KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava27. 6. 2013plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/136/2013 z 27. 6. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2013, sp. zn. 2Cob/136/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1112205290.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/136/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112205290
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112205290.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EURO - BUILDING, a.s., Podunajská 23, 821 06
Bratislava, IČO: 35 683 066, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,
821 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 72. 967,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/86/2012 - 22 zo dňa 14.12.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/86/2012 - 22 zo dňa
14.12.2012 zrušuje a vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č.k. 27Cb/86/2012 - 22 zo dňa 14.12.2012 zastavil konanie
a žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa
20.02.2012 domáhal zaplatenia 72. 967,28 eura s príslušenstvom. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že
podľa § 103 a 104 ods. 1 O.s.p. skúmal podmienky konania, ktoré musia trvať počas celého konania.
Jednou z týchto podmienok je spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p.. S poukazom na
§ 18 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 21 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaný
nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a preto konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. V odvolaní namietol, že žalovaný - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky má v zmysle osobitného zákona spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. je
právnickou osobou. Poukázal na § 35 ods. 1 zák. č. 575/2001 Z.z., z ktorého je zrejmé, že ministerstvá a
ostatné ústredné orgány štátnej správy sú právnické osoby. Podľa žalobcu je podmienka konania podľa
§ 19 O.s.p. v danom prípade splnená. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2
písm. f) O.s.p.) a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa §
221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Odvolací súd vec preskúmal v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a dôvodov odvolania žalobcu podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami žalobcu a tieto uznal za dôvodné v celom rozsahu.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi



vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Jednou z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorá podmienka musí byť splnená
počas celého konania. Splnenie podmienky občiansko-procesnej subjektivity si súd všíma aj bez návrhu
a jej nedostatok je prakticky neodstrániteľný, preto vedie k zastaveniu konania (§ 104 ods. 1). Ak podá
na súde žalobu ten, kto v zmysle ustanovenia § 19 O.s.p. nie je spôsobilým byť účastníkom konania,
alebo žaloba smeruje proti takej osobe, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

Podľa ust. § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu upravuje Občiansky zákonník ako hlavný
prameň občianskeho práva v spojitosti s Obchodným zákonníkom u :
- fyzických osôb v ustanoveniach § 7 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého táto spôsobilosť vzniká
narodením, prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé, a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením osoby
za mŕtvu;
- právnických osôb v ustanoveniach § 18, 19, 20i, 20f a 21 Občianskeho zákonníka, pričom právnickými
osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb (napr. obchodné spoločnosti a ich jednotlivé
typy, družstvá - § 56 a nasl., § 222 a nasl. Obchodného zákonníka), účelové združenia majetku (nadácie
a fondy), jednotky územnej samosprávy (napr. obce) a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon, a
štát; vznikajú dňom, ku ktorému boli zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného registra,
ak osobitný zákon neupravuje ich vznik inak; zanikajú dňom výmazu, pokiaľ inak neustanovujú osobitné
zákony.

Z vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákon môže ustanoviť, že určitý
subjekt je právnickou osobou, a to jednak tým, že tento subjekt za právnickú osobu výslovne vyhlási,
ale aj tým, že danému subjektu - napriek tomu, že ju za právnickú osobu výslovne (expressis verbis)
neoznačuje - prizná vlastnosti, ktorými sa právnické osoby charakterizujú. K týmto vlastnostiam patrí
určenie názvu a sídla, vlastná organizačná štruktúra, vymedzenie orgánu, ktorý je oprávnený právnickú
osobu riadiť a konať jej menom v právnych vzťahoch (štatutárneho orgánu), a tiež vymedzenie vlastného
majetku (nie v absolútnom zmysle) slúžiaceho na plnenie jej úloh (na jej činnosť) a vlastnú zodpovednosť
za majetkovú ujmu spôsobenú inému.

Právnickou osobou je teda aj taký subjekt, o ktorom to zákon neustanovuje, ale mu priznáva vlastnosti,
ktorými sa právnické osoby charakterizujú (názov, sídlo, vlastnú organizačnú štruktúru, vymedzenie
orgánu oprávneného riadiť ho a konať v jeho mene, vymedzenie vlastného majetku slúžiaceho na plnenie
jeho úloh, vymedzenie zodpovednosti za škodu spôsobenú inému a pod.) (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 17. decembra 2001, sp.zn. 3Cdo/68/01).

Podľa § 35 ods. 1 zák.č. 575/2001 Z.z. ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú
právnické osoby.

Žalobca vo svojej žalobe ako žalovaného označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo
je centralizovaný a monokratický orgán štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný
prezidentom na návrh predsedu vlády. Ministerstvo má právnu subjektivitu a ako právnická osoba je
výslovne definované vo vyššie uvedenom zákonnom ustanovení.

V danom prípade súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil spôsobilosť žalovaného byť účastníkom
konania a tým, že súdne konanie bez relevantného dôvodu zastavil, odňal možnosť účastníkovi konania
konať pred súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie je napadnuté uznesenie vecne nesprávne, a preto ho odvolací
súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
novom rozhodnutí súd prvého stupňa bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.)
a rozhodne podľa § 224 ods.3 O.s.p. aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1112205290

  1. 27. 6. 2013Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/136/2013 z 27. 6. 2013 (toto rozhodnutie)
  2. 12. 4. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/53/2017 z 12. 4. 2017