Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/281/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207201475 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207201475.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: MONAQ Leasing, a.s., Panská 13, Bratislava, IČO: 35 864 001, práv. zást. Čarnogurský ULC s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, práv. zást. SHM PARTNERS s.r.o., Špitálska 25, Bratislava, o zaplatenie 66.490,77 EUR s príslušenstvom a o odvolaní obidvoch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/117/2007 - 290 zo dňa 27. februára 2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/117/2007 - 290 zo dňa 27. februára 2012 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 57.405,53 EUR s 5% ročným úrokom z omeškania od 7. júna 2006 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti týkajúcej sa ušlého zisku žalobu zamietol, vo zvyšku konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 11.230,50 EUR k rukám právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že nájomca ako poistník platne uzatvoril zmluvu s poisťovateľom, v ktorej sa žalovaný ako poisťovateľ zaviazal vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, okrem iného aj v prípade krádeže motorového vozidla predstavujúceho predmet zmluvy o nájme s následným právom na kúpu prenajatej veci. Napriek tomu, že došlo k poistnej udalosti, žalovaný žalobcovi poistné plnenie neposkytol, v konaní nebola ustálená trestná zodpovednosť poistníka, nakoľko bolo trestné podanie v danej veci odmietnuté, takže v zmysle poistných podmienok nemal za preukázané, že by právo na poistné plnenie nevzniklo z dôvodu, že k poistnej udalosti došlo úmyselným konaním poisteného alebo inej osoby z podnetu poisteného. Nemal za preukázané ani porušenie zmluvných ustanovení žalobcom, keď konštatoval, že nemožno dospieť k jednoznačnému záveru o nefunkčnosti alarmu, keďže nesúlad označenia na kódovom štítku s predloženým diaľkovým ovládaním automaticky neznamená, že autoalarm v skutočnosti nebolo možné ovládať diaľkovými ovládačmi predloženými nájomcom vozidla, keďže nemožno vylúčiť možnosť, že pri montáži autoalarmu došlo k omylu, ktorý zapríčinil nesúlad kódového štítku s diaľkovými ovládačmi. Súd vychádzal z toho, že autoalarm bol do vozidla namontovaný v súlade s návodom od výrobcu, čo potvrdil servisný technik, ktorý autoalarm do vozidla namontoval a konštatoval, že vyžadovať od žalobcu preukázanie funkčnosti zabezpečenia v prípade vzniku poistnej udalosti je nedôvodné a prakticky nemožné. Za potrebné nepovažoval doplniť dokazovanie ustanovením znalca, ktorý by posúdil či diaľková ovládanie patrí k odcudzenému vozidlu tak, ako to navrhol žalovaný, nakoľko samotné vozidlo nie je k dispozícii. So zreteľom na uvedené konštatoval, že žalobcovi vzniklo právo na poistné plnenie v sume 57.405,53 EUR a keďže ho nevyplatil ani potom, čo ho žalobca na to písomne vyzval, aj na úrok z omeškania v zákonnej výške 13% p. a., pričom poukázal na 3% základnú úrokovú sadzbu B. X. U., platnú v rozhodnom období. Zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa ušlého zisku odôvodnil neunesením dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k výške ním vyčísleného ušlého zisku, ktorý mal predstavovať jeho škodu zapríčinenú protiprávnym nevyplatením poistného plnenia. Vychádzal pritom predovšetkým zo znaleckého posudku č. 6/2010 vyhotoveného znalkyňou N.. T. T., ktorá konštatovala, že výšku ušlého zisku nemožno určiť, nakoľko žalobca vo vzťahu k financovaniu dopravných prostriedkov neviedol zvlášť účtovnú evidenciu, a preto na základe dokladov predložených žalobcom nebolo možné určiť výšku nákladov, ktoré bolo za účelom určenia výšky ušlého zisku potrebné odpočítať od výnosov žalobcu. Výrok, ktorým v časti konanie zastavil, odôvodnil odkazom na § 96 O.s.p. Výrok týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil odkazom na § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p., úspechom žalobcu v konaní v rozsahu 72,66% a vznikom trov na právnom zastúpení, súdnom poplatku za žalobu v sume 3.989,45 EUR a preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 400,- EUR. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že v zmysle ustanovení poistnej zmluvy a jej súčastí v predmetnom prípade v čase odcudzenia museli byť v poistenom vozidle nainštalované a funkčné zabezpečovacie systémy uvedené v časti II. zmluvných ustanovení o poistení vozidla. Vyslovil názor, že žalobca doposiaľ nepreukázal splnenie podmienok poistnej zmluvy ohľadom zabezpečenia predmetného vozidla v čase poistnej udalosti, pretože nepredložil žiadny ovládací prvok (diaľkový ovládač alebo iný ovládač) k zabezpečovaciemu zariadeniu, ktoré malo byť v čase poistnej udalosti inštalované a aktivované v predmetnom vozidle. Namietal, že ak poistený nemal k dispozícii ovládač od zabezpečovacieho zariadenia, zabezpečovacie zariadenie nemohlo byť v čase poistnej udalosti funkčné, pretože zabezpečovacie zariadenie môže byť uvedené do funkčného stavu len prostredníctvom ovládača. Za nesprávny označil rozsudok aj v časti náhrady trov, keď súd prvého stupňa priznal náhradu aj za úkony, ktoré predstavovali len upresnenie predchádzajúcich úkonov. Za pochybenie označil nevykonanie ním navrhovaného znaleckého dokazovania potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to zabezpečenie vozidla v čase poistnej udalosti. Proti zamietajúcej časti a výroku o úroku z omeškania podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Namietal, že žalobca v konaní ako aj na súdnom pojednávaní dňa 27. februára 2012 požadoval úrok z omeškania v sadzbe zodpovedajúcej Občianskemu zákonníku a jeho vykonávaciemu predpisu. V súvislosti s nepriznanou náhradou ušlého zisku konštatoval, že dostatočným spôsobom súdu preukázal, že v období od 01.01.2005 do 31.12.2007 uzatvoril spolu 15 leasingových obchodov, na ktoré bol taktiež nútený použiť prostriedky z vlastných zdrojov a ktorých predmet leasingu bol porovnateľný s predmetom leasingu v spore so žalovaným, pričom priemerná úroková sadzba za uvedené obdobie predstavovala 12,75% p. a. Poukázal na to, že nevyplatením požadovaného poistného plnenia zo strany žalovaného, žalobca nemohol použiť peňažné prostriedky z poistného plnenia na úhradu dlžných cudzích zdrojov alebo v inom leasingovom obchode v rámci svojej činnosti, pokiaľ sa pôvodne jednalo o zdroje vlastné. Na základe rozšírenia priemerovaného obdobia vyčíslil ušlý zisk tak, že vypočítal dennú úrokovú mieru z priemernej úrokovej miery 12,75% p. a. a následne vypočítal sumu pripadajúcu na jeden deň omeškania žalovaného s úhradou poistného plnenia, ktorá predstavuje 20,05 EUR od 7. júna 2006 do zaplatenia. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je len v časti vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V napadnutej zamietajúcej časti sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že tým, že žalovaný protiprávne nevyplatil žalobcovi poistné plnenie riadne a včas, ušiel žalobcovi zisk, ktorý by preukázateľne dosiahol v inom leasingovom obchode. Žalobca nepreukázal konkrétny leasingový obchod, ktorý z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov neuzatvoril, žalobca pre tieto obchody neviedol osobitne spracované kalkulácie, takže nie je možné bezpečne preukázať výšku nákladov prislúchajúcich k jednotlivým leasingovým obchodom. Aj znalkyňa N.. T. T. v znaleckom posudku č. 6/2010 konštatovala, že k výnosom z predmetnej činnosti nie sú priamo či percentuálne určené prislúchajúce náklady a nie je možné presne stanoviť priemernú mieru čistého zisku pri zohľadnení všetkých vynaložených nákladov a príslušnej dane z príjmu z činnosti finančný leasing osobných motorových vozidiel. Podľa čl. II. bod 4 zmluvných ustanovení o poistení vozidla, ak poistený nepreukáže, že v dobe poistnej udalosti boli vo vozidle zabezpečovacie systémy, uvedené v bode 1 tejto časti zmluvných ustanovení, skutočne inštalované a kontrolované v súlade s ustanoveniami bodu 3 tejto časti zmluvných ustanovení, nie je poisťovňa povinná v prípade škody spôsobenej odcudzením poskytnúť poistné plnenie (čl. 4 bod 1 písm. c/ PPH 93). Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný odmietol plniť z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok poistnej zmluvy ohľadom zabezpečenia predmetného vozidla v čase poistnej udalosti, pretože nepredložil žiadny ovládací prvok (diaľkový ovládač alebo iný ovládač) k zabezpečovaciemu zariadeniu, ktoré malo byť v čase poistnej udalosti inštalované a aktivované v predmetnom vozidle. Na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení predložil vyjadrenie servisného strediska SETECH s.r.o. Bratislava z 3. októbra 2005, podľa ktorého ani jeden z dvoch diaľkových ovládačov nepatrí k dodanému kódovému štítku autoalarmu. Tvrdil, že autoalarm bol nefunkčný a to práve z dôvodu, že predloženými ovládačmi nemôže byť riadený alarm v danom vozidle. Žalobca tvrdil, že zabezpečenie funkčné bolo, aj keď kódový štítok nekorešpondoval s odovzdanými kľúčmi, nakoľko štítok slúži len na to, aby sa dali vyrobiť náhradné ovládače. Vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov navrhoval žalovaný, aby bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Nakoľko súd prvého stupňa návrhu nevyhovel a podľa názoru odvolacieho súdu je posúdenie tejto odbornej otázky dôležité pre záver o zabezpečení predmetného vozidla spôsobom, aký vyžaduje poistná zmluva a následne pre záver, či boli splnené podmienky, za ktorých bol žalovaný oprávnený odmietnuť poistné plnenie, preto rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.