Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/59/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108201856 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108201856.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senátnom zložení z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právne veci navrhovateľa: Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 00 001 350, vo veci jej organizačnej zložky Československá obchodní banka, a.s. pobočka zahraničnej banky v SR, Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 30 805 066, proti odporcovi: JUDr. Viera Kubicová, Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, správca úpadcu Keramis - Keramické závody, s.r.o., Nobelova 18/A/1290, 831 01 Bratislava, IČO: 36 223 824, zastúpeného: Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, IČO: 35 917 148, o určenie zabezpečenia pohľadávky vo výške 31.937,93 eur zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva a o určenie výšky pohľadávky 146,55 eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/2/2008-148 zo dňa 19.03.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/2/2008-148 zo dňa 19.03.2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa prvým výrokom návrh v celom rozsahu zamietol, druhým výrokom návrh odporcu na uloženie pokuty zamietol. Tretím výrokom zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcovi vo výške 402,49 eur k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu dňa 21.01.2008 domáhal určenia zabezpečenia pohľadávky vo výške 31.937,93 eur zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva a určenia výšky pohľadávky 146,55 eur. Súd prvého stupňa rozhodol dňa 01.03.2011 rozsudkom tak, že zamietol žalobu v celom rozsahu a zaviazal navrhovateľa na zaplatenie pokuty vo výške 0,2 % za každý deň omeškania zo sumy 30.842,53 eur od 25.10.2007 do právoplatného skončenia konania o určení popretej pohľadávky a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania. Odporca sa podaním zo dňa 07.04.2011 odvolal proti prvostupňovému rozsudku. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 09.08.2012 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd okrem iného v uznesení o zrušení rozsudku uviedol, že predmetná žaloba bola doručená prvostupňovému súdu dňa 21.01.2008, t. j. po vzniku a zápise Československej obchodnej banky a.s., IČO: 36 854 140, do obchodného registra, a preto zaviazal prvostupňový súd na posúdenie aktívnej legitimácie navrhovateľa ako organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré sú predmetom konania. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa k otázke svojej aktívnej legitimácie vyjadril podaním zo dňa 01.02.2013, kde sám konštatoval, že dňom 01.01.2008 mu zaniklo postavenie veriteľa vo vzťahu k predmetným pohľadávkam a zároveň postavenie účastníka konkurzného konania č.k. 3K/29/2007 z dôvodu prechodu pohľadávky vo výške 41.227,10 eur prihlásenej prihláškou č. 1 zo dňa 24.10.2007 a pohľadávky vo výške do 146,55 eur prihlásenej prihláškou č. 2 zo dňa 24.10.2007, ktorých určenie bolo predmetom konania. Súčasne sám navrhovateľ konštatoval vlastnú nespôsobilosť byť účastníkom konania. Súd prvého stupňa v súlade s § 27 zák. č. 7/2005o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.12.2011 (ďalej len ZKR) konštatoval, že v čase vyhlásenia rozsudku navrhovateľ bol riadne zapísanou právnickou osobou v obchodnom registri a z toho dôvodu súd konanie nezastavil, ale rozhodol rozsudkom pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa tak, že návrh v celom rozsahu zamietol. Ďalej súd uviedol že návrhom zo dňa 18.02.2009 odporca žiadal, aby súd v prípade zamietnutia žaloby v zmysle § 30 ods. 1, 2 ZKR zaviazal navrhovateľa na úhradu pokuty vo výške 0,2 % zo sumy 30.842,52 eur. V tejto súvislosti súd v zmysle citovaných ustanovení skonštatoval, že navrhovateľ namietol dôvodnosť uplatnenej pokuty odporcom, nakoľko vo veci dôvodnosti uplatnenia oddelenej pohľadávky titulom zabezpečenia zmenkou uviedol, že týmto svojim konaním prejavil snahu o získanie právneho názoru súdu vo veci definície zmenky ako záložného inštitútu k prihlásenej pohľadávke s pohľadom na ustanovenia ZKR. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že prihláška predpoklady odbornej starostlivosti spĺňala. V čase jej podania bol navrhovateľ riadnym veriteľom úpadcu. Primeranú odbornú starostlivosť navrhovateľ preukázal tým, že uviedol, že dôvodom uplatnenia statusu oddeleného veriteľa titulom zabezpečovacieho práva vyplývajúceho zo zmenky bolo získať relevantný právny názor odporcu ako správcu konkurznej podstaty a následne súdu. Nedostatok odbornej starostlivosti súd zistil až pri podaní žaloby, kedy navrhovateľ žalobu na určenie podal v čase, kedy už nebol veriteľom prihlásených pohľadávok, avšak ustanovenie § 30 ZKR neumožňuje sankcionovať navrhovateľa za podanie žaloby, ale len výhradne za podanie prihlášky. Súd vyhodnotil konanie navrhovateľa spočívajúce v prihlásení pohľadávok ako oddelený veriteľ z dôvodu existencie zmenky ako dodržanie predpokladu primeranej odbornej starostlivosti pri prihlasovaní pohľadávok, nakoľko takéto konanie veriteľa z dôvodu získania relevantného právneho názoru správcu konkurznej podstaty a následne súdu možno posúdiť ako primeranú odbornú starostlivosť. V prípade žalobou uplatneného nároku navrhovateľ neuplatnil zrejme bezúspešné právo bez náležitej odbornej starostlivosti, a preto návrh na uloženie pokuty v celom rozsahu zamietol. Proti druhému výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal navrhovateľa na zaplatenie pokuty vo výške 0,2 % za každý deň zo sumy 30.842,53 eura odo dňa 25.10.2007 do právoplatného skončenia konania o určení popretej pohľadávky v prospech dotknutej podstaty odporcu, prípadne ho v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie proti napadnutému rozsudku odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), písm. b) a písm. f) O.s.p. tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na § 30 ods. 1 ZKR, podľa ktorého veriteľ zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške. Ak správca pohľadávku veriteľa poprie a súd v konaní o určení popretej pohľadávky určí, že veriteľ nemá nárok na zaplatenie prihlásenej sumy alebo mal nárok na zaplatenej sumy nižšej ako 75 % z prihlásenej sumy, veriteľ je povinný zaplatiť v prospech dotknutej podstaty pokutu vo výške určenej súdom, ibaže preukáže, že pri prihlasovaní pohľadávky postupoval s odbornou starostlivosťou. Poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa náležitosti poľa § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko stručnosť daného odôvodnenia spôsobuje nepreskúmateľnosť dotknutej časti napadnutého rozsudku. V predmetnej právnej veci súd prvého stupňa síce aplikoval správny právny predpis, ale pri svojom rozhodovaní ho v konečnom dôsledku vyložil nesprávne. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnym právnym zisteniam, pokiaľ ide o preukázanie, že navrhovateľ pri prihlasovaní pohľadávky postupoval s odbornou starostlivosťou. Navrhovateľ odbornú starostlivosť pri prihlasovaní pohľadávky nepreukázal. Aj podľa odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 2 CoKR/31/2011 - 106 dôkazné bremeno o konaní na veriteľa s odbornou starostlivosťou je na veriteľovi, pričom súd by mal správne zvážiť okolnosti podávania prihlášky, ale aj odôvodnenie popretia pohľadávky správcom, pretože nepodaním žaloby mohol veriteľ pokute predísť, pričom je potrebné pri posudzovaní konania veriteľa vziať do úvahy najmä druh uplatneného nároku, stanovisko dlžníka a prihlásenie pohľadávky, pri ktorej je rozdielna judikatúra. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že zákon možnosť zriadiť záložné právo zmenkou nepripúšťa. Záložné právo sa podľa slovenského práva zriaďuje výlučne písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. Všetky právne následky nesprávneho podania prihlášky museli byť navrhovateľovi vopred známe, zrejmé a jasné, nakoľko počas celého procesu prihlasovania pohľadávky konal prostredníctvom zamestnancov, ktorí majú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a ktorých každodennou náplňou práce je práve zabezpečovanie pohľadávok navrhovateľa, prihlasovanie pohľadávok navrhovateľa do konkurzov a všetky ďalšie súvisiace úkony. Navrhovateľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou ex lege vyplýva aj z § 27 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pri podaní prihlášky navrhovateľ nijako nesignalizoval, že účelom uplatnenia statusu oddeleného veriteľa titulom zabezpečovacieho práva z vlastnej zmenky je získať relevantný právny názor správcu konkurznej podstaty. Žiaden konkurz nemôže byť konaním, ktoré účastníkom slúži na bezplatné preskúšanie správnosti takých právnych konštrukcií, ktoré zjavne nemajú ani tú najmenšiu oporu v právnej teórii a tobôž nie v právnej praxi. Ak sa navrhovateľ pre takýto postup rozhodol, je potrebné, aby za jeho výsledok niesol zodpovednosť predpokladanú v § 30 ZKR. Navrhovateľ teda pri prihlasovaní pohľadávky v žiadnom prípade nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 30 ods. 1 ZKR veriteľ zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške. Ak správca pohľadávku veriteľa poprie a súd v konaní o určení popretej pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zaplatenie prihlásenej sumy alebo mal nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75 % z prihlásenej sumy, veriteľ je povinný zaplatiť v prospech dotknutej podstaty pokutu vo výške určenej súdom, ibaže preukáže, že pri prihlasovaní pohľadávky postupoval s odbornou starostlivosťou; nárok na zaplatenie pokuty uplatňuje správca. Právo veriteľov na náhradu škody tým nie je dotknuté. Ustanovenie sa použije rovnako, ak súd v konaní o určení popretej pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zabezpečovacie právo uplatnené v prihláške, mal nárok na zabezpečovacie právo v horšom poradí, ako uplatnil v prihláške alebo mal nárok na horšie poradie na uspokojenie pohľadávky zo všeobecnej podstaty, ako uplatnil v prihláške. Podľa ods. 2 pokutu podľa odseku 1 určí súd vo výške 0,1 až 0,2 % za každý deň od prihlásenia pohľadávky až do právoplatného skončenia konania o určení popretej pohľadávky z tej sumy popretej pohľadávky, ktorá prevyšuje sumu určenú súdom v konaní o určení popretej pohľadávky; ak túto sumu nie je možné určiť, pokuta sa určí z celej sumy popretej pohľadávky. Súd pri určení výšky pokuty prihliadne na okolnosti, za ktorých k nesprávnemu prihláseniu pohľadávky došlo. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/29/2007 - 281 zo dňa 03.10.2007 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Keramis - Keramické závody, s.r.o., Nobelova 18/ A/1290, 831 01 Bratislava, IČO: 36 223 824. Navrhovateľ si v súlade s § 28 ZKR prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi prihláškou č. 1 zo dňa 24.10.2007 v sume 1.224.007,49 Sk, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 675.000,- Sk, nezaplateného zmluvného úroku vo výške 219.061,14 Sk a z nezaplateného úroku z omeškania vo výške 347.946,35 Sk. V článku 5 zmluvy o kontokorentnom úvere k bežnému účtu sa navrhovateľ a úpadca dohodli, že pohľadávka z uvedenej zmluvy zabezpečuje blankozmenkou podľa dohody o vyplňovacom práve. Navrhovateľ v zákonnej lehote uplatnil voči úpadcovi u odporcu záložné právo zo zmenky v celkovej výške 929.162,- Sk. Navrhovateľ súčasne uplatnil v zákonnej lehote voči úpadcovi pohľadávku vo výške 4.418,82 Sk predstavujúcu debetný zostatok na účte úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu. Odporca poprel pohľadávku navrhovateľa vo výške je 1.242.007,49 Sk čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom, pričom dôvodom popretia zabezpečovacieho práva je § 8 ZKR z dôvodu, že zabezpečovacie právo tu nie je a čo do poradia zabezpečujúceho práva z rovnakého dôvodu. Zároveň oznámil navrhovateľovi, že zistená suma pohľadávky 1.242.007,49 Sk. Incidenčnou žalobou sa navrhovateľ domáhal určenia, že jeho pohľadávka vo výške 929.162,00 Sk je zabezpečená zabezpečovacím právom a poradie zabezpečovacieho práva je pravé, ako aj určenia, že jeho pohľadávka vo výške 4.414,82 Sk sa považuje za zistenú a je čo do právneho dôvodu nesporná. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že súd návrh navrhovateľa o určenie zabezpečenia pohľadávky vo výške 31.937,93 eur zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva a o určenie výšky pohľadávky 146,55 eur zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na podanie takéhoto návrhu, ktorý aj odôvodnil. Predmetom odvolania bol druhý výrok rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa návrh odporcu na uloženie pokuty v zmysle § 30 ods. 2 ZKR zamietol. Odvolací súd pri posudzovaní správnosti druhého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa vychádzal z prvého výroku rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na určenie zabezpečenia pohľadávky vo výške 31.937,93 eur zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva a určenie výšky pohľadávky 146,55 eur zamietol. Z ust. § 30 ods. 1 prvá veta ZKR účinného do 31.12.2011 vyplýva, že nárok na pokutu vznikne správcovi len vtedy, ak súd určí, že: - pohľadávka veriteľa je neoprávnená celkom alebo viac ako nad 25 % z prihlásenej sumy, - veriteľ má nárok na uspokojenie pohľadávky zo všeobecnej podstaty až v ďalšej triede, ako si uplatnil v prihláške, - veriteľovi nevzniklo zabezpečovacie právo, ktoré si prihlásil, - veriteľ má nárok na zabezpečovacie právo v neskoršom poradí, ako si uplatnil v prihláške, alebo ak - veriteľ vezme návrh na začatie konania späť pred rozhodnutím súdu a prihláška nebola podaná dobromyseľne. Súd prvého stupňa však návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, nakoľko dňom 01.01.2008 mu zaniklo postavenie veriteľa vo vzťahu k predmetným pohľadávkam v konkurznom konaní č.k. 3K/29/2007 z dôvodu prechodu pohľadávky vo výške 41,227,10 eur prihlásenej prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 24.10.2007 a pohľadávky vo výške 146,55 eur prihlásenej prihláškou č. 2 zo dňa 24.10.2007 na Československú obchodnú banku, a. s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140. Vo výpise Československej obchodnej banky, a. s., so sídlom Michalská 18, 815 53 Bratislava, IČO: 36 854 140, deň zápisu: 01.01.2008 je, ako ďalšie právne skutočnosti, uvedené, že Československá obchodná banka, a. s., preberá na základe § 59 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, práva a povinnosti Československej obchodní banky, a. s., pobočky zahraničnej banky v SR, vzniknuté do 31.12.2007. To znamená, že už v čase podania tohto návrhu Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha, nebola aktívne legitimovaná na podanie incidenčnej žaloby. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že konkurzný súd uznesením č.k. 3K/29/2007-727 zo dňa 15.01.2013, právoplatným dňa 07.02.2013, povolil vstup nového veriteľa: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, do konkurzného konania namiesto pôvodného veriteľa: Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, 150 57 Praha, Česká republika, IČO: 00 001 350, so zistenými pohľadávkami v celkovej sume 41.373,64 eur. To znamená, že v konkurznom konaní 3K/29/2007 dňom 07.02.2013, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie č.k. 3K/29/2007-727 zo dňa 15.01.2013 o vstupe do konkurzného konania, začal vykonávať svoje konkurzné práva nový veriteľ: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140. Nakoľko súd prvého stupňa neurčil, že veriteľ nemal nárok na zaplatenie prihlásenej sumy alebo mal nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75 % z prihlásenej sumy, ani neurčil, že veriteľovi nevzniklo zabezpečovacie právo, ktoré si prihlásil, odporcovi nevznikol nárok na pokutu v zmysle § 30 ods. 1 ZKR voči navrhovateľovi. Z tohto dôvodu i ďalšie konštatovanie súdu prvého stupňa, že prihláška predpoklady odbornej starostlivosti spĺňala, je bezpredmetné. K tvrdeniu odporcu, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odvolací súd dodáva, že v zmysle cit. ust. súd v odôvodnení stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné, pretože účastníkom ako aj odvolaciemu súdu v prípade podania odvolania umožňuje posúdiť správnosť postupu súdu prvého stupňa pri jeho vydaní. Súd prvého stupňa dostatočne a jasne vysvetlil, prečo návrh navrhovateľa zamietol. Už aj ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecným súdom, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na právnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS/112/2005, I. ÚS 117/2005). Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, nakoľko navrhovateľovi žiadne trovy nevznikli. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.