KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava24. 9. 2013plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/449/2013 z 24. 9. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2013, sp. zn. 6Co/449/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1110231308.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/449/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231308
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110231308.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., so sídlom Prievozská 37,
Bratislava, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13., Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 4. júna 2013, č.k. 3C 15/2013- 218 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci samej zastavil a o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14.7. 2010
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 20.507.632,37 € titulom náhrady škody a náhrady nemajetkovej
ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu Kežmarok, ktorý neprijal návrhy
navrhovateľa na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 19.10. 2006.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 5.12.2012, č.k. 3C 15/2010- m182 na návrh odporcu zaviazal
navrhovateľa s poukazom na ust. § 141a ods. 1 O.s.p. na zloženie preddavku na trovy konania v
sume 1.025.381,62 €, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12. 2012. navrhovateľ v
stanovenej lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia súdom uloženú povinnosť nesplnil.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. §141a ods. 1,2 a 3 O. s .p., keď mal za to, že najmä z ust. §141a
ods. 1 O.s.p. vyplýva, že v prípade, ak navrhovateľ nezloží preddavok na trovy konania, súd nemôže
zastaviť konanie iba vtedy, ak ho zároveň nezloží ani odporca, ak ten je povinný preddavok zložiť. V
prípade, ak odporca túto povinnosť nemá, z dôvodu, že jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno
usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní (viď tretia veta ust. § 141a ods. 1 O.s.p.),
súd prvého stupňa mal za to, že za predpokladu, že navrhovateľ preddavok v súdom stanovenej lehote
nezloží, je súd povinný konanie zastaviť vždy.
Proti uzneseniu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby
odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie bez náhrady a zároveň, aby navrhovateľovi priznal náhradu
trov odvolacieho konania. Mal za to, že uznesenie súdu prvého stupňa je vydané v rozpore s ust. § 141a
ods. 1, 2 O.s.p., tiež s ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, ako aj so zásadou
rovnosti účastníkov konania.

Uviedol, že interpretácia ust. § 141a ods. 1 O.s.p. zo strany súdu prvého stupňa založená na
premise:.....“je súd za predpokladu, že navrhovateľ preddavok súdom stanovenej, lehote nezloží,



povinný konanie zastaviť vždy“, nie je správna. Do práva na súdnu ochranu patrí právo každému
na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, a tiež aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. V súvislosti s návrhom odporcu na zloženie
preddavku na trovy konania nie je totiž právne bezvýznamné kto je odporcom. Mal za to, že ak odporcom
je subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o
konkurznom konaní, je vylúčené, aby navrhovateľovi bola uložená povinnosť zložiť preddavok a aby súd
pre nesplnenie tejto povinnosti konanie zastavil. Bol toho názoru, že takémuto konaniu bráni ústavne
súladná interpretácia ust. § 141a O.s.p., že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania
zastaviť len vtedy, ak kumulatívne nastanú nasledovné právne skutočnosti:

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil,
- odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok ho zložil.

Taktiež uviedol, že nie je právne možné, aby súd pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie
zastavil vtedy, ak:
- navrhovateľ preddavok na trovy konania nezložil,
- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok ho nezložil,

a ani v prípade, že:

- navrhovateľ preddavok na trovy konania nezložil,
- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok ho nezložil.

Poukázal na to, že by bolo porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd legálne mohol na
návrh vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem na tom, aby konanie pred súdom
neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť navrhovateľa povinnosťou uhradiť bez existencie racionálneho
dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie tejto povinnosti s udelením sankcie v podobe
zastavenia konania, nakoľko v takomto prípade by došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa
na súdnu ochranu osobitne práva na prístup k súdu, ktoré je jeho imanentnou súčasťou. Mal za to, že
súd môže uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok podľa §141a ods. 1 O.s.p. len vtedy, ak o
takejto povinnosti rozhoduje na návrh odporcu, ktorý má povinnosť zložiť preddavok na trovy konania,
a to v rovnakej výške ako navrhovateľ. Tiež uložením povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na
trovy konania, kde je odporca od takejto povinnosti vecne oslobodený postráda akýkoľvek zmysel. Tiež
poukázal na skutkovo a právne podobné konania na tom istom súde prvého stupňa, kde vystupujú tí istí
účastníci konania a predmetom je rozhodovanie o totožných návrhoch odporcu na uloženie povinnosti
zložiť preddavok na trovy.

Zároveň v tomto konaní je navrhovateľ vecne oslobodený od platenia súdnych poplatkov s poukazom
na ust. § 4 ods. 1 písm k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
keďže vecné oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie, nie je dôvod, aby navrhovateľ bol posudzovaný
z pohľadu splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Je bizarné, aby súd stanovil
povinnosť navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal aj
žalovaný štát.

Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že súd pri aplikácii ust. § 141a ods. 1 O.s.p. ignoroval formálnu
podmienku, podľa ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosti zložiť preddavok len vtedy, ak si
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400- násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v ust.
§ 141a ods. 2 O.s.p., že výška preddavku je 5% z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom
na príslušenstvo sa neprihliada. Poukázal na to, že navrhovateľom uplatňovaná istina neprevyšuje
400- násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. a peto zastavenie súdneho konania
je v rozpore so zákonom. Mal za to, že suma požadovaného preddavku nepredstavuje 5% istiny
uplatňovanej navrhovateľom. Poukázal najmä na spresnenie žalobného petitu zo strany navrhovateľa.
Tiež návrh zo strany odporcu neobsahuje žiadne odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť predmetný
preddavok použitý a súd sa účelnosťou a dôvodmi návrhu vôbec nezaoberal.



Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci
a vec aj po právnej stránke správne posúdil.

Z obsahu spisu má totiž odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa uznesením zo dňa 5.12.
2012, č. k. 3C 15/2010- 182 uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume
1.025.381,62 € na účet súdu prvého stupňa v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12. 2012. O povinnosti zložiť preddavok rozhodol s poukazom na ust. §
141a ods. 1 až 3 O.s.p., a to bez ohľadu na skutočnosť, či navrhovateľ je vecne alebo osobne oslobodený
od platenia súdnych poplatkov a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp.
vzniknú. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že majetkové pomery odporcu (štát) sa nemôžu usporiadať
podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a preto s poukazom na ust. § 141a ods. 1 tretia veta O.s.p.,
odporcu na zloženie preddavku na trovy konania nevyznal. Následne súd prvého stupňa uznesením zo
dňa 4.6. 2013 konanie vo veci zastavil, keď sa s právnym názorom navrhovateľa nestotožnil a mal za
to, že zo zákonného ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak navrhovateľ nezloží preddavok
na trovy konania, súd nemôže zastaviť konanie iba vtedy, ak ho zároveň nezloží ani odporca, ak ten je
povinný preddavok zložiť. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prípade, ak odporca túto povinnosť
nemá z dôvodu, že jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu
o konkurznom konaní, je súd za predpokladu, že navrhovateľ preddavok v súdom stanovenej lehote
nezloží, povinný konanie zastaviť vždy.
Podľa § 141a ods. 1 O.s.p., navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od
súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy
prevyšujúcej 400- násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu
uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku
podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu.
Povinnosť zložiť preddavok na trova konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka
nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu v konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na
trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zloží, súd
konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

Podľa § 141a O.s.p., výška preddavku podľa ods. 1 je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom,
pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

Podľa § 141a ods. 3 O.s.p., o zloženom preddavku na trovy konania rozhodne súd v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, alebo rozhodnutia, ktorým sa končí konanie; preddavok sa
vždy použije najskôr na náhradu trov podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Povinnosť zložiť preddavok na trovy
konania nenahrádza povinnosť podľa § 141.

Z obsahu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v ňom, sa upravujú podmienky, za
ktorých je súd povinný uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Ide o povinnosť súdu, nie o
možnosť ponechanú na jeho voľnú úvahu.

Podmienkou preto, aby súd uložil takúto povinnosť navrhovateľovi je v prvom rade návrh odporcu.
Predmetom konania má byť právo na zaplatenie peňažnej sumy, pričom nie je dôležité z akého titulu sa
peňažná suma požaduje, výška požadovanej sumy musí prevyšovať 400- násobok životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu, keď výšku životného minima upravuje zák. č. 601/2003 Zb. o životnom
minime.

V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ upozornil na nález Ústavného súd SR sp. zn. I ÚS
112/2012, zo dňa 6.6. 2012, ktorým Ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu
ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces zaručený v čl. 6



ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Poprad
pod č.k. 13C/270/08 - 938 z 9.1. 2012, vydaním uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na ďalšie
konania. Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu vyplynulo, že predmetom konania pred Ústavným
súdom bolo posúdenie, či napádaným uznesením súdu prvého stupňa z 9.1. 2012 v súvislosti s uložením
povinnosti zložiť preddavok podľa § 141a O.s.p., bolo porušené základné právo a právo sťažovateľky na
spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd konštatoval, že z citovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa
vyplýva, že tento formálnoprávne rozhodol, aplikujúc ust. § 141a ods. 1 O.s.p., avšak bez toho, aby
preskúmal a následne odôvodnil naplnenie všetkých jeho atribútov, resp. predpokladov jeho uplatnenia.
Až faktickým preskúmaním uvedených predpokladov na strane dotknutého účastníka môže rezultovať
záver o splnení predpokladov na uloženie povinnosti tonuto účastníkovi konania spočívajúcej v nutnosti
zložiť preddavok na trovy konania. Keďže súd prvého stupňa na nevysporiadal, resp. nezohľadnil a
napokon ani fakticky ani vôbec neskúmal aktuálne majetkové pomery sťažovateľky, ktoré mali podstatný
vplyv na jej uloženú povinnosť zložiť preddavok na trovy konania rozhodnutia súdu prvého stupňa
Ústavný súd považoval založený iba na jeho dohadoch, resp. predpokladoch o majetkových pomeroch.

Odvolací súd však má za to, že s poukazom na ust. § 141a ods. 1 O.s.p., uloženie povinnosti zložiť
preddavok na trovy konania len navrhovateľovi (bez uloženia rovnakej povinnosti odporcovi, ktorým je
štát, prípadne subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nie je možné usporiadať podľa predpisov
o konkurznom konaní) je zákonom vyslovene predpokladané, teda zákon neukladá odporcovi, ktorého
majetkové pomery nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu povinnosť zložiť preddavok na
trovy, nemožno jeho nezloženie usporiadať podľa osobitného predpisu povinnosť zložiť preddavok
na trovy, nemožno jeho nezloženie zo strany odporcu (štátu) v takomto prípade ani považovať za
nesplnenie podmienky pre zastavenie konania, v prípade nezloženia preddavku zo strany navrhovateľa,
pretože podľa odvolacieho súdu túto podmienku zákon v tomto prípade nevyžaduje. Ak je teda uloženie
povinnosti zložiť preddavok na trovy konania len jednému z účastníkov konania, t.j. navrhovateľovi
bez uloženia rovnakej povinnosti odporcovi, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nie je možné
usporiadať podľa predpisov o konkurzov konaní, je zákonom výslovne predpokladané, nemohlo takýmto
rozhodnutím dôjsť k zásahu do práv navrhovateľa, keďže aplikáciou, ako je vyššie uvedené tohto
zákonného ustanovenia nedochádza k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu.
Vzhľadom na vyššie uvedené z hľadiska rozhodnutia o podanom návrhu na zloženie preddavku je
zrejmé, že súd má povinnosť konanie zastaviť vždy, ak odporca preddavok zloží a navrhovateľ ho
nezloží, alebo ak odporca preddavok nezloží, lebo nie je v zmysle cit. ustanovenia povinný a navrhovateľ
preddavok nezloží.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 3C/15/2013

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1110231308