Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/331/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111224685 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111224685.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Marek Zárecký, X.. XX.XX.XXXX, L. F. X, R., zastúpený: advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Š. X, L., proti odporcovi: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., R. G. K. X, L., A.:XX XXX XXX, o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9 525,-Eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 15C 126/2011-102 zo dňa 17.4.2012 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 15C 126/2011-102 zo dňa 17.4.2012 p o t v r d z u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) o 50 %. Nakoľko odporca mu zaplatil zvýšenie len vo výške 25%, návrhom na súde žiada o doplatenie sumy 9 525,-Eur. Medzi účastníkmi nebola sporná výška bodového ohodnotenia SSU na 2558,75 bodov, ani výška náhrady za jeden bod 14,89 Eur. Sporné zostalo len percentuálne navýšenie náhrady podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. Odporca mal za to, že 25%-tné navýšenie náhrady za SSU je dôvodné a primerané. V tejto percentuálnej sume je vyjadrené aj to, že došlo k obmedzeniam a zmenám v spoločenskom uplatnení navrhovateľa a jeho vek 22 rokov v čase nehody. Vykonaným dokazovaním bol ustálený nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ bol účastníkom dopravnej nehody, ktoré zavinila klientka odporcu Renáta Králová a následne bola právoplatne odsúdená pre ublíženie na zdraví. Navrhovateľovi spôsobila zranenia - zlomeninu oboch stehien, otras mozgu, poškodenie hrubej aorty, v dôsledku čoho sa stal invalidným na 75 %. V čase nehody mal navrhovateľ 22 rokov. Bol bez zdravotných problémov, zamestnaný ako montážny technik, kde mal možnosť ďalšieho odborného rastu. Plnohodnotne prežíval svoj život: venoval sa športovým aktivitám - futbal, korčule, bicykel; pomáhal starým rodičom v záhrade; plánoval založenie rodiny a našetriť peniaze na kúpu bytu. Po nehode rozviazal pracovný pomer dohodou zo zdravotných dôvodov. Má problémy s nohami, po dlhom státí je unavený, bolia ho. Následne sa mu podarilo zamestnať v predajni, avšak ani túto prácu nezvládol. Preto aj tento pracovný pomer skončil dohodou. Potom si našiel prácu vo výstupnej kontrole batérií, kde pracuje doposiaľ. V súčasnosti nemôže robiť športové aktivity ako pred tým, hrá jedine bowling. Občas chodí na prechádzky, s kamarátmi sa stretáva raz za tri týždne, má priateľku, plánuje založiť rodinu. Následky zranenia cíti aj pri zmene počasia, najmä bolesti hlavy a operovaných končatín, je nervózny. Medzi účastníkmi nebolo sporné základné bodové ohodnotenie poranení navrhovateľa 2558,75 bodov na základe posudkov MUDr. Bánovskej a MUDr. Šimku, v hodnote jedného bodu 14,89 Eur. Odporca vyplatil navrhovateľovi 25 %-tné navýšenie tohto ohodnotenia vo výške 9 525,-Eur. Navrhovateľ si uplatňuje ďalších 25% v rovnakej sume 9 525,-Eur. Okrem náhrady SSU odporca vyplatil navrhovateľovi aj bolestné, liečebné náklady, škodu na motorovom vozidle, náhradu počas práceneschopnosti a vypláca mu pravidelnú rentu. Z výpovede matky navrhovateľa vyplynulo, že pred nehodou viedol aktívny život, hrával futbal, chodil na turnaje, kolieskové korčule, s kamarátmi chodieval na víkendové žúry, výlety. Všetko po nehode prestalo a navrhovateľ chodí jedine na prechádzky, a raz za pár mesiacov sa stretne s kamarátmi. Po príchode z práce je unavený, utiahnutý a zdržiava sa doma. Pokiaľ ide o právne závery, prvostupňový súd konštatoval, že zvýšenie náhrady za SSU o 25 % , ktoré odporca navrhovateľovi vyplatil, je primerané. Je nepochybné, že navrhovateľ utrpel pri nehode závažné zranenia, následkom ktorých je na 75 % invalidným. V priebehu konania však navrhovateľ výsledky kontrolnej lekárskej prehliadky neaktualizoval Bolo preukázané, že po nehode sa zdravotný stav navrhovateľa zmenil, ale napriek zraneniam robí bežné samoobslužné úkony sám. Je samostatný, sebestačný, robí bežné práce v domácnosti. Pokiaľ nie je unavený chodí na krátke prechádzky, je zamestnaný (hoci už nevykonáva prácu ako pred tým), plánuje si založiť rodinu. Pred nehodou vykonával rôznorodé voľnočasové aktivity, čo po nehode už nemôže, ale nepreukázal predpoklady vývoja zdravotného stavu. Nie je úplne vylúčený zo spoločenských aktivít, profesných a ani kultúrnych činností. Ustanovenie § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. v prípade existencie osobitných okolností umožňuje súdu priznať navýšenie SSU od 0 do 50%. Má tak možnosť variability, ale neznamená to, že v prípade uznania invalidity sa automaticky priznáva suma na hranici 50%. Preto návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. Odporcovi, ktorý bol v spore úspešný, náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 5.6.2012. Namietol, že súd prvého stupňa nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o nesprávne skutkové zistenia, navrhovateľ namietol, že skutočnosť, že u neho nedošlo k tak závažnému poškodeniu zdravia, aby to viedlo k priznaniu vyššej miery invalidity, nemá žiadnu výpovednú hodnotu z hľadiska skúmania prognózy vývoja jeho zdravotného stavu. Súd pochybil, ak v rozsudku tvrdí, že neaktualizovaním miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, nepreukázal predpoklady zhoršenia vývoja svojho zdravotného stavu. Navrhovateľ žiadal ako dôkaz vykonať výsluch ošetrujúceho lekára MUDr. Božíka, avšak súd tento dôkaz pre nadbytočnosť zamietol. Aj závažnosť zmien v kvalite života navrhovateľa po nehode súd posúdil len zjednodušene. Zameral sa len na tvrdenia o tom, čo ešte navrhovateľ zvládne robiť. Odôvodnenie rozsudku v tejto otázke malo obsahovať okrem zdôvodnenia invalidity aj výpočet jednotlivých trvalých obmedzení a stratených príležitostí. Zdôraznil, že v čase nehody mal len 22 rokov, nemal zdravotné problémy, pravidelne športoval, v osobnom živote bol spokojný, obľúbený v kolektíve. Teraz je obmedzený a takmer vylúčený zo všetkej športovej aktivity, vyhýba sa spoločenským aktivitám, trpí chronickými bolesťami. Trvalé následky nastali aj na jeho psychickom zdraví - trpí častými depresiami, nedokáže sa zmieriť s pocitom, že už nemôže vykonávať činnosti, ktoré jeho životu predtým dávali zmysel. Trpí menejcennosťou, zúfalstvom, nie je schopný plnohodnotne prežívať svoj život. Navyše sa zajakáva, nedokáže plynulo artikulovať, čo súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil, hoci to potvrdzuje nález psychiatričky MUDr. Bánovskej zo dňa 29.9.2010. Navrhovateľ je pravidelne sledovaný na srdcovocievnom, ušnom, hematologickom a psychiatrickom oddelení. Z lekárskej správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že bol uznaný invalidným. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ utrpel úraz vo veku, kedy SSU je charakteristická radikálnou zmenou života, narušením fyzickej a psychickej integrity poškodeného, nemožnosťou plnohodnotnej realizácie vo všetkých sférach. Ide tak o prípad hodný osobitného zreteľa, najmä vzhľadom na vek, závažnosť poškodenia zdravia a psychickú traumu. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ predložil doplňujúce vyjadrenie zo dňa 6.9.2012, ku ktorému doložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co 86/2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C 185/2009. Týmito rozhodnutiami súd priznal navýšenie SSU o 40 % v prípade podobného zásahu do života, avšak s menšou mierou invalidity na 45%. Poškodená osoba v čase úrazu pritom mala 27 rokov. Aj keď podľa právneho poriadku SR rozhodnutia všeobecných súdov nezaväzujú ostatných sudcov rozhodovať analogicky v podobných prípadoch, podľa nálezov Ústavného súdu SR a rozhodnutí NS SR ak by súdy v druhovo rovnakej veci rozhodovali protichodným spôsobom, podkopávalo by to efektivitu fungovania systému spravodlivosti a negoval sa základný princíp, ktorým je požiadavka rozhodovať v rovnakých veciach rovnakým spôsobom. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a odporcu zaviazal aj na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca písomne, podaním zo dňa 9.7.2012. Zdôraznil, že SSU v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. možno navýšiť maximálne o 50 %. Maximálne navýšenie sa však priznáva len poškodeným, ktorí sú v dôsledku zásahu do zdravia celkom vyradení z bežného života, nesebestační, odkázaní na pomoc tretej osoby. Zároveň sa musí prihliadať na pomer medzi predúrazovým a poúrazovým zapojením poškodeného do spoločenského života. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ chodí, samostatne zvláda všetky samoobslužné činnosti, pracuje. Pred nehodou vykonával aktivity ako každý mladý človek, pričom jeho predúrazové zapojenie do života bolo celkom bežné. V súčasnosti má priateľku, plánuje založenie rodiny, žije s rodičmi rovnako ako pred nehodou, zvláda vedenie motorového vozidla. Odporca mu doteraz vyplatil 86 130,90 Eur a každý mesiac mu poskytuje rentu v sume 171,65 Eur. Navrhuje preto napadnutý rozsudok potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku jasne a konkrétne odôvodnil všetky skutočnosti, ktoré vzal do úvahy pri stanovení navýšenia základného bodového ohodnotenia SSU navrhovateľovi. Je nesporné, že v prejednávanej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy v zmysle platného zákona môže súd priznať navýšenie náhrady SSU až do výšky 50%. Znenie zákona tak pripúšťa rozpätie navýšenia náhrady od 0 do 50%, čo umožňuje súdu rozhodnúť o primeranom navýšení podľa spôsobených následkov, ktoré zanechala nehoda na poškodenom v oblasti jeho spoločenského, kultúrneho, pracovného a súkromného života. Následky sťaženia spoločenského uplatnenia pritom súd musí vyhodnocovať u každého poškodeného individuálne, s prihliadnutím na všetky zmeny, ktoré nastali v jeho živote po úraze. V konaní bolo preukázané, že u navrhovateľa skutočne nastali viditeľné zmeny oproti pôvodnému spôsobu života pred úrazom. Napriek zisteným následkom však zostali navrhovateľovi zachované pohybové schopnosti, dokáže sa o seba samostatne postarať a nepotrebuje pri bežných úkonoch žiadnu pomoc. Do istej miery mu zostala zachovaná aj možnosť podieľať sa na chode domácnosti vykonávaním bežných úkonov, ako je upratovanie, vysávanie. Taktiež mu určitej miery zostala zachovaná aj možnosť spoločenského života. Pokiaľ ide o prácu, napriek priznanej invalidite na 75 %, navrhovateľ naďalej pracuje, hoci nie na pôvodnom mieste. Keďže má priateľku a plánuje založenie rodiny, žije plnohodnotným citovým a rodinným životom. Zistené následky na zdraví navrhovateľa a možností jeho spoločenského uplatnenia nesporne odôvodňujú navýšenie náhrady za SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. Maximálne navýšenie o 50%, ktoré požaduje navrhovateľ, je však neprimerané. Takéto navýšenie je možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami, kedy zostanú napríklad pripútaní na lôžko, plne odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a citového života. Navyše je potrebné zohľadňovať aj to, či poškodený pred nehodou vykonával významné spoločenské, športové, umelecké, a obdobné činnosti, vymykajúce sa priemeru; čo v tomto prípade nebolo. Predložené súdne rozhodnutia navrhovateľom nemajú povahu súdneho judikátu a sú pre rozhodovanie v tejto veci pre súd nezáväzné. Navyše z nich vyplýva, že celková suma priznaná na náhradu SSU ( vrátane mimoriadneho navýšenia) bola nižšia ako suma priznaná a vyplatená navrhovateľovi v tejto veci. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Odporcovi, ktorý bol úspešný aj v odvolacom konaní, súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si takýto nárok neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.