Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/235/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110215593 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110215593.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: X.. S. J., D., Za I. X, zastúpený Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, Bernolákovo, Ul. Národného oslobodenia 25 proti odporcovi: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Bratislava, Olejkárska 1, IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie 92,94 Eur a príslušenstvo, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 14 C 55/2010 - 63 zo dňa 6.11.2012 rozhodol r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ sa svojim žalobným návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 92,94 Eur spolu s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že dňa 4.9.2008 na základe rozhodnutia policajta Mestskej polície Bratislava bolo rozhodnuté o nútenom odťahu vozidla zn. Š. F. EČ : D. XXX K., ktorého držiteľom je navrhovateľ. Navrhovateľ náklady odťahu vo výške 92,94 Eur zaplatil dňa 11.9.2008. Odporca nebol oprávnený vykonať odťah vozidla a zaplatením uvedenej sumy došlo u odporcu k bezdôvodnému obohateniu. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ dňa 4.9.2008 porušil právne predpisy, keď nerešpektoval dopravné značenie na Košickej ul. č. 47 a to dopravnú značku B31 a zaparkoval motorové vozidlo a ponechal na mieste zákazu zastavenia. Navrhovateľ dňa 4.9.2008 prevzal osobné motorové vozidlo na Bazovej ul. č. 6 v Bratislave a aj šek na zaplatenie za odťah vo výške 92,94 Eur (2.800,- Sk). Navrhovateľ v lehote splatnosti aj túto sumu zaplatil. Navrhovateľ porušil dopravné predpisy. Navrhovateľ nevyužil svoje práva na prešetrenie postupu policajta, ktorý nariadil odťah vozidla, keď tvrdil, že vozidlo netvorilo prekážku. Náklady za odťah uznal a zaplatil dňa 11.9.2008. Odťah bol vykonaný v súlade s § 40 zák. č. 315/1996 Zb. a v zmysle zmluvy uzatvorenej medzi Mestskou časťou Bratislava - Ružinov a Dopravným podnikom a. s. zo dňa 21.12.2007. Súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že náklady za odťah motorového vozidla prekročili výšku priamych nákladov na odťah z ulice Košickej na ulicu Bazovú v Bratislave. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave 5 Co 122/2007 zo dňa 8.4.2008 a stanovenie výšky nákladov znaleckým posudkom č. 5/2009 vypracovaným znaleckým ústavom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Domáhal sa aj trov konania. Vo svojom odvolaní poukázal na to, že súd sa nevyporiadal so skutočnosťou, že závažný zásah do vlastníckeho práva možno odôvodniť iba v prípade takého závažného porušenia dopravných predpisov, v dôsledku ktorého príde k vytvoreniu prekážky v cestnej premávke, teda k obmedzeniu prejazdnosti, plynulosti cestnej premávky, neoprávnenému parkovaniu na parkovacom mieste pre invalidov a podobne. Cieľom odťahu vozidla nie je sankcionovať vodiča za porušenie dopravných predpisov. Sankčné konanie je osobitne upravené v priestupkovom zákone. Odťah vozidla je iba technickým opatrením a ako taký môže byť vykonaný iba v prípade nevyhnutnosti, t. j. ak tvorí prekážku cestnej premávky, alebo iným spôsobom obmedzuje práva iných účastníkov cestnej premávky. Vozidlo navrhovateľa netvorilo prekážku cestnej premávky, nemalo byť preto odtiahnuté. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nevyužil svoje právo na sťažnosť na postup policajta, ktorý nariadil odťah. Nárok na úhradu nákladov na odstránenie vozidla nie je závislý na výsledku posúdenia sťažnosti a odporovanie takémuto nároku nie je podmienené úspešnou sťažnosťou. Odporca nemôže byť ani považovaný za právnickú osobu založenú obcou na účely správy komunikácii, pretože svoj predmet činnosti rozšíril o odťahovaciu službu a prevádzkovanie parkoviska. Takýto výklad § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. je v rozpore s doslovnou logickou a teologickou metódou výkladu právnej normy. Odporca nie je správcom komunikácie, ani nebol založený na účel správy miestnych komunikácií, ani správu miestnych komunikácií reálne nevykonáva. Správcom komunikácie, z ktorej boli vozidlo odtiahnuté, je Hlavné mesto SR Bratislava. Príslušník Mestskej polície nebol oprávnený nariadiť odťah podľa § 40 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z., nakoľko citované ustanovenie takéto oprávnenie priznáva iba policajtovi, ktorým na účely zákona č. 315/1996 Z. z. v zmysle § 2 písm. o) sa rozumie výlučne príslušník Policajného zboru a nie príslušník mestskej, či obecnej polície. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 70/03. Podľa § 40 ods. 4, 5 zákona č. 315/1996 Z. z. prevádzkovateľovi ukladá povinnosť uhradiť „náklady“ odstránenia vozidla. Pojem „náklady“ však neznamená svojvoľne určený poplatok, ale náklady skutočne vynaložené na odstránenie konkrétneho vozidla. Znalecká posudok č. 5/2009 nevyčísľuje náklady na odťah vozidla navrhovateľa, ale podiel celkových ročných nákladov na prevádzku strediska odťahovej služby a celkového počtu odtiahnutých vozidiel v danom roku a preto je v tomto prípade nepoužiteľný. Opäť poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 70/03, sp. zn. 2 Cdo 108/01, sp. zn. 6 MCdo 22/2010. Poukázal tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2011 č. k. IV. ÚS 499/2011 - 25, v zmysle ktorého diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogicky skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05)“. Súd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, prečo sa odklonil od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, resp. v čom vidí rozdiel skutkovej situácie. Preukázať výšku priamych nákladov má odporca, keďže jedine ten môže doložiť spotrebované PHM a výšku mzdy svojho zamestnanca. Odporca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že je aktívne legitimovaný na výkon odťahovania vozidiel z komunikácií vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy podľa § 3 ods. 5, písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (uznesenie NS SR č. k. 6 M Cdo 22/2010). Vozidlo bolo odstránené z ulice Košická, ktorá je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava a o odťahu rozhodol príslušník Mestskej polície (zamestnanec správcu, nakoľko Mestská polícia je organizačným útvarom Hlavného mesta SR Bratislava). Vodič nerešpektoval dopravnú značku B31 - zákaz zastavenia. Príslušník MsP bol tak oprávnený rozhodnúť o odstránení vozidla, kde vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke. Navrhovateľ nežiadal prejednanie veci na dopravnom inšpektoráte, čím uznal rozhodnutie príslušníka MsP a odporca má zato, že odstránenie vozidla bolo v súlade s právnymi predpismi. Podľa názoru odporcu, ak by sa navrhovateľ domnieval, že neporušil dopravné predpisy a napriek tomu príslušník MsP vydal rozhodnutie o odstránení vozidla, mal sa navrhovateľ domáhať prešetrenia takéhoto rozhodnutia na príslušnom dopravnom inšpektoráte, resp. následne po právoplatnom rozhodnutí orgánu štátnej správy, mohol navrhovateľ podať žalobu na preskúmanie rozhodnutia orgánu štátnej správy. Až pri dodržaní uvedeného postupu by sa navrhovateľ mohol úspešne žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia domáhať na súde. Zvýšenie počtu osobných motorových vozidiel v Bratislave a s tým súvisiace zvýšenie počtu vodičov, ktorí porušujú dopravné predpisy pri parkovaní vyvolalo naliehavú potrebu odstraňovania týchto vozidiel s cieľom zabezpečiť práva ostatných vodičov a chodcov včítane práv vlastníka komunikácie. Mestské zastupiteľstvo Hlavného mesta SR Bratislavy uznesením č. 597/2005 schválilo zmenu stanov akciovej spoločnosti Dopravného podniku Bratislava, a. s. o predmet činnosti odťahovacia služba a prevádzkovanie parkoviska ... a to z dôvodu, že Hlavné mesto SR Bratislava je jediným akcionárom Dopravného podniku, a. s.. Zároveň primátor Hlavného mesta SR Bratislavy poveril Dopravný podnik Bratislava, a. s. výkonom odťahovania vozidiel od 1.6.2005. Dopravný podnik Bratislava, a. s. tak zriadil samostatne hospodáriace stredisko odťahovacej služby. Výkonom odťahovania vozidiel vznikajú náklady, na náhradu ktorých má nárok priamo od vodičov a prevádzkovateľov odtiahnutých vozidiel. Výška nákladov bola zdôvodnená vo vyjadrení zo dňa 29.10.2012. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia a to: 1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. 2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. 3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. 4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. Zo žalobného návrhu (zo dňa 31.3.2010) bolo preukázané, že navrhovateľ sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že odporca vykonal odťah motorového vozidla, ktorého je navrhovateľ držiteľom, za ktorý odťah navrhovateľ dňa 11.9.2008 zaplatil odporcovi sumu 92,94 Eur. Namietal, že vozidlo netvorilo prekážku cestnej premávky a preto nemalo byť odtiahnuté. Tiež namietal, že odporca odstránenie vozidla vykonal bez zákonného oprávnenia. Odporca nie je správcom komunikácie a preto nemal nárok na náhradu nákladov na odstránenie vozidla. Príslušník Mestskej polície nebol oprávnený nariadiť odťah podľa § 40 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z.. V podaní zo dňa 24.11.2010, doručeným súdu dňa 6.12.2010, poukazuje na to, že odporca napriek § 40 ods. 4 a 5 zákona č. 315/1996 Z. z. požaduje paušálnu úhradu nákladov, hoci môže požadovať iba náklady, ktoré boli skutočne preukázateľne a priamo vynaložené na odstránenie vozidla v konkrétnom prípade. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že o odtiahnutí vozidla rozhodol príslušník MsP s identifikačným číslom XXX. Z protokolu o odtiahnutí sporného vozidla, fotodokumentácie, ale aj z výsluchu navrhovateľa je nesporné, že zaparkovanie motorového vozidla na zákaze zastavenia bolo kvalifikované ako priestupok, za ktorý navrhovateľ aj zaplatil pokutu. Podľa protokolu išlo o pokutu vo výške 500,- Sk. Následne mu bolo vydané motorové vozidlo a prevzal aj poštovú poukážku na zaplatenie sumy za odťah. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ nikdy nerozporoval uloženie pokuty za priestupok, ktorú aj uhradil. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Podľa § 40 ods. 4 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z. správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. (v znení platnom, kedy došlo k priestupku - 4.9.2008) Priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (zákon č. 315/1996 Z. z.). Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. v blokovom konaní možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 pokutu do 2 000 Sk. Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Predmetné je potrebné si v praxi vykladať tak, že po potvrdení súhlasu s uložením pokuty v blokovom konaní vlastnoručným podpisom páchateľa na bloku sa tento stáva právoplatným a nie je ho už možné napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami a ani niektorými mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. V blokovom konaní možno uložiť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch až i) pokutu do 650 eur (19581,90 Sk), podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona o priestupkoch do 150 eur a podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch do 60 eur. Blokové konanie je tzv. zjednodušeným a zrýchleným konaním o priestupku, kedy oprávnený orgán dospeje k záveru, že skutok bol spoľahlivo zistený, pričom obvinený z priestupku vyjadril ochotu pokutu zaplatiť. Podľa § 135 ods. 1, veta druhá O. s. p. ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Z uvedeného vyššie dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne ak pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ uznal rozhodnutie policajta a jeho prešetrenie a nežiadal o prešetrenie postupu policajta, ktorý nariadil odťah vozidla z dôvodu, že netvorilo prekážku. Pre posúdenie oprávnenosti žalobného nároku navrhovateľa bola skutočnosť, že išlo o plnenie bez právneho dôvodu, prípadne plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V konaní nebolo preukázané, že by išlo o plnenie bez právneho dôvodu - právny dôvod bolo rozhodnutie o priestupku a zaplatenie pokuty v blokovom konaní a ani nebolo preukázané, že by tento právny dôvod zanikol. Odvolací súd po preskúmaní veci, ale aj vzhľadom na uvedené vyššie dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil. K odvolacej námietke navrhovateľa, že odporca nebol oprávnený nariadiť odťah podľa § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. V preskúmavanej veci ide o aplikáciu ustanovenia § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. v spojení s ustanovením § 40 ods. 1, resp. ods. 4 písm. a) a ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z., a z nej vychádzajúce posúdenie, či uskutočnené odstránenie motorového vozidla navrhovateľa odporcom bolo možné považovať za odstránenie vozidla vykonané na toto konanie legitimovaným subjektom. Zakladateľom odporcu je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Zakladateľ uznesením svojho mestského zastupiteľstva č. 597/2005 schválil zmenu stanov odporcu v predmete činnosti tak, že do neho bude patriť aj „odťahovacia služba“. Táto zmena stanov odporcu (rozšírenie predmetu podnikania) bola zapísaná do podnikového registra. Odporca, ktorý odstránil vozidlo navrhovateľa, bol založený Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, správcom miestnej komunikácie, z ktorej vozidlo bolo odstránené (6 M Cdo 22/2010). Vydanie bezdôvodného obohatenia na tom základe, že suma za odťah vozidla nereprezentovala skutočné, preukázateľné a priamo vynaložené náklady na odstránenie vozidla nie je možné taktiež podriadiť pod žiaden z dôvodov uvedených v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ však tento nárok ani bližšie nešpecifikoval. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca mal v odvolacom konaní úspech, trovy konania mu však nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že odporca nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.