Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/288/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110224550 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110224550.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu P.. A. C. so sídlom Vyšehradská 15, Bratislava - Petržalka IČO: 41 635 230 práv. zást. Rödl & Advokáti, s.r.o., Lazaretská 8 Bratislava proti žalovanému v 1. rade Z. Š. so sídlom Staré Grunty 3190/188 Bratislava IČO: 40 095 738 a v 2. rade PARTNERS GROUP SK s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava IČO: 36 750 701 obaja práv. zást. AK JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava o ochranu proti nekalej súťaži a o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34CB/8/2010-109 zo dňa 31.5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 34Cb/8/2010-109 zo dňa 31.5.2012 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na náhradu trov prvostupňového konania sumu 597,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaných. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným na náhradu trov odvolacieho konania sumu 676,21 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaných. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť zdržať sa rozosielania listov klientom žalobcu, ktoré obsahujú nepravdivé informácie o žalobcovi spôsobilé privodiť mu ujmu, odstrániť závadný stav tým, že odošlú všetkým klientom žalobcu, ktorým boli spomínané listy zaslané s ospravedlnením, ktorého znenie je uvedené vo výroku rozsudku a uložil im povinnosť zaplatiť na náhradu trov konania sumu 554,07 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému z titulu nekalosúťažného konania, aby súd uložil žalovaným zdržania sa rozosielania listov klientom žalobcu, ktoré obsahujú nepravdivé informácie a sú spôsobilé privodiť mu ujmu a odstrániť závadný stav zaslaným ospravedlnením. Ďalej sa domáhal uverejnenia rozsudku na trovy žalovaných, v ktorej časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že na odstránenie závadného stavu sú postačujúce povinnosti, ktoré boli uložené žalovaným napadnutým rozsudkom. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalobca od júla 2007 až do októbra 2009 vykonával pre žalovaného v 2. rade sprostredkovateľskú činnosť na základe zmluvy z 11.7.2007. Predmetom zmluvy bolo vykonávanie sprostredkovania uzatvárania zmlúv medzi žalobcom získanými klientmi a žalovaným v 2. rade a následne vykonávanie opatrovateľskej starostlivosti klientov. Žalobca žalovanému 25.9.2009 doručil výpoveď zo zmluvy a hoci žalobca vykonával činnosť odborne, riadne a v súlade so zmluvou, po doručení výpovede žalovaný v 1. rade (ktorý bol priamym nadriadeným žalobcu) poslal asi 140-tim klientom list v ktorom informoval, že žalobca skončil pôsobenie pre žalovaného v 2. rade výpoveďou k 1.11.2009. V uvedenom liste boli tvrdenia, že žalobca nemá prístup k informáciám o vývoji klientových zmlúv a tým pádom ani nie je v pozícií starať sa o klientove financie, že existuje riziko, že voči klientovi bude realizovať zásah do jeho finančného plánu a už uzatvorených zmlúv. Podstata konania žalobcu bude získať z takéhoto konania osobný prospech, zinkasovať províziu a nie v snahe vylepšiť finančný plán klienta. Viacerý klienti bezodkladne kontaktovali žalobcu s požiadavkou na vysvetlenie listu. Žiadna zo zmlúv uzavretých žalobcom sprostredkovaných pre žalovaného v 2. rade nebola zo strany klientov vypovedaná a taktiež nebola žiadna sťažnosť na činnosť resp. odbornosť žalobcu. Dňa 5.10.2009 adresoval žalobca žalovanému v 2. rade výzvu na ukončenie nekalosúťažného konania a na odstránenie závadného stavu. Žalovaný v 2. rade v odpovedi len konštatoval, že uvedený list neeviduje a konaním žalovaného v 1. rade nie je nijako zaviazaný, nakoľko ho nepoveril písaním listov. Listy podpísal žalovaný v 1. rade, ale boli na hlavičkovom papieri žalovaného v 2. rade. Žalobca výzvu na odstránenie nekalosúťažného konania zaslal 28.12.2009 i žalovanému v 1. rade. Žalovaní sa vyjadrili k žalobe prostredníctvom spoločného právneho zástupcu a tvrdili, že ak žalobca nekalosúťažné konanie odôvodňuje z obsahu listu, ktorý napísal žalovaný v 1. rade nie je daná pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade a poukázali na to, že žalovaný v 1. rade pre žalovaného v 2. rade taktiež vykonáva sprostredkovateľskú činnosť a jeho pozícia súvisí výlučne s výkonom sprostredkovateľskej činnosti pre žalovaného v 2. rade i keď je v pozícií executive manager. V ďalšom sa súd prvého stupňa zaoberal jednotlivými vyjadreniami a prednesmi účastníkov resp. ich zástupcov a z vykonaného dokazovania vyvodil, že konanie žalovaných bolo konaním súťaživým, ktorých hospodárske záujmy sa dostávali do vzájomných stretov a ktoré boli spôsobilé spôsobiť ujmu žalobcovi, vzhľadom na to, že v rozhodujúcom čase pôsobili aj pôsobia ako podnikatelia na relevantnom trhu a preto majú postavenia osôb zúčastňujúcich sa hospodárskej súťaže (súťažiteľov). Pre úvahu či konanie konkrétneho subjektu je konaním v hospodárskej súťaži nie je rozhodné, či ide o podnikateľa ale o to či šlo o konanie súťažiteľa, teda či bolo motivované súťažným zámerom. Súd dospel k záveru, že žalobca sa právom domáhal odstránenia nekalosúťažného konania voči obom žalovaným, pretože žalovaný v 1. rade na základe sprostredkovateľskej zmluvy so žalovaným v 2. rade vystupuje v styku s klientom v mene a v záujme spoločnosti t.j. v mene žalovaného v 2. rade. Súd mal za preukázané, že konanie žalovaného v 1. rade, ktorý bol v rozhodnom čase v zmluvnom vzťahu so žalobcom a žalovaným v 2. rade bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže a to najmä s poukazom na e-maily a listy rozosielané klientom žalobcu. Taktiež konanie žalovaného v 2. rade bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže, pretože listy adresované klientom žalobcu žalovaným v 1. rade boli napísané na hlavičkovom papieri žalovaného v 2. rade a podpísané žalovaným v 1. rade ako executive managerom žalovaného v 2. rade. Súd preto dospel k záveru, že žalovaní sa voči žalobcovi dopustili nekalosúťažného konania podľa § 44 ods. 1 a 50 Obch. zák. tým, že cielene uvádzali a šírili údaje o žalobcovi ako inom súťažiteľovi, ktoré smerovali k jeho poškodeniu v rámci jeho súťažných činností, čo je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako inému súťažiteľovi. Okrem naplnenia generálnej klauzuly (§ 44 ods. 1 Obch. zák.) súd skonštatoval aj naplnenie podmienok zľahčovania podľa § 50 Obch. zák. Aj keď cit. ustanovenie jednoznačne nevymedzuje, čo sa rozumie pod nepravdivými údajmi, za zľahčujúci nepravdivý údaj možno považovať aj údaj sám o sebe pravdivý, ak vzhľadom k okolnostiam a súvislostiam za ktorých bol urobený, môže mať zľahčujúce účinky. Údaje, ktoré boli predmetom rozširovania boli spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi a súd preto žalovaným uložil povinnosti na odstránenie závadného stavu. O trovách konania rozhodol podľa § 143 ods. 4 O.s.p. (Poznámka odvolacieho súdu: Ustanovenie O.s.p. má byť správne 142 ods. 3.) S týmto rozhodnutím vo vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania sa neuspokojili žalovaní a v odvolaní, ktoré podali v zákonnej lehote navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovaným náhradu trov konania. Vo svojom obsiahlom odvolaní vytýkali súdu prvého stupňa nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie, nevysporiadanie sa so základnými otázkami od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie vo veci ako ani nevysporiadanie sa s argumentami žalovaných, čím im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Taktiež namietali, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec neprávne právne posúdil. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce zhrnul tvrdenia účastníkov konania avšak pri samotnom odôvodnení sa s týmito nevysporiadal a to vôbec alebo spôsobom, ktorý nenadväzoval na argumenty žalovaných, pričom právne závery súdu na seba v jednotlivých častiach nenadväzujú a nie je z nich zrejmé, akými úvahami sa súd riadil. Podľa názoru žalovaných sa súd v konaní mal vysporiadať s argumentami žalovaných a to: či je zo strany žalobcu preukázané, že došlo k nekalosúťažnému konaniu a akým spôsobom; v prípade ak uvedené je preukázané či sú pasívne legitimovaní obaja žalovaní resp. ktorý z nich; ak je preukázané nekalosúťažné konanie či v čase vydania rozhodnutia sú splnené zákonné podmienky úspechu pri žalobe na zdržanie sa konania a odstránenia závadného stavu a či vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje, aby súd žalovanému návrhu tak, ako je formulovaný zo strany žalobcu vyhovel a v tej súvislosti vyriešil otázku navrhovaného petitu. Konkrétne namietal, že z odôvodnenia rozsudku dostatočne nevyplýva na základe akých konkrétnych skutočností uvedených v listoch malo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, ktoré by napĺňalo podmienky generálnej klauzuly a podrobne sa týmito podmienkami zaoberal s poukazom na zistenia v priebehu konania. Namietal, že súd v odôvodnení neuviedol, že na základe akých skutočností dospel k právnemu záveru o pasívnej legitimácií žalovaných. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení opomenul základný fakt, že vzťah medzi žalovanými bol založený sprostredkovateľskou zmluvou, z ktorej vyplýva, že ich vzťah je potrebné posudzovať v nadväznosti na § 652 a nasl. Obch. zák. t.j. ako zmluvu o obchodnom zastúpení. Teda oprávnenie žalovaného v 1. rade sa vzťahuje výlučne len na obchodnú činnosť v mene žalovaného v 2. rade. Zdôraznil nelogičnosť odôvodnenia, keď súd uviedol, že napísanie listu žalovaným v 1. rade je zároveň nekalosúťažným konaním žalovaného v 2. rade. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal v odôvodnení rozsudku ani s námietkou žalovaného v 2. rade, že tento nie je voči žalobcovi v postavení súťažiteľa nakoľko medzi nimi nie je horizontálny vzťah, ale práve naopak vertikálny. Súd sa nevysporiadal ani s tým, či je splnená podmienka, že prípadné nekalosúťažné konanie stále trvá alebo hrozí, že sa bude opakovať. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ani na túto skutočnosť. K odvolaniu podal obsiahle vyjadrenie žalobca, v ktorom navrhol rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa je dostačujúce, presvedčivé a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., pretože nie na každé tvrdenie sa vyžaduje podrobná odpoveď, ale táto povinnosť sa týka len rozhodujúcich tvrdení. Ďalej uviedol, že poukázal v konaní splnenie podmienok generálnej klauzuly a nekalosúťažné konanie a poukazoval na konkrétne znenie listov, ktoré podpísal žalovaný v 1. rade ako aj negatívny dopad na žalobcu a reakcie klientov. Za bezpredmetné považoval tvrdenie žalovaných, že žalobca nemohol stratiť klientov, pretože títo boli klientami žalovaného v 2. rade. Žalobca ako sprostredkovateľ podľa bodu 1.2 Základných podmienok zmluvného vzťahu bol nezávislým poskytovateľom služieb. Účastníci v rozhodujúcom čase pôsobili ako podnikatelia na relevantnom trhu a preto majú postavenie osôb zúčastňujúcich sa na hospodárskej súťaži. Zaoberal sa pasívnou legitimáciou žalovaných a v tejto súvislosti poukázal na znenie bodu 2.4.16 zmluvy podľa ktorého sprostredkovateľ t.j. žalovaný v 1. rade vystupuje v styku s klientom v mene a záujme spoločnosti t.j. žalovaného v 2. rade t.j. pasívna legitimácia žalovaných je daná. Je zrejmé, že klienti nepoznali žalovaného v 1. rade, ale ako partnera vnímali žalovaného v 2. rade, ktorý bol ich obchodným partnerom. Okrem toho žalovaný v 2. rade nepreukázal, že žalovaný v 1. rade konal v rozpore so svojimi úlohami a nepodnikol žiadne kroky na nápravu uvedeného stavu. Zaoberal sa praktikami žalobcu i voči iným sprostredkovateľom a tvrdil, že jeho postup bol koordinovaný. Poukázal na e-mailovú korešpondenciu žalovaného v 1. rade pri ktorej verejne hodnotil výkony iného súťažiteľa (žalobcu). Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalovaných o vyslovení právneho záveru súdom prvého stupňa na pojednávaní konanom 17.5.2012. Záverom uviedol, že v prípade nároku na odstránenie závadného stavu ide o tzv. reparačný nárok, ktorý smeruje do minulosti k odstráneniu dôsledkov nekalej súťaže. K vyjadreniu žalobcu zaslali stanovisko žalovaní, v ktorom sa opätovne zaoberali nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením napadnutého rozsudku a tvrdeniami týkajúcimi sa postavením žalovaných ako osôb zúčastňujúcich sa na hospodárskej súťaži, z ktorých tvrdení vyvodili, že žalovaní takéto postavenie nemali. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. nariadením pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu zistil, že predmetom konania je žaloba na ochranu proti nekalej súťaži, ktorej sa podľa tvrdenia žalobcu dopustili žalovaní. Odvolací súd pojednávaní konanom 9.10.2013 opakoval dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa a to čítaním dokladov založených v súdnom spise na čísle listu 1 až 5 (návrh na začatie konania z 21. 5.2010), č. 12 (zmluva o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa ), č. 13 (základné podmienky zmluvného vzťahu a to najmä čl. I. bod 1.1, čl. III. bod 2.3.3, 2.4.9, 2.4.11, 4.1.2, 4.3 a 4.4) č. 19 ( výpoveď zo zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa), č. 20, 21, 22, 27,30, 34, 36, 38 a e-mailovou korešpondenciou založenou na č. 78 až 82 súdneho spisu. Z vykonaného dokazovania odvolací súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca vykonával pre žalovaného v 2. rade na základe zmluvy uzavretej 11.7.2007 sprostredkovateľskú činnosť predmetom ktorej bol záväzok žalobcu (ako sprostredkovateľa vykonávať činnosť smerujúcu k tomu aby záujemcovia investovali do finančných produktov t.j. uzatvorili zmluvy na finančný produkt v rámci činnosti spoločnosti žalovaného v 2. rade, ktorý je sprostredkovateľom investičných služieb podľa zákona o cenných papieroch. Žalovaný v 2. rade sa za výkon tejto činnosti zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu. Súčasťou zmluvy bola príloha č. 1 - základné podmienky zmluvného vzťahu, č. 2 - plán kariéry a č. 3 - plán odmien. Podľa prílohy č. 1 sa žalobca zaviazal vykonávať okrem sprostredkovania uzatvárania zmlúv v prospech žalovaného v 2. rade i opatrovateľskú starostlivosť o klientov žalovaného v 2. rade (čl. I. bod 1.1 ZP) a v zmysle čl. II. bod 2.3.3 žalovaný v 2. rade mal povinnosť poskytnúť žalobcovi ako sprostredkovateľovi informáciu a pracovné materiály, ktoré k svojej činnosti potreboval. Starostlivosť o klientov sa podľa bod 2.4.11 zaviazal zabezpečiť sprostredkovateľ - žalobca. V styku s klientami žalobca podľa bodu 2.4.16 ZP mohol vystupovať len v mene spoločnosti. V článku IV. bod 4.1.2 bol dohodnutý spôsob ukončenia zmluvy okrem iného písomnou výpoveďou i bez udania dôvodu s 30 dňovou výpovednou lehotou, ktorá začne plynúť 1 dňom nasledujúceho mesiaca a v čl. 4.3 a 4.4 boli upravené nároky sprostredkovateľa (žalobcu) voči žalovanému v 2. rade tak, že zanikajú všetky vzájomné práva a povinnosti (teda i právo a povinnosť na „opatrovateľskú“ činnosť žalobcu pre klientov žalovaného v 2. rade, ktorý získal počas výkonu sprostredkovateľskej činnosti a povinnosť žalovaného v 2. rade poskytovať informácie žalobcovi). Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bol založený na základe zmluvy podľa ktorej žalobca v prospech žalovaného v 2. rade vykonával činnosť v súlade s predmetom zmluvy. V konaní bolo ďalej nesporne zistené, že žalobca a žalovaný v 1. rade vykonávali pre žalovaného v 2. rade sprostredkovateľskú činnosť. Pre túto skutočnosť nie je rozhodujúce či podľa plánu kariéry, ktorý je prílohou č. 2 zmluvy bol žalobca zaradený vo svojej pozícií sprostredkovateľa ako „Senior Consultant“ resp. neskôr ako „VIP I. Consultant a žalovaný v 1. rade ako „Executive manager.“ Plán kariéry totiž ako vyplýva z jeho textu stanovoval pravidlá zaradenia a odmeňovania sprostredkovateľa pri dosiahnutí určitej pozície v pláne kariéry. Zo skutkového stavu bolo nesporne zistené s poukazom na horeuvedené, že žalobca bol sprostredkovateľským agentom, ktorý pre žalovaného v 2. rade ako poisťovacieho agenta podľa zákona č. 340/2005 Z.z. uzatváral zmluvy, aby žalovaný v 2. rade mohol vykonávať sprostredkovanie poistenia s poisťovňami. Z postavenia týchto účastníkov je nepochybné, že vzťah medzi nimi nemohol byť a nebol konkurujúcim a teda súťažným. Nekalosúťažné konanie žalovaného v 1. rade podľa tvrdenia žalobcu spočívalo v tom, že tento „klientom“ žalobcu zaslal listy resp. e-maily, v ktorých ich oboznamoval s tým, že zmluva o sprostredkovaní uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zanikla výpoveďou s účinnosťou k 1.11. 2009 a preto žalobca už nemá prístup k informáciám a tým pádom nie je v pozícií profesionálnym spôsobom sa starať o ich financie (opatrovateľská činnosť) a môže sa jednať o prípadné návrhy na zrušenie alebo iné úpravy už existujúcich zmlúv, kde sa možno domnievať, že nepôjde o snahu vylepšiť ich finančný plán, ale o osobný prospech dotyčného s cieľom zinkasovať províziu za podobný typ produktu. Odvolací súd po oboznámení sa so skutkovým stavom a vyhodnotením dokazovania považoval za podstatnú otázku pre posúdenie dôvodnosti odvolania to, či v danom prípade ide medzi účastníkmi konania o súťažný vzťah. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 prvá veta Obch. zák. nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilá privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Z dikcie tohto zákonného znenia vyplýva, že na to, aby sa určité konanie mohlo kvalifikovať ako nekalosúťažné, musí isť o konanie, kde kumulatívne musia byť splnené tri základné kritériá a to konanie ktoré a) sa uskutočňuje v rámci hospodárskej súťaže; b) je v rozpore s dobrými mravmi súťaže c) je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Splnenie kritéria pod a) predpokladá existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov. Zo zisteného skutkového stavu bez pochybností vyplynul záver, že žalobca a žalovaný v 2. rade neboli súperiacimi subjektami, pri získavaní „klientov“, ale žalobca túto činnosť vykonával (za odmenu) v prospech a v mene žalovaného v 2. rade. Voči žalovanému v 2. rade preto nie je naplnený jeden z obligatórnych znakov generálnej klauzuly v zmysle § 44 ods. 1 Obch. zák., pretože medzi nimi nemohlo isť o konanie v hospodárskej súťaži, keďže nespĺňajú podmienku súťažiteľov. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako sprostredkovateľov vykonávajúcich túto činnosť pre žalovaného v 2. rade taktiež nie je možné považovať za konanie v hospodárskej súťaži, pretože žalovaný v 1. rade i keď podľa „plánu kariéry“ bol zaradený vo vyššom postupovom stupni ako žalobca, nevykonával túto činnosť v prospech seba, ale v prospech žalobcu na základe zmluvy o sprostredkovaní. Odvolací súd z uvedeného dospel k záveru, že keďže žalobca vypovedal zmluvu so žalovaným v 2. rade v čase napísania listu, resp. e-mailov nešlo o súťažný vzťah ani medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, pretože činnosť pre žalovaného v 2. rade už žalobca nevykonával. V prípade, že nejde o súťažný vzťah nie je možné konanie i keby bolo akokoľvek nepatričné postihovať podľa § 44 a nasl. Obch. zák. Rozhodné nie je, či tvrdené konanie je v rozpore s právnymi predpismi (či súkromného alebo verejného práva), ale rozhodným je len to či tvrdené konanie má kauzálny vzťah k hospodárskej súťaži. Z dôvodu, že nie sú splnené základné kritériá generálnej klauzuly (§ 44 ods. 1 Obch. zák.) nie je naplnená ani skutková podstata zľahčovania (§ 50 Obch. zák.), pretože písomností (listy, e-maily) od žalovaného v 1. rade i keď ich nie je možné považovať za súkromnú korešpondenciu nemohli naplniť skutkovú podstatu zľahčovania, keďže žalobca a žalovaný v 1. rade neboli súťažiteľmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu zamietol. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal úspešným žalovaným. Žalovaným v prvostupňovom konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) a 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to za 6 úkonov z toho 2 úkony (prevzatie a príprava) á 57 eur, 3 úkony (vyjadrenie zo 14.5.2012 a 21.5.2012, účasť na pojednávaní 17.5.2012) á 88.04 eur a účasť na vyhlásení rozsudku 31.5.2012 v sume 44.02 eur, čo je spolu 422,14 + režijný paušál + 20% DPH, spolu 597,60 eur. V odvolacom konaní žalovaným vznikli trovy z titulu súdneho poplatku za odvolanie 298,50 eur a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci, z toho za podané odvolanie v sume 88.04 eur a za 2 úkony právnej pomoci (písomné vyjadrenie z 22.8.2013 a účasť na pojednávaní 9.10.2013) á 90,11 eur + 6x režijný paušál + 20% DPH, trovy právneho zastúpenia 377,71 eur. Spolu odvolacie trovy predstavujú sumu 676,21 eur. Náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalovaných. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.