Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/362/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113230893 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1113230893.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BMW Vertriebs GmbH, Siegfried-Marcus-Strasse 24, 5021 Salzburg, Rakúsko, BMW Vertriebs GmbH - organizačná zložka Slovenská republika, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO 36 367 354, zast. Kinstellar, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava, IČO 35 873 833 proti žalovaným: 1./ Tempus-Bavaria s.r.o., Železiarenska 49, 040 15 Košice, IČO 36 183 393, 2./ Auto Bavarija a.s., Hodonínska 13, 841 03 Bratislava, IČO 36 810 282, 3./ HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO 35 885 459, 4./ H. 5./ A.. H. R., O. XXXX/XX, XXX XX F., o návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04. 10. 2013 č. k. 26Cb/180/2013-347 takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04. 10. 2013 č. k. 26Cb/180/2013-347 p o t v r d z u j e . Žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13. 09. 2013 v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa svojim návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým súd všetkým žalovaným uloží povinnosť zdržať sa až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej uvádzania a šírenia nasledujúcich informácií: 1. informácie o tom, že žalobca, prípadne iná právnická osoba obsahujúca v obchodnom mene označenie BMW neplní svoje záväzky; 2. informácie o tom, že žalobca, prípadne iná právnická osoba obsahujúca v obchodnom mene označenie BMW nedodáva motorové vozidlá alebo že nedodáva náhradné diely; 3. informácie o vývoji predaja vozidiel značky BMW na slovenskom trhu. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že vydanie predbežného opatrenia zakazujúceho šírenie informácie pod bodom 3. nie je možné, žalobca eventuálne navrhol, aby súd vydal vyššie uvedené predbežné opatrenie zakazujúce šírenie informácie pod bodmi 1. a 2. Ak by súd dospel k záveru, že vydanie predbežného opatrenia v tom zmysle, že „iná právnická osoba obsahujúca v obchodnom mene označenie BMW“ neplní svoje záväzky, nie je možné, žalobca eventuálne navrhol, aby súd vydal vyššie uvedené predbežné opatrenie obmedzené na uvádzanie a šírenie informácie, že záväzky neplní žalobca. Ak by súd dospel k záveru, že vydanie predbežného opatrenia v tom zmysle, že žalobca si neplní záväzky vo všeobecnosti (bod 1. návrhu) nie je možné, žalobca eventuálne navrhol, aby súd vydal vyššie uvedené predbežné opatrenie obmedzené na šírenie informácie, že žalobca (prípadne iná právnická osoba obsahujúca v obchodnom mene označenie BMW) si nesplní svoje záväzky voči žalovanému v 1., v 2. a v 5. rade, prípadne voči tým žalovaným, o ktorých súd dospeje k záveru, že je voči nim uvedené predbežné opatrenie možné vydať. Uviedol, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať ochrany pred nekalosúťažným konaním, a to náhrady škody, povinnosti zdržať sa protiprávneho konania, odstránenia závadného stavu a primeraného zadosťučinenia, pričom svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že konanie žalovaných je spôsobilé privodiť a aj privodzuje žalobcovi ujmu, spôsobuje ujmu na povesti žalobcu, vzbudzuje paniku iných predajcov ohľadom schopnosti žalobcu plniť svoje záväzky a môže odradiť spotrebiteľov od nákupu motorových vozidiel, resp. originálnych dielov distribuovaných cez spoločnosť žalobcu. Uvedené konanie žalovaných malo, podľa žalobcu, spočívať v tom, že e-mailom zo dňa 16. 08. 2013 sa na spoločnosť žalobcu obrátila redaktorka Hospodárskych novín pani J. s otázkou ohľadom údajného konkurzu spoločnosti žalobcu s tým, že k tomuto e-mailu boli pripojené v elektronickej podobe návrh na vydanie predbežného opatrenia a návrh na začatie konkurzného konania. Návrh na začatie konkurzného konania bol preposlaný zo strany redakcie Hospodárskych novín dňa 16. 08. 2013, pričom uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku až dňa 20. 08. 2013. Hospodárske noviny dňa 28. 08. 2013 zverejnili článok s názvom „Slováci posielajú dcéru BMW do konkurzu“, v ktorom Hospodárske noviny informujú o doručení návrhu na začatie konkurzného konania na Okresný súd Bratislava I zo strany žalovaného v 2. rade. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, a to v nadväznosti na to, že návrh na začatie konkurzného konania na majetok žalobcu podal žalovaný v 2. rade na Okresnom súde Bratislava I dňa 26. 07. 2013, pričom návrh na začatie konkurzného konania nie je dokumentom, prístup ku ktorému mohla redakcia Hospodárskych novín získať z verejných zdrojov, žalobca dospel k záveru, že redakcia Hospodárskych novín získala uvedené dokumenty od osoby, resp. osôb, ktoré k uvedeným dokumentom mali prístup, a to v elektronickej podobe, pričom všetko nasvedčuje tomu, že týmto subjektom bola advokátska kancelária HMG & PARTNERS s.r.o., resp. advokáti alebo právnici v nej pôsobiaci. Žalobca ďalej návrh odôvodnil tým, že dňa 10. 07. 2013 žalovaný v 1. rade podal návrh na vydanie predbežného opatrenia voči žalobcovi a spoločnosti BMW AG na Okresnom súde Poprad, pričom v tomto návrhu žalovaný v 1. rade v zásade tvrdil, že žalobca porušuje svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému v 1. rade. Okresný súd Poprad dňa 01. 08. 2013 vydal predbežné opatrenie, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Dňa 30. 08. 2013 poslal žalovaný v 5. rade e-mail, ktorého predmetom je okrem iného informácia, že žalovaný v 5. rade má v úmysle poskytnúť médiám informácie o prebiehajúcom spore so žalobcom. Z uvedených skutočností je podľa žalobcu preukázané, že žalovaní v 1. a v 2. rade sa dopúšťajú nekalosúťažného konania a že žalovaní v 3., v 4. a v 5. rade napomáhajú takému konaniu, preto žalobca žiadal, aby ním navrhovanému predbežnému opatreniu súd vyhovel. Žalovaní sa k návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia vyjadrili a uviedli, že návrh je len snahou žalobcu o zneužitie práva na vytvorenie nátlaku na žalovaného v 1. rade, pretože žalobca naďalej napriek uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia vydanému Okresným súdom Poprad pokračuje v porušovaní práv žalovaného v 1. rade. Je to práve žalobca, ktorý svojim konaním nedovolene obmedzuje hospodársku súťaž zneužívaním svojho dominantného postavenia vo vzťahu k distribútorom, teda vo vzťahu k žalovaným, ktoré sa prejavuje v tom, že žalobca núti niektorých distribútorov pod nátlakom prijímať jednostranne a subjektívne určované podmienky spolupráce, ktoré sú pre distribútorov zjavne nevýhodné. Žalovaní ďalej argumentovali, že v slobodnej občianskej a demokratickej spoločnosti je neprípustné obmedziť právo vydavateľa informovať o verejne známych udalostiach a išlo by o hrubý a nezákonný zásah do novinárskej slobody. K poškodeniu práv žalobcu nedošlo a ani dôjsť nemohlo, keďže predmetný článok iba spracoval informácie, ktoré boli už niekoľko dní pred jeho vydaním verejne prístupné prostredníctvom Obchodného vestníka, v ktorom bolo rozhodnutie o začatí konkurzného konania na majetok úpadcu zverejnené dňa 20. 08. 2013. Z vyjadrenia v Hospodárskych novinách nevyplynula žiadna informácia, ktorá by ku dňu zverejnenia článku nebola verejne prístupná alebo ktorá by bola chránená podľa osobitného zákona. Podľa žalovaných z uvedeného vyplýva, že nemohli byť naplnené zákonné predpoklady pre kvalifikáciu zľahčovania podľa ust. § 50 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na význam inštitútu predbežného opatrenia, ktoré je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane žalobcu. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení zásadne nevykonáva dokazovanie a vychádza najmä zo skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu. Žalobca musí mať právny záujem na predbežnom opatrení a musí osvedčiť predpoklady dôvodnosti predbežného opatrenia, pričom jedným z nich je existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Úprava pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, musí byť naliehavá a smerujúca k zamedzeniu vzniku a rozširovaniu ujmy. V tejto súvislosti však súd nemal osvedčenú existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a uviedol, že nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia by bolo nesporne absolútne neprimeraným zásahom do ústavného práva na slobodu prejavu a na slobodu tlače, a preto mal súd v tomto prípade za potrebné, aby žalobca osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tak, aby súd nemal žiadne pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov, teda o potrebe nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia. Súd zhodne s názorom žalovaných mal za to, že v slobodnej občianskej a demokratickej spoločnosti je neprípustné obmedziť právo vydavateľa informovať o verejne známych udalostiach a išlo by o hrubý a nezákonný zásah do novinárskej slobody. Podľa názoru súdu žalobca tiež neosvedčil také konanie žalovaných, ktoré by jednoznačne preukazovalo obavu ohľadom existencie reálnej hrozby, že rozhodnutie vo veci samej nebude možné vykonať. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešným žalovaným však náhradu trov nepriznal, nakoľko im v konaní žiadne nevznikli. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť s tým, že petit je v celom rozsahu eventuálny, tzn. žalobca navrhuje rôzne znenia predbežného opatrenia pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť skôr formulovaným zneniam petitu. Nesúhlasil so záverom súdu o neosvedčení bezprostrednosti hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovala naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a s poukazom na ust. § 50 Obchodného zákonníka uviedol, že aj pre účely preukázania bezprostredne hroziacej ujmy v rámci konania o vydaní predbežného opatrenia postačuje, ak žalobca preukáže, že žalovaní šíria informácie, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi, a teda bezprostrednosť hroziacej ujmy tu vyplýva z povahy informácií šírených žalovanými a spôsobu, akým žalovaní informáciu šíria. V konaní žalobca preukázal nielen to, že žalovaní šíria informácie, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi, a to spôsobom, ktorý znásobuje rozsah ujmy, ale aj to, že k ujme už dochádza. Žalobca tiež zdôraznil, že z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty zľahčovania je irelevantné, či šírená informácia je pravdivá. Žalovaní nemali akceptovateľný dôvod zverejňovať informácie, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. Neakceptovateľnosť šírenia informácie žalovanými zdôrazňuje spôsob šírenia informácie, jej obsah a okruh adresátov. Súd by preto v rámci konania o vydaní predbežného opatrenia zakazujúceho šírenie takejto informácie ani nemal skúmať, či šírená informácia je pravdivá a šírenie informácie by mal zakázať bez ohľadu na to, či tvrdenia žalovaných predložené súdu sú pravdivé. Žalobca tiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorej v prípadoch, ak sa žalobca domáha zdržovacieho nároku z nekalosúťažného konania, nie je potrebné preukazovať plánovanie alebo konkrétnu prípravu pokračovania v protiprávnom konaní a na uloženie zdržovacieho nároku má súdu stačiť iba obyčajná hrozba protiprávneho konania. Tým, že žalovaní sa už dopustili nekalosúťažného konania v súvislosti s článkom v Hospodárskych novinách zo dňa 28. 08. 2013, pričom žalovaný v 5. rade vyslovil hrozbu, že budú pokračovať, ako aj tým, že vyjadreniami pre médiá a výzvami verejnosti zo septembra a októbra žalovaní v 1. a v 5. rade pokračovali v nekalosúťažnom konaní, bezprostrednosť hroziacej ujmy je podľa názoru žalobcu daná. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy potom spočíva v odôvodnenej obave žalobcu, že žalovaní budú vo svojom konaní pokračovať a že mu vznikne ďalšia ujma. Záver súdu, že navrhovaným predbežným opatrením by sa neprípustne obmedzilo právo vydavateľa informovať o verejne známych udalostiach žalobca považoval za nesprávny, keď tento návrh nesmeruje proti vydavateľovi a žalovaní nešíria informácie, ktoré sú verejne známe. Ak sa žalovaní dopúšťajú nekalosúťažného konania tým, že šíria informácie o žalovanom spôsobilé privodiť mu ujmu, a to aj prostredníctvom médií, potom súd môže a musí poskytnúť dočasnú ochranu právam žalobcu. Žalobca ďalej argumentoval, že právo na ochranu povesti žalobcu vo všeobecnosti a v kontexte hospodárskej súťaže je prierezovo chránené viacerými ustanoveniami právneho poriadku SR, pričom v právnom štáte nie je možné akceptovať takú aplikáciu práva na slobodu prejavu, ktorá hrubým spôsobom zasahuje do ústavou chránených práv iných osôb. Krajský súd ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. O predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ust. § 75 ods. 1 O.s.p. a v ust. § 76 ods. 1 O.s.p. je uvedený príkladmo výpočet predbežných opatrení podľa obsahu. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť osvedčené tie skutočnosti, ktoré preukážu potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, musí byť preukázaná danosť práva a bezprostredne hroziaca ujma konaním druhej strany. Je nepochybné, že takýto prostriedok sa môže využiť v tých prípadoch, kedy hrozí nebezpečenstvo z omeškania, a teda úprava pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, musí byť naliehavá najmä k zamedzeniu vzniku a rozširovania škody alebo inej ujmy. Tieto okolnosti musia byť súdu osvedčené. K charakteru predbežného opatrenia patrí i dočasnosť, pričom zásah do práv predbežným opatrením dotknutého účastníka musí byť primeraný osvedčenému porušeniu práv a chránených záujmov navrhovateľa predbežného opatrenia. Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich pravdepodobnosti vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasne upraviť pomery účastníkov. Žalobca svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že konanie žalovaných je spôsobilé privodiť a aj privodzuje žalobcovi ujmu, spôsobuje ujmu na jeho povesti, vzbudzuje paniku iných predajcov o schopnosti žalobcu plniť svoje záväzky a môže odradiť spotrebiteľov od nákupu motorových vozidiel, resp. originálnych dielov distribuovaných cez spoločnosť žalobcu. Na základe skutočností vyplývajúcich z návrhu na vydanie predbežného opatrenia odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca dostatočne neosvedčil hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy ba ani hrozbu protiprávneho konania zo strany žalovaných, ktorým by malo byť jeho právo na ochranu pred nekalosúťažným konaním porušené. V prípade informácií o začatí konkurzného konania na majetok žalobcu ide o informácie verejne prístupné v Obchodnom vestníku, a teda ich uvádzanie, resp. šírenie žalobcovi ujmu neprivodzuje a neprivodil ani v prípade článku v Hospodárskych novinách, ktorý vyšiel po zverejnení uvedených informácií v Obchodnom vestníku. Skutočnosť či a od koho redakcia Hospodárskych novín získala návrh na vyhlásenie konkurzu budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neboli osvedčené žiadne iné skutočnosti, ktoré by preukázali potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov za účelom zamedzenia vzniku a rozširovania ujmy. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 O.s.p., žalovaným však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňovali. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.