Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/564/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109214798 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109214798.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľa : UNIQA, poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpená JUDr. Petrom Slezákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Riazanská 48 proti odporkyni : Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 12. septembra 2012, č.k. 17C 131/2009-90, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 12. septembra 2012, č.k. 17C 131/2009-90 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu nezákonných rozhodnutí v príčinnej súvislosti, s ktorými jej mala vzniknúť škoda, uplatnená v tomto konaní a ani vznik škody, ktorú vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie, v súvislosti s ktorým navrhovateľke vznikli trovy uplatnené v tomto konaní, ako náhrada škody voči štátu a ktoré v čase rozhodnutia súdu nebolo právoplatne skončené. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, keď z návrhu navrhovateľky mal za to, že súd prvého stupňa v konaní 25Cb 48/02 dňa 30.7.2002 v rozpore s právnym poriadkom SR vydal platobný rozkaz č.k. 25 Cb 48/02-11, v ktorom zaviazal právnu predchodkyňu navrhovateľky (v uvedenom konaní v postavení odporkyne) na zaplatenie 1.065.863,90 Sk a následne uznesením pod číslom konania 25Cb 48/02-36, zo dňa 2.2.2004 rozhodol o povinnosti odporkyne (právnej predchodkyne navrhovateľky) zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu, pričom o platobnom rozkaze rozhodol uznesením zo dňa 12.5.2003, č.k. 25Cb 48/02-21 tak, že odpor podaný odporkyňou odmietol. Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave uznesením pod č.k. 14Cob 128/03-34, zo dňa 29.10.2003 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12.5.2003, č.k. 25Cb 48/02-21 potvrdil. Odporkyňa predmetné uznesenie odvolacieho súdu napadla dovolaním, pričom bola povinná zaplatiť súdny poplatok za dovolanie vo výške 106.580,- Sk. Najvyšší súd pod č.k. 6 Obdo 10/2004, zo dňa 30.9.2005 uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd pri vydávaní platobného rozkazu konal v rozpore s ust. § 153b O.s.p., nakoľko predtým, ako vydal platobný rozkaz, vykonal voči odporkyni procesný úkon, vyzval ju na vyjadrenie k žalobnému návrhu. Dovolací súd mal za to, že ak už súd prvého stupňa vykonal voči odporkyni procesný úkon, nemohol už následne vydať platobný rozkaz podľa § 172 ods. 1 O.s.p. Tiež odvolaciemu súdu, dovolací súd v zrušujúcom uznesení vytkol skutočnosť, že sa v odvolacom konaní odmietol zaoberať námietkou odporcu ohľadne výzvy z dôvodu, že zo strany odporkyne išlo o odvolací dôvod, ktorým bol povinný sa zaoberať. Zároveň dovolací súd uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne súd v novom rozhodnutí. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na obsah pripojeného spisu súdu prvého stupňa 3 Er 621/2005, ktoré konanie bolo právoplatne skončené na základe uznesenia o zastavení konania (odvolací súd uznesením potvrdil odporkyňou napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 28.4.2008), keď mal za to, že námietky voči exekúcii, ktorým exekučný súd vyhovel, podal povinný (navrhovateľka), vznikla mu tým v zmysle uvedeného poplatková povinnosť, pričom povinný (navrhovateľka) mal povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie súdu o námietkach. Tiež uviedol, že zaplatením súdneho poplatku vznikli povinnému trovy, o ktorých súd rozhodne doplňujúcim uznesením. Z uznesenia o zastavení exekučného konania vyplýva, že povinný (navrhovateľka) odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania nepodal. Súd prvého stupňa právne vec posúdil uplatňovaný návrh navrhovateľa podľa ust. zák. č. 58/1969 Zb. v platnom znení. Zároveň konštatoval, že aktívna, resp. pasívna legitimácia v konaní nie je sporná a tiež označený orgán v návrhu navrhovateľa, konajúci v mene štátu je označený správne. Napriek tomu súd prvého stupňa konštatoval, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a nemožno jej právo uplatnené návrhom priznať, pretože navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup orgánu štátnej moci a tiež vznik škody ako základné predpoklady pre priznanie práva na jej náhradu. Uviedol, že rozhodnutím, dôsledku ktorého mala byť navrhovateľke spôsobená škoda, bolo uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 2.2.2004, č.k. 25Cb 48/02-36, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor. Voči tomuto uzneseniu navrhovateľka odvolanie nepodala. Súd prvého stupňa preto konštatoval, že navrhovateľka nepreukázala splnenie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, keď nepreukázala existenciu takého nezákonného rozhodnutia, v príčinnej súvislosti s ktorým jej vznikla škoda v uplatnenom rozsahu. Navrhovateľka nepreukázala samotný vznik škody, pretože konanie, v súvislosti s ktorým súdne poplatky, či už za podaný odpor alebo dovolanie hradila, nebolo dosial právoplatne skončené a preto z tohto hľadiska je potrebné jej návrh vyhodnotiť ako podaný predčasne. Keďže navrhovateľka voči uzneseniu súdu o uložení poplatkovej povinnosti nepodala opravný prostriedok, súd nemá právomoc v tomto konaní určiť a vôbec sa zaoberať otázkou posúdenia správnosti rozhodnutia súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok a nahradiť tak odvolacie konanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že rozhodnutie o uložení zaplatiť súdny poplatok bolo nesprávne. Rozhodnutie o tejto otázke náležalo výlučne odvolaciemu súdu v konaní o odvolaní proti uzneseniu 25Cb 48/02-36, zo dňa 2.2.2004, pričom navrhovateľka takúto zákonnú možnosť opravného prostriedku v konaní nevyužila. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel, prípadne aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka uviedola, že návrhom, následne zmeneným 11.1.2012 sa domáha náhrady škody spôsobenej mu súdom prvého stupňa, odvolacím súdom s poukazom na zák. č. 58/1969 Zb. v platnom znení, pričom vychádza z nezákonnosti platobného rozkazu súdu prvého stupňa a jeho potvrdenia odvolacím súdom, keď nezákonnosť platobného rozkazu bola jednoznačne potvrdená rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu pod sp. zn. 6 Obdo 10/2004, zo dňa 30.9.2005. Návrh na náhradu škody navrhovateľka podala na základe škody, ktorá vznikla z nezákonného rozhodnutia súdu prvého stupňa a to platobného rozkazu zo dňa 30.7.2002, proti ktorému podal navrhovateľ odôvodnený odpor, ktorý bol však uznesením pod číslom konania 25 Cb 48/02-21 odmietnutý, čo následne po podanom odvolaní navrhovateľa potvrdil i odvolací súd uznesením č.k. 14Cob 128/03-34. Tým v konečnom dôsledku bol nezákonný platobný rozkaz súdu prvého stupňa potvrdený. Mal za to, že súd prvého stupňa spôsobil závažnú chybu v konaní a vydal nezákonný platobný rozkaz a preto v tomto konaní nemožno považovať nezákonne vydaný platobný rozkaz, z dôvodu pochybenia a neznalosti procesného predpisu súdu prvého stupňa za neúspech protistrany -účastníka konania s tým, že podľa súdu prvého stupňa má tento znášať škodu a to vo forme náhrady trov konania v prípade, že sa preukáže jeho neúspech vo veci a teda úspech navrhovateľa pri novom prejednaní veci. Súd prvého stupňa sa snaží preniesť svoju zodpovednosť (za jeho jednoznačné porušenie zákona) na plecia účastníka konania. Mal za to, že účastník konania P. - K. O., ani navrhovateľ v tomto konaní, nemôžu niesť zodpovednosť za skutočnosť, že súd prvého stupňa pri vydaní platobného rozkazu porušil Občiansky súdny poriadok. Za takúto škodu v podobe trov konania nemôže niesť zodpovednosť žiaden z účastníkov konania, ale jedine chybujúci štátny orgán - súd, keď i s poukazom na ust. § 18 nového zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené ... alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Uviedol, že všetky úkony, ktoré musel navrhovateľ vykonať, boli výlučne zamerané na zamedzenie nezákonnosti spôsobenej súdom prvého stupňa, súd nemal vydať nezákonne platobný rozkaz a ak ho aj vydal, mal svoju nezákonnosť napraviť bez zbytočného odkladu. Uviedol, že súd prvého stupňa vôbec nepostrehol, že si navrhovateľ neuplatnil náhradu škody vzniknutej titulom zaplateného súdneho poplatku v exekučnom konaní, exekučné konanie bolo totiž zastavené preto, že v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu SR došlo k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa č.k. 25Cb 48/02-21, ako i uznesenia odvolacieho súdu č.k. 14Cob 128/03-34 a keď neexistoval exekučný titul, súd prvého stupňa mal povinnosť zo zákona exekúciu zastaviť. Mal za to, že konštatovanie súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nenapadol toto uznesenie opravným prostriedkom, je preto irelevantné. Mal za to, že navrhovateľ preukázal existenciu nezákonného rozhodnutia a to platobného rozkazu, pričom platobný rozkaz bol vydaný nezákonne. Vznik škody bol navrhovateľom v konaní riadne preukázaný. Pokiaľ by súd prvého stupňa nevydal nezákonne platobný rozkaz, žiadne finančné výdavky by navrhovateľ nemusel vynaložiť. Je tiež daná príčinná súvislosť medzi nezákonným platobným rozkazom a vznikom škody navrhovateľa. Vyčíslená a návrhom uplatnená škoda, je vo vzájomnom pomere s nezákonným platobným rozkazom súdu prvého stupňa a to ako jeho následok. V dôsledku vydania nezákonného platobného rozkazu navrhovateľ bol nútený podať odpor, zaplatiť súdny poplatok za odpor, domáhať sa ochrany svojich práv proti nezákonným rozhodnutiam prvostupňového a odvolacieho súdu na dovolacom súde v zastúpení advokáta a následne mu musel uhradiť odmenu za zastupovanie a zaplatiť vysoký súdny poplatok za dovolanie, následne brániť sa proti exekúcii. Uviedol, že neexistuje žiaden dôvod, prečo by do takejto spôsobenej majetkovej škody nemala spadať škoda, vzniknutá ako úhrada odmeny zastupujúcemu advokátovi a súdnych poplatkov v priamej súvislosti s bránením sa účastníka konania proti nezákonnému rozhodnutiu súdu. Neuhradením škody spôsobenej štátom by došlo k porušeniu čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom navrhovateľ poukázal na vec K. proti C., ktorej veci bolo rozhodnuté, že použitie systému súdnych poplatkov voči účastníkovi na základe zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu, môže predstavovať obmedzenie súdnej ochrany. Zároveň navrhovateľ uviedol, že náhradu trov konania upravuje Občiansky súdny poriadok v ust. § 142 a nasl., pričom v tomto konaní sa navrhovateľ domáha náhrady škody a to proti štátu a nie proti účastníkovi konania, označenom v konaní na súde prvého stupňa pod sp. zn. 25Cb 48/02. Uviedol, že ide o zásadný rozdiel poňatia výkladu príslušných ustanovení zák. č. 58/69 Zb. o náhrade škody a príslušných ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania. Poukázal na pochybenie súdu prvého stupňa, pretože podaním odporu proti platobnému rozkazu, na vydanie ktorého neboli splnené zákonné podmienky, podľa názoru navrhovateľa nemôže vzniknúť povinnosť zaplatiť za odpor súdny poplatok. Týmto sa však súd prvého stupňa nezaoberal. Vzhľadom na procesné pochybenie zo strany súdu prvého stupňa navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú navrhovateľ nemôže požadovať od účastníkov konania, pretože títo nemali dosah na to, či súd prvého stupňa dodrží pri vydaní platobného rozkazu Občiansky súdny poriadok. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť, pretože súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a následne vo veci aj správne rozhodol. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol a z vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa ako i z obsahu spisu a pripojených listinných dokladov na základe vykonaného dokazovania, bolo v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané, že navrhovateľ sa svojim návrhom z 21.4.2009 domáhal voči odporcovi náhrady škody podľa Zák. č. 58/1969 Zb. v platnom znení, keď navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý v odvolaní podanom odporkyňou (v pôvodnom konaní) rozsudkom 6 Obdo 10/2004, zo dňa 30.9.2005 zrušil uznesenie odvolacieho súdu z 29.10.2003, pod č.k. 14 Cob 128/03-34 a uznesenie súdu prvého stupňa z 12.5.2003, č.k. 235Cb 48/02 s tým, že prvostupňový súd pri vydávaní platobného rozkazu konal v rozpore s ust. § 153b O.s.p., pretože predtým ako vydal platobný rozkaz, vykonal voči odporkyni procesný úkon, vyzval ju na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu. Vo svojom rozhodnutí zároveň uviedol, že ak už súd vykonal voči žalovanej procesný úkon, nemohol už následne vydať platobný rozkaz. Tiež dovolací súd odvolaciemu súdu v zrušujúcom uznesení vytkol, že sa v odvolacom konaní odvolací súd odmietol zaoberať námietkou odporcu ohľadne výzvy s odôvodnením, že je pre posúdenie danej veci irelevantná, toto malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože zo strany odvolateľa (odporkyne) išlo o odvolací dôvod, ktorým bol povinný sa súd zaoberať. Ako je vyššie uvedené, predmetom konania je náhrada škody navrhovateľa spôsobená rozhodnutím orgánu štátu v zmysle ust. § 18 zák. č. 58/1969 Zb. Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ si pôvodným návrhom si uplatňoval náhradu škody vo výške 53 290,- Sk titulom zaplatenia súdneho poplatku za právny úkon voči rozhodnutiu prvostupňového súdu, ďalej sumu 106 580,- Sk z titulu zaplateného súdneho poplatku za dovolanie voči rozhodnutiu druhostupňového súdu a sumu 29 835,40 Sk, ako trovy právneho zastúpenia v rámci dovolacieho konania a trovy právneho zastúpenia v rámci exekučného konania vo výške 26 957, 25 Sk. Následne písomným podaním zo dňa 3.1.2012 upravil a zmenil petit tým, že žiadal aby odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi celkom náhradu škody vo výške 7 191,88 eur vrátane úrokov z omeškania tak, ako takúto zmenu pripustil uznesením zo dňa 11.1.2012 pod č.k. 17C 131/2009-70 súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne nárok navrhovateľa posúdil s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, keď zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona posúdil podľa doterajších predpisov t.j. podľa ustanovení Zákona č. 58/1969 Z.b. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Nárok navrhovateľa, týkajúci sa prvoprávneho zastúpenia v rámci exekučného konania, správne súd posúdil podľa zákona č. 514/ 2013 Z.z. v platnom znení. Navrhovateľ v odvolaní namietal stanovisko súdu prvého stupňa, že navrhovateľ svoj nárok odvíjal od nezákonného rozhodnutia o vyrúbenie súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu pričom voči uzneseniu súdu o uložení poplatkovej povinnosti navrhovateľa navrhovateľ opravný prostriedok, teda odvolanie nepodal. Navrhovateľ však uviedol, že v súvislosti s náhradou škody vychádza z nezákonnosti vydaného platobného rozkazu súdu prvého stupňa pod č.k. 25CB 4802, zo dňa 30.7.2002 a jeho potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorú nezákonnosť potvrdil i dovolací súd. Keby súd prvého stupňa postupoval v súlade s O.s.p., nedošlo by k závažnej chybe a nebol by vydaný nezákonný platobný rozkaz. Z obsahu spisu odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, vychádzal okrem iného i z rozsudku Najvyššieho rozsudku SR zo dňa 30.9.2005, č.k. 6Obdo 10/2004, ktorým rozsudkom Najvyšší súd SR zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 12.5.2003 pod č.k. 25Cb 48/02-21, ktorým súd prvého stupňa odmietol odpor odporcu proti platobnému rozkazu a zároveň zrušil i uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29.10.2003, pod č.k. 14Cob 128/03-34, ktorým odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa pod č.k. 25Cb 48/02 -21 potvrdil. Z odôvodnenia rozsudku dovolacieho súdu vyplýva, že napadnuté uznesenia dovolací súd zrušil s poukazom na ustanovenie § 243 b) ods. 1 veta druhá O.s.p. a ustanovenia § 243 b) ods. 2 O.s.p., t.j. z dôvodu, že dovolací súd dospel k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav. Tieto uznesenia prvostupňového ako i odvolacieho súdu boli síce zrušené dovolacím súdom a preto správne sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím pričom konštatoval, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako majetkovej ujmy, vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Správne konštatoval ( str. 6 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu takého nezákonného rozhodnutia v príčinnej súvislosti, s ktorým by vznikla navrhovateľovi škoda v uplatnenom rozsahu a tiež že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu nezákonných rozhodnutí v príčinnej súvislosti, s ktorými mala navrhovateľovi vzniknúť škoda (č. l. 8 odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že predmetné zrušené rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nesúvisia priamo so vznikom škody, pretože trovy súdneho konania nie sú priamou škodou, tiež majetok navrhovateľa sa nezmenil nesprávnym úradným postupom prvostupňového a odvolacieho súdu, tento dôsledok nastal až zaplatením súdneho poplatku za odpor a súdneho poplatku za dovolanie pričom predmetné uznesenia ktorými navrhovateľ bol zaviazaný zaplatiť súdne poplatky neboli napadnuté zo strany navrhovateľa odvolaním, nadobudli právoplatnosť. Je potrebné uviesť, že uznesením, v dôsledku ktorého mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda - a to uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 25 Cb 48/02 - 36, zo dňa 2.2.2004, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 53 590,- Sk, voči tomuto uzneseniu navrhovateľ odvolanie nepodal. Taktiež navrhovateľovi mala vzniknúť škoda zaplatením súdneho poplatku za dovolanie, pričom toto uznesenie nenapadol navrhovateľ odvolaním, tiež predmetné uznesenia neboli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom a teda nebol naplnený zákonný predpoklad ani ustanovenia § 3 a 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Z.b. v platnom znení. K časti náhrady škody z titulu trov právneho zastúpenia v rámci exekučného konania (nesprávne súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade ide o náhradu škody z titulu zaplateného súdneho poplatku za podané námietky v exekučnom konaní), odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na návrh navrhovateľa, ako aj upravený petit z ktorého jednoznačne vyplýva, že sa jedná o trovy právneho zastúpenia v rámci exekučného konania. S právne súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia v súvislosti s exekučným konaním, keď ako správne uviedol, v exekučnom konaní nedošlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená. Správne poukázal na tú skutočnosť, že uznesením súdu prvého stupňa pod číslom konania 3Er 621/2005 - 116, zo dňa 6.5.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Voči tomuto uzneseniu navrhovateľ nepodal odvolanie a tým nevyužil možnosť podať opravný prostriedok. Správne súd prvého stupňa uplatnený nárok v časti škody súvisiacim s exekučným konaním, posúdil podľa zákona č. 514/ 2003 Z.z. Predmetom konania je pohľadávka navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej ústavným úradným postupom podľa § 18 zák. č. 58/1969 Z.b., ako aj ustanovenia § 6 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení (pokiaľ sa týka škody z titulu právneho zastúpenia v rámci exekučného konania). Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 4 cit. článku, podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a spoločenských organizácií, uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia, zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. V konaní bolo preukázané, že Najvyšší súd SR zrušil prvostupňové uznesenie z 12.5.2003, pod č.k. 25C 48/02-21, ako aj uznesenie odvolacieho súdu z 29.10.2003, pod č.k. 14Cop 128/03 -34 z dôvodu podľa § 243 b) ods. 1 veta druhá a ustanovenia § 243 b) O.s.p. Tieto rozhodnutia však priamo nesúvisia so vznikom škody, keďže trovy súdneho konania nie sú priamou škodou. Je potrebné uviesť, že podľa ust. § 18 ods. 1 zák.č. 58/ 1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie ( § 1 ods. 1 ) nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo podľa tohto ustanovenia majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nesprávnym úradným postupom, pričom zodpovednosť štátu za škodu je jeho objektívna zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť. Táto objektívna zodpovednosť je založená na súčasnom splnení troch podmienok, ktorými sú: a) nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b)vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z obsahu pojmu „ nesprávny úradný postup“, ktorý zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje vyplýva, že môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel, stanovených právnymi predpismi, pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva, či už z povahy funkcie, alebo z cieľov tejto činnosti. Tiež pojem škody zák. č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto je potrebné aplikovať v tomto smere príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy o náhrade škody a škodu chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ak je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa ust. § 442 ods. 1 Obč. zák. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Zákon č. 58/1969 Zb. a ani Občiansky zákonník nevysvetľuje vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti pôjde vtedy, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Dôležitá je vždy vecná súvislosť príčiny a následku, avšak je potrebné vždy skúmať, či v súhrne všetkých skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa aj odvolací súd má za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vzniknutou škodou. V prípade zrušených uznesení Najvyšším súdom SR, ako súdom odvolacím, nebola preukázaná príčinná súvislosť so vzniknutou škodou navrhovateľa tak, ako bolo už vyššie uvedené, keď odvolací súd má za to, že predmetné zrušené uznesenia nesúvisia priamo so vznikom škody, uznesenia, ktorými bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za odpor a súdny poplatok za odvolanie tieto rozhodnutia neboli zo strany navrhovateľa napadnuté odvolaním a ani neboli zrušené pre nezákonnosť. Správne súd prvého stupňa v tomto smere poukázal na tú skutočnosť, že v tomto konaní súd s poukazom na ustanovenie § 7 O.s.p. nemá právomoc určiť a následne posudzovať správnosť rozhodnutí súdu a uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok a tým nahrádzať odvolacie konanie. Rozhodnutie o tejto otázke náleží výlučne odvolaciemu súdu, avšak nie v tomto konaní. K námietke navrhovateľa v súvislosti s vyrubovaním súdnych poplatkov, ktoré považoval za nezákonné a ktoré podoprel stanoviskami a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR 1Co 10/97 a 21/98, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý poukázal na ustanovenie § 137 O.s.p. s tým, že súdne poplatky vynaložené na bránenie práva sú zákonom definované ako trovy konania, o ktorých súd s poukazom na ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. rozhodne návrh, spravidla, v rozhodnutí ktorým sa konanie končí, čo je v súlade i s odôvodnením uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Obdo 10/2004. Pokiaľ ide o náhradu škody v súvislosti s trovami právneho zastúpenia v exekučnom konaní, tak ako bolo už vyššie uvedené, navrhovateľ v priebehu tohto konania nepreukázal existenciu nezákonných rozhodnutí v exekučnom konaní v príčinnej súvislosti s ktorými by mala navrhovateľovi vzniknúť škoda, pretože v danom prípade nejde o priamu škodu, navrhovateľ nepreukázal priame pôsobenie nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní nepreukázal zrušenie predmetného rozhodnutia v exekučnom konaní v súvislosti so vznikom škody. Nestačí, ak je vzťah príčiny a následku iba sprostredkovaný t.j., že navrhovateľ tvrdí, že predmetné exekučné konanie bolo zastavené predovšetkým z dôvodu a v dôsledku rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý svojim rozhodnutím zrušil obe uznesenia prvostupňového odvolacieho súdu z dôvodu neexistencie exekučného titulu. Ani v súvislosti s touto náhradou škody teda nebola splnená tretia podmienka a to príčinná súvislosť pre rozhodnutia objektívnej zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. prvostupňový rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1, v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli preto, o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.