Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/200/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205208749 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1205208749.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY ský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: O. H., F.. XX.X.XXXX, T. Ď. Č.. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Antonom Hencovským, advokátom v Košiciach, Františkánska č. 3 proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava Trnavská cesta č. 82, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Timcsák, s.r.o., Bratislava, Zámocké schody č. 2/A o náhradu škody na zdraví vo výške 72.196,77€, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 45 C 32/2005-249 zo dňa 15. októbra 2012, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 36.068,75,-€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatne. Vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd uviedol, že dňa 14.6.2002 v čase o 12,50 hod došlo na dialnici D/61 v smere od Bratislavy do Žiliny v katastri obci Beckov k dopravnej nehode tak, že rakúsky občan D. V., vodič motorového vozidla zn E. J. L. : P. XXX I., E. S., jazdil so svojím vozidlom v pravom jazdnom pruhu za sanitným vozidlom zn. Š. XXXX L.: R. XX-XX, ktoré viedol vodič Š. E.. D. V., nedodržal bezpečnostnú vzdialenosť, následkom čoho pravou prednou časťou svojho vozidla narazil do ľavej časti vozidla vedeného Š. E., ktoré v dôsledku nárazu stratilo kontakt s vozovkou, narazilo do kovového zvodidla po pravej strane vozovky, kde sa prevrátilo a zostalo v ľavom jazdnom pruhu. V dôsledku tejto nehody utrpela navrhovateľka ako osoba prepravovaná so svojím synom vážne poranenia, pričom syn navrhovateľky, D. H., F.. XX.X.XXXX monohopočetným poraneniam na mieste nehody podľahol. Z Posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.10. 2005 vypracovaného MUDr. Márou Faithovou prvostupňový súd zistil, že lekárka ohodnotila pod pol. 302 d poúrazové obmedzenie driekovej chrbtice stredne ťažké a príznakmi koreňového dráždenia 400 bodmi, pre výrazne obmedzený doterajší spôsob života zvýšila základnú položku o 50%- t.j. spolu ohodnotila SSU 600 bodmi. Z lekárskej správy zo dňa 4.10. 2005 vypracovanej psychiatrom E.. H. Š., bolo zistené, že navrhovateľka je evidovaná na psychiatrickej ambulancii a je v pravidelnej psychofarmakomedikácii od januára 2005. Pacientka je evidovaná s diagnózou Postraumatická stresová porucha F 43.1, ktorá je v príčinnej súvislosti s tragickou udalosťou úmrtia jej syna. Z odborného vyjadrenia menovaného lekára E.. H. Š.I. zo dňa 19.3. 2006 súd zistil, že ošetrujúci lekár ohodnotil SSU navrhovateľky 250-timi bodmi z dôvodu Postraumatickej stresovej poruchy s pretrvávaním miernych príznakov. Zo záverov znaleckého posudku č. 09/2010 zo dňa 13.11. 2010 vypracovaného znalcom Doc. MUDr. Vladimírom Donáthom, CSc. o náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia prvostupňový súd zistil, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 14.6. 2002 navrhovateľka utrpela zlomeniny priečnych výbežkov druhého až štvrého driekového stavca a zlomeninu tela prvého driekového stavca a vysoko pravdepodobne aj úraz krčnej chrbtice charakteru Whiplash injury. Okrem toho tragické úmrtie jej syna malo za následok vznik posttraumatickej stresovej poruchy.Zranenia navrhovateľky, ktoré vznikli v dôsledku poškodenia zdravia pri posudzovanom úraze majú trvalé následky. Ide o bolestivú poruchu pohyblivosti driekovej a krčnej chrbtice a príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré navrhovateľke spôsobujú zreteľné postihnutie v psychickej, sociálnej i pracovnej oblasti. Pridružené je i depresívne prežívanie a vzhľadom na známky posttraumatickej stresovej poruchy, pri každom opätovnom stretnutí sa s podnetom pripomínajúcim prežitú traumu, je pravdepodobné, že sa všetky príznaky budú znova objavovať v rôzne vyznačenej miere. Z hľadiska postihnutia chrbtice bude navrhovateľka limitovaná vo všetkých prácach vyžadujúcich predklon, výrazný pohyb a výraznejšie fyzické zaťaženie. Chrbtové ochorenie navrhovateľky bude mať tendenciu veľmi pomalého zhoršovania v súlade s jej pokračujúcim vekom. Zhoršovanie sa bude týkať hybnosti a postupne sa zvýrazňujúcich bolestí. Prognózu posttraumatickej stresovej poruchy nie je možné jednoznačne určiť, závisí od mnohých faktorov, interakcie budúcich udalostí, ktoré nie je možné voprad určiť. Zhoršenie zdravotného stavu nesúvisí s inými chorobami alebo zraneniami, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou , jej zdravotný stav pred dopravnou nehodou bol veľmi dobrý. V súčasnej dobe je z hľadiska chrbticového postihnutia u navrhovateľky prítomná porucha dynamiky driekovej aj hrudnej chrbtice ľahkého až hranične stredne ťažkého stupňa. Nie sú prítomné známky koreňového dráždenia. Z výsledkov psychologického vyšetrenia sú jednoznačne prítomné známky posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré sú aj aktuálne vyjadrené v stredne ťažkej až ťažkej miere. Vzhľadom na uplynulý čas od prežitej traumatizujúcej udalosti, možno uvažovať o chronickom type posttraumatickej stresovej poruchy. Zdravotný stav navrhovateľky z tohto hľadiska nemožno považovať za ustálený. Následky poškodenia zdravia v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou nie sú odstrániteľné jednoduchým ani zložitejším spôsobom. Pre postihnutie chrbtice bude navrhovateľka nútená užívať lieky zo skupiny nesteroidných antireumatík, ktoré majú za následok nežiadúce účinky na zažívací systém, zvýšením hladiny pečeňových enzýmov alebo aj poruchami v krvnom obraze.Vzhľadom na výsledky psychologického vyšetrenia bude u navrhovateľky vhodná psychoterapeutická intervencia. Znalec podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení novelizujúcich vyhl. ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky po úraze 14.6. 2002- plne 600 bodmi - pol. 253. vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých činiteľov a tiesnivých situácií. Poúrazovú poruchu hybnosti driekovej chrbtice stredne ťažkého stupňa pol. 302 c) znalec ohodnotil počtom bodov 200 krátené na 1 .......100 bodov a poúrazovú poruchu hybnosti krčnej chrbtice ľahkého stupňa pol. 302 a) počtom bodov 50 krátené na 1.....25 bodov. Spolu ohodnotil znalec sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky 725 bodmi. Na pojednávaní dňa 24.9. 2012 znalec Doc. MUDr. Vladimír Donáth, CSc. uviedol, že psychologička, ktorá mu pri vypracovávaní znaleckého posudku pomáhala je tiež súdnym znalcom a je klinickým neuropsychológom. Diagnózu, ktorá bola stanovená, potvrdila. Znalec uviedol, že nie je možné oddeliť vznik tejto poruchy a rozčleniť ju na posttraumatickú poruchu, ktorá vznikla z dôvodu úmrtia syna a ktorá vznikla v dôsledku jej vlastného úrazu. Zažila otrasný zážitok, keď jej dieťa zomrelo v dôsledku úrazového deja a to sa nedá oddeliť. V znaleckom posudku znalec popísal všeobecnú charakteristiku posttraumatickej stresovej poruchy a navrhovateľka všetky príznaky spĺňala. Bolo to podporené vyjadením psychiatra, súdneho znalca a psychológa-súdneho znalca. Pokiaľ išlo o bodové ohodnotenie, toto poopravil aby napĺňalo zákon. Neexistuje žiadne zmeranie tohto postihnutia, navrhovateľka sa nikdy z toho nespamätala a nikdy sa nebude vedieť zaradiť do plnohodnotného života. Takýto stav sa zvykne väčšinou zhoršovať a vzhľadom na priemerné IQ navrhovateľky táto ani nemá rezervu na to, aby to vedela spracovať. Posttraumatická stresová porucha je následkom intenzívnej stresovej situácie a znalec môže pripustiť, že z väčšej časti ju mahlo spôsobiť úmrtie syna navrhovateľky. Nedá sa to však kvantifikovať, koľko je to percent, či 20,50 alebo napr. 70. Znalec uviedol, že nedokáže vylúčiť, že aj samotný úraz , ktorý navrhovateľka utrpela, by nespôsobil túto poruchu. V súvislosti s otázkou, či by navrhovateľka utrpela podobnú poruchu aj pri úmrtí syna inak ako v dôsledku autonehody, znalec uviedol, že to závisí od toho, či bola priamym svedkom úmrtia syna v dôsledku úrazu. Ak by bola, mohlo by sa to k tomu približovať. Ak by nebola priamym svedkom úmrtia syna, ťažko by sa to dalo kvalifikovať ako posttraumatická stresová porucha, bol by to čisto psychiatrický problém. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil § 444 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 1, § ods. 1,2, § 4 ods. 1,2, § 6 ods. 1,2, § 7 ods.1,2,3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia, keď uviedol, že odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje formou jednorázovej peňažnej sumy v zmysle citovanej vyhlášky keď základom sú stanovené sadzby s bodovacím systémom, pričom počet bodov, z ktorých sa pri odškodnení vychádza stanoví lekár v lekárskom posudku. Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa / § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky / môže súd tieto sumy primerane zvýšiť bez akéhokoľvek obmedzenia, najmä bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a spravodlivej nápravy. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania ako i vzhľadom na okolnosti prípadu a povahu veci, považoval odškodnenie v rozsahu 25-násobku základného bodového ohodnotenia stanoveného Doc. MUDr. Vladimírom Donáthom CSc. za primerané. V danom prípade odporca namietal absenciu predpokladov dôvodnosti nároku na náhradu škody, nakoľko priamym následkom dopravnej nehody zo dňa 14.6. 2002 bolo preukázateľne len fyzické poškodenie zdravia navrhovateľky. Nebolo teda jednoznačne preukázané, že by psychická diagnóza navrhovateľky bola vyvolaná touto dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Odporca nenamietal výšku náhrady škody ohodnotenú pod pol 302a a 302 c v počte bodov 125 a sporným bolo len ohodnotenie položky 253 nakoľko podľa názoru odporcu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a psychickým stavom navrhovateľky. Prvostupňový súd sa s týmto názorom odporcu nestotožnil, keď v konaní mal jednoznačne preukázané splnenie všetkých atribútov zodpovednosti za škodu a to existenciu škody, zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Vzťah príčiny a následku bol v tomto prípade priamy a nie sprostredkovaný ako to tvrdí odporca. Táto skutočnosť vyplýva najmä zo záverov Znaleckého posudku Doc.MUDr. Vladimíra Donátha CSc ako i z jeho výsluchu na pojednávaní. Pokiaľ išlo o položku 253 s ktorou sa odporca nestotožňoval, súd vychádzal z vyjadrení znalca, že nie je možné oddeliť vznik tejto poruchy a rozčleniť ju na posttraumatickú poruchu, ktorá vznikla z dôvodu úmrtia syna a ktorá vznikla v dôsledku vlastného úrazu navrhovateľky. Navrhovateľka zažila otrasný zážitok, keď jej dieťa zomrelo v dôsledku úrazového deja a nedá sa to oddeliť. Znalec uviedol, že neexistuje žiadne zmeranie tohto postihnutia, navrhovateľka sa nikdy z toho nespamätala a nikdy sa nebude vedieť zaradiť do plnohodnotného života. Takýto stav sa zvykne väčšinou zhoršovať. Posttraumatická stresová porucha vznikla následkom intenzívnej stresovej situácie a znalec pripustil, že z väčšej časti ju mohlo spôsobiť úmrtie syna navrhovateľky, nedá sa však kvantifikovať, koľko je to percent, či 20,50 alebo napr. 70. Znalec zároveň vo svojom vyjadrení uviedol, že nedokáže vylúčiť, že aj samotný úraz , ktorý navrhovateľka utrpela, by nespôsobil túto poruchu. Súd mal teda za to, že v danom prípade ide o špecifický prípad, kedy nemožno oddeliť posttraumatickú stresovú poruchu spôsobenú úmrtím syna navrhovateľky a posttraumatickú stresovú poruchu spôsobenú v dôsledku vlastného poškodenia zdravia navrhovateľky. Pokiaľ išlo o uplatnenie zvýšenia základného bodového ohodnotenia až na jeho 50-násobok, prvostupňový súd sa v plnej miere nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky a nemal v konaní preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zvýšenie v tak vysokej miere. Mal za preukázané, že vzhľadom k mimoriadnym okolnostiam a povahe daného prípadu, je zvýšenie základného bodového ohodnotenia dôvodné na jeho 25-násobok. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že u navrhovateľky došlo k výraznému obmedzeniu pracovného, spoločenského a športového uplatnenia ako i obmedzeniu účasti na plnom rodinnom a osobnom živote v porovnaní s obdobím pred vznikom škody.Pred vznikom škody bola navrhovateľka zdravá žena vo veku 28 rokov, ktorá žila plnohodnotný život. Následky dopravnej nehody a poškodenie zdravia navrhovateľky majú nepriaznivé následky pre výkon životných úkonov navrhovateľky, uspokojovanie osobných potrieb alebo uplatnenie v spoločenskom živote. Prácu, ktorú navrhovateľka v súčasnosti vykonáva, nedokáže robiť súvisle, musí si ju zadeľovať postupne, pričom fyzická námaha jej spôsobuje bolesti. Navrhovateľka predtým rada pracovala v záhrade, teraz túto prácu vykonávať nemôže alebo len s pomocou, má problém dlho stáť alebo sedieť. Navrhovateľka sa pred nehodou zúčastňovala na výletoch, na športových podujatiach, rada bicyklovala, teraz sa týchto akcií nezúčastňuje vôbec alebo len v obmedzenej miere.Trpí sociálnou izoláciou, uzavretosťou, pesimizmom a chýbajúcou perspektívou v živote. Odkázaná na pomoc druhých je napr. pri dvíhaní ťažkých predmetov. Zranenia navrhovateľky, ktoré vznikli v dôsledku poškodenia zdravia pri nehode, majú trvalé následky. Ide o bolestivú poruchu pohyblivosti driekovej a krčnej chrbtice a príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré navrhovateľke spôsobujú zreteľné postihnutie v psychickej, sociálnej i pracovnej oblasti. Priznaná sumu teda predstavuje 725 bodov ( určených na základe Znaleckého posudku) pri sadzbe 60,-Sk (1,99,- €) za jeden bod t.j.725 x 1,99,-€ = 1442,75 x 25- násobné zvýšenie = t.j.36.068,75,-€ a vo zvyšnej časti t.j. 36.128,02,-€ súd návrh zamietol ako nedôvodný. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka aj odporca. Odvolanie navrhovateľky smerovalo proti výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý , keď sa nestotožnila s názorom prvostupňového súdu vo výške priznaného odškodnenia sťaženia uplatnenia (25 násobok základného bodového ohodnotenia) a žiadala aby odvolací súd rozsudok zmenil a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľka 25 - násobok základného bodového ohodnotenia (ďalej len „ZBO“) SSU považovala za zásadne neprimeraný, nezodpovedajúci naplneniu požiadavky poskytnutia spravodlivej súdnej ochrany jej práv, s ohľadom na jednorázovosť odškodnenia, satisfakčný charakter odškodnenia, formu doživotného zmiernenia zdravotných následkov a súčasnú súdnu prax. Uvedenú právnu normu, umožňujúcu súdu primerane zvýšiť odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, uplatnil súd prvého stupňa v objektívne nedostatočnom rozsahu, pričom neadekvátne zhodnotil atribút primeranosti súdnym rozhodnutím priznaného odškodnenia po jeho zvýšení. Trvalé negatívne zmeny v kvalite prežívania života boli preukázané nielen jej výpoveďou , ale najmä znaleckým posudkom Doc. MUDr. Vladimíra Donátha, CSc. zo dňa 13.11.2010. Podľa záverov znaleckého posudku bude doživotne trpieť bolestivou poruchou pohyblivosti driekovej a krčnej chrbtice a posttraumatickou stresovou poruchou, keď znalec konštatoval, že pre problémy s chrbticou je limitovaná vo všetkých prácach vyžadujúcich predklon, resp. výraznejšie fyzické zaťaženie (práce na záhrade, prípadné športové aktivity, dlhodobejšie prechádzky). Z hľadiska prognózy vývoja zdravotného stavu uviedol, že chrbticové ochorenie bude mať tendenciu pomalého zhoršovania, pričom zhoršovanie sa bude týkať hybnosti a zvýrazňujúcich sa bolestí. Pre postihnutie chrbtice bude nútená užívať lieky zo skupiny tzv. nesteroidných antireumatík. Tieto však budú mať nežiaduce účinky zo zaťaženia zažívacieho systému a môžu ju ohroziť vredovou chorobou, zvýšením hladín pečeňových enzýmov alebo poruchami v krvnom obraze. Vo vzťahu k posttraumatickej stresovej poruche znalec skonštatoval, že táto jej spôsobuje zreteľné postihnutie v psychickej, sociálnej a pracovnej oblasti. Pridružené v tejto súvislosti je tzv. depresívne prežívanie (nespavosť, opakujúce sa obrazy a spomienky, dekoncentrácia pozornosti, poruchy nálady, pocity prázdnoty a rezignácie, zjavné chýbanie perspektívy do budúcnosti) a úzkostné ladenie. Navrhovateľka nie je schopná spracovať svoj smútok a hnev, ktorý súvisí so smrťou jej dieťaťa. Táto situácia ovplyvňuje jej správanie bez toho, aby si to uvedomovala, došlo u nej k sociálnej izolácii, uzavretosti, pesimizmu, chýbaniu perspektívy v živote. Súčasťou posttraumatickej stresovej poruchy sú manifestné známky depresie (nespavosť, flashbacky, poruchy nálady, pocity prázdnoty a rezignácie). Ohľadom závažnosti SSU bolo objektívnym znaleckým dokazovaní celkovo preukázané, že nakoľko navrhovateľka utrpela úraz ešte v plne produktívnom veku (28 rokov), sťaženie spoločenského uplatnenia je charakteristické radikálnou zmenou jej života, očakávaním možných zdravotných komplikácii, všeobecným narušením jej fyzickej a duševnej integrity a z toho vyplývajúcej nemožnosti plnohodnotnej realizácie osobnosti žalobkyne vo všetkých sférach uplatnenia sa, tak ako tomu bolo v čase pred úrazom. Uvedené skutočnosti teda dostatočným spôsobom odôvodňujú neprimeranosť priznaného odškodnenia. Odvolanie odporcu smerovalo proti vyhovujúcemu výroku a odporca žiadal, aby odvolací súd zrušil a vec a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní uviedol, že sa v priebehu celého konania venoval otázke príčinnou súvislosti dopravnej nehody a poškodenia zdravia, ktoré bolo v Znaleckom posudku označené ako posttraumatická stresová porucha, pričom poukazoval na to, že v prípade škody na zdraví (rovnako ako pri preukazovaní akejkoľvek inej škody) musí byť jednoznačne preukázané nielen to, že došlo k protiprávnemu úkonu a ku vzniku škody, ale musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. Závery prvostupňového súd ohľadne preukázania príčinnej súvislosti, nie sú podľa jeho názoru zákonné a ani správne. Priamym následkom dopravnej nehody zo dňa 14.6.2002 boli preukázateľne len fyzické poškodenia zdravia navrhovateľky. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by psychická diagnóza navrhovateľky (posttraumatická stresová porucha), bola vyvolaná touto dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. V tejto súvislosti poukázal na samotnú výpoveď navrhovateľky z ktorej jednoznačne vyplynulo, že jej zhoršený psychický stav je dôsledkom straty jej syna, a teda nie dopravnej nehody ako takej. Vzhľadom na uvedené potom nebolo preukázané, že posttraumatická stresová porucha vznikla ako priamy následok nehody zo dňa 14.6.2002 (aj znalec sám pripustil, že z väčšej miery za toto psychické ochorenie zodpovedá smrť maloletého syna navrhovateľky a napokon to aj v záveroch svojho Znaleckého posudku jasne skonštatoval),t.j. nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a psychickým stavom navrhovateľky, a teda nie sú splnené základné predpoklady pre náhradu škody na zdraví ohľadne položky č. 253. Rozhodnutie súdu, ktoré tieto skutočnosti nezohľadňuje, nie je možné považovať za zákonné a ani správne. V tejto súvislosti odporca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššie súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 2692/2006, 25 Cdo 1455/2003 ako aj rozhodnutie Najvyššie súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 73/2006. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný a neobstojí preto záver súdu, v zmysle ktorého prihliadal na to, že v danom prípade ide o špecifický prípad, kedy nemožno oddeliť posttraumatickú stresovú poruchu spôsobenú úmrtím syna navrhovateľky a posttraumatickú stresovú poruchu spôsobenú v dôsledku vlastného poškodenia zdravia navrhovateľky. Ak príčinná súvislosť nie je preukázaná jednoznačne a nepochybne, nemožno uplatnenému nároku na náhradu škody vyhovieť. Ak tak súd urobil, jeho rozhodnutie je postihnuté vadou a je nezákonné, a preto je nevyhnutné ho zrušiť, resp. zmeniť. Vzhľadom na to, že z vykonaného dokazovania príčinná súvislosť nevyplýva, resp. nebola preukázaná (znalec sám vo svojom Znaleckom posudku uvádza, že „tragické úmrtie jej syna malo za následok vznik posttraumatickej stresovej poruchy“ a ďalej pri svojom výsluchu uviedol, že „posttraumatická stresová porucha je následkom intenzívnej stresovej situácie a môžem pripustiť, že ju z väčšej časti spôsobilo úmrtie syna“), čo napokon de facto uznal aj súd, navrhovateľka zjavne neuniesla sovje dôkazné bremeno ohľadne preukázania príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a poškodením psychického zdravia (posttraumatikcá stresová porucha), čo nevyhnutne malo viesť k zamietnutiu návrhu v tejto časti. K otázke mimoriadneho zvýšenia základného bodového ohodnotenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sám konštatoval neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, no napriek tomu rozhodol v rozpore s týmto svojím tvrdením. Podľa názoru odporcu navrhovateľka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali 25-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia. Odporca v tomto smere opätovne poukázal na viaceré rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 29/2009, 1 Cdo 40/2010, 2 Cdo 184/2010, 7 Cdo 2/20011, 5 Cdo 23/2010. Odporca trval na tom, že v konaní teda neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nad stanovený limit v súvislosti s poúrazovou poruchou hybnosti driekovej chrbtice stredne ťažkého stupňa podľa položky 302 c/ ako ani s poúrazovou poruchou hybnosti krčnej chrbtice ľahkého stupňa podľa položky 302 a/. Ak by pritom aj tieto dôvody hodné osobitného zreteľa preukázané boli (čo odmieta) v žiadnom prípade by neodôvodňovali ani 50 ani 25 násobné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v porovnaní s vyhláškou stanovenou limitom, a preto je zrejmé, že ani v tejto časti nie je rozsudok zákonný. Prejavy posttraumatickej stresovej poruchy u navrhovateľky, ktoré súvisia so smrťou jej dieťaťa, prejavujúce sa sociálnou izoláciou, uzavretosťou, pesimizmom, či chýbajúcou perspektívou v živote / viď odpoveď znalca na 4. Otázka Znaleckého posudku/ sú síce vážne, avšak nie až do takej miery, že by sa malo jednať o prípad hodným osobitného zreteľa, keď u poškodeného došlo k výraznému obmedzeniu alebo strate možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s jeho vysokou úrovňou kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody, ale aj jeho vylúčenie či obmedzenie účasti na plnom osobnom a rodinnom živote, či dokonca znemožnenie výkonu ďalšieho povolania. Podľa jeho názoru je preto absolútne nesprávne a nezákonné rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým priznal navrhovateľke 25-násobné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenie z titulu zdravotného poškodenia navrhovateľky. Záverom namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa základné požiadavky v zmysle ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. ako aj v zmysle čl. 46 Ústavy SR, keď súd prvého stupňa neuviedol, v čom vidí existenciu takých mimoriadnych okolností, ktoré by odôvodňovali aspoň 25-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia, keď táto skutočnosť z odôvodnenia rozsudku nevyplýva. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, v tom zmysle, že stanoviská navrhovateľky uvedené v jej odvolaní nie sú správne. Poukázal na tú skutočnosť, že už základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sebe obsahuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného (navrhovateľky) a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Zvýšenie nad rámec tohto základného ohodnotenia je prípustné výlučne len v tých prípadoch hodných osobitného zreteľa, ak kultúrne, športové alebo iné zapojenia do života poškodeného bolo pred utrpenou škodou na zdraví na vysokej a mimoriadnej úrovni (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 1Cz 60/88). Táto podmienka u navrhovateľky preukázateľne nebola splnená. Navrhovateľke vôbec nevznikol nárok na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v posttraumatickej stresovej poruche /položka č. 253/ z dôvodu, že táto škoda na zdraví nebola vyvolaná dopravnou nehodou. Ak by pritom aj navrhovateľke nárok na náhradu škody z tohto poškodenia zdravia vôbec čo i len čiastočne vznikol (čo odporca odmieta), treba skonštatovať, že v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by v danom prípade umožňovali mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a to ako na 25 násobok tak ani na 50 násobok. Z okolností vyššie uvedených tiež vyplýva, že mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je namieste ani vo vzťahu k poškodeniu zdravia spočívajúceho v poúrazovej poruche hybnosti driekovej chrbtice stredne ťažkého stupňa podľa položky 302 c/ a rovnako ani vo vzťahu k poúrazovej poruche hybnosti krčenej chrbtice ľahkého stupňa podľa položky 302 a/. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, že tvrdenia odporcu sú nesprávne, keď Argument žalovaného, podľa ktorého „(...) znalec jasne skonštatoval, že vznik posttraumatickej znalec nevylúčil ani možnosť, že vznik posttraumatickej stresovej poruchy mohla podnietiť iba dopravná nehoda. Nakoľko sa jedná o odbornú medicínsku otázku mala zato , že závery znalca sú naklonené jej argumentácii a skutočnosť, že sa ťažko vyrovnáva s prežitým traumatizujúcim zážitkom je prirodzenou reakciou väčšiny žien a nemôže byť na jej ťarchu, keď aj znalec konštatoval, že posttramatická stresová porucha jej spôsobuje zreteľné postihnutie v psychickej, sociálnej i pracovnej oblasti. Analýzou predložených rozhodnutí odporcom možno dospieť k záveru, že predmetné rozhodnutia sa nemôžu vzťahovať na prejednávaný prípad, nakoľko spomínaní poškodení žalobcovia neboli priamymi účastníkmi škodových udalostí. Domnievame sa, že v prípade vzniku škodovej udalosti je nevyhnutné rozlišovať, či poškodený je priamym účastníkom, resp. aktérom dopravnej nehody alebo škodu vnímal ako „nezainteresovaný“ subjekt až dodatočne. Oba prípady si vyžadujú odlišný prístup a nie je možné ich stotožňovať. Záverom uviedla, že pred dopravnou nehodou nemala žiadne psychické problémy a plnohodnotne a aktívne prežívala svoj život, venovala sa rodine, športovým a spoločenským aktivitám. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods.3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky ani odporcu nie je dôvodné. Podľa § 444 Obč. zák. pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení noviel / ďalej len „ vyhláška „ / sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. V posudzovanej právnej veci sa navrhovateľka žalobným návrhom domáhala náhrady škody na zdraví titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď pri uplatnení náhrady škody musia byť bezpečne preukázané základné zákonné predpoklady pre založenie zodpovednosti za náhradu škody a to je protiprávnosť konania, vznik škody a príčinná súvislosť. Medzi účastníkmi nebolo sporné že dňa 14.6.2002 v čase o 12,50 hod došlo na diaľnici D/61 v smere od Bratislavy do Žiliny v katastri obci Beckov k dopravnej nehode tak, že rakúsky občan D. V., vodič motorového vozidla zn E. J. L. : P. XXX I., E. S., jazdil so svojím vozidlom v pravom jazdnom pruhu za sanitným vozidlom zn. Š. XXXX L.: R. XX-XX, ktoré viedol vodič Š. E.. D. V., nedodržal bezpečnostnú vzdialenosť, následkom čoho pravou prednou časťou svojho vozidla narazil do ľavej časti vozidla vedeného Š. E., ktoré v dôsledku nárazu stratilo kontakt s vozovkou, narazilo do kovového zvodidla po pravej strane vozovky, kde sa prevrátilo a zostalo v ľavom jazdnom pruhu. V dôsledku tejto nehody utrpela navrhovateľka ako osoba prepravovaná so svojím synom vážne poranenia, pričom syn navrhovateľky, D. H., F.. XX.X.XXXX mnohopočetným poraneniam na mieste nehody podľahol. Spornou skutočnosťou zostala otázka, či poškodenia zdravia, v znaleckom posudku označené ako posttraumatická stresová porucha je príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a taktiež výška mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú skutočnosť namietali obaja účastníci konania. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. a sú správne jeho právne závery, že v danom prípade boli preukázané všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu a to existenciu škody, zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Odporca v rámci prvostupňového konania ako aj v rámci odvolania namietal, že v danom prípade poškodenia zdravia - posttraumatická stresová porucha, nie je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, keď poukazoval na viaceré rozhodnutia Najvyššie súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 2692/2006, 25 Cdo 1455/2003 ako aj rozhodnutie Najvyššie súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 73/2006. V zmysle uvedených rozhodnutí bol vyslovený právny záver, že príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia navrhovateľ a protiprávnym konaním odporcu nie je daná, ak poškodenie zdravia spočíva v udalosti, ktorá je už sama následkom protiprávneho konania odporcu. Tento právny záver, ale podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné aplikovať na daný prípade, keď rozhodnutia odporcom citované, vychádzajú z rozdielnych skutkových okolností, keď navrhovatelia v týchto konaniach neboli priamo účastníkmi škodovej udalosti a k poškodeniu na zdraví došlo až následne, keď sa dozvedeli o tom, že osoba im blízka bola škodovou udalosťou usmrtená. V prejednávanej veci ale navrhovateľka bola priamou účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu jej zdravia a k úmrtiu jej syna a posttraumatická stresová porucha je priamym následkom tejto škodovej udalosti / dopravnej nehody / a je tu teda priama príčinná súvislosť , keď ako vyplýva zo znaleckého dokazovania vykonaného znalcom Doc. MUDr. Vladimírom Donáthom, PhD., nie je možné oddeliť vznik tejto poruchy a rozčleniť ho na posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá vznikla z dôvodu úmrtia jej syna a ktorá vznikla v dôsledku jej vlastného úrazu. Táto porucha je následkom intenzívnej stresovej situácie, pri ktorej navrhovateľka bola priamo zúčastnená, keď ani znalec nevedel vylúčiť, že aj samotný úraz, ktorý utrpela navrhovateľka, by sám o sebe nespôsobil túto poruchu. Vzhľadom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne vychádzal pri skúmaní dôvodov na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia základného bodového hodnotenia 725 bodov / 600 bodov -pol. 253. vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých činiteľov a tiesnivých situácií; 100 bodov - pol. 302 c). poúrazová porucha hybnosti driekovej chrbtice stredne ťažkého stupňa , 200 bodov krátené na 1; 25 bodov - pol. 302 a). poúrazová porucha hybnosti krčnej chrbtice ľahkého stupňa, 50 bodov krátené na 1 /. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia toto sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti (§ 4 ods. 1 vyhlášky). Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Zo skutkových zistení vyplýva že k nehode došlo, keď navrhovateľka bola vo veku 28 rokov čiže v produktívnom veku a poškodením jej zdravia došlo u nej k výraznému obmedzeniu pracovného, spoločenského a športového uplatnenia ako i obmedzeniu účasti na plnom rodinnom a osobnom živote v porovnaní s obdobím pred vznikom škody. Prácu, ktorú navrhovateľka v súčasnosti vykonáva, nedokáže robiť súvisle, musí si ju zadeľovať postupne, pričom fyzická námaha jej spôsobuje bolesti. Navrhovateľka predtým rada pracovala v záhrade, teraz túto prácu vykonávať nemôže alebo len s pomocou, má problém dlho stáť alebo sedieť a je odkázaná na pomoc druhých je napr. pri dvíhaní ťažkých predmetov. Rovnako sa pred nehodou zúčastňovala na výletoch, na športových podujatiach, rada bicyklovala, teraz sa týchto akcií nezúčastňuje vôbec alebo len v obmedzenej miere. Trpí sociálnou izoláciou, uzavretosťou, pesimizmom a chýbajúcou perspektívou v živote. Zranenia navrhovateľky, ktoré vznikli v dôsledku poškodenia zdravia pri nehode, majú trvalé následky. Ide o bolestivú poruchu pohyblivosti driekovej a krčnej chrbtice a príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré navrhovateľke spôsobujú zreteľné postihnutie v psychickej, sociálnej i pracovnej oblasti. Vzhľadom na tieto zistené okolnosti, ako i s poukazom na odborné (medicínske) zistenia, ktoré sú popísané vyššie, sa odvolací súd stotožňuje zo záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade boli preukázané dôvody hodné osobitného na priznanie mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 36.068,75€ t.j. vo výške 25 násobku bodového ohodnotenia, ktoré je podľa aj názoru odvolacieho súdu postačujúce. Prvostupňový súd rozhodnutie o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia založil na zásadách uvedených vo vyhláške a svoje závery vysvetlil aj poukazom na odborné (medicínske) zistenia. S poukazom na vek navrhovateľky, ktorá v produktívnom veku bola vplyvom úrazu obmedzená vo svojom zamestnaní, vo svojich záľubách / práca na záhradke /, spoločenskom a športovom živote je zvýšenie náhrady podľa § 7 ods. 3 vyhlášky primerané v 25 násobku. Ďalšie zvýšenie, vo výške 50 násobku ako to požadovala navrhovateľka neprichádza do úvahy z dôvodu, že pred poškodením zdravia sa nevenovala mimoriadne aktívne vo zvýšenej miere politickej, športovej, kultúrnej činnosti a nedošlo k úplnému vylúčeniu či obmedzenie účasti navrhovateľky na osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote alebo priamo k znemožneniu akéhokoľvek výkonu či voľby povolania, voľbe životného partnera. Hoci sa jej v dôsledku zhoršenia zdravia dovtedajšie možnosti jej spoločenského, kultúrneho a športového vyžitia podstatne zúžili, celkom nezanikli a preto ani podľa názoru odvolacieho súdu sa navrhovateľke nepodarilo preukázať, že by v danej veci išlo u nej o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené až 50 násobné zvýšenie odškodnenia. Na tom nemôžu nič zmeniť ani navrhovateľkou uvádzané psychické ťažkosti, ktoré znásobujú celkové utrpenie spôsobené zdravotnými obmedzeniami. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. / a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.