danej veci možno konštatovať, že súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, prihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, následne tieto správne vyhodnotil z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti a dospel tak k správnym skutkovým záverom. So zreteľom na to, že odvolací súd nezistil, že by výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedal pravidlám logického myslenia, možno uzavrieť, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania, ktorých zhodnotením dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým záverom. Súd prvého stupňa vec správne posúdil aj po právnej stránke, keď aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka, tieto správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou praxou a doterajšou rozhodovacou činnosťou, a zaujal vo veci správne právne závery týkajúce sa platnosti namietaných právnych úkonov, posúdiac ich z hľadiska existencie bezprávnej vyhrážky a tiesne navrhovateľky pri ich uzatváraní, ako aj so zreteľom na naplnenie ostatných obsahových a formálnych náležitostí, s ktorými právnymi závermi sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Navrhovateľka preto nedôvodne namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý v súlade so zákonnou právnou úpravou dôkladne vyhodnotil relevantnosť argumentácie navrhovateľky, na ktorej založila dôvodnosť svojho návrhu v prvostupňovom konaní, a na ktorej nič nezmenila ani v odvolacom konaní. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.