Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/25/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112212968 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112212968.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: I. C., L.. XX.X.XXXX, J. D. XXX, G. G., zastúpený JUDr. Lubomírem Müllerom, euroadvokátom so sídlom Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu nákladov výkonu trestu vo výške 50,95 eura, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 23.10.2012, č.k. 12C 92/2012-17 v časti náhrady trov konania, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 23.10.2012, č.k. 12C 92/2012-17 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 15,93 eura, k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 34,78 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. odôvodnil tým, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne, a k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa odporcu, ktorý uplatnený nárok priznal navrhovateľovi až po tom, ako bol podaný návrh na súd. Súd však zároveň poukázal na skutočnosť, že ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.) a vyčíslené trovy konania (72,69 eura) sú vyššie ako žalovaná istina, pričom súdu je z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ si uplatnil na tamojšom súde aj ostatné čiastkové nároky, ktoré mu titulom náhrady škody vznikli vydaním toho istého nezákonného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že všetky tieto nároky si navrhovateľ mohol uplatniť v jednom konaní, takéto samostatné uplatňovanie jednotlivých nárokov viedlo súd k záveru, že jeho účelom je práve navýšenie trov právneho zastúpenia. Preto súd v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia iba v rozsahu 50 % zo sumy 69,56 eura za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, písomné podanie návrhu na začatie konania na súd dňa 27.4.2012, späťvzatie návrhu dňa 18.10.2012), t.j. sumu 34,78 eura. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Namietol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaných trovách právneho zastúpenia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ uplatnil každý nárok na odškodnenie podľa zákona č. 119/1990 Zb. samostatnými návrhmi na začatie konania, aj keď tieto nároky na odškodnenie u odporcu uplatnil jednou žiadosťou o odškodnenie. Z jednej žiadosti o odškodnenie je tak vedených niekoľko súdnych sporov - pod sp.zn. 12C/92/2012 o náhradu nákladov výkonu trestu vo výške 50,95 eura, pod sp.zn. 7C/92/2012 o náhradu nákladov väzby vo výške 35,61 eura, pod sp.zn. 21C/92/2012 o náhradu nákladov trestného konania vo výške 6,64 eura, pod sp.zn. 24C/94/2012 o náhradu straty na zárobku vo výške 995,82 eura, pod sp.zn. 10C/92/2012 o náhradu nákladov právneho zastúpenia vo výške 465,73 eura a pod sp.zn. 8C/92/2012 o náhradu cestovného vo výške 7,44 eura. Všetky jednotlivo uplatnené nároky však mohli byť uplatnené jedným spoločným návrhom na začatie konania. Podľa odporcu priznanie trov právneho zastúpenia advokátovi by v tomto prípade bolo nielen v príkrom rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ale aj ustanoveniami O.s.p., pretože advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Advokát nesmie znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu a je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky. Podľa ust. § 18 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z. z. odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. V prejednávanej veci právny zástupca pri uplatňovaní nárokov na súde nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keďže jeho úkony v tomto smere nevykazujú známky hospodárnosti poskytovania právnych služieb. Podľa odporcu konanie navrhovateľa zastúpeného advokátom má jednoznačne znaky zneužitia práva a dokonca ho možno považovať za šikanózny výkon práva. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že trovy právneho zastúpenia neprizná, alebo rozhodnutie prvostupňového súdu zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol napadnutý výrok uznesenia o náhrade trov konania potvrdiť a navrhovateľovi priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,23 eura. Uviedol, že navrhovateľ mal k podaniu žalôb k jednotlivým odškodňovacím položkám dôvody. Jeho požiadavku tvorili rôzne položky, ktoré mohli mať odlišný právny dôvod plnenia. Odporca v zákonnej 6 mesačnej lehote navrhovateľovu žiadosť o odškodnenie ani v jednej položke nevybavil. Až keď sa navrhovateľ obrátil na súd, začal odporca konať. Pritom vydal dve rôzne oznámenia, ktorými o niektorých položkách rozhodol tak, že ich priznal, iné nepriznal. Pokiaľ by navrhovateľ podal jednu „hromadnú“ žalobu ku všetkým položkám, bolo by konanie zložité. Okrem toho aj súdy posudzujú jednotlivé položky odlišne, a vo viacerých prípadoch, keď navrhovatelia podali jednu žalobu, samotné súdy niektoré položky vylúčili na samostatné konanie. V takých prípadoch sa potom celé konanie neúmerne predlžuje. Navrhovateľ v danej veci postupoval čo najefektívnejším spôsobom, teda aby bola žaloba jednoduchá; aby bolo možné žalovanú položku ľahko individuálne posúdiť; aby nebolo konanie komplikované rôznymi prístupmi odporcu k jednotlivým položkám, a tým, že jednotlivé položky sú posudzované podľa rôznych predpisov; aby nehrozilo vylúčenie jednotlivých položiek na samostatné konanie; a aby bolo možné žalobu vybaviť čo najskôr. Pokiaľ odporca vytýka navrhovateľovi nehospodárnosť, resp. jeho právnemu zástupcovi nedostatok odbornej starostlivosti, tieto výtky by mali byť adresované práve odporcovi, ktorý v 6 mesačnej lehote nevykonal to, čo vykonať mal. Odporca mal konať tak, aby navrhovateľ nemal vôbec žiadny dôvod podávať akúkoľvek žalobu. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa plne stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa v prejednávanej veci, keď v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. túto priznal iba v rozsahu 50 %, pretože išlo o drobný spor (§ 200ea O.s.p.), a vyčíslené trovy konania boli neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. Nestotožňuje sa však s jeho záverom, že účelom samostatného uplatňovania jednotlivých nárokov bolo práve navýšenie trov právneho zastúpenia. Takýto záver súdu je nepodložený. Navrhovateľ dostatočne logicky zdôvodnil, prečo viaceré nároky podľa zák. č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, uplatnil samostatnými žalobami. Navyše takýmto konaním neporušil žiadnu zákonnú povinnosť, len využil svoje dispozičné právo, a zároveň aj právo nechať sa v konaní zastúpiť advokátom. O opodstatnenosti takéhoto postupu svedčí skutočnosť, že odporca časť uplatnených nárokov navrhovateľovi priznal, a časť nepriznal. Neobstojí preto námietka odporcu o údajnom zneužití práva a dokonca o šikanóznom výkone práva, pretože v kontexte so skutočnosťou, že odporca oprávnený nárok navrhovateľa na odškodnenie náhrady nákladov výkonu trestu vo výške 50,95 eura podľa zákona č. 119/1990 Zb. nevybavil v zákonnej lehote, ale až po podaní žaloby, svedčí o tom, že to bol práve odporca, ktorý svojou nečinnosťou vyvolal tento súdny spor. Trovy konania (právneho zastúpenia) tak vznikli zavinením odporcu, a preto by nebolo spravodlivé, keby neboli navrhovateľovi aspoň čiastočne nahradené. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 15,93 eura. Uvedená suma pozostáva z odmeny vo výške 8,30 eura, t.j. vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (podľa predpisu účinného do 30.6.2013 - § 20c), pretože išlo o vyjadrenie k odvolaniu proti trovám konania (vyjadrenie sa netýkalo rozhodnutia vo veci samej), a z náhrady výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eura. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.