Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/176/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111222589 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111222589.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: Q. A., nar. 13.4.1978, bytom W..Y.. S. Č.. XX, M.Ľ. K. (t.č. ÚVTOS a ÚVV č. 19 PS-7, Leopoldov), zastúpeného advokátom: JUDr. Milanom Kuzmom, Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: GR ZVJS-48-27/31-2011 zo dňa 8.6.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania a následného zrušenia prvostupňového rozhodnutia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach č.: ÚVVaÚVTOS-4-127/31-2011 zo dňa 14. 4. 2011, ktorým uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 906,75 € za obdobie od 9. 3. 2005 do 30. 6. 2005, od 1. 7. 2005 do 16. 8. 2005, od 24. 8. 2006 do 13. 9. 2010, t.j. spolu za 341 kalendárnych dní ako i druhostupňového rozhodnutia žalovaného č.: GR ZVJS-48-27/31-2011 zo dňa 8.6.2011, ktorým tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca v žalobe žiadal, aby súd preskúmal postup konajúcich orgánov pri výpočte trov výkonu väzby a taktiež postup žalovaného z dôvodu, že podľa jeho názoru námietky uvedené v odvolaní, proti prvostupňovému rozhodnutiu mali byť žalovaným posúdené ako opodstatnené. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa k 2. 11. 2011 k námietkam smerujúcim voči výpočtu trov spojených s výkonom väzby uviedol, že uznesením Špecializovaného trestného súdu č.k. BB- 3 T 3/08 zo dňa 10. 12. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2010, bol žalobca zaviazaný uhradiť trovy výkonu väzby za dobu od 9. 3. 2005 do 16. 8. 2005 a od 24. 8. 2006 do 13. 9. 2010. Uvedené obdobia trvania väzby sa mu tiež zarátali do trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom predmetného súdu sp. zn. BB- 3T 3/08 zo dňa 24. 2. 2009 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave. Na základe predmetného uznesenia, vydal dňa 14. 4. 2011 riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach rozhodnutie číslo: ÚVVaÚVTOS-4 - 127/31 - 2011 zo dňa 14. 4. 2011 o povinnosti žalobcu uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 906,75 €. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s výpočtom výšky trov spojených s výkonom väzby, pretože by sa malo jednať len o úhradu za dobu, ktorá nemá presahovať 180 kalendárnych dní. Napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané odvolacím orgánom, pričom tento nezistil nedostatky spôsobujúce jeho nezákonnosť. Poukázal na ustanovenie § 65 a § 67 ods. 3 zákona číslo 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Uviedol, že uznesenie súdu o uložení povinnosti žalobcu nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby opatrené doložkou právoplatnosti je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Prvostupňový orgán bol teda viazaný právoplatným uznesením súdu a bol povinný uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť štátu trovy výkonu väzby za obdobie uvedené v predmetnom uznesení. Šetrením bolo zistené, že žalobca väzbu v dobe od 9. 3. 2005 do 16. 8. 2005 a od 24. 8. 2006 do 13. 9. 2010 skutočne aj vykonal. Žalovaný poukázal na podrobný výpočet výšky trov spojených s výkonom väzby uvedený v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia spolu s konkrétnym počtom dní za jednotlivé obdobia a výškou súm životného minima príslušných pre dané obdobia. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-48-27/31-2011 zo dňa 8.6.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach č.: ÚVVaÚVTOS-4-127/31-2011 zo dňa 14. 4. 2011, ktorým uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 906,75 € za obdobie od 9. 3. 2005 do 30. 6. 2005, od 1. 7. 2005 do 16. 8. 2005, od 24. 8. 2006 do 13. 9. 2010, t.j. spolu za 341 kalendárnych dní, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, vydal uznesenie sp. zn. BB- 3T 3/08 zo dňa 24. 2. 2009, ktorým žalobcovi zarátal podľa § 45 ods. 1, 2, 4 Trestného zákona a § 414 ods. 1 Trestného poriadku, do trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom súdu zo dňa 24. 2. 2009 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave sp. zn. BB- 3T 3/08 zo dňa 24. 2. 2009 väzbu od 9. 3. 2005 do 16. 8. 2005 a od 24. 8. 2006 do 13. 9. 2010. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby od 9. 3. 2005 do 16. 8. 2005 a od 24. 8. 2006 do 13. 9. 2010 podľa § 555 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. V odôvodnení predmetného uznesenia je uvedené, že osobná sloboda žalobcu bola obmedzená od 9. 3. 2005 do 16. 8. 2005 a vo väzbe bol nepretržite až do nástupu trestu od 24. 8. 2006 do 13. 9. 2010. V zmysle predmetného rozhodnutia vznikla príslušnému orgánu povinnosť vydať rozhodnutie o výške trov väzby. Predmetné rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 12. 2010 v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tost 44/2010, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu smerujúca voči určeniu doby, za ktorú bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť trovy výkonu väzby. V predmetnom druhostupňovom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je uvedené, že prvostupňový súd správne vymedzil dobu väzby, za ktorú je potrebné hradiť trovy, ktorých konkrétnu výšku určí riaditeľ príslušného Ústavu zboru väzenskej a justičnej stráže v závislosti od príslušných predpisov a výšky životného minima stanovenej zákonom. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobcovi bolo oznámené začatie správneho konania o výške trov spojených s výkonom väzby dňa 8. 4. 2011. Následne žalobca prevzala dňa 28. 4. 2011 prvostupňové rozhodnutie o určení výšky trov spojených s výkonom väzby. V predmetnom rozhodnutí správny orgán stanovil dennú sadzbu trov výkonu väzby v zmysle zákonom určeného životného minima podľa § 54 ods. 2 zákona tak že od 1. 7. 2004 do 30. 6. 2005 v sume - 76,- Sk, od 1. 7. 2005 do 30. 6. 2006 v sume 79,- Sk, od 1. 7. 2006 do 31. 12. 2007 v sume - 83,- Sk, v od 1. 7. 2007 do 30. 6. 2008 v sume 85,- Sk, od 1. 7. 2008 do 31. 12. 2008 v sume 90,- Sk, od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009 v sume 2,98 €, od 1. 7. 2009 do 30. 6. 2000 10 v sume 3,09 €, od 1. 7. 2010 v sume 3,09 €. Od 9. 3. 2005 do 30. 6. 2005 bol žalobca vo väzbe 114 dní s dennou sadzbou trov väzby 76,- Sk (114 x 76 ,-Sk = 8.664,- Sk), v od 1. 7. 2005 do 16. 8. 2005 bol žalobca vo výkone väzby 47 dní, ktorým prislúcha denná sadzba trov v sume 79,- Sk (47 x 79,- Sk = 3.713,- Sk) a od 24. 8. 2006 do 13. 9. 2010 bol žalobca vo výkone väzby 180 dní, za ktoré bola určená náhrada 14.940,- Sk bez rozpisu počtu dní prislúchajúcich k sadzbám podľa životného minima. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil s výpočtom výšky trov spojených s výkonom väzby za obdobie od 24. 8. 2006 do 13. 9. 2010. Podľa jeho názoru mali predstavovať trovy výkonu väzby sumu 13 954 ,- Sk za 180 kalendárnych dní. Žalovaný následne vydal rozhodnutie o odvolaní, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil, odvolanie zamietol a poukázal na dôvody uvedené aj vo vyjadrení k žalobe. Podľa ust. § 67 ods. 3 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby, ak bol obvinený vzatý do väzby pred 1. júlom 2006 a väzba trvá aj po 1. júli 2006, úhrada trov výkonu väzby sa vypočíta oddelene; úhrada trov výkonu väzby do 1. júla 2006 sa vypočíta podľa doterajších predpisov a od 1. júla 2006 najviac za prvých 180 kalendárnych dní. Z uvedeného vyplýva, že úhrada trov spojených s výkonom väzby pred 1.7.2006, ktorá v žalobcovom prípade trvala od 9. 3. 2005 do účinnosti nového predpisu (1. 7. 2006) mala byť vypočítaná oddelene podľa predpisov účinných v danom čase. Do tohto obdobia spadalo spolu 161 dní trvania väzby žalobcu tak, ako to vyplývalo z právoplatných rozhodnutí súdov uvedených vyššie (t.j. 114+47, t.j. od 9.3.2005 do 30.6.2005 a od 1.7.2005 do 16.8.2005). Podľa ust. § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 156/1993 o výkone väzby v znení účinnom v čase začatia výkonu väzby žalobcu, ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. Výška trov výkonu väzby za každý aj začatý deň podľa odseku 1 je jedna šesťdesiatina zo sumy podľa osobitného predpisu; (§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000 Z.z.) suma sa zaokrúhľuje tak, že halierové sumy do 50 halierov vrátane sa zaokrúhľujú smerom nadol a halierové sumy nad 50 halierov smerom nahor. Sadzby životného minima z ktorých vychádzal prvostupňový orgán a ktoré sú uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia sú v súlade s ust. § 2 písm. a) účinného zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Denné sadzby sú vypočítané ako 1/60 minimálneho mesačného príjmu fyzickej, dospelej osoby určenej zákonom za jednotlivé obdobia. Žalovaný v súlade so zákonom oddelene vypočítal trovy výkonu väzby za obdobie spadajúce pred účinnosť zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v zmysle právneho predpisu účinného v čase väzby žalobcu trvajúcej od 9. 3. 2005 do 1. 7. 2006. Väzba žalobcu v tomto období za ktoré boli trovy výkonu väzby žalobcu vypočítané osobitne trvala 161 dní (114 + 47). Trovy spojené s výkonom väzby v čase účinnosti zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, orgány vyrátali za 180 dní, tak ako to určuje ustanovenie § 67 ods. 3 predmetného zákona. Za obdobie od 24. 8. 2006 do 13. 9. 2010 tak vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy za 180 dní trvania väzby. Správny orgán vypočítal trovy v zmysle sadzieb určených zákonom o životnom minime za jednotlivé obdobia, tak ako sú uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Podľa § 54 ods. 2 cit. zákona, výška trov spojených s výkonom väzby podľa odseku 1 za každý začatý kalendárny deň je jedna šesťdesiatina zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu; suma sa zaokrúhľuje tak, že halierové sumy do 50 halierov vrátane sa zaokrúhľujú smerom nadol a halierové sumy nad 50 halierov smerom nahor. Podľa § 65 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, všeobecný predpis o správnom konaní sa použije pri rozhodovaní o a) výške trov spojených s výkonom väzby, b) zvýšených trovách výkonu väzby, c) náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu, d) zhabaní veci. Podľa § 65 ods. 4 cit. zákona rozhodnutie podľa odseku 1 vykonáva ústav alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktorý pohľadávku spravuje; generálne riaditeľstvo zboru alebo ústavu vykonáva rozhodnutie, ak taká osoba bola z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody prepustená. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom, konaní (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 cit. zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 2 cit. zákona výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V danom prípade, podľa názoru súdu, napadnuté rozhodnutie ako i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vychádzali z právnych predpisov, ktoré boli na daný prípad správne aplikované. Výpočet trov výkonu väzby bol stanovený v správnej výške a za určené obdobie v súlade s ustanovením § 67 ods. 3 zákona. Osobitne boli vypočítané trovy spojené s výkonom väzby žalobcu za obdobie pred 1. júlom 2006 a za obdobie trvania väzby spadajúce pod účinnosť zákona číslo 221/2006 Z.z. o výkone väzby najviac za 180 dní trvania väzby. Na základe uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách súdneho konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.