Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/318/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206376 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1206206376.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: O.. I. K., J. D. X, J., zast. advokátom JUDr. Alojzom Baránikom, so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: XEROX LIMITED Bridge House, Oxford Road, Uxbridge Middlesex UB8 1HS, Veľká Británia, zriaďovateľ organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: XEROX LIMITED, organizačná zložka podniku zahraničnej právnickej osoby, so sídlom Drieňová 3, Bratislava, IČO: 30 814 677, zast. advokátom JUDr. Adamom Batunom, so sídlom Bojasova 1247, Praha 8, Česká republika, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 16.3.2012, č.k. 52C/76/2006-712 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo 16.3.2012, č.k. 52C/76/2006-712 p o t v r d z u j e. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľke odporcom dňa 26.10.2005 je neplatná. Zároveň vyslovil, že o mzdových nárokoch navrhovateľky a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 22.3.2006 sa navrhovateľka domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu dané jej výpoveďou zo dňa 26.10.2005 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z.z., t.j. Zákonníka práce (ďalej len ZP), je neplatné. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca jej v uvedený deň doručil na pracovisku výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, ku ktorej malo dôjsť na základe predchádzajúceho písomného rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry zo dňa 21.10.2005, ktorým bola zmenená organizačná štruktúra odporcu za účelom zvýšenia efektivity práce. Dôsledkom tohto rozhodnutia bol zánik pracovnej pozície Administration Logistic/Service Support, na ktorú bola navrhovateľka zaradená, čím sa pre odporcu stala nadbytočnou. Pracovný pomer sa skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty dňa 31.1.2006. Uviedla, že skončenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodov, že rozhodnutie o organizačných zmenách je účelové a vykonštruované a urobila ho neoprávnená osoba. K jej nadbytočnosti v skutočnosti nedošlo, pracovné miesto nezaniklo, naopak bol naň prijatý ďalší zamestnanec. Odporca jej neponúkol inú vhodnú prácu, čím porušil tzv. ponukovú povinnosť. Zároveň žiadala odporcu zaviazať na náhradu mzdy vo výške 41 723,- Sk mesačne, od 17.1.2007 až do času, kedy jej odporca umožní pokračovať v práci. Odporca sa bránil tým, že rozhodnutie o organizačných zmenách nemožno preskúmavať a je výlučne na rozhodnutí zamestnávateľa, kedy, akým spôsobom, v akom rozsahu a vo vzťahu ku ktorým zamestnancom k nemu prikročí. Je nepochybné, že rozhodnutie o organizačných zmenách bolo prijaté oprávnenou osobou, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, v zákonom predpísanej písomnej forme. Týmto rozhodnutím zamestnávateľa došlo k zrušeniu (zániku) pracovného miesta navrhovateľky, čím sa pre odporcu stala nadbytočnou. Ďalej uviedol, že nemohol ponúknuť navrhovateľke inú vhodnú prácu, nakoľko v čase výpovede nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom a bol nútený pre prekážky na jeho strane (nemožnosť prideľovania práce počas plynutia výpovednej lehoty) požiadať navrhovateľku, aby počas výpovednej lehoty zostala doma a vyplatil jej náhradu mzdy. Namietal aj tvrdenie navrhovateľky o údajnom obnovení zrušenej pracovnej pozície Administration Logistic/Service Support a prijatí na túto pracovnú pozíciu iného zamestnanca v tzv. ochrannej dobe počas troch mesiacov od skončenia pracovného pomeru navrhovateľky z organizačných dôvodov. K prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov nedošlo, nakoľko u odporcu nepôsobia. Má za to, že výpoveď daná navrhovateľke je platná a z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu zákonných ustanovení tak, ako to uvádza navrhovateľka. Žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Prvostupňový súd prvý krát vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 52C/76/2006-355, zo dňa 23.3.2007, ktorým návrh navrhovateľky zamietol. Zároveň zamietol vzájomný návrh odporcu a zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku od 17.1.2006 do 19.1.2006. Na odvolanie obidvoch účastníkov konania odvolací súd uznesením č. k. 2Co 264/07-381, zo dňa 11.7.2008 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že nebolo náležite zistené, či odporca splnil ponukovú povinnosť zo strany odporcu v zmysle § 63 ods. 2 ZP. Po doplnení a vyhodnotení dokazovania podľa pokynov odvolacieho súdu prvostupňový súd opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 52C/76/2006-545, zo dňa 27.1.2010 tak, že návrh navrhovateľky zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň zamietol vzájomný návrh odporcu a zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku od 17.1.2006 do 19.1.2006. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7Co/224/2010-576, zo dňa 6.9.2011 napadnutý rozsudok v časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky a k tomu prislúchajúceho výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V zostávajúcej časti rozhodnutie prvostupňového súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2010. V zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, úlohou súdu prvého stupňa bolo doplniť dokazovanie podľa návrhov účastníkov so zameraním na splnenie ponukovej povinnosti zo strany odporcu v zmysle § 63 ods. 2 ZP, hlavne zadovážením úplnej štruktúry pracovných miest v rozhodnom období (organizačná štruktúra), s uvedením všetkých vytvorených pracovných miest, s vyznačením obsadených a neobsadených pozícií, ako aj s uvedením dátumu vytvorenia neobsadených pracovných pozícií v priebehu roka 2005. Odvolací súd zdôraznil tiež potrebu zistiť, či na vytvorenie novej pracovnej pozície bol oprávnený vedúci organizačnej zložky. Po doplnení dokazovania, a to aj s ohľadom na dôkazné bremeno odporcu týkajúce sa ponukovej povinnosti, bolo úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť platnosť výpovede danej navrhovateľke. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že po doplnení dokazovania zistil, že navrhovateľka bola v pracovnom pomere u odporcu na dobu neurčitú od 15.5.1995. Navrhovateľka pracovala na pracovnej pozícii Administrative assistant, neskôr na základe dohody s odporcom na pracovnej pozícii Administrative logistic/service support. Z písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 21.10.2005, vydaného vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby vyplýva, že došlo k zmene organizačnej štruktúry odporcu a zanikla pracovná pozícia Administration Logistic/ Service Support, na ktorej pracovala navrhovateľka. Z pôvodne predloženej organizačnej štruktúry súd zistil, že Country Managerovi Karelovi Schöppelovi podliehali štyri tímy, a to: 1. Sales Team (C. K., W. T., C. C., O. D., O. D., E. Š.), 2. Finance/Administration Team (B. C., B. P.M.), 3. Administration (I. K.Á.), 4. Service Team (I. D., T. T., I. K., W. L., P. Y., O. Š.). Z novej organizačnej štruktúry po organizačnej zmene zo dňa 21.10.2005 vyplýva, že Country Managerovi T. D. podliehali tri tímy, a to 1. Sales Team (C. K., W. T., C. C., O. D., O. D., E. Š.), 2. Finance/ Administration Team (B. C., B. P.M.), 3. Service Team (I. D.Č., T. T., W. L., P. Y., O. Š.). Z organizačnej štruktúry predloženej odporcom vyplýva, že Country Managerovi Karelovi Schöppelovi podliehali štyri tímy, a to 1. Sales Team (C. K., W. T., C. C., O. D., G. D., E. Š., B. G.), 2. Finance/Administration Team (B. C., I. B.), 3. Accountant Assistant/Office Manager (B. P.) 4. Service Team (I. D., B. G., W. L., P. Y., O. Š.). Z menného zoznamu zamestnancov odporcu v období mesiacov 10/2005 a 11/2005 vyplýva, že odporca zamestnával 19 zamestnancov: S. T., K. C., K. I., V. C., N. C., Y. P., W. C., T.Á. T., T. W., C. C., C. B., L. W., D. O., D.R. I., D. O., Š. E., Š. O., Š. K., P. B.. Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 26.10.2006 doručenej navrhovateľke v ten istý deň vyplýva, že na základe písomného rozhodnutia odporcu za účelom zvýšenia efektivity práce bolo rozhodnuté o zmene organizačnej štruktúry odporcu, v rámci ktorej bola zrušená pracovná pozícia Administration Logistic/Service Support. Preto bola navrhovateľke, s poukazom na jej nadbytočnosť daná výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) ZP. Pred doručením výpovede odporca navrhovateľke inú vhodnú prácu neponúkol. Listom zo dňa 17.1.2006 navrhovateľka odporcovi oznámila, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 26.10.2005 považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Z vyjadrenia spoločnosti Info Work, spol. s.r.o. súd zistil, že dňa 2.12.2005 odporca s uvedenou personálnou spoločnosťou uzavrel zmluvu o výbere a vyhľadávaní kandidáta na pozíciu Key account manager, pričom výber bol ukončený nástupom úspešného kandidáta dňa 4.9.2006. Ďalej dňa 4.1.2006 bola podpísaná Zmluva o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce v inej organizácii a objednávka na pozíciu Junior accountant. Dňa 10.3.2006 bola podpísaná Rámcová zmluva o vyhľadávaní a výbere kandidátov a objednávka na pozíciu XBS Sales Executive. Z vyjadrenia spoločnosti Profesia, s.r.o. má súd za preukázané že odporca mal v priebehu rokov 2005 a 2006 objednané zverejnenie 4 pracovných ponúk, a to na pozíciu Asistent účtovníctva a pozíciu Fakturant, logistik (v období od 20.7.2005 do 3.8.2005), neskôr ďalšiu pozíciu Fakturant, logistik a tiež pozíciu Asistent účtovníka - administratívny pracovník (v období od 24.8. 2005 do 24.9.2005). Z vyjadrenia spoločnosti R. I. Consultancy Services (Slovakia), s.r.o. súd zistil, že odporca vyhľadával prostredníctvom menovanej personálnej agentúry pozíciu Assistant (pozícia zadaná 30.7.2005, obsadená 2.9.2005), Supervisor (zadaná 10.7.2005, obsadená 2.9.2005), Office Manager (zadaná 20.8.2005 a stiahnutá 1.10.2005), Logistic Manager (pozícia zadaná 2.9.2005 a obsadená 3.10.2005). Z výpisu z evidencie zamestnancov odporcu vyplýva, že dňa 1.2.2005 bol prijatý zamestnanec Tibor Y. (Customer Service Engineer) a dňa 1.4.2005 E. Š. (Graphic Art Industry Sales Specialist). Dňa 1.9.2005 boli odporcom prijatí dvaja zamestnanci, a to Ing. Mlynčeková Lucia (chief accountant) a W.. Š. K. (FM Supervisor), dňa 1.10.2005 boli prijatí traja zamestnanci, a to T.na T. (Logistic Manager), O. Š. (Customer Service Engineer) a B. P. (Financial Assistant/Office Manager). Dňa 19.12.2005 boli na niekoľko dní prijatí dvaja brigádnici, a to G. T. a W. C.. Dňa 1.2.2006 boli prijatí dvaja zamestnanci, a to W.. B. G. (Junior Accountant) a W.. B. G. (Partner Business Manager). Ďalej poukázal aj na výpovede svedkov G. T.T., B. G., B. Y., T. T. a T. D.. Navrhovateľka v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, zotrvala na návrhu tak, ako bol pôvodne podaný. Podľa jej tvrdení mal odporca v čase dania jej výpovede tri voľné pracovné miesta, a to pozíciu key account, resseler manager a junior accountant, ktoré bol povinný ponúknuť navrhovateľke. Ponuková povinnosť zamestnávateľa je jeho absolútnou povinnosťou, a to aj s prípadnou predchádzajúcou prípravou na výkon týchto pracovných činností. Odporca pred daním výpovede navrhovateľke umelo zvýšil počet zamestnancov, čo síce je jeho zákonné právo, avšak jeho konanie bolo namierené proti navrhovateľke a bolo v rozpore s § 13 ZP. Odporca porušil aj zákaz obnovenia zrušeného pracovného miesta odporcom, keď toto obsadil pani G.. Odporca zotrval na svojich tvrdeniach, že výpoveď daná navrhovateľke zo strany odporcu bola daná platne a v súlade so zákonom. V čase výpovede nebolo u odporcu žiadne otvorené voľné pracovné miesto, a teda nebolo čo ponúknuť navrhovateľke. Ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra odporcu, T. D. bol od 10.5.2005 do 30.9.2007 vedúcim organizačnej zložky odporcu a teda bol oprávnený rozhodovať o organizačných zmenách a ukončovať pracovné pomery atď. bez akéhokoľvek obmedzenia. Odporca až do 1.1.2006 nemal žiadne otvorené ani potencionálne pracovné miesto, na ktorom by navrhovateľku mohol zamestnať a to ani na kratší pracovný čas. Odporca po daní výpovede navrhovateľke dňa 26.10.2005 udelil navrhovateľke platené voľno s náhradou mzdy, lebo jej nemohol prideľovať prácu, t.j. nepotreboval práce, ktoré do tej doby vykonávala navrhovateľka. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 61 ods. 1, 2 a 3, § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), § 13 ods. 3 veta prvá a druhá a § 9 ods. 1 zák. ZP a § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a za judikátov č. R 14/1970 a č. R 51/1997. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.5.1995 na pracovnej pozícií označovanej ako "Administration logistic/service suport". Dňa 21.10.2005 odporca vydal rozhodnutie o organizačných zmenách, z ktorého vyplýva, že v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry pracovná pozícia navrhovateľky zaniká, čím sa zároveň znižuje počet pracovných miest. V dôsledku uvedenej organizačnej zmeny odporca listom zo dňa 26.10.2005 rozviazal s navrhovateľkou pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP pre nadbytočnosť. Tento výpovedný dôvod zdôvodnil tým, že zanikla pracovná pozícia, na ktorú bola navrhovateľka zaradená. Pred doručením výpovede odporca navrhovateľke neponúkol inú vhodnú prácu, nakoľko podľa jeho tvrdenia nedisponoval žiadnym vhodným voľným pracovným miestom, a preto nemá možnosť navrhovateľku zamestnávať, a to ani po predchádzajúcej príprave. Predpokladmi použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP sú existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, pričom dôvod tejto nemožnosti spočíva v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Nadbytočnosť zamestnanca je podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorej splnenie je povinný súdu preukázať zamestnávateľ. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je preukázanie zo strany zamestnávateľa, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (absolútna nemožnosť pracovníka ďalej zamestnávať). Podľa právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho zrušujúcom uznesení je dôkazné bremeno na preukázanie splnenia tejto podmienky na zamestnávateľovi, avšak tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesto, je procesnou obranou zamestnanca. Ak zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesto, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné, je povinný ponúknuť mu pre neho inak vhodnú prácu, a to aj menej kvalifikovanú. Ak má zamestnávateľ viac voľných pracovných miest vhodných pre zamestnanca aj z hľadiska jeho kvalifikácie, pre splnenie ponukovej povinnosti stačí, ak zamestnancovi ponúkne jedno z takýchto voľných miest. Ak by zamestnanec ponúknuté miesto odmietol, ponuková povinnosť zamestnávateľa sa považuje za splnenú. Všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky musia byť splnené kumulatívne (t.j. súčasne), pričom nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu preto zameral dokazovanie na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede. Podľa názoru odvolacieho súdu odporcom predložené schémy organizačných štruktúr zamestnancov (č. l. 140 - 142) nezodpovedali súdom požadovanému obdobiu a reálnemu stavu, išlo o neúplný prehľad, keďže v nich neboli zahrnutí všetci pracovníci, čo vyplýva aj z predložených pracovných zmlúv. Predložené materiály neposkytovali prehľad o celkovej štruktúre pracovných miest v požadovanom období, o obsadených a voľných pozíciách, o čom svedčí aj skutočnosť, že podľa pracovných zmlúv boli do pracovného pomeru v r. 2005 prijatí viacerí pracovníci (1.2.2005 - Y., 1.4.2005 - Š., 1.9.2005 - C., 1.10.2005 - P., T., Š.B.) a od 1.2.2006 bola prijatá W.. G.. Z týchto materiálov preto nebolo možné zistiť, ako dlho boli vytvorené a neobsadené pracovné pozície, na ktoré boli uvedení zamestnanci prijatí a či aj v rozhodnom čase mal, resp. nemal odporca voľné pracovné miesta. Súd preto výzvou zo dňa 25.1.2012 opätovne vyzval odporcu na predloženie úplnej štruktúry pracovných miest odporcu za obdobie od 1/2005 do 3/2006 (organizačná štruktúra) s uvedením všetkých vytvorených pracovných miest, s vyznačením obsadených a neobsadených pozícií, ako aj s uvedením dátumu vytvorenia neobsadených pracovných pozícií, a to s presným menným rozpisom všetkých pracovníkov, uvedením ich pracovnej pozície, dňa vzniku pracovného pomeru a dňa prípadného zániku pracovného pomeru, ako aj všetky pracovné zmluvy, dohody o vykonaní práce, na základe ktorých došlo v stanovenom období k vzniku alebo zmene pracovného pomeru u odporcu. Odporca ani v ďalšom konaní nepredložil schematické zobrazenie organizačnej štruktúry odporcu v rozhodnom období, z ktorého by bola zrejmá presná štruktúra všetkých jeho sekcií, oddelení, pracovných tímov a pracovných miest reprezentovaných konkrétnymi zamestnancami. Takýto dokument pritom predstavuje jeden zo základných dokumentov pracovnoprávnej agendy každého zamestnávateľa. Odporca teda nepreukázal úplnú a presnú organizačnú štruktúru odporcu poskytujúcu prehľad o skutočnej celkovej štruktúre pracovných miest v požadovanom období a o obsadených a voľných pozíciách, korešpondujúcu so skutočným a reálnym stavom zamestnancov zamestnaných u odporcu v rozhodnom období. Podľa názoru súdu predloženými listinnými dôkazmi odporca neodstránil nesúlad medzi pôvodne predloženými schémami organizačných štruktúr zamestnancov (č. l. 140 - 142) a skutočným stavom, iba tento nesúlad potvrdil a bolo nimi preukázané, že odporcom pôvodne predložené schémy organizačných štruktúr zamestnancov (č. l. 140 - 142) nezodpovedali reálnemu stavu, keďže v ňom neboli zahrnutí všetci pracovníci. Jednoduchým porovnaním schém organizačnej štruktúry a menného zoznamu pracovníkov odporcu v mesiacoch 10/2005 a 11/2005, kedy organizačná zmena prebehla, je zrejmé, že do schémy neboli zaradení niekoľkí zamestnanci odporcu, a to napríklad W. C., V. C., Š. K. a pod.. Z týchto materiálov preto nebolo možné zistiť, či a ako dlho boli vytvorené a neobsadené pracovné pozície a či aj v rozhodnom čase mal, resp. nemal odporca voľné pracovné miesta. Vo vzťahu k preukázaniu neexistencie voľného pracovného miesta u odporcu súd poukazuje aj na konštatovanie odvolacieho súdu uvedené v jeho zrušujúcom rozhodnutí, že svedkovia T. D. a B. Y. (nadriadení pracovníci navrhovateľky) sa vo svojich výpovediach v tomto smere vyjadrovali taktiež neúplne, nekonkrétne a nepresvedčivo, a pripustili existenciu voľného pracovného miesta. Uvedené nasvedčuje povinnosti odporcu ponúknuť navrhovateľke iné voľné pracovné miesto, čo sa však v tomto prípade nestalo, nakoľko podľa vlastných tvrdení odporcu, odporca navrhovateľke žiadne voľné pracovné miesto neponúkol, čo v tomto konaní sporné ani nebolo. Preukázania splnenia podmienky absolútnej nemožnosti ďalšieho zamestnávania pracovníka ako jednej zo základných hmotnoprávnych podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, je na strane odporcu. Odporca však neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení o absolútnej nemožnosti ďalšieho zamestnávania navrhovateľky. Nesplnenie tejto základnej zákonnej podmienky, t. j. absolútnej nemožnosti ďalšieho zamestnávania navrhovateľky, má v zmysle konštantnej judikatúry za následok neplatnosť výpovede danej navrhovateľke odporcom 26. 10. 2005. Súd sa preto skúmaním splnenia ďalších podmienok platnosti výpovede danej navrhovateľke, ako ani účelovosťou konania odporcu nezaoberal. Vykonanie ďalšieho dokazovania v tomto smere nebolo potrebné pre rozhodnutie o veci, nakoľko už samotná skutočnosť nepreukázania absolútnej nemožnosti ďalšieho zamestnávania navrhovateľky má za následok neplatnosť výpovede a akékoľvek ďalšie dokazovanie navrhované odporcom by bolo nehospodárne a neúčelné. Pre úplnosť prvostupňový súd ešte uviedol, že v zmysle ust. § 13 ods. 5 ObZ ako aj v zmysle § 9 ods. 1 ZP mal vedúci organizačnej zložky oprávnenie konať a rozhodovať v pracovnoprávnych vzťahoch, vrátane vytvárania aj nových pracovných miest týkajúcich sa organizačnej zložky. Právne normy a jednotlivé ustanovenia zákona je potrebné vykladať v ich vzájomných súvislostiach a nadväznosti tak, aby bol dosiahnutý účel sledovaný danou právnou normou. Pokiaľ ust. § 9 ods. 1 ZP rieši otázku kompetencií vedúcich organizačných útvarov, ide o kompetencie funkčne nižšie zaradených vedúcich sekcií a útvarov zamestnávateľa a nie kompetencie vedúceho organizačnej zložky, ako sa nesprávne domnievala navrhovateľka. Vedúci organizačnej zložky podniku má v pracovnoprávnych vzťahoch rovnaké kompetencie ako štatutárny orgán zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa určil, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom dňa 26. 10. 2005 je neplatná. Rozhodnutie napadol včas odvolaním odporca, pričom jeho odvolanie nemalo všetky náležitosti v zmysle ust. § 205 ods. l O.s.p. (chýbala špecifikácia, v čom považuje rozhodnutie alebo postup súdu vo veci za nesprávny), preto ho súd uznesením zo dňa 4.6.2012 vyzval na doplnenie podania. Odporca svoje odvolanie doplnil podaním zo dňa 26.6.2012, v ktorom uviedol, že sa nezhoduje s vysloveným názorom súdu prvého stupňa, že neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdením, keď nepreukázal absolútnu nemožnosť ďalšieho zamestnávania navrhovateľky v rozhodnom období. Súdu predložil dokumenty, ktorými súdu preukázal nadbytočnosť navrhovateľky, resp. skutočnosť, že nemal v dobe podania výpovede, ani počas celého mesiaca október 2005 až do 1.1.2006 žiadne otvorené ani potencionálne pracovné miesto, na ktorom by mohol navrhovateľku zamestnať, a to ani na kratší pracovný čas. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. Poukázal na to, že súdu navrhol na preukázanie nadbytočnosti navrhovateľky vypočuť všetkých zamestnancov odporcu, ktorí sú uvedení v rozhodnutí odporcu o organizačných zmenách z 21.10.2005, avšak súd tieto dôkazy nevykonal so zdôvodnením, že by to bolo nehospodárne a neúčelné. Podľa jeho názoru by bola svedeckými výpoveďami preukázaná absolútna nemožnosť zamestnávať navrhovateľku. Týmto postupom súdu nebol úplne zistený skutkový stav veci, čo považuje za naplnenie odvolacieho dôvodu. Ďalej uviedol, že podľa ustálenej judikatúry (rozs. NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1369/2001 a sp. zn. 21 Cdo 2521/2000) sa zisťovanie podmienok uvedených v ust. § 46 ods. 2 ZP (splnenie ponukovej povinnosti) vždy deje podľa stavu v dobe výpovede, čím je bez právneho významu názor navrhovateľky, že odporca mal vedomosť o tom, že v dohľadnej dobe bude mať možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať. Toto posúdenie je relevantné len v čase dania výpovede z pracovného pomeru navrhovateľke, kedy odporca nemal žiadne voľné miesto, ktoré by mohol navrhovateľke ponúknuť, a tak jeho ponuková povinnosť odpadla. Zdôraznil, že zákon umožňuje, aby jednostranným rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 46 ods. 1 písm. c) ZP zamestnávatelia regulovali počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávali len taký počet zamestnancov, ktorý zodpovedá ich potrebám. O výbere zamestnanca, ktorý je zbytočný rozhoduje výlučne zamestnávateľ. Súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. V danom prípade odporca ako zamestnávateľ iba využil svoje zákonné právo a s cieľom zvýšil efektivitu práce rozhodol o nadbytočnosti pracovnej pozície, ktorú zastávala navrhovateľka. Odporca preukázal splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok pre udelenie výpovede navrhovateľke. Absolútna nemožnosť ďalšieho zamestnávania navrhovateľky bola preukázaná výpoveďami svedkov T. D. a B. Y.. Domnieva sa, že v danom prípade práve navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala svoje tvrdenie, že odporca mal ku dňu výpovede voľné pracovné miesto ktoré by bolo vhodnou prácou pre navrhovateľku v zmysle ust. § 63 ods. 2 ZP. Záver súdu o tom, že odporca nepreukázal neexistenciu voľného pracovného miesta, považuje odporca za neprípustné prenášanie dôkazného bremena ohľadom neexistujúcej skutočnosti. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nepredvídateľný, keďže súd len formálne poučil účastníkov s odkazom na ust. § 120 ods. 4 O.s.p. bez toho, aby uviedol, či a v akom rozsahu považuje tvrdenia strán za preukázané, príp. v akom smere je potrebné dokazovania ohľadom tvrdenia doplniť. Navrhol, aby odvolací súd zmenil medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa zamietne a rovnako zamietne aj uplatnený nárok na náhrady mzdy. Uplatnil si aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 11.7.2012. Namietla, že podaním strohého odvolania si odporca predĺžil lehotu na podanie odôvodneného odvolania, pričom podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. možno rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Postup, ktorý zvolil súd prvého stupňa (§ 209 ods. 1 O.s.p.) možno použiť iba v prípade vadného odvolania, pričom v tomto prípade odvolanie obsahovalo aj strohé dôvody odvolania bez ďalšieho odôvodnenia. Odvolací súd by preto nemal pri prejednaní odvolania prihliadať na dôvody uplatnené po uplynutí odvolacej lehoty. Ak by však odvolací súd prihliadol aj na neskôr uplatnené dôvody, z dôvodu procesnej opatrnosti sa vyjadrila aj k doplneným dôvodom. Zdôraznila, že splnenie ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ. Bremeno tvrdenia, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesto (procesná obrana zamestnanca) si navrhovateľka splnila, keď v konaní uviedla, že odporca mal v čase dania výpovede voľné tri pracovné miesta. Odporca bol zo strany navrhovateľky viackrát vyzvaný, aby preukázal súdu, kedy tieto pracovné miesta vznikli, ako hľadal zamestnancov na ich obsadenie (obsadenie pracovnej pozície reseller manager od 1.1.2006). Odporca súdu predložil len na počítači napísaný zoznam pracovníkov, avšak ani tento nie je úplný, keď v ňom nie je uvedená T. Á.. Odporca mal súdom uložené predložiť riadny prehľad zamestnancov ešte v roku 2006, pričom ním predkladané zoznamy, resp. tabuľky boli z iného obdobia, alebo boli neúplné. Je preto spravodlivé, že súd dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena odporcom. Pokiaľ odporca nesplnil povinnosti ukladané mu súdom, nie je možné konanie donekonečna predlžovať. Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že odporca neuniesol dôkazné bremeno. Poukázala tiež na to, že odporca nezamestnával pracovníkov iba prostredníctvom personálnych agentúr, ale aj na doporučenie, čo vyplynulo z výpovede svedka T. D. na pojednávaní dňa 30.9.2009. Tento svedok vedel o existencii pozície Reseller Manager, ale si presne nepamätal, kedy sa táto pozícia uvoľnila. Pokiaľ však na túto pozíciu zamestnal odporca od 1.2.2006 W.. G. a odo dňa dania výpovede navrhovateľke (26.10.2005) neskončil pracovný pomer žiadny zamestnanec, tak z toho vyplýva, že táto pozícia bola voľná aj v čase dania výpovede navrhovateľke. Skutočnosť o neexistencii žiadnej práce, ktorú by mohla navrhovateľka vykonávať, tak ostala len v rovine tvrdenia odporcu, t.j. v rovine nepreukázanej skutočnosti. Nepreukázaná skutočnosť ide vždy na ťarchu toho účastníka, ktorý mal vo vzťahu ku konkrétnemu tvrdeniu dôkaznú povinnosť. Vyslovila názor, že v záujme presvedčivosti rozhodnutia sa mal súd prvého stupňa zaoberať aj ďalšími dôvodmi neplatnosti výpovede, čo však neurobil. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pretože je vo výroku správny. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje naň. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, a to aj s poukazom na odvolacie dôvody odporcu, že súd prvého stupňa sa správne v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu zameral na zistenie splnenia základných zákonných hmotnoprávnych predpokladov dania výpovede navrhovateľke podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Týmito predpokladmi sú existencia organizačnej zmeny (nebolo sporné), nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto v čase dania výpovede, teda nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne kvalifikácie zamestnanca, a to aj vtedy, ak toto miesto vyžaduje predchádzajúcu prípravu zamestnanca. V priebehu celého konania bol odporca súdom opakovane vyzývaný, aby predložil schémy organizačnej štruktúry zamestnancov aktuálne v roku 2005, spolu so zmenami, ktoré nastali v priebehu uvedeného roka. Takéto schémy odporca predložil iba raz (č.l. 140 - 142), ktoré však súd nemohol považovať za hodnoverný dôkaz, nakoľko v schémach neboli uvedené vytvorené voľné (neobsadené) pracovné miesta, hoci z iných dôkazov vyplýva, že voľné pracovné miesta odporca v priebehu roka mal. Vyplýva to aj z oznámení personálnych agentúr, napr. spoločnosti Profesia, s.r.o., ktorá súdu oznámila, že odporca mal v priebehu rokov 2005 a 2006 objednané zverejnenie 4 pracovných ponúk. Ďalšia spoločnosť R.I. Consultancy Services (Slovakia), s.r.o. vo svojom vyjadrení pre súd uviedla, že odporca prostredníctvom nej vyhľadával pracovníkov na pozíciu Assistant, Supervisor a Logistic Manager, ktoré boli v mesiacoch september a október obsadené. Okrem toho táto spoločnosť vyhľadávala pre odporcu aj pracovníka na pozíciu Office Manager, ktorá bola zadaná 20.8.2005, avšak bola stiahnutá dňa 1.10.2005, teda v mesiaci, keď bola navrhovateľke daná výpoveď z pracovného pomeru. Odporca však súdu nepreukázal, z akého dôvody stiahol vyhľadávanie pracovníka na uvedenú pozíciu (či napr. dané pracovné miesto zrušil), čo vyvoláva vážne pochybnosti, že či nešlo z jeho strany o taktický ťah v súvislosti s výpoveďou danou navrhovateľke. Odporca napriek jasným požiadavkám súdu nepredložil také schémy organizačnej štruktúry, z ktorej by boli zrejmé všetky vytvorené pracovné miesta začiatkom roka 2005 a následne, schémy, z ktorých by vyplývali ďalšie zmeny realizované v priebehu roka 2005 (novovytvorené miesta, ich obsadenie, odchody pracovníkov). Aj keď po druhom zrušení rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom predložil zoznamy pracovníkov odporcu, ktorých zamestnával v roku 2005, s uvedením dátumu vytvorenia a obsadenia funkcie, nejde o také materiály, ktoré by poskytovali súdu prehľad o všetkých vytvorených pracovných miestach (obsadených ako aj voľných). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že listinné dôkazy, ktorými odporca chcel preukázať nemožnosť ďalšieho zamestnávania navrhovateľky boli často neúplné, resp. vzájomne si odporujúce. Z týchto dôvodov považuje odvolací súd za správny názor súdu prvého stupňa, že odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie absolútnej nemožnosti ďalej navrhovateľku zamestnávať. Nemožno súhlasiť s námietkou odporcu, že nie je možné preukazovať negatívnu skutočnosť, nakoľko pri splnení požiadaviek súdu na predloženie kompletných schém organizačných štruktúr pracovníkov k 1.1.2005 a ich zmien v priebehu roka 2005, aj s uvedením vytvorených a neobsadených, resp. v tom roku obsadených pracovných pozícií by spolu s ďalšími listinnými dôkazmi mohol hodnoverne svoje tvrdenie preukázať. Z ním predložených zoznamov a pracovných zmlúv totiž vyplýva, ako už bolo konštatované, že v priebehu roka 2005 prijal viacerých pracovníkov, a z vyššie uvedeného je zrejmé, že zadal vyhľadávanie pracovníkov aj na ďalšie pozície. Odvolací súd tiež poukazuje na nejednoznačné vyjadrenia svedkov o obsadzovaní niektorých voľných pozícií z hľadiska toho, kedy boli uvoľnené. Aj keď tieto pozície boli obsadené až po daní výpovede navrhovateľke, odporca nepreukázal, že v rozhodnom čase neboli voľné. Vzhľadom na danú situáciu nebolo potrebné, aby sa súd ďalej zaoberal aj ďalšími navrhovateľkou namietanými dôvodmi neplatnosti výpovede. Akékoľvek ďalšie dokazovanie zamerané na preukazovanie iných dôvodov neplatnosti výpovede by bolo neúčelné a nehospodárne, ako to správne uviedol aj súd prvého stupňa. K námietke odporcu, že odporca nebol dostatočne poučený o potrebe predloženia ďalších dôkazov na základe zhodnotenia súdom, ktoré skutočnosti má za preukázané a čo je potrebné ešte preukázať, odvolací súd poukazuje na kontradiktórnosť občianskeho súdneho konania, na jednoznačné výzvy súdu na predloženie listinných dôkazov, ktoré odporca v požadovanom rozsahu nesplnil, ako aj na skutočnosť, že odporca je zastúpený advokátom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.