Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/106/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108010818 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikuš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108010818.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a členov senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného X.. S. J. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/125/2008 zo dňa 10.05.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. decembra 2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa obžalovanému X.. S. J., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom D., N. C. veži č. XXX/X u k l a d á podľa § 248 ods. 4 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku s použitím § 40 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 59 ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku súd obžalovanému ukladá povinnosť, aby podľa svojich síl nahradil škodu voči spoločnosti E. s.r.o., J. č. XX, D., X. XX XXX XXX vo výške 153.498,90 €. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje na náhradu škody voči spoločnosti E. s.r.o., J. č. XX, D., X.: XX XXX XXX vo výške 153.498,90 €. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/125/2008 zo dňa 10.05.2013 bol obžalovaný X.. S. J. uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že: ako vedúci obchodného zastupiteľstva spoločnosti C. N. D. s.r.o., obchodné zastupiteľstvo D., J. XX, v súčasnosti E. s.r.o., obchodné zastupiteľstvo D., organizačná zložka so sídlom v D., J. ul. č. XX, dňa 17.10.1997 prevzal šek série I XXXXXXX vystavený spoločnosťou C. N. D. s.r.o. na sumu 4.624.308,- Sk určený k úhrade faktúry č. XX/XX v prospech spoločnosti BV. a následne dňa 17.10.1997 v pobočke C.rostredníctvom uvedeného šeku vybral z účtu č. 3XXXXXXXXX/XXXX spoločnosti C. obchodné zastupiteľstvo D. sumu vo výške 4.624.308,- Sk, ktorú nepoužil na úhradu faktúry č. XX/XX. vystavený spoločnosťou D., ale túto si ponechal pre svoju potrebu čím spôsobil spoločnosti C. obchodné zastupiteľstvo D.kodu vo výške 153.498,90 € (4.624.308,- Sk). Za to bol obžalovanému podľa § 248 ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 s použitím § 40 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému nahradiť poškodenej spoločnosti E. s.r.o. - obchodné zastupiteľstvo D., organizačná zložka, J. XX, D., X. XX XXX XXX škodu vo výške 153.498,90- €. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný X.. S. J., pričom odvolanie obžalovaného smeruje proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ako aj konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý aj odvolaním prokurátora, pričom odvolanie smeruje proti výroku o uloženom treste. Obžalovaný X.. S. J. v dôvodoch svojho odvolania vyjadril nesúhlas s tým ako sa súd prvého stupňa vysporiadal zo samotnými dôkazmi prezentovanými jednak v prípravnom konaní a predovšetkým na hlavných pojednávaniach. Obžalovaný zdôraznil, že na hlavnom pojednávaní podrobne opísal samotný priebeh udalosti, tak ako sa stala, pričom poukázal predovšetkým na to, že žiadne peniaze poškodenej spoločnosti nespreneveril. Peniaze so súhlasom spoločnosti vybral z účtu obvyklým spôsobom. Finančné prostriedky, ktoré vybral z účtu spoločnosti riadne zaúčtoval do pokladne spoločnosti, o čom svedčia účtovné doklady a následne požiadal o vyhotovenie výdavkového dokladu za účelom odovzdania týchto finančných prostriedkov pre spoločnosť D., s.r.o., konkrétne D. S.. Za týmto účelom si prizval k odovzdaniu finančných prostriedkov v sídle spoločnosti K. N. a K. W., ktorí boli prítomní pri odovzdávaní finančných prostriedkov D. S., ktorý prepočítal odovzdané finančné prostriedky a podpísal príjmový pokladničný doklad, ktorý obžalovaný odovzdal v spoločnosti za účelom jeho zaúčtovania do účtovníctva poškodeného. Týmto považoval celú vec za vybavenú. V rozsiahlych dôvodoch odvolania obžalovaný ďalej analyzuje výpovede svedkov, závery znaleckých posudkov a ostatné vykonané dôkazy. Pokiaľ ide o svedka S.. D. H., obžalovaný poukazuje na vážne rozpory v jeho výpovediach, keď uviedol, že predmetná transakcia bola zaúčtovaná ako bezhotovostná platba a zároveň uvádza, že peniaze boli vybrané z účtu a neboli vložené do pokladne. Ďalej uviedol, že boli nezrovnalosti v účtovníctve ohľadne toho, že nebol doklad o tom, že peniaze boli vybrané z pokladne, čo je v rozpore s výpoveďou svedkyne C. K., ktorá podrobne opísala, aké doklady sú potrebné k zaúčtovaniu finančnej operácie a zároveň uviedla, že bez toho by to z jej strany nemohlo byť zaúčtované. Skutočnosť, že poškodená spoločnosť musela túto transakcia riadne zaúčtovať preukazuje znalecký posudok č. X/XXXX znaleckej organizácie D. súdno-znalecká a konzultačná spoločnosť s.r.o. a výsluch osoby zodpovednej za vypracovanie znaleckého posudku S.. X.. C. F.. Svedok S.. D. H. tiež uviedol, že sporný príjmový pokladničný doklad sa našiel v trezore v čase, keď už obžalovaný v spoločnosti nepracoval. Trezor bol otvorený a z tohto dôvodu je závažná pochybnosť, kto tam tento sporný doklad dal. Svedok S.. D. H. bol súdom zaviazaný k predloženiu originálu účtovníctva poškodenej spoločnosti za účelom odstránenia závažných pochybností, pričom tento originál účtovníctva nepredložil. Svedkyňa E. P. podľa obžalovaného uviedla, že podpísala šek, nakoľko považovala, že boli splnené podmienky na výber hotovosti z účtu a zároveň uviedla, že peniaze vybraté z banky sa dali do pokladne a boli vyplatené cez výdavkový doklad. Jej bol odovzdaný doklad o prijatí platby pánom D. S., kam ho dala neuviedla. Podstatná skutočnosť z hľadiska úvahy súdu prvého stupňa, na ktorú treba podľa obžalovaného poukázať je, že predmetný šek vypísala svedkyňa E. P., obžalovaný ho len podpísal a teda je sporné, kto v skutočnosti žiadal o súhlas nadriadených a koho konaním malo dôjsť k údajnej sprenevere, pričom osoby oprávnené na podpis šeku bol obžalovaný a zároveň aj E. P.. Svedok K. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol prítomný pri výbere peňazí z účtu v banke, mal vedomosť, že mali byť vyplatené peniaze v hotovosti za províziu pánovi D. S.. S poukazom na jeho výpoveď obžalovaný uviedol, že je absolútne nelogické, ak by mal v úmysle spreneveriť peniaze svojmu zamestnávateľovi, aby si k samotnému výberu peňazí v hotovosti zobral ďalšiu osobu ako svedka a zároveň ho ešte aj informoval, ako a komu peniaze odovzdal. Obžalovaný sa v rámci svojej obrany odvoláva na výpoveď svedka C. C., ktorý uviedol, že bol prítomný pri tom ako obžalovaný odovzdal finančné prostriedky D. S. v sídle poškodenej spoločnosti v tzv. kuchynke, kde boli prítomní K. W. a K. N.. Považuje preto za absurdné, ak súd vyhodnotil výpoveď svedka C. C. ako účelovú v snahe pomôcť obžalovanému, s ktorým má údajne dlhoročný kamarátsky vzťah a zároveň ju vyhodnotil ako nepravdivú. Takéto hodnotenie je v rozpore s § 2 ods. 12 Trestného poriadku, nakoľko neboli žiadnym spôsobom preukázané, že by svedok C. C. klamal a akokoľvek svojou výpoveďou sa snažil účelovo pomôcť obžalovanému. Svedkyňa Z. uviedla, že predložený výdavkový doklad nemá náležitosti dokladu, tak aby mohol slúžiť na účely účtovníctva a nemohol byť v účtovníctve. Z týchto tvrdení svedkyne, sa podľa obžalovaného opätovne vynímajú vážne pochybnosti ohľadne samotnej existencie výdavkového pokladničného dokladu, ktorý slúži ako podstatný dôkaz pre uznanie viny, ktorý bol aj predmetom znaleckého skúmania a z ktorého má vyplývať, že D. S. ho nepodpísal a teda neprijal sumu na ňom uvedenú. Z vykonaného dokazovania podľa obžalovaného vyplýva, že predmetný výdavkový' pokladničný doklad nie je ten, ktorý by mal slúžiť pre zaúčtovanie spoločnosti v zmysle zákona o účtovníctve, nebol v účtovníctve spoločnosti a bol nájdený v trezore, teda je nepodstatné, či tento doklad D. S. podpísal alebo nie. Obžalovaný v rámci svojho odvolania spochybňuje aj závery znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo K.. K. J.. Dôvodom je to, že porovnávací materiál predložený na skúmanie nemal náležitosti, tak aby boli vyvrátené akékoľvek pochybnosti, nakoľko znalec uviedol, že D. S. vedel, že predkladá svoje podpisy na účely znaleckého skúmania. Problémom je aj zistenie, že znalec bol v čase vyhotovovania znaleckého posudku v pracovnom pomere s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, čo je v príkrom rozpore s jeho nezávislosťou a nestrannosťou. Obžalovaný sa vo významnej miere odvoláva na závery znalca S.. X.. C. F., ktorý v znaleckom posudku konštatoval závažné pochybnosti a rozpory ohľadne správnosti vedenia účtovníctva, účtovania a samotných účtovných dokladov. Zo znaleckého posudku a jeho záverov, jednoznačne vyplýva, že spoločnosti E., s.r.o. nevznikla žiadna škoda. U. organizácia po preskúmaní výkazníctva, t.j. predložených účtovných záznamov, vo svojom závere uviedla, že poškodená spoločnosť nevykazuje pohľadávky voči obžalovanému za roky 2000, 2001 a 2002. Z tohto je možné konštatovať, že ak organizácia nevykázala manko, škodu alebo pohľadávku vo svojom účtovníctve a výkazníctve, nemohla organizácii vzniknúť škoda, resp. takáto škoda by sa musela prejaviť v inventarizácii, v účtovníctve a vo výkazníctve. Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania vyjadruje nesúhlas s vyhodnotením dôkazov súdom prvého stupňa, nakoľko súd mal za preukázané, že obžalovaný vybral z účtu poškodenej spoločnosti sumu vo výške 4.624.308,-Sk, no tieto peniaze nepoužil na úhradu faktúry spoločnosti D., s.r.o. a ani ich nedal do pokladne. Takéto vyhodnotenie dôkazov je v rozpore s vykonanými dôkazmi, nakoľko z nich vyplývajú vážne rozpory a pochybnosti ohľadne odovzdania predmetných finančných prostriedkov, ich následného účtovania a zaúčtovania. Práve naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodená spoločnosť riadne viedla účtovníctvo, nevykazovala vo vzťahu k obžalovanému žiadne manko alebo škodu a úvaha súdu prvého stupňa, že sa svojím konaním snažil neštandardným zaúčtovaním zakryť túto transakciu, je nelogická a nesprávna. Ak poškodená spoločnosť po údajnom odhalení spôsobenia škody, ani následne nevykazovala vo vzťahu k obžalovanému škodu, preukazuje, že škoda spoločnosti nevznikla. Vyhodnotenie dôkazu predloženého zo strany obžalovaného, že znalecký posudok z odboru ekonomika a riadenie podnikov, vôbec nesúvisí s prejednávaným prípadom, teda nemá žiadnu výpovednú hodnotu, je nesprávne. Naopak z tohto predloženého znaleckého posudku, boli potvrdené vážne pochybnosti ohľadne spôsobu zaúčtovania predmetnej transakcie, na čo aj pri uznaní viny poukázal súd prvého stupňa, kde uviedol, že práve mojim konaním a neštandardným zaúčtovaním tejto transakcie, bolo znížené riziko jej odhalenia pri vnútropodnikových kontrolách. Na základe uvedeného žiadam Krajský súd v Bratislave aby ma v zmysle § 285 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby. Prokurátor namieta v podanom odvolaní výrok o treste a to z dôvodu, že súd prvého stupňa neuložil obžalovanému aj prokurátorom navrhovaný peňažný trest. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 peňažný trest môže súd uložiť, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Peňažný trest môže v zásade pôsobiť ako účinná alternatíva voči krátkodobým trestom odňatia slobody v prípadoch menej závažnej trestnej činnosti alebo ako nanajvýš vhodný prostriedok dosiahnutia účelu trestu v prípadoch trestnej činnosti majetkovej povahy, ktorou páchateľ získal neoprávnený majetkový prospech. Vykonaným dokazovaním bolo podľa prokurátora nepochybne preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Konanie obžalovaného bolo motivované zištným úmyslom, konal v snahe obohatiť sa na úkor cudzieho majetku, čo sa mu aj podarilo. Peňažný trest, ktorý mal byť v tomto prípade obžalovanému uložený, má v porovnaní s trestom odňatia slobody, výkon ktorého bol podmienečne odložený, na páchateľa trestného činu priamy a bezprostredný dopad. Prokurátor ďalej zdôrazňuje, že obžalovanému bol s použitím moderačného ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov, pričom tento trest pôsobí na obžalovaného výchovne a preventívne, avšak uniká akýkoľvek bezprostredný a priamy dopad trestu po rozhodnutí súdu o vine páchateľa. Vzhľadom na uvedené zastáva prokurátor názor, že súčasťou výroku súdu prvého stupňa o treste malo byť aj rozhodnutie podľa § 53 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 o uložení peňažného trestu a to minimálne vo výške 20.000,- €. Odkazujúc na predchádzajúce úvahy navrhol prokurátor krajskému súdu doplniť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému peňažný trest vo výmere 20.000,- € Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval obhajca obžalovaného na písomných dôvodoch podaného odvolania. Odkázal predovšetkým na závery znaleckého posudku z odboru ekonomiky a riadenia a navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, alternatívne vec zrušiť a vrátiť súdu na nové konanie, aby sa tento vysporiadal s dokladmi, ktoré v konaní sám požadoval. Ide o originály účtovných dokladov. Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora obhajca uviedol, že toto považuje za nedôvodné, preto je nutné ho zamietnuť. Obžalovaný odkázal v celom rozsahu na návrhy svojho obhajcu. Zástupca krajského prokurátora navrhol postupovať v zmysle písomných dôvodov ním podaného odvolania a odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. V rámci tohto postupu zistil odvolací súd, že okresný súd pochybil pri ukladaní trestu a preto bolo potrebné v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť. Súčasne bolo potrebné napraviť chybnú identifikáciu poškodenej spoločnosti tak, aby bola v súlade s údajmi uvedenými v obchodnom registri. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, písm. f/ Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 3 Tr. poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Plnením revíznej povinnosti, odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúci spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil a následne dospel k správnym záverom tak v otázke viny, ako aj v otázke právnej kvalifikácie. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 168 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko okresný súd v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Pri uznaní viny sa súd prvého stupňa správne opieral o výpovede poškodeného S.. D. H., svedkov E. P., C. K., K. W., K. N., D. S., C. C., H. Z., a takisto o závery znaleckých posudkov z odboru písmoznalectva a z odboru ekonomiky a riadenia podnikov. Z ďalších nepriamych dôkazov poukazuje odvolací súd na listinné dôkazy predovšetkým doklady o výbere peňazí z peňažného ústavu, doklad o prevzatí peňazí zástupcovi spoločnosti D. s.r.o. Čo sa týka vykonaného dokazovania, toto bolo na súde prvého stupňa realizované vo vyčerpávajúcom rozsahu, pričom ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o priebehu skutku, jeho následkoch a pre objasnenie veci nebolo potrebné vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Po zhrnutí údajoch ktoré vyplývajú z vykonaných svedeckých výpovedí, ako aj ďalších dôkazov, je možné spoľahlivo ustáliť, že dňa 17.10.1997 boli vo C. obžalovaným S. J. vybraté peňažné prostriedky vo výške 4 624 308,-Sk po predložení šeku série I XXXXXXX vystaveného spoločnosťou C. N. batérie s.r.o. T. šek bol podpísaný obžalovaným a svedkyňou E. P., nakoľko oni dvaja mali podpisové právo na výber peňazí v zmysle interných predpisov poškodeného, pričom vybraté peniaze mali slúžiť k úhrade faktúry č. XX/XX vystavenej spoločnosťou D. s.r.o. dňa 31.10.1997. Obžalovaný X.. S. J. postavil svoju obranu na tvrdení, že peniaze vo výške 4 624 308,-Sk boli zástupcovi spoločnosti D. s.r.o. D. S. vyplatené v hotovosti, k odovzdaniu peňazí došlo za prítomnosti zamestnancov obžalovaného svedkov N. a W. v sídle na J. ulici v miestnosti zvanej kuchynka. D. S. si finančné prostriedky riadne prevzal, prepočítal si ich, doklad podpísal a následne opustil miestnosť. Peniaze v uvedenej výške obžalovaný predtým vybral vo C. D., riadne ich priniesol do spoločnosti, zaúčtovali sa ako príjem do pokladne a následne bol zaznamenaný výber tejto finančnej čiastky z pokladne. Poškodená spoločnosť sa podľa výpovede štatutárneho zástupcu S.. D. H. dozvedela o prípade potom, čo bola v súvislosti s odchodom obžalovaného zo spoločnosti C. N. batérie s.r.o. vykonaná kontrola daňového úradu a okrem iných nezrovnalostí bol zistený v účtovníctve spoločnosti určitý pohyb finančných prostriedkov. K. iným bola daná požiadavka na predloženie dokladov opodstatňujúcich pohyb čiastky 4 634 308,-Sk. Tejto kontroly sa zúčastnil aj obžalovaný. Pracovníci obchodného zastupiteľstva zistili, že táto suma bola vybratá šekom vo C. dňa 17.10.1997. Šek bol podpísaný obžalovaným a E. P.. Tento výber bol zaúčtovaný v rozpore s pravidlami ako bezhotovostná operácia XXX/XXX, pričom štandardne mala byť zaúčtovaná ako operácia XXX/XXX. tým došlo k zastretiu podstaty hotovostnej transakcie, ktoré boli pravidelne preverované pri vnútorných auditoch so zvýšenou pozornosťou. Samotné účtovanie zálohy bolo neštandardne prevedené proti účtu dohadovej položky pasívnej XXX/XXX a týmto spôsobom účtovania nemala transakcia vplyv na náklady v danom období. Tým bolo opäť znížené riziko odhalenia pri vnútorných kontrolách. Z komunikácie medzi poškodenou spoločnosťou a konateľom spoločnosti D. D. S. vyplynulo, že peniaze vo vyššie uvedenej výške ako úhradu faktúry č. XX/XX neprevzal, pričom mu bol poškodenou spoločnosťou predložený aj výdavkový pokladničný doklad na sumu 4 624 308,-Sk, ktorý bol nájdený svedkom K. W. v trezore po vykonaní finančnej kontroly v roku 1998. D. S. poprel, že by takýto doklad podpísal, o čom predložil aj čestné vyhlásenie. Následne prebehlo s D. S. rokovanie a došlo k podpisu zmluvy o vysporiadaní vzájomných záväzkov. Poškodená spoločnosť podala na obžalovaného civilnú žalobu ako aj trestné oznámenie. Vychádzajúc z výpovede svedkyne E. P., tejto bol obžalovaným predložený bianco nevyplnený šek ku ktorému jej obžalovaný uviedol, že peňažné prostriedky potrebuje urýchlene vyplatiť na základe zmluvy svedkovi D. S.. Svedkyňa si uvedomovala, že suma, ktorá má byť na podklade tohto šeku vybratá z banky ďaleko prevyšuje hodnotu 200 000,-Sk, ktorá bola maximálnou sumou, ktorú bolo možné vybrať bez toho, aby takúto operáciu schválilo vedenie firmy v N.. Podľa zhodných výpovedí obžalovaného, svedkyne E. P. a K. W. boli peniaze vybraté obžalovaným . I. E. P. sa však nevedela vyjadriť k tomu, kto šek vypísal, pretože v čase keď jej ho obžalovaný predložil, bol šek čistý iba ústne jej podal všetky informácie s tým súvisiace. Takisto ju obžalovaný ubezpečil, že svedok H. o celej veci vie a napriek tomu, že bola znepokojená obžalovanému ako svojmu nadriadenému uverila a šek podpísala. Vedela o existencii zmluvy so spoločnosťou D. s.r.o. a registrovala aj to, že obžalovaný ešte v deň výberu faxoval bankový výpis do N., preto sa domnievala, že je všetko v poriadku. Svedkyňa však s istotou neuviedla, že fax bol do N. doručený, pretože výpis jej nikdy predložený nebol, predpokladala, že obžalovaný bankový výpis do Prahy zaslal. Menovaná svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či bola provízia vo výške 4 624 308,-Sk vyplatená zástupcovi spoločnosti D. s.r.o.. Z výpovede svedkyne C. K. vyplýva, že zrejme na pokyn obžalovaného vypísala výdavkový pokladničný doklad bez uvedenia dátumu pre spoločnosť D. s.r.o. na sumu 4 624 308,-Sk. Tento doklad mal byť vystavený iba na prevzatie peňazí. Nemohla do neho vpísať ani číslo ani dátum, lebo nevedela, kedy budú peniaze prevzaté. Takisto ho nemohla vypísať preto, že nebola dotácia v pokladni, to znamená, že v tomto prípade nebol zachovaný štandardný postup, že by na podklade zrealizovaného výberu peňazí z banky došlo k vystaveniu príjmového dokladu do pokladne a potom pri vyplácaní peňazí k vystaveniu výdajkového dokladu. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k okolnostiam odovzdania peňazí vypísala iba spomenutý doklad. Z náplne práce jej vyplývalo, vedenie pokladne, avšak všetko schvaľoval obžalovaný. Doklad, ktorý svedkyňa vypísala nebol účtovaný a slúžil iba na odovzdanie peňazí. Zaúčtovaný nemohol byť z toho dôvodu, že nemal náležitosti o ktorých sa už vyjadrila. Ani táto svedkyňa nemala žiadne informácie o tom, či došlo k odovzdaniu peňazí svedkovi S.. Náležitostiam sporného výdavkového pokladničného dokladu sa vo svojej výpovedi venovala aj svedkyňa H. Z.., ktorá vykonávala pre poškodenú spoločnosť účtovníctvo od jej vzniku až do konca roka 1997. Po oboznámení sa s týmto dokladom jednoznačne uviedla, že takýto doklad nemohol byť v účtovníctve , pretože nemá príslušné náležitosti a to dátum, položku pod ktorou je v účtovníctve zaevidované a nie je vyplnená položka účtovací predpis, zároveň nie je uvedené ani poradové číslo. Znamená to, že tento doklad nebol v účtovníctve. Výber peňazí z peňažného ústavu obžalovaným potvrdzuje aj svedok K. W.. Od obžalovaného vedel, že peniaze mali slúžiť na vyplatenie provízie za sprostredkovanie obchodného prípadu a ich príjemcom mal byť pán S.. Svedok jednoznačne poprel, že by bol prítomný pri nejakom oficiálnom odovzdávaní peňazí v čiastke okolo 4 000 000,-Sk a akékoľvek informácie o ich odovzdaní mal iba sprostredkované a to výlučne od obžalovaného. Svedok mal informáciu, že výbery a prevody nad určitú sumu sa mali schvaľovať materskou spoločnosťou v Prahe. V súvislosti s týmto prípadom sa ďalej dozvedel od S.. D. H., že svedok D. S. žiadne peniaze od obžalovaného nedostal a takisto sa dozvedel, že podpis, ktorý mal byť na výdavkovom doklade nepatrí D. S.. Obdobne sa k odovzdaniu peňazí obžalovaným vyjadril aj svedok K. N., ktorý zhodne v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel, že by bol prítomný pri odovzdávaní peňazí obžalovaným Ing. S. J. svedkovi D. S.. Takisto by poprel, že by niekedy videl výdavkový pokladničný doklad na sumu 4 624 308,-Sk. Svedkom D. S. ako jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti D. s.r.o. bola dňa 31.10.1997 vystavená faktúra č. XX/XX na sumu 4 624 308,-Sk a túto vystavil pre odberateľa C. N. D. s.r.o. na základe podpísanej zmluvy avšak fakturovanú sumu od obžalovaného neprevzal a výdavkový pokladničný doklad na túto sumu nepodpísal. K spornému podpisu sa na hlavnom pojednávaní v zhode so závermi znaleckého posudku vyjadril znalec K.. K. J., ktorý konštatoval, že porovnaním sporného podpisu D. S. na výdavkovom pokladničnom doklade s predloženým porovnávacím materiálom dospel k záveru, že podpis na spornej listine a podpisy D. S. na predložených porovnávacích materiáloch nepísala totožná osoba. Pri hodnotení záverov znalca odvolací súd neuznal odvolacie námietky obžalovaného, ktoré sa týkali osoby znalca, nakoľko K.. K. J. je riadne zapísaný v zozname znalcov pre príslušný odbor, o tomto zápise rozhodol zákonom určený štátny orgán po zistení, že spĺňa všetky zákonné podmienky. Tvrdenie o zaujatosti z dôvodu, že znalec mal byť v čase podania posudku zamestnancom Ministerstva vnútra je neakceptovateľné, pretože samotný zamestnanecký vzťah nemôže automaticky zakladať takéto úvahy, pričom nebol zistený u znalca pomer k prejednávanému prípadu a ani k osobám, ktorých sa úkon týka. Ak by obžalovaným vznesená námietka mala byť akceptovaná, znamenalo by to zrejme vylúčenie znalca z podania posudku aj vo všetkých ostatných prípadoch. Naviac odvolací súd dodáva, že údaj o zamestnaní je jedným z identifikačných údajov uvedených v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti, čiže ak by bol uvedený zamestnanecký vzťah prekážkou výkonu znaleckej činnosti, zrejme by boli vo vzťahu k znalcovi prijaté príslušné zákonné opatrenia. Čo sa týka porovnávacím vzoriek predložených na znalecké skúmanie, zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že znalec vychádzal aj z dostatočného počtu originálov podpisov vyhotovených D. S. bez toho, aby boli získané v súvislosti s prejednávaným prípadom. Ide napríklad o podpisy na žiadostiach o vydanie cestovných dokladov, občianskeho preukazu a tieto podpisy boli vyhotovené v rozpätí rokov 1998-2004. Za účelom objasnenia nedostatkov vo vedení účtovníctva, na ktoré počas celého konania poukazuje obhajoba, bol obhajobou predložený znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou - D. súdnoznalecká a konzultačná spoločnosť s.r.o., z odboru ekonomika a riadenie podnikov, ku ktorému bol vypočutý znalec S.. Ing. C. F., N.. Okrem všeobecných záverov, ktoré sa týkajú charakteristiky vzniku manka, pojmu škody a všeobecných teoretických záverov o spôsobe vedenia účtovníctva v súlade so zákonom č. 563/1991 Zb. dospel znalec aj ku konkrétnym záverom, ktoré vyplývajú z predložených účtovných závierok spoločnosti E. s.r.o. obchodné zastupiteľstvo D.. Znalci po preskúmaní výkazníctva, súvahy v plnom rozsahu k 31.12.2001 ako i prílohy k účtovnej závierky k 31.12.2001 účtovnej jednotky H. s.r.o. obchodné zastupiteľstvo D. a súvahy v plnom rozsahu k 31.12.2002, ako i prílohy účtovnej závierky k 31.12.2002 účtovnej jednotky E. s.r.o. obchodné zastupiteľstvo D., prijali záver, že spomenutá organizačná zložka nevykazuje pohľadávky voči X.. S. J. za roky 2000, 2001, 2002 a v prípade, že by obžalovaný mal spôsobiť škodu uvedenej organizačnej zložke, táto mala povinnosť vykázať ju ako pohľadávku voči zamestnancovi. Na základe uvedeného znalci konštatujú, že ak organizácia nevykázala manko, škodu alebo pohľadávku vo svojom účtovníctve a výkazníctve, nemohla organizácii vzniknúť žiadna škoda, resp. táto by sa musela prejaviť v inventarizácii, v účtovníctve a vo výkazníctve. Z ďalších dôkazov o ktoré sa opiera obžalovaný v rámci svojej obrany odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka C. C., ktorý bol ako bývalý zamestnanec spoločnosti C. N. D. s.r.o. prítomný pri odovzdávaní peňazí vo výške nad 4.000 000,-Sk, pričom tieto peniaze mali byť odovzdané obžalovaným zástupcovi spoločnosti D. pánovi S.. Svedok vedel uviesť, že to bolo v priestoroch kuchynky v sídle spoločnosti na J. ulici a boli tam okrem už spomenutých osôb prítomný aj K. W. a K. N.. Z výpovede nie je zrejmé, kedy k tejto udalosti malo dôjsť, pričom svedok si pamätal aj na fakt, že prevzatie peňazí potvrdil D. S. na doklade o prevzatí. Z listinných dôkazov považuje krajský súd za potrebné upriamiť pozornosť na zmluvu o sprostredkovaní medzi spoločnosťou C. N. D. s.r.o. obchodné zastupiteľstvo D. a spoločnosťou D. spol. s r.o. D., z ktorej vyplýva záväzok poškodenej spoločnosti vyplatiť spoločnosti D. s.r.o. sumu 4.624.308,-Sk. Na podklade uvedenej zmluvy bola spoločnosťou D. s.r.o. vystavená faktúra č. XX/XX zo dňa 22.10.1997 na sumu 4.624.308,- Sk. Z kópie šeku série XXXXXXX vystaveného dňa 17.10.1997 je zrejmé, že tento bol predložený v uvedený deň v pobočke C. D. centrum a na jeho podklade boli obžalovanému z účtu spoločnosti C. N. D. s.r.o. obchodné zastupiteľstvo D. vyplatených 4.624.308,- Sk. Podľa dokladu vystaveného bankou tieto peniaze prevzal v pokladni obžalovaný X.. S. J.. Výpis z účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.1997 potvrdzuje výber čiastky 4.624.308,- Sk v hotovosti. Obsahom spisu je súčasne overená kópia výdavkového pokladničného dokladu bez číselného označenia, bez vyplnenia účtovacieho predpisu vystaveného spoločnosťou C. N. D. s.r.o. na sumu 4.624.308,- Sk s tým, že na tomto pokladničnom doklade, ktorý neobsahuje ani dátum vystavenia, sú podpisy príjemcu ako aj osôb, ktoré doklad vyhotovili a schválili. Ide vo všetkých troch prípadoch o šifry, teda nečitateľné podpisy. Tak, ako to v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza aj okresný súd, vykonané dokazovanie vedie k presvedčivému záveru, že skutok sa stal tak, ako je ustálený vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, pričom všetky vykonané dôkazy vynímajúc výpoveď svedka C. C. potvrdzujú priebeh skutku tak, ako je popísaný. Pri uznaní viny sa súd prvého stupňa ako už bolo konštatované v predchádzajúcej časti odôvodnenia, opieral najmä o výpovede bývalých ako aj súčasných zamestnancov poškodeného, jej štatutárneho zástupcu ako aj presvedčivé listinné dôkazy. Obrana obžalovaného, ktorý sa bránil tým, že peniaze vybraté z banky odovzdal D. S. v priestoroch kuchynky nachádzajúcej sa v bývalom sídle spoločnosti C. N. D. s.r.o., bola vyvrátená predovšetkým výpoveďami svedkov K. W. a K. N.. V prípade týchto dvoch svedkov ide o osoby, ktoré sa mali zúčastniť odovzdania peňazí, čo tvrdí obžalovaný a svedok C. C., avšak obaja svedkovia popierajú tvrdenia obžalovaného o odovzdaní peňazí. Pri hodnotení jednotlivých svedeckých výpovedí je dôležité zdôrazniť, že v prípade K. W. ide o človeka, ktorý mal s obžalovaným vždy korektný vzťah, ktorý prekračoval hranice zamestnaneckých vzťahov a udržiaval s ním blízky kontakt, napríklad trávením spoločných dovoleniek, kontaktovaním rodín a podobne. Sám svedok K. W. sa kladne vyjadroval o osobe obžalovaného, ktorého tak ako aj ostatní zamestnanci bezvýhradne ako svojho nadriadeného rešpektoval a ich vzájomný vťah hodnotil ako priateľský a vďačil mu za pomoc, ktorú mu počas pôsobenia vo firme poskytol. Sám svedok sa vyjadril, že aj potom, čo celá vec prepukla, bolo pre neho problematické vystupovať proti nemu, naďalej si ho váži, i keď vzťahy už v tejto podobe nemohli zo strany obžalovaného pretrvávať. Vzhľadom na postoj svedka W., nevidí ani odvolací súd žiaden racionálny základ, o ktorý by mohol oprieť tvrdenie, že tento svedok nevypovedá pravdu. Jeho vyjadrenia pôsobia presvedčivo a uveriteľne a to aj z dôvodu, že ostatné vykonané dôkazy jeho výpoveď a takisto výpoveď svedka K. N. potvrdzujú. Úplne opačná situácia je aj pritom u výpovede svedka C. C., ktorý vypovedá o tom, že bol svedkom odovzdania peňazí D. S. za prítomnosti svedkov W. a N., pričom existujú zhodné vyjadrenia svedkov W. a N., ktorí prítomnosť pri takomto úkone odmietajú a tiež jednoznačná výpoveď svedka D. S., ktorý popiera prevzatie peňazí od obžalovaného a podpis výdavkového dokladu. Závery znaleckého posudku pritom jednoznačne hovoria o tom, že podpis na výdavkovom pokladničnom doklade nevyhotovil D. S.. Posudzujúc na podklade vykonaných dôkazov, kroky, ktoré obžalovaný podnikol od momentu, kedy došlo k vypísaniu šeku až po vystavenie výdavkového pokladničného dokladu, je zrejmé, že tento postupoval jednak v rozpore s internými predpismi spoločnosti a takisto v rozpore so zákonom o účtovníctve v dôsledku čoho nebolo možné iba priebežnou kontrolou odhaliť jeho zámer smerujúci od samého počiatku k obohateniu sa tým spôsobom, že si prisvojil peňažné prostriedky, ktoré mu boli zverené. Obžalovaný peniaze v sume vysoko prevyšujúcej čiastky 200.000,- Sk vybral bez toho, aby mal predchádzajúci súhlas zodpovedných pracovníkov materskej spoločnosti v N., uviedol v tomto smere do omylu aj svedkyňu E. P., ktorá šek podpísala spolu s obžalovaným. Podľa výpovede svedkyne C. K. neboli tieto peniaze obžalovaným nikdy vložené do pokladne, pretože by o tom musel existovať príslušný doklad vo forme príjmového dokladu ako vklad do pokladne a keďže takáto suma nikdy nebola do pokladne vložená, nemohol byť vystavený ani riadny doklad o výbere peňazí, teda výdavkový pokladničný doklad. Tvrdenia svedkyne C. K. a H. Z. sú aj podľa názoru odvolacieho súdu úplne jednoznačné a nevyvolávajú vôbec žiadne pochybnosti o tom, že doklad, ktorý mal nakoniec slúžiť ako potvrdenie o prevzatí peňazí D. S., v žiadnom prípade nespĺňa náležitosti účtovného dokladu. Je vystavený v rozpore so zaužívanými pravidlami, neobsahuje údaje, ktoré obligatórne takýto doklad musí obsahovať, aby mohol byť vložený do účtovníctva. Tak ako to podrobne vo svojej výpovedi vysvetlil poškodený S.. D. H., v posudzovanom prípade vôbec nedošlo k zaevidovaniu hotovostného výberu ako aj výplaty v hotovosti tak, ako sa podľa obžalovaného mali reálne uskutočniť, čiže neexistovali príslušné doklady, na podklade ktorých by bolo bežnou kontrolou zistiteľné, že peniaze vo výške 4.624.308,- Sk boli obžalovaným v banke fyzicky prevzaté a museli byť vložené ako vklad do pokladne. K takémuto kroku podľa zhodných výpovedí svedkýň C. K. a H. Z. nikdy nedošlo, čím sa zastrel pôvodný charakter tejto operácie a naoko sa navodil dojem bezhotovostnej operácie. Vykonané dôkazy vo svojom súhrne poskytujú presvedčivý obraz o priebehu skutku a neexistujú žiadne vážne pochybnosti, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní obžalovaný. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď neuveril obrane obžalovaného, nakoľko táto pôsobí vo svetle ostatných vykonaných dôkazov nepresvedčivo. Tendencia obžalovaného zahmliť celú podstatu konania nesúladom s účtovníctvom, účtovnými závierkami, ktorý podľa neho bráni prijatiu záveru o vzniku škody, je odvolaciemu súdu zrejmá, avšak existuje celý rad usvedčujúcich dôkazov, ktoré dokumentujú reálny, skutočný stav veci a tento vedie k záveru o naplnení obligatórnych znakov žalovaného trestného činu. Vychádzajúc z pojmu účtovníctvo, je to metóda <http://sk.wikipedia.org/wiki/K.%P evidencie <http://sk.wikipedia.org/wiki/Evidencia> hospodárskej činnosti <http://sk.wikipedia.org/wiki/ %C4%8Cinnos%C5%A5> prostredníctvom účtov <http://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9A%C4%8Det>; vnútorne usporiadaná sústava <http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Usporiadan%C3%A1_s %C3%BAstava&action=edit&redlink=1> informácií <http://sk.wikipedia.org/wiki/Inform%C3%A1cia> a údajov <http://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Adaj> v hodnotovom vyjadrení. Podľa § 7 ods. 1 až 4 zák. č. 563/1991 Zb. o účtovníctve -účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo úplne, preukazným spôsobom a správne tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. -účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala všetky účtovné prípady týkajúce sa účtovného obdobia. -účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie preukazným spôsobom, ak účtovná jednotka účtovné prípady a účtovné zápisy o nich doložila alebo preukázala predpísaným spôsobom a inventarizovala majetok a záväzky. -účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka s prihliadnutím na všetky okolnosti účtovného prípadu neporušila povinnosti uložené jej týmto zákonom. V posudzovanom prípade je možné na podklade zhodných usvedčujúcich výpovedí zodpovedných zamestnancov poškodeného dospieť k záveru, že podmienky stanovené v citovanom zákonnom ustanovení dodržané neboli a účtovníctvo poškodenej spoločnosti v danom období nezobralo verne skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. V tomto prípade nie je potrebné komplikovanou analýzou znalca z odboru ekonomiky analyzovať stav účtovníctva spoločnosti E. s.r.o., pretože je to naozaj pre objasnenie prípadu nadbytočné. Sumarizujúc vyššie rozpísaného závery, je spoľahlivo preukázaný výber peňažných prostriedkov z účtu poškodeného, nezaevidovanie vkladu do pokladne v zodpovedajúcej výške a následne nezaevidovanie výberu z pokladne. Tým pádom sa tento účtovný prípad nikdy nedostal do evidencie poškodeného, pretože k nemu neexistovali príslušné doklady so všetkými náležitosťami. Rovnako je spoľahlivo preukázané, že peniaze nikdy neboli vyplatené D. S. tak, ako to tvrdí obžalovaný. Pre skúmanie, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, nemôže slúžiť iba účtovníctvo, ktoré má výlučne evidenčný charakter a nemusí vždy súhlasiť s reálnym stavom pohybu majetku, záväzkov, príjmov, výdavkov a ostatných účtovných prípadov. Podstatné sú v tomto prípade práve dôkazy, ktoré dokumentujú reálny, skutočný priebeh udalosti. Čo sa týka hodnotenia dôkazov okresným súdom, toto je v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 2 Tr. poriadku a takisto odôvodnenie napadnutého rozsudku v dostatočnej miere hodnotí jednotlivo vykonané dôkazy, vysvetľuje, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie. Takisto je z odôvodnenia zrejmé akými úvahami sa okresný súd spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaného X.. S. J. uznal vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný svojim úmyselným konaním naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného trestného činu. Úvahy o tom, že vznik škody nebol vzhľadom na závery znaleckého posudku z odboru ekonomiky preukázaný, pretože poškodená spoločnosť neeviduje voči obžalovanému žiadnu pohľadávku a nevykazuje ani žiadne manko, sú neakceptovateľné. Vznik škody ako kvalifikačného znaku je spájaný s reálnym úbytkom na majetku poškodeného a tento jednoznačne nastal. Žiadny iný záver nie je možné prijať v tejto otázke, pretože peňažné prostriedky boli z účtu vybraté, neboli použité na účel, pre ktorý boli určené a iný spôsob ich využitia nebol nikdy zadefinovaný a ani podložený dôkazmi. Jednoznačný je aj záver o tom, že peniazmi disponoval výlučne obžalovaný, ktorého obrana postavená na tvrdení, že ich odovzdal D. S., bola v celom rozsahu vyvrátená celým radom svedeckých výpovedí, záverom znaleckého posudku a listinnými dôkazmi. Po správnom vyhodnotení dôkaznej situácie a subsumovaní konania obžalovaného pod skutkovú podstatu vyššie uvedeného trestného činu, dospel súd prvého stupňa k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody s použitím ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody podľa § 40 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005. Pri úvahách o treste súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia § 23, § 31 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005. Ako správne vníma odvolací sú aj zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti na strane obžalovaného a tiež významnej okolnosti, ktoré zásadnou mierou ovplyvnila úvahy súdu o znížení trestu pod dolnú hranicu pôvodne určenej zákonnej sadzby. Je ňou fakt, že prejednávaný skutok sa stal pred viac ako šestnástimi rokmi a trestné konanie prebiehalo po dobu viac ako šiestich rokov (podanie trestného oznámenia dňa 19.01.2007). V súlade s ustálenou súdnou praxou je dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Uložený trest odňatia slobody bol v súlade s § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov, pričom aj rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu je s prihliadnutím na všetky okolnosti na strane obžalovaného i okolnosti prípadu, primeraným opatrením. Ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre uloženie trestu nepodmienečného a dĺžku skúšobnej doby určenú na samej hornej hranici považuje za dostatočne dlhý čas, počas ktorého bude možné odhaliť prípadné ďalšie zlyhanie obžalovaného vo forme priestupku, či trestného činu, ktoré by bolo dôvodom na rozhodnutie o neosvedčení v skúšobnej dobe. V súvislosti s výrokom o treste venoval krajský súd pozornosť aj dôvodom odvolania prokurátora, ktorý navrhoval sprísniť trest a uložiť obžalovanému aj peňažný trest minimálne vo výmere 20.000,-€, nakoľko jeho konanie bolo motivované zištným úmyslom, konal v snahe obohatiť sa na úkor cudzieho majetku, čo sa mu aj podarilo. Peňažný trest, by mal v takomto prípade na rozdiel od podmienečného trestu priamy a bezprostredný dopad. S názorom prokurátora je možné sa stotožniť najmä pokiaľ ide o splnenie formálnych podmienok pre ním navrhovaný postup. Krajský súd však nezdieľa názor, že ide s odstupom viac ako šestnásť rokov od skutku o nevyhnutný a primeraný zásah. Ako vhodnejšie opatrenie, ktoré takisto predstavuje sprísnenie pôvodne uloženého trestu, vyhodnotil odvolací súd primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti nahradiť poškodenému škodu vo výške 153.498,90€ (4.624.308,-Sk). Uvedeným postupom sa vytvoria lepšie podmienky pre uspokojenie nároku poškodeného a zároveň sa zvýrazní hrozba nástupu represívnej funkcie trestu, v prípade nezodpovedného prístupu obžalovaného k plneniu uložených povinností. Výrok o priznaní nároku na náhradu škody je prijatý v súlade so zákonom, nakoľko nárok bol riadne a včas uplatnený, je preukázaný čo do dôvodu a výšky a nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že za spôsobenú škodu zodpovedá výlučne obžalovaný. Preto ho okresný súd správne zaviazal na náhradu škody vo výške 153.498,90€. Vo výroku o náhrade škody zistil odvolací súd iba formálny nedostatok, ktorým je nepresné označenie poškodeného subjektu a jeho identifikačných údajov. Vychádzajúc z aktuálneho výpisu z obchodného registra presné označenie spoločnosti je E., s.r.o., D., J. XX, X. XX XXX XXX, preto bol výrok o priznaní nároku na náhradu škody upravený tak, aby bolo označenie poškodeného bezchybné a nevznikli problémy pri dobrovoľnom plnení povinnosti, či výkone rozhodnutia. Odvolanie obžalovaného smerovalo jednak proti výroku o vine, ako aj výroku o treste, avšak odvolací súd v súlade s ustanovením § 321 ods. 3 Tr. poriadku zistil, že je chybná iba časť napadnutého rozsudku, a to konkrétne výrok o treste a náhrade škody, pričom tieto časti možno oddeliť od ostatných. Preto došlo iba k čiastočnému zrušeniu prvostupňového rozsudku. Z týchto dôvodov krajský súd po zrušení napadnutého rozhodnutia rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.