Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/59/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107226562 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107226562.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu L. P..B.., so sídlom F.. M. E. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, W. zastúpený Q.. P. H., advokát, AK W. XX, C., proti žalovanému B. W., B..T..Y.., T. XXX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, právne zastúpený A., A. P. B.. B. T..Y.., F.. M. E. XX, A. o zaplatenie 2.322,64 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 34 Cb 41/2008-152 z 20.10.2011, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 34 Cb 41/2008-152 zo dňa 20.10.2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na náhradu trov konania sumu 259,27 eur. N a odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal 2.322,64 eur (69.972,- Sk) s úrokom z omeškania a na základe zmeneného návrhu, ktorý súd pripustil na pojednávaní 19.04.2011 vymáhanú istinu znížil na sumu 784,96 eur s príslušenstvom a v časti istiny 1.537,68 eur vzal návrh späť a preto súd v tejto časti konanie zastavil.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu (R. P..B.. A. J.: XX XXX XXX) ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzavretá dňa 20.06.2003 zmluva o nájme nebytového priestoru v znení dodatkov č. 1 zo dňa 01.07.2004 a č. 2 zo dňa 01.01.2006. V dodatku č. 2 si zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania nájomného zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžného nájomného za každý deň omeškania. Žalobca žalovanému doúčtoval dodanie služieb za rok 2004 a 2005 faktúrou č. XXX XX zo dňa 29.04.2005, znejúcou na 36.385,- Sk, ktorá bola splatná 13.05.2005 a faktúrou č. XXX XX zo dňa 14.06.2006 znejúcou na 33.587,- Sk, ktorá bola splatná 28.06.2006. Súd zistil, že žalovaný vyúčtované sumy zaplatil a toto potvrdil i žalobca v podaní z 13.04.2011 a z tohto podania vyplýva, že žalobca si najskôr uhradené sumy započítal na úroky z omeškania (1.568,97 eur). Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že dlh voči žalovanému si započítal správne najprv na úroky s poukazom na § 330 ods. 1 a 2 Obch. zák. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa žalovaný tým, že zaplatil svoj dlh vo výške uplatnenej v žalobe tým bez ďalšieho určil, že platenie sa má započítať na žalobcom uplatnenú istinu a úroky. Záväzok, na ktorý sa poskytnuté plnenie bude započítavať, musí dlžník určiť najneskôr v momente plnenia. Ak tak neurobí, platí pravidlo uvedené v § 330 ods. 1 druhá veta Obch. zák. t.j., že je splnený záväzok najskôr splatný a to najprv jeho príslušenstvo. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný zaplatil žalobcovi celý dlh v žalovanej výške 784,96 eur a to ku dňu 02.11.2010, kedy uhradil poslednú splátku dlhu. Rozdiel medzi sumou 3.106,64 eur (ktorú žalovaný zaplatil) a sumu 2.322,64 eur (vystavené vyššie uvedené fa) predstavuje sumu 784,- eur, pričom žalobca sa žalobou domáhal sumy 784,96 eur istiny. Keďže si žalobca uvedenú sumu uplatnil ako istinu a nie ako úroky z omeškania, súd žalobcovi rozdiel 0,96 eur vyčíslených úrokov z omeškania nepriznal, nakoľko žalovaný zaplatil istinu v celej výške 784,- eur. Súd sa preto nezaoberal správnosťou výpočtu úrokov z omeškania, nakoľko vyčíslená suma úrokov z omeškania nebola predmetom žaloby. Žalobca si voči žalovanému uplatnil úrok z omeškania od 03.11.2010 zo sumy 784,96 eur ako z istiny, ktorá však už bola zaplatená ku dňu
02.11.2010. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba bola nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko navrhovateľ nepreukázal právny základ ním napadnutého návrhu.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalobca a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť a priznať žalobcovi náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na čl. 5 ods. 2 zmluvy o nájme zo dňa 20.06.2003 kde bola dohodnutá splatnosť úhrad za služby spojené s nájmom k 15. dňu od vystavenia vyúčtovanej faktúry prenajímateľom. Keďže zmluva bola uzavretá písomne, bolo dohodnuté, že všetky zmeny budú riešené len písomne. Súd prvého stupňa však napriek neexistujúcej dohode o splátkach, v rozsudku stroho konštatoval, že žalovaný uhradil celý dlh ku dňu 02.11.2010, kedy uhradil poslednú splátku dlhu a to, že napriek neexistencii dohody o splátkach považoval túto za platnú a existujúcu vyplýva i z odôvodnenia rozsudku na strane č. 3 a 4.
Tvrdil, že žalovaný pri plnení dlhu neurčil, že plní istinu, platí preto v zmysle § 300 ods. 1 Obch. zák., že plnil príslušenstvo. Predmetom žalobného návrhu totiž bola istina s príslušenstvom. Tento nedostatok nemožno vzájomnými rokovaniami na základe ktorých nedošlo k dohode odstrániť, pretože ich nemožno považovať za dohodu o urovnaní s poukazom na § 585 ods. 2 Obch. zák.
Súd prvého stupňa taktiež nesprávne posúdil podanie žalobcu z 13.04.2011 a taktiež nesprávne argumentoval rozsudkom NS SR sp. zn. Obdo V8/2003 z dôvodov, že na daný prípad sa nedá aplikovať. Ďalej zdôraznil, že jeho podanie z 13.04.2011 bolo zmenou pôvodného návrhu tak, že zostatok dlžnej sumy vypočítal v zmysle § 330 ods. 1 Obch. zák., teda použil svoje právo disponovať návrhom. Namietal taktiež nesprávne odôvodnenie v časti týkajúcej sa rozdielne uhradenej sumy a pôvodne žalovanej sumy, ktorá už od 13.04.2011 ani nebola predmetom konania a súd rozdiel 784,- eur nesprávne dával do korelácie so zmeneným návrhom, pričom medzi zmeneným návrhom a súdom vypočítaným rozdielom nie je žiadna súvislosť a podobnosť súm je čisto náhodná (784,- eur a 784,96 eur).
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol nesprávne a naviac jeho rozhodnutie je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné. Súd nesprávne priznal trovy podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď vôbec nebral do úvahy, že podanie žaloby bolo dôvodné, nakoľko v čase podania žaloby neboli faktúry zaplatené a žalovaný počas súdneho konania postupne plnil žalobcovi. Súd mal správne v späťvzatej časti preto rozhodnúť o trovách podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a o ďalších trovách podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 dos. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu spisu zistil, že žalobca si návrhom na začatie konania uplatnil právo na zaplatenie sumy 69.972,- Sk (2.322,64 eur), ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 106 05 znajúcou na sumu 36.385,- Sk, splatnou 13.05.2005 a faktúrou č. 123 XX znejúcou na sumu 33.587,- Sk, splatnou dňa 28.06.2006. Predmetnými faktúrami vyúčtoval doúčtovanie služieb a tovaru za rok 2004 a 2005 a to na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 20.06.2003 v znení dodatkov č. 1 a 2 (ďalej len zmluva). Zároveň si uplatnil úroky z omeškania po čas od 14.05.2005 do zaplatenia a od 29.06.2006 do zaplatenia. Predmetnou zmluvou žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi podľa čl. 1 zmluvy nehnuteľnosti nachádzajúce sa v A. na L. V. N. XX na kancelárske účely. Výška, spôsob platenia a splatnosť úhrady za nájom boli dohodnuté v čl. 4 zmluvy a poplatky za energie, služby a prevádzkové náklady v čl. 5 zmluvy. Sankcia za omeškanie so zaplatením (úrok z omeškania) bola dohodnutá v čl. 6 zmluvy v znení dodatkov.
Podaním zo dňa 19.04.2010 žalobca „upresnil“ žalobný návrh tak, že požadoval zaplatenie 48.587,- Sk (1.661,24 eur) s príslušenstvom z dôvodu čiastočnej úhrady žalovaným zrejme pred podaním žaloby, čim sa súd prvého stupňa v konaní nezaoberal.
Podaním zo dňa 15.04.2011 žalobca navrhol zmenu žalobného návrhu tak, že žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 784,96 eur z titulu nezaplatenej časti sumy z faktúry č. 123 06, ktorá bola splatná 28.06.2006 a úroky z omeškania z tejto sumy v dohodnutej výške 0,05% denne počnúc dňom 03.11.2010. Súd túto zmenu návrhu pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 19.04.2011.
Na preukázanie svojho tvrdenia žalobca priložil na výzvu súdu výpisy z bankového účtu za účelom preukázania čiastkových úhrad od žalovaného. Z týchto výpisom vyplýva len to, že žalovaný plnil čiastkovými platbami od 02.06.2010 svoj dlh, ktorý si žalobca uplatnil predmetnou žalobou a ako uviedol na základe dohody o splátkach. V spise sa však nenachádza uzavretá dohoda o splátkach a preto súd prvého stupňa nesprávne uzavrel, že žalobca splnil svoj dlh v žalovanej výške ku dňu 02.11.2010, kedy zaplatil poslednú splátku dlhu.
Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca si uplatnil úrok z úroku. Žalobca v konaní tvrdí, že poskytnuté plnenie od žalovaného započítal na záväzok najskôr splatný (fa č. 106 05) a príslušenstvo t.j. úrok z omeškania. Keďže predmetom sporu bola istina a úrok z omeškania, odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný určil v zmysle § 330 ods. 1 Obch. zák., že plnenie poskytuje na istinu tým, že uviedol spisovú značku tohto konania.
Súd prvého stupňa v novom konaní preto zistí akú časť z vymáhanej istiny žalovaný zaplatil pred podaním žaloby a akú po podaní žaloby a či žalobca správne započítal jednotlivé plnenia na splnenie dlhu. Pritom nie je rozhodujúce čo účastníci chceli dohodnúť v splátkovom kalendári (l.č. 97 súdneho spisu), pretože k dohode o splátkach nedošlo. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že i v prípade ak by došlo k dohode o splátkach, táto dohoda by nemala vplyv na lehotu splatnosti dohodnutú medzi účastníkmi v zmluve.
Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na to, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval keď konanie v časti istiny 1.537,68 eur z dôvodu späťvzatia návrhu zastavil len vyhlásením uznesenia na pojednávaní konanom dňa 19.04.2011. Proti uzneseniu o čiastočnom späťvzatí návrhu je prípustné odvolanie a preto súd o tomto musí vypracovať písomné rozhodnutie a to buď samostatné uznesenie alebo výrok o čiastočnom zastavení konania uviesť v rozsudku a odôvodniť.
Súvisiaci výrok o náhrade trov konania nie je v súlade zo zisteným skutkovým stavom, pretože v časti v ktorej konanie bolo zastavené súd prvého stupňa mal o náhrade trov rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a ďalšie trovy konania posúdiť podľa § 142 ods. 2 a 3 O.s.p.
Predmetom sporu pred späťvzatím bola suma 2.322,64 eur a súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol len o sume 784,96 eur s príslušenstvom, čo je v rozpore s § 152 ods. 2 veta prvá O.s.p.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne podľa § 221 ods. 3 O.s.p. i o trovách odvolacieho konania. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa i zrejmú chybu v záhlaví napadnutého rozsudku, kde je uvedené, že predmetom konania je 784,96 eur s príslušenstvom. Nakoľko o späťvzatej časti nebolo právoplatne rozhodnuté predmetom konania je pôvodne uplatnená suma 69.972,- Sk (2.322,64 eur) s príslušenstvom. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania odvolací súd nepovažoval za hospodárne vrátiť spis súdu prvého stupňa na vydanie doplňujúceho rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomere hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení všetkých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné