Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/69/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201252 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1113201252.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. T.. Č.. XX, O., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: Studio Legale, s.r.o., IČO: 36 811 874, Mostová ul. č. 2, Bratislava, proti odporkyni: F. O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. W.. P. Y. P. W. X/X, XXXXX F., I., štátna občianska I. Y., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. W.. P. Y. P. W. X/X, XXXXX F., I., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. apríla 2013, č. k. 3P/1/2013-19, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konania a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 103, § 104 ods. 1 O.s.p., kap. II. odd. 1 čl. 3 ods. 1, kap. II odd. 2. čl. 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a vecne tým, že manželia mali posledné spoločné bydlisko a obvyklý pobyt na území B. O., avšak ani jeden z manželov tam už nebýva, keď odporkyňa ako štátna občianka I. republiky žije aj s maloletým dieťaťom pochádzajúcim z ich manželstva na území I. republiky a navrhovateľ podmienku bývať na území Slovenskej republiky najmenej šesť mesiacov pred podaním návrhu na súd nesplnil, a preto vec do právomoci súdov Slovenskej republiky nespadá. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX B. Q., v I. Y. a po vážnom ochorení ich maloletého syna odporkyňa odišla do X. (z B. O., v ktorej mali posledné spoločné bydlisko) s tým, že pokiaľ sa dieťa nevylieči ostane žiť v I. a začiatkom decembra 2012 dostal navrhovateľ list od právnika odporkyne, v ktorom mu oznámil, že manželka požiadala o separáciu, pričom manželia už 6 mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľ žije na Slovensku a odporkyňa aj s maloletým synom v I., ktoré je jeho obvyklým pobytom, nakoľko sa navrhovateľ domáha styku s maloletým dieťaťom, počas ktorého bude dieťa môcť tráviť čas s otcom mimo územia I. Y.. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že z podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 28.03.2013 vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľa na Slovensku vznikol dňa 01.11.2012 a je uzavretý len na dobu určitú na 6 mesiacov a nakoľko návrh na začatie konania podal dňa 15.01.2013, nepreukázal splnenie podmienky týkajúcej sa dĺžky pobytu na Slovensku najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu s tým, že navrhovateľ sa rozvodu manželstva s odporkyňou, ako i úpravy jeho styku s maloletým dieťaťom môže domáhať na príslušnom súde v I., nakoľko v danom prípade majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území má odporkyňa aj dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak bolo konanie zastavené. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že maloletý I. je slovenským občanom, navrhovateľ ako nositeľ rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, pričom v čase podania odvolania spĺňa aj podmienku bývať na území Slovenskej republiky najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu. Uviedol, že ani odporkyňa nesplnila v konaní začatom v I. o jej návrhu na rozluku a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu podmienku obvyklého pobytu podľa kap. II., oddiel 1, čl. 3 ods. 1 písm. a) 6. odrážka Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, keďže v I. šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu nebývala, z dôvodu ktorého nie je daná ani právomoc talianskeho súdu. Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že vzhľadom na patovú situáciu, t. j. že ani jeden z účastníkov v tom - ktorom iniciovanom konaní nesplnil podmienku založenia právomoci (W. U. I. súdu), ide o výnimočný prípad, kedy aj z dôvodu, že ide o konanie vo veci maloletého dieťaťa, nie je z časového hľadiska vhodné iniciovať nové konania a preto navrhol aplikovať článok 15 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2013, t. j. prevzatie právomoci slovenským súdom v tomto konaní. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Podľa článku 3 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorom území majú manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“ a tiež ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“. Podľa článku 19 uvedeného nariadenia, ak sa vedú konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať. Z uvedených ustanovení vyplýva, že ak súd začal konanie podľa článku 3 uvedeného nariadenia a potvrdil svoju právomoc, súdy ostatných členských štátov už nemajú právomoc konať a musia zamietnuť každý neskorší návrh. Cieľom litispendencie je zabezpečiť právnu istotu a predísť súbežným konaniam a možnosti nezlučiteľných rozsudkov. V prejednávanej veci tým, že súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil pre nedostatok právomoci vo veci konať, odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko neskúmal podmienky právomoci v danej veci podľa uvedených ustanovení a zároveň si za účelom jej posúdenia nezabezpečil a nevykonal potrebné dôkazy (potvrdenie o tom, že odporkyňa skutočne podala návrh na rozvod manželstva s navrhovateľom na príslušnom súde v I.). Bez uvedeného zistenia je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa predčasne dospel k záveru, že právomoc vo veci konať nie je daná. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude skúmať podľa článku 3 nariadenia, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky vo veci konať a za tým účelom zistiť a preskúmať tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa na príslušnom súde v I. podala návrh na rozvod ich manželstva. V prípade, ak súd v inom členskom štáte začal konanie podľa článku 3 nariadenia, čím potvrdil svoju právomoc, súd prvého stupňa právomoc konať vo veci mať nebude a až po tomto zistení môže, resp. musí konanie zastaviť. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.