Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/190/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109223788 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109223788.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SUNDL, s.r.o., Opletalova 6664, Bratislava, IČO: 35 828 358, vedľajšieho účastníka: Rhenus Logistic GmbH, Antwerpen Strasse 24, Mannheim, Nemecko, IČ: DE 143834452, obaja zast.: JUDr. Peter Bilkovič, advokát, Strojnícka 8, Bratislava, proti odporcovi: UNIQA poisťovňa, a.s., Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, zast.: PRK Partners s.r.o., Hurbanovo nám. 3, Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie sumy 84.548,98 eur s príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb 78/2009-259 zo dňa 7.4.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb 78/2009-259 zo dňa 7.4.2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 84.548,98 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 14.3.2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy prvostupňového konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 26.6.2009 žiadal navrhovateľ, aby odporca uhradil na účet vedľajšieho účastníka istinu vo výške 84.548,98 eur s príslušenstvom z titulu nepriznanej náhrady škody. Nárok navrhovateľ odôvodnil neoprávneným odmietnutím náhrady škody odporcom vo veci odcudzenia prepravovaných zásielok z dôvodu, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne poisteným alebo osobou, ktorá konala v jeho mene (čl. IV, bod 1, písm. a ZD). Navrhovateľ je toho názoru, že odmietnutie plnenia je nezákonné. Odporca nárok navrhovateľa neuznáva a trvá na stanovisku likvidácie zo dňa 13.3.2009, pričom uplatnenú výluku rozširuje o dôvod uvedený v čl. 6, ods. 1, písm. a ZD, kedy podľa výkladu odporcu bol navrhovateľ povinný na prepravu použiť výhradne vlastné motorové vozidlá a mal za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreveril svojho subdopravcu. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 7.11.2011, č.k. 35Cb 78/2009-136, ktorým zaviazal odporcu na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom vedľajšiemu účastníkovi. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.8.2013, č.k. 1Cob 136/2012-205 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vo veci samej nemôže byť vedľajšiemu účastníkovi nič prisúdené ani nemôže byť na nič zaviazaný. Návrhom zo dňa 23.1.2014 navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žiadal priznať žalovaný nárok s príslušenstvom priamo navrhovateľovi. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27.2.2014, č.k. 35Cb 78/2009-216 zmenu žalobného návrhu pripustil. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania uviedol, že pri výluke (čl. IV. ods. 1 písm. a Zmluvných ustanovení, kedy poistenie sa nevzťahuje na škodu spôsobenú úmyselne poisteným alebo osobou, ktorá konala v jeho mene) sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa kedy konštatoval, že prepravu vykonal „fantómový prepravca“, ktorý nemohol konať v mene navrhovateľa, nakoľko je tu evidentná absencia vôle navrhovateľa poveriť konaním subjekt konajúci podvodným spôsobom. Navrhovateľ bol preukázateľne veľmi kvalifikovaným spôsobom uvedený do omylu v otázke identity prepravujúcich osôb ako aj ich motivácie. Súd mal za to, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na zamestnancov navrhovateľa alebo jemu známe subjekty, ktoré úmyselne spôsobili škodu a navrhovateľ by mal tak možnosť uplatniť škodu u jemu známych osôb. V otázke uplatnenia výluky podľa čl. VI, ods. 1 písm. a) poistený je povinný pred vznikom poistnej udalosti v medzinárodnej nákladnej doprave zabezpečiť použité vlastné vozidlá dvoma na sebe nezávisle fungujúcimi zabezpečovacími zariadeniami proti krádeži (za také sa nepovažujú zámky na dverách) súd prvého stupňa konštatoval, že táto výluka podľa jeho názoru nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou, nakoľko sa vzťahuje výhradne na odcudzenie tovaru vrátane motorového vozidla navrhovateľa a rieši, akým spôsobom malo byť motorové vozidlo navrhovateľa zabezpečené proti krádeži. V prejednávanej veci však nedošlo k odcudzeniu motorového vozidla, ale len prepravovaného tovaru. Pri tejto námietke zároveň prvostupňový súd konštatoval účelovosť argumentu odporcu, ktorý tvrdil, že preprava tovaru inými vozidlami ako vozidlami navrhovateľa nebola poistená, nakoľko zistil, že ako poistná zmluva tak aj VPP a ZD boli dohodnuté pre vznik škody zasielateľa aj prepravcu, to znamená, že sa vzťahovali aj na prepravy vykonávané motorovými vozidlami navrhovateľa, tak aj na tovar, ktorého prepravu navrhovateľ zabezpečoval prostredníctvom externých prepravcov - zasielateľstvo. Pri vznesenej námietke odporcu, že navrhovateľ v zmysle čl. III, bod 1, písm. a) VPP kedy vylúčené sú riziká - úmysel, hrubá nedbanlivosť poistníka/poisteného alebo ním poverenej osoby súd prvého stupňa konštatoval, že odporca neuniesol dôkazné bremeno preukázania zanedbania odbornej starostlivosti navrhovateľa pri zadávaní prepravy externému prepravcovi. Navrhovateľ si od domnelého prepravcu Gabatrans vyžiadal všetky obvyklé dokumenty, a to výpis z OR, koncesnú listinu, povolenie EHS poistenie CMR. Nakoľko tieto dokumenty vykazovali známky pravosti mal za to, že prepravca spĺňa všetky predpoklady. Súd výklad odporcu o tom, že navrhovateľ bol povinný spätne preveriť fax, z ktorého dokumenty prišli a bol povinný vyžiadať od Prezídia PZ SR informáciu o tom, či evidenčné čísla nahlásené na prepravu nie sú evidované ako odcudzené, vyhodnotil ako šikanózny a ďaleko presahujúci rámec obvyklej odbornej starostlivosti „dobrého hospodára“ t.j. osoby znalej pomerov a podnikajúcej v oblasti. Pri posledných dvoch argumentoch súčasne prvostupňový súd konštatoval, že neboli dôvodmi odmietnutia poistného plnenia zo strany odporcu po skončení šetrenia poistnej udalosti, ale odporca ich vzniesol až v konaní a na základe vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa mal za to, že odporca ako poisťovateľ je povinný už pri ukončení šetrenia poistnej udalosti uviesť poistenému všetky dôvody odmietnutia poskytnutia poistného plnenia, aby tým umožnil poistenému náležite zvážiť ich právnu relevanciu a prípadnú úspešnosť podanej žaloby. Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku z dôvodu, že vedľajší účastník sa o vzniku škody a o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel v roku 2007. Poukázal na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 823 Občianskeho zákonníka a uviedol, že poškodený nemá priamy nárok na plnenie voči odporcovi, a preto mal podať žalobný návrh voči navrhovateľovi. Keďže takýto návrh voči odporcovi nepodal, je jeho nárok premlčaný. Odporca má za to, že v dôsledku premlčania práva poškodeného na náhradu škody nemôže tento požadovať s úspechom uspokojenie svojej pohľadávky od navrhovateľa ako škodcu, a teda nemôže ani navrhovateľ ako škodca požadovať, aby odporca uspokojil naturálnu pohľadávku poškodeného. Súd prvého stupňa vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú. Konštatoval, že nesporným právnym základom uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcovi je plnenie z platne uzatvorenej poistnej zmluvy medzi sporovými stranami. Nárok vedľajšieho účastníka voči navrhovateľovi je relevantný pre konanie len v časti preukázania jeho výšky a existencie. Ani prípadné premlčanie nároku vedľajšieho účastníka na náhradu škody voči navrhovateľovi nespôsobí zánik nároku, ale len stratu možnosti vedľajšieho účastníka nárok úspešne vymáhať, avšak za predpokladu vznesenia námietky premlčania. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd prvého stupňa za to, že odporca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nevyplatenia poistného plnenia v rozsahu žalovaného nároku, a preto rozhodol rozsudkom (v poradí druhým) tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 84.548,98 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 14.3.2009 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Uviedol, že právny predchodca vedľajšieho účastníka sa dozvedel o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá už v roku 2007, pričom navrhovateľ až vo svojom vyjadrení zo dňa 21.3.2014 uviedol, že spornú pohľadávku vedľajšieho účastníka písomne uznal dňa 16.6.2008. Odporca vyjadril názor, v zmysle ktorého existuje spoluzodpovednosť odosielateľa (právneho predchodcu poškodeného) Goodyear Dunlop Tire Germany GmbH za vznik škody, ktorý nepreveril identitu evidenčných čísel vozidiel s údajmi v osvedčení o evidencii vozidiel. Túto skutočnosť odporca namietal v prvostupňovom konaní, avšak súd jej nevenoval žiadnu pozornosť. Nie je preto správne tvrdenie prvostupňového súdu, že odporca výšku nároku a jeho existenciu voči vedľajšiemu účastníkovi v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnil. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ nebol oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu uznať záväzok vedľajšieho účastníka. Ak tak protiprávne urobil, nevzniká mu nárok na poistné plnenie, nakoľko nenastala poistná udalosť podľa podmienok poistnej zmluvy. Bez ohľadu na skutočnosť, že navrhovateľovi nevznikol nárok na poistné plnenie podľa vyššie uvedeného, je podľa názoru odporcu v súčasnosti nárok na náhradu škody vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom premlčaný. Nakoľko v dôsledku premlčania práva na náhradu škody nemôže poškodený s úspechom požadovať uspokojenie pohľadávky od škodcu, nemôže ani poistený škodca požadovať, aby odporca uspokojil naturálnu pohľadávku poškodeného. Poistnoprávny vzťah je akcesorický v pomere k základnému zodpovednostnému vzťahu a sleduje jeho osud. V tejto súvislosti poukázal na komentár JUDr. I. Feketeho CSc. k Občianskemu zákonníku z vydavateľstva Epos z roku 2007. Ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ navrhol zmenu petitu, a teda uplatnil si právo na poistné plnenie voči odporcovi až dňa 23.1.2014 a aj z uvedeného dôvodu je žalobný návrh voči odporcovi premlčaný. Námietku premlčania odporca uplatnil v záverečnej reči dňa 7.4.2014. Zmenou žalobného návrhu pripusteného súdom dňa 27.2.2014 došlo podľa názoru odporcu k významnej zmene obsahu pôvodného návrhu, nakoľko navrhovateľ žiadal iný právny nárok ako v pôvodnom návrhu a na základe zmeneného návrhu má byť plnenie poskytnuté inému subjektu (nie vedľajšiemu účastníkovi, ale navrhovateľovi). Vzhľadom na uvedené odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.6.2014 uviedol, že podľa bežnej praxe dopravcov a zasielateľov odosielateľ nepreveruje identitu vodičov vozidiel, ani nevykonáva kontrolu evidenčných čísel vozidiel s údajmi v osvedčení o evidencii vozidiel. Takáto povinnosť nevyplýva zo žiadnych predpisov. K tomu slúži nákladný list CMR, ktorý ako doklad sprevádza jednotlivú zásielku. Navyše, navrhovateľ ako dopravca za zásielku a prípadnú škodu na nej odosielateľovi zodpovedá objektívne bez ohľadu na subjektívne zavinenie. Navrhovateľ v konaní preukázal, že odcudzenie pneumatík bolo vykonané sofistikovaným spôsobom „fantómovým dopravcom“, čomu ani pri vynaložení všetkého možného úsilia nemohol zabrániť. K uznaniu nároku poškodeného, ktoré vykonal navrhovateľ v roku 2008 uviedol, že ak by vedľajšiemu účastníkovi jeho právo neuznal, prichádzala by do úvahy žaloba poškodeného voči škodcovi - navrhovateľovi. Vyjadril nesúhlas s tvrdeniami odporcu, že k takémuto kroku mal mať písomný súhlas odporcu, nakoľko navrhovateľ viackrát žiadal odporcu, aby mu dal pokyny ako vo veci ďalej pokračovať, tento však na jeho urgencie a žiadosti nereagoval a prípad poistnej udalosti nijakým spôsobom neriešil. K námietke premlčania navrhovateľ uviedol, že táto je právne bezvýznamná. Poukázal na svoje skoršie vyjadrenia, ako aj na záver prijatý súdom prvého stupňa. Navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením odporcu, že v pôvodnom návrhu žiadal o náhradu škody. Uviedol, že už so samotného žalobného návrhu a hlavne jeho obsahu vyplýva, že sa domáhal poistného plnenia z poistnej zmluvy, ktorého výška je totožná s výškou škody pre vedľajšieho intervenienta. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ čo do obsahu a základu svoj žalobný návrh nezmenil, zmenené bolo iba miesto plnenia. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, a to konkrétne na pojednávaní konanom dňa 17.2.2014, kedy uviedol, že „vznáša námietku premlčania nároku vedľajšieho účastníka v tomto konaní, ako aj námietku premlčania naturálneho nároku navrhovateľa voči odporcovi uplatnenú v tomto konaní po pripustení zmeny návrhu v zmysle podania navrhovateľa“. Odporca v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 7.4.2014 opätovne uviedol, že „navrhovateľ zmenil žalobný návrh až na minulom pojednávaní tak, že žiada, aby poistné plnenie poskytol odporca navrhovateľovi a nie vedľajšiemu účastníkovi. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na poistné plnenie až 17.2.2014, je aj z toho dôvodu žalobný návrh voči odporcovi premlčaný a nedôvodný“. Súd prvého stupňa vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nesporným právnym základom uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcovi je plnenie z platne uzatvorenej poistnej zmluvy medzi sporovými stranami. Nárok vedľajšieho účastníka voči navrhovateľovi je relevantný pre konanie len v časti preukázania jeho výšky a existencie. Ani prípadné premlčanie nároku vedľajšieho účastníka na náhradu škody voči navrhovateľovi nespôsobí zánik nároku, ale len stratu možnosti vedľajšieho účastníka nárok úspešne vymáhať, avšak za predpokladu vznesenia námietky premlčania. Pohľadávka však naďalej bude existovať vo forme naturálnej obligácie a jej nesporná existencia nemôže spôsobiť premlčanie riadne uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcovi z poistnej zmluvy. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že predmetom sporu nie je náhrada škody, ale nárok na vyplatenie poistného plnenia, ktorý bol uplatnený riadne a včas. Odporca v podanom odvolaní namietal nesprávne posúdenie premlčania vykonané súdom prvého stupňa. Okrem iného poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ navrhol zmenu petitu, a teda uplatnil si právo na poistné plnenie voči odporcovi až dňa 23.1.2014 a aj z uvedeného dôvodu považoval odporca žalobný návrh voči nemu za premlčaný. Námietku premlčania odporca uplatnil v záverečnej reči dňa 7.4.2014. Zmenou žalobného návrhu pripusteného súdom dňa 27.2.2014 došlo podľa názoru odporcu k významnej zmene obsahu pôvodného návrhu, nakoľko navrhovateľ žiadal iný právny nárok ako v pôvodnom návrhu a na základe zmeneného návrhu má byť plnenie poskytnuté inému subjektu (nie vedľajšiemu účastníkovi, ale navrhovateľovi). Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa vznesenou námietkou premlčania nezaoberal dôsledne, keď túto vyhodnotil iba z pohľadu akcesority hlavného a vedľajšieho záväzku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by prvostupňový súd posudzoval aj námietku premlčania vznesenú v súvislosti so zmenou žalobného návrhu pripusteného uznesením zo dňa 27.2.2014, č.k. 35Cb 78/2009-216, pričom na uvedenú skutočnosť odporca opakovane poukazoval. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia teda nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (II. ÚS 78/05). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Keďže v časti vznesenej námietky premlčania je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, odvolací súd ho podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa sa bude zaoberať námietkou premlčania vznesenou odporcom v súvislosti so zmenou návrhu na začatie konania pripustenou uznesením zo dňa 27.2.2014, č.k. 35Cb 78/2009-216. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na návrh na začatie konania zo dňa 25.6.2009, ktorým navrhovateľ žiadal, aby odporca zaplatil vedľajšiemu účastníkovi istinu vo výške 84.548,98 eur s príslušenstvom. Podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na takto formulovaný petit neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že pojmom „vedľajší účastník“ bolo len konkretizované miesto plnenia. Z uvedenej formulácie vyplýva, že navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal zaplatenia príslušnej sumy niekomu inému ako sebe samému. Navyše „miesto plnenia“ ako ho vymedzuje § 336 veta prvá Obchodného zákonníka je miesto, na ktorom je dlžník v čase splatnosti dlhu povinný realizovať solučné správanie sa, zodpovedajúce predmetu jeho záväzku. Pre určenie miesta plnenia je rozhodujúci obsah dohody medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. V prípade absencie dohody sa uplatní všeobecné pravidlo stanovené § 337 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého peňažný záväzok plní dlžník na svoje nebezpečenstvo a náklady v sídle alebo mieste podnikania, prípadne bydlisku veriteľa, ak zmluva alebo tento zákon neustanovujú inak. Podľa 339 ods. 1 Obchodného zákonníka peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami. Odvolací súd zdôrazňuje, že poskytnutie plnenia v stanovenom mieste je podmienkou riadneho splnenia dlhu v zmysle § 335 Obchodného zákonníka. Odvolací súd poznamenáva, že ústavne konformným postupom súdu pri posudzovaní procesného úkonu je posudzovať ho z objektívneho hľadiska, t.j. podľa toho, ako bol navonok prejavený. Aj žaloba je úkonom urobeným podľa Občianskeho súdneho poriadku a ako taká musí byť posudzovaná. V procesnej teórii totiž prevažuje názor (porov. A. Winterová kol.: Civilní právo procesní, 6. aktualizované a doplněné vydání, Praha: Linde 2011. 174 s. n.), s ktorým sa stotožňuje aj ústavný súd, že pri procesných úkonoch je rozhodujúci prejav vôle; platí tzv. teória prejavu, a nie teória vôle platiaca iba na súkromnoprávne úkony (nález Ústavného súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. I. ÚS 223/2013-56). Posúdením návrhu na začatie konania zo dňa 25.6.2009 z uvedených hľadísk nie je možné dospieť k záveru, že vedľajší účastník bol v danom prípade miestom plnenia. Okrem uvedeného odvolací súd uvádza, že z povahy vedľajšieho účastníka vyplýva, že tento je treťou osobou, stojacou mimo účastníka konania a nemá postavenie procesného spoločníka účastníka, ktorého v spore podporuje. Pojem vedľajšieho účastníctva je potrebné dôsledne odlišovať od pojmov účastník konania, účastník pre určitý úsek konania a od takzvaného hlavného intervenienta v konaní. Vedľajší účastník nie je oprávnený z povahy veci vykonávať dispozičné úkony, keďže nejde o jeho hmotnoprávnu legitimáciu. Vedľajší účastník nebude obsiahnutý v meritórnom rozhodnutí súdu, pretože sa nekoná o jeho hmotnoprávnom postavení. Bude len spomenutý v záhlaví rozsudku, avšak z tohto rozsudku pre neho neplynú žiadne práva ani povinnosti. Nemôže byť teda takýmto rozsudkom ako vedľajší účastník zaviazaný. V predmetnej veci bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť, kedy došlo k riadnemu uplatneniu nároku navrhovateľa voči odporcovi s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a následne vyhodnotiť námietku premlčania vznesenú v súvislosti so zmenou žalobného návrhu. Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že nárok navrhovateľa nie je z tohto dôvodu premlčaný, odvolací súd sa v ďalšom stotožňuje s názorom prvostupňového súdu týkajúcim sa premlčania. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p.. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.