Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/136/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109223788 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109223788.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SUNDL s.r.o., Opletalova č. 6664, 841 07 Bratislava, IČO 35 828 358 za účasti vedľajšieho účastníka Rhenus Logistics GmbH, Antwerpener Strasse 24, 68219 Mannheim, Nemecko, IČ: DE 143834452, obaja zast. JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom, Strojnícka 8, 821 05 Bratislava proti odporcovi: UNIQA poisťovňa, a.s., Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO 00 653 501, zast. JUDr. Romanom Hajdučíkom, advokátom, Ľ. Fullu 3, 841 05 Bratislava o zaplatenie 84.548,98 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/78/2009 - 136 zo dňa 07. 11. 2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/78/2009-136 zo dňa 07. 11. 2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi istinu vo výške 84.548,98 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 14. 03. 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 5.072,50 Eur a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa k rukám právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 6.451,61 Eur. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 26. 06. 2009 žiadal navrhovateľ, aby odporca uhradil na účet vedľajšieho účastníka istinu vo výške 84.548,98 Eur s prísl. titulom nepriznanej náhrady škody. Nárok navrhovateľ odôvodnil neoprávneným odmietnutím náhrady škody odporcom vo veci odcudzenia prepravovaných zásielok z dôvodu, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne poisteným alebo osobou, ktorá konala v jeho mene (čl. IV, bod 1 písm. a zmluvných dojednaní). Navrhovateľ považoval odmietnutie plnenia za nezákonné a žiadal priznať nárok spolu s príslušenstvom a trovami konania. Odporca trval na svojom stanovisku zo dňa 13. 03. 2009, pričom uplatnenú výluku rozšíril o dôvod uvedený v čl. 6 ods. 1 písm. a ZD, kedy podľa výkladu odporcu bol navrhovateľ povinný na prepravu použiť výhradne vlastné motorové vozidlá a mal za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreveril svojho subdopravcu. Návrhom zo dňa 08. 02. 2011 navrhovateľ žiadal o pripustenie zmeny petitu, kedy upravil požadovanú výšku úrokov z omeškania, pričom súd prvého stupňa pripustil požadovanú zmenu návrhu a to rozhodnutím zo dňa 10. 02. 2011. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a s poukazom na ust. § 797 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka ďalej na čl. IV ods. 1 písm. a zmluvných ustanovení poistenia ako i na ustanovenie § 132, § 153 ods. 1 a § 155 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nevyplatenia náhrady škody v rozsahu žalovaného nároku a rozhodol tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi žalovanú pohľadávku v časti istiny spolu s príslušenstvom a súčasne uložil odporcovi povinnosť priamo nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil. Uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a mal za to, že navrhovateľ nepreukázal náhodnosť predmetnej škodovej udalosti, práve naopak, v priebehu súdneho konania vyšli najavo skutočnosti preukazujúce, že opakovaným hrubým porušovaním povinností navrhovateľom ku škode muselo dôjsť. Podľa názoru odporcu existuje spoluzodpovednosť odosielateľa za vznik škody, ktorý nepreveril identitu údajných vodičov vozidiel, ani nevykonal kontrolu evidenčných čísiel vozidiel s údajmi v osvedčení o evidencií vozidiel. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh ako nedôvodný zamietnuť a to z dôvodov, že prvostupňový súd dospel na základe časti vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a v časti správne zisteného skutkového stavu vyvodil z neho nesprávny právny záver. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a uviedol, že odporca uvádza dôvody obrany, s ktorými sa súd prvého stupňa, podľa názoru navrhovateľa, dostatočne vysporiadal a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil. Odporca v odvolacom tak ako aj pred súdom prvého stupňa neustále poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/393/2009, na základe ktorého mal súd prvého stupňa urobiť právny záver, že v predmetnej veci sa nejedná o poistnú udalosť. Uvedený rozsudok je však pre posudzovanú právnu vec úplne právne irelevantný, lebo sa danej veci netýka. Rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne navrhol s poukazom na ust. § 219 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Odvolací súd sa oboznámil z obsahom spisu pričom zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26. 06. 2009 za účasti vedľajšieho účastníka domáhal proti odporcovi vydania rozhodnutia, ktorým by súd prvého stupňa uložil povinnosť odporcovi zaplatiť priamo vedľajšiemu účastníkovi istinu spolu s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia (bez špecifikácie oprávnenej osoby, teda navrhovateľ resp. vedľajší účastník) v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Na základe návrhu zo dňa 08. 02. 2011 rozhodol súd prvého stupňa tak, že pripustil zmenu návrhu na začatie konania a to v znení „Odporca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi istinu 84.548,98 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 14. 03. 2009 do zaplatenia, nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia advokátom tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Uvedená zmena návrhu sa týkala len výšky ročných úrokov z omeškania. Po oboznámení sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa, s jeho písomným vyhotovením odvolací súd má za to, že predmetný rozsudok je nepreskúmateľný. Navrhovateľ v samotnom návrhu na začatie konania uviedol, že odosielateľom a majiteľom zásielky bola spoločnosť GOODYEAR DUNLOP Tires OE GmbH., ktorá celú pohľadávku postúpila v konaní označenému vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má na veci preukázateľný naliehavý právny záujem. Súčasne navrhovateľ uviedol, že svoje nároky si voči odporcovi v konaní uplatniť nevie a to s poukazom na ust. § 823 Občianskeho zákonníka a žiadal plnenie vyplatiť priamo vedľajšiemu účastníkovi. Súd prvého stupňa bez ďalšieho vyhodnotenia takémuto návrhu vyhovel, pričom z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva ako sa vysporiadal s týmto návrhom a to najmä so skutočnosťou, že na plnenie bol odporca zaviazaný vedľajšiemu účastníkovi a nie navrhovateľovi. Takisto z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva skutočnosť z akého dôvodu bez návrhu priznal trovy konania priamo navrhovateľovi bez úpravy petitu návrhu. Je potrebné zdôrazniť, že podľa ust. § 93 ods. 1, 4 O.s.p. vedľajší účastník môže vystupovať iba v sporovom konaní, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa a odporcu. Predpokladom účasti vedľajšieho účastníka je existencia právneho záujmu na výsledku konania t.j., že jeho právne postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené. Charakteristickým znakom postavenia vedľajšieho účastníka je, že vystupuje popri účastníkovi konania a má právny záujem na víťazstve tohto účastníka v konaní. Postavenie vedľajšieho účastníka v konaní je čisto procesného charakteru, keďže sa nekoná o jeho právach a povinnostiach. Vo veci samej nemôže byť vedľajšiemu účastníkovi nič prisúdené a nemôže byť ani na nič zaviazaný. Na základe uvedeného súd prvého stupňa preto nesprávne zaviazal odporcu na plnenie vedľajšiemu účastníkovi pričom rozhodnutie vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi postráda odôvodnenie z akého dôvodu bolo priznané plnenie priamo vedľajšiemu účastníkovi. Z týchto dôvodov, z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a to s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f, h O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.