Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/284/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209577 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112209577.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: l. K.. S. X. D. J. Č. D. Š. , bytom G., K. Č.. XX, 2. Z.. F.. O. X. D. J. Č. D. Š. Q. I. Á. , K.., bytom G., K. Č.. XX, proti odporcom: I. F.. S.. S. S. F. U. E. Á. X. D. H. , S.., bytom G., A. Č.. XX, a spol., II. N. I. Y., G., A. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, o neplatnosť uznesenia zhromaždenia vlastníkov prijatého dňa 14.3.2012, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov v l., 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. februára 2013, č.k. 11C 75/2012-18, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 22.2.2013, č.k. 11C 75/2012-18, zastavil konanie podľa ustanovenia § 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb., keď navrhovatelia nezaplatili súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 199,-- € napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia poplatku. Mal za preukázané, že návrhom na začatie konania sa navrhovatelia domáhajú určenia, že uznesenie prijaté dňa 14.3.2012 na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na A. W. Č.. XX, XX, XX I. G. je neplatné; výlučného určenia N. I. Y. na úhradu náhrady škody a vydanie investícií týkajúcich sa mimosúdneho urovnania medzi predmetným spoločenstvom a spoločnosťou V. N..V..Q.. Navrhovatelia dôvodili, že sú spotrebitelia a z tohto dôvodu sú oslobodení od súdnych poplatkov. Výzvou zo dňa 7.9.2012 súd prvého stupňa, keďže sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľov v l., 2. rade v tom, že sú v postavení spotrebiteľa, vyzval navrhovateľov spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 199,-- € podľa položky č. 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov spolu s poučením o následkoch nezaplatenia poplatku; do rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnutým uznesením navrhovatelia poplatok z predmetu konania nezaplatili. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže konanie bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie obaja navrhovatelia. V súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. žiadali o oslobodenie od súdneho poplatku bez preukazovania nároku v zmysle § 138 O.s.p., keďže ochrany svojho práva sa domáhajú v pozícii spotrebiteľa. Poukázali na prax iných súdov (napr. Okresný súd Bratislava V.), ktoré v žalobách o neplatnosť uznesení schôdzí (zhromaždení) vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov priznávajú prehlasovaným vlastníkom zákonné právo na oslobodenie od súdnych poplatkov. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25, z ktorého vyplýva, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie. Presne však neoznačili rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V., resp. iných súdov, o ktoré opierajú svoju úspešnosť. Odvolaciemu súdu navrhli preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a priznať im právo na tzv. personálne oslobodenie od súdneho poplatku, keďže obaja vystupujú v pozícii spotrebiteľa. Poplatok za návrh na začatie konania navrhovatelia nezaplatil vôbec; ani v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa stotožňuje s dôvodmi uznesenia ako správnymi, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Nejde o konanie, ktoré by bolo vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, ani o konanie, v ktorom by navrhovatelia požívali osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (§ 4 ods. l, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov). Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovatelia sa domáhajú vyslovenia neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na A. W. Č.. XX, XX, XX I. G.. Navrhovatelia v l., 2. rade sú podieloví spoluvlastníci bytu č. X na X. podlaží bytového domu č. XXXXXX na A.Z. W. Č.. XX I. G., ako aj spoločných častí a spoločných zariadení v príslušnom podiele; bytový dom ako stavba súp. č. XXXXXX je postavený na parcele č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 230 m2, na parcele č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 225 m2, je zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. S. I. G.. Spolu s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome vykonávajú práva a povinnosti vlastníka nehnuteľnosti prostredníctvom správcu. Zmluvu o výkone správy sú povinní vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavrieť so správcom v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý zákon súčasne aj (priamo) určuje obsah zmluvy o výkone správy, práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu, a teda ktorý účastníci zmluvy nemajú možnosť ovplyvniť. Nemožno preto vo veci aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 písm. 2a/ zák. č. 71/1992 Zb. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľov o inom rozhodovaní v obdobnej právnej veci na iných súdoch, napr. na Okresnom súde Bratislava V., odvolací súd dôvodí, že navrhovatelia presne neoznačili ani jedno takéto rozhodnutie, a tak sa odvolací súd touto námietkou navrhovateľov nezaoberal. Totiž nebolo možné posúdiť ani len to, z akých rozhodujúcich právnych skutočností súdy vychádzali, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, a následne ako vec posúdili po právnej stránke. Poplatková povinnosť navrhovateľom vznikla podaním návrhu na začatie konania (§ 5 ods. l písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov), poplatok za podanie návrhu na začatie konania bol splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. l zákona č. 71/1992 Zb.). Keďže navrhovatelia nezaplatili súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania súčasne s jeho podaním, súd prvého stupňa správne vyzval navrhovateľov v l., 2. rade (dňa 7.9.2012, č.k. 11C 75/2012-15), aby poplatok v sume 199,-- € zaplatili spoločne a nerozdielne v lehote 15 dní od doručenia výzvy a súčasne im dal zákonné poučenie o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku (§ 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb.); výzvu na zaplatenie súdneho poplatku navrhovatelia prevzali dňa 13.9.2012. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby súdny poplatok navrhovatelia zaplatili; napokon túto skutočnosť ani sami navrhovatelia netvrdili. Nejde pritom o vec, akú má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Správne je aj určená výška súdneho poplatku v sume 199,-- € podľa položky č. 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zákona č. 71/1992 Zb., keďže predmet sporu nemožno oceniť (2 x 99,50 €). Napokon navrhovatelia ani len netvrdili, žeby boli u nich dané podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 138 O.s.p. Odvolací súd v otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok odkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozsudku zo dňa 19.6.2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odporcom úspešným v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 224 ods. l, § 146 ods. 2 veta prvá, § 151 ods. l O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.