Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/54/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207213210 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207213210.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: I. Y., T.. XX. X. XXXX, H. N.. W. X, I., zast.: JUDr. Vladimírom Čillom, advokátom, Blatnica 241, proti odporcovi: J., G..M..B.., G. G. M. X. X, H., V.: XX XXX XXX, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 9. 11. 2011, č.k. 4C/547/2008 - 142 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 9. 11. 2011, č.k. 4C/547/2008 - 142 p o t v r d z u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy v sume 4.793,40 eura spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 15. 10. 2007 do zaplatenia a náhrady trov konania, zamietol, a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal za zistené, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 1. 8. 2006 na dobu neurčitú, vykonával navrhovateľ prácu vodiča, strojníka. Tiež mal za zistené, že navrhovateľ prevzal od odporcu služobné motorové vozidlo za účelom prepravy seba a kolegu R. na školenie v Bratislave, ktoré sa malo konať v pondelok 26. 2. 2007. K preprave na školenie (do ubytovne v Pezinku) malo dôjsť už v nedeľu 25. 2. 2007. Navrhovateľ sa mal najprv z miesta bydliska prepraviť na miesto ubytovania, ktoré zabezpečil odporca vo svojej organizačnej zložke v Pezinku a následne na druhý deň sa mal navrhovateľ zúčastniť školenia v Bratislave. Navrhovateľ napriek tomu, že nemal pri sebe potrebné doklady, prevzaté motorové vozidlo viedol v nedeľu 25. 2. 2007 na miesto stretnutia s kolegom R.. Na tomto mieste došlo k nezhode medzi nimi, čo vyústilo k tomu, že z pôvodného zámeru ísť spoločne do Pezinka zišlo. Navrhovateľ sa s autom vrátil do miesta bydliska, kde sa neskôr stretol so svojím nadriadeným V.. R., ktorý ho vyzval na vykonanie dychovej skúšky, ktorej vykonanie odmietol. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo 16. 3. 2007 súd zistil, že odporca podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce, ďalej len ZP) okamžite skončil s navrhovateľom pracovný pomer z dôvodu, že navrhovateľ nastúpil na výkon práce - pracovnú cestu dňa 25. 2. 2007 pod vplyvom alkoholu, pričom sa odmietol podrobiť dychovej skúške. Odporca kvalifikoval odmietnutie vykonania dychovej skúšky ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko odmietnutie potvrdzuje, že chcel viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené poštou dňa 22. 3. 2007. Dňa 26. 3. 2007 písomne oznámil navrhovateľ odporcovi, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a požiadal o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy. S poukazom na ust. čl. 5, § 81, § 57, § 221 ods. 1, 2, § 220 ods. 2, § 178 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), § 70, § 77 a § 79 ods. 1 ZP a na výsledky dokazovania, dospel súd prvého stupňa k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu navrhovateľovi bolo dané dôvodne, pretože odmietnutím vykonať dychovú skúšku navrhovateľ závažne porušil pracovnú disciplínu. Vychádzajúc z pracovnej zmluvy navrhovateľa, z ktorej vyplýva, že miestom výkonu práce sú všetky prevádzky a organizačné zložky spoločnosti, sa súd stotožnil s názorom navrhovateľa, že mu odporca nariadil pracovnú cestu, ktorá mala započať až v Pezinku, s cieľom dopravy na miesto konania školenia v Bratislave. Pretože služobným motorovým vozidlom sa mal navrhovateľ prepraviť do miesta plnenia pracovných povinností (školenia), cestu z obce jeho bydliska do miesta ubytovne v Pezinku, súd posúdil ako činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Podľa názoru súdu, ak chcel navrhovateľ so služobným motorovým vozidlom cestovať do ubytovne odporcu hoci aj v deň pracovného pokoja, bol povinný plniť si všetky povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy, ako aj Zákonníka práce, najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, a hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Bolo právom odporcu ako zamestnávateľa vyžiadať si od navrhovateľa ako zamestnanca vykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu v dychu za účelom kontroly plnenia pracovných povinností, keďže v danom čase navrhovateľ vykonával činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných povinností, naviac mal zverené osobné motorové vozidlo. Odporca si vyzvaním na vykonanie dychovej skúšky preveroval spôsob používania zverených majetkových hodnôt - motorového vozidla. Okolnosti, ktoré predchádzali tejto žiadosti priameho nadriadeného navrhovateľa dávali dostatočné dôvody pre opodstatnenosť podozrenia z požitia alkoholických nápojov pri používaní služobného motorového vozidla. S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, na intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, na pracovnú činnosť, ktorú navrhovateľ pre odporcu vykonával, na možné dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre odporcu, na možnosť vzniku škody na majetku odporcu, a zdraví osôb, považoval súd okamžité skočenie pracovného pomeru za dané v súlade so Zákonníkom práce, a preto návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal s tým, že odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, tento nesprávne vyhodnotil, na základe čoho aj nesprávne rozhodol. Podľa navrhovateľa dôvody skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením neboli v súdnom konaní odporcom preukázané. Poukázal na list odporcu zo dňa 8. 10. 2007, podpísaný V.. H., konateľom spoločnosti odporcu, z ktorého vyplýva, že odporca svoje rozhodnutie o okamžitom zrušení zobral späť, s čím však navrhovateľ nesúhlasil, lebo by bol stratil nárok na vyplatenie náhrady mzdy za 5 a pol mesiaca. Do práce na výzvu odporcu nastúpil. Ďalej uviedol, že za obdobie 5 a pol mesiaca sa nemohol nikde zamestnať, zostal bez akýchkoľvek príjmov, nakoľko mu nebol vydaný zápočet odpracovanej doby a u odporcu nebol zamestnaný nepretržite 5 rokov. Z toho dôvodu ho úrad práce nemohol zobrať do evidencie nezamestnaných. Po nástupe do práce bol šikanovaný, keď bol vyzvaný štatutárom a konateľom spoločnosti, že má okamžite stiahnuť žalobný návrh, lebo ho vykopne a žiadne peniaze, či súd prehrá alebo vyhrá, nikdy neuvidí. Tvrdenie odporcu v konaní o zistení alkoholu u navrhovateľa pri dychovej skúške dňa 6. 6. 2008 pri príchode na pracovisko, nemá právnu relevanciu pre súdený prípad. Navyše odporca v uvedený deň zisťoval u neho alkohol nefunkčným a nekalibrovaným prístrojom. Preto spochybňuje, že mu namerali 2,9 promile alkoholu. Skutočné dôvody skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením sú iné. Riaditeľ závodu Sučany, ktorý ako svedok farizejsky označil navrhovateľa ako dobrého pracovníka, riadne si plniaceho povinnosti, zorganizoval celý prípad zrušenia pracovného pomeru okamžitým zrušením s cieľom zbaviť sa navrhovateľa, ktorý je síce viazaný mlčanlivosťou, ale vedel o nekalých a trestnoprávnych praktikách pri likvidácii toxického odpadu a riaditeľ závodu Sučany sa cítil byť navrhovateľom ohrozený. Namietol tiež, že vo veci rozhodoval z hľadiska miestnej príslušnosti nekompetentný súd, keďže žalobný návrh bol adresovaný Okresnému súdu Bratislava V z toho dôvodu, že v čase podania návrhu Okresný súd v Pezinku neexistoval. Po zriadení Okresného súdu Pezinok Okresný súd Bratislava V nesprávne odstúpil vec do Pezinka, a to napriek tomu, že sídlo odporcu je na adrese Rusovecká cesta 1, Bratislava. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil, a ak vo veci sám nerozhodne, aby vec vrátil na nové konanie príslušnému súdu. K odvolaniu navrhovateľa zaujal písomné stanovisko odporca. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľa v jeho odvolaní sú nepravdivé. Navrhovateľ, ani úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľa o zápočtový list nepožiadali, a navrhovateľ v období, za ktoré žiada náhradu mzdy, pracoval u subjektu D. K. I.-C. I., čo je zrejme dôvodom, prečo nepoberal dávky v nezamestnanosti. Taktiež nie sú pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že bol po nástupe do práce podrobovaný šikane, ani o vyhrážkach konateľa spoločnosti. Tieto svoje tvrdenia navrhovateľ ničím nepodložil. Konateľ spoločnosti s navrhovateľom komunikoval písomne a navrhovateľ mal svojho nadriadeného priamo v prevádzke Sučany, a tým bol vedúci prevádzky. Tvrdením, že dňa 6. 6. 2008 bolo dychovou skúškou zistené u navrhovateľa požitie alkoholu, keď mu bolo namerané 2,9 promile alkoholu v krvi, chcel odporca len poukázať na pracovnú morálku zamestnanca, ktorý sa na pracovisko dostavil v očividne podnapitom stave a javil výrazné znaky opilosti. Tvrdenie, že odporca používa necertifikované prístroje na dychové skúšky, je nepravdivé. U zamestnanca, ktorý je zamestnaný ako vodič, nie je alkohol prípustný, a to ani zbytkový. O to viac, že preváža rôzne druhy odpadov a medzi nimi aj odpady nebezpečné. Vodič v takejto pozícii musí byť riadne na svoju prácu pripravený, nakoľko škody, ktoré by mohol pod vplyvom alkoholu spôsobiť, môžu byť veľké na majetku, ako aj na zdraví ľudí. Nepravdivé je aj tvrdenie navrhovateľa, že celá záležitosť bola vykonštruovaná zo strany vedúceho prevádzky z dôvodu údajnej obavy z možných trestnoprávnych následkov z nekalej likvidácie nebezpečného odpadu. Tento argument, uviedol navrhovateľ až v odvolaní, pričom mal možnosť túto skutočnosť uviesť na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý ako svedok aj jeho priamy nadriadený - vedúci prevádzky N. R., ktorý sa k tomu, ako aj k údajným vyhrážkam a šikane mohol priamo vyjadriť. Týmito nepravdivými a nepodloženými tvrdeniami sa navrhovateľ snaží len hľadať klamlivé argumenty v snahe uspieť v danej kauze. Podľa odporcu v konaní bolo preukázané, že dôvod skončenia pracovného pomeru bol daný. V spore vypovedalo viacero svedkov, a odporca navrhol vypočuť ešte ďalšieho svedka, ktorý mohol popísať okolnosti zakladajúce výpovedný dôvod. Súd mal však aj bez ďalšieho dokazovania za dostatočne preukázané, že k zrušeniu pracovného pomeru došlo riadne. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nemohol šoférovať, pretože nemal potrebné doklady, ktoré si údajne zabudol v Pezinku, aj z tohto vyplývajú ďalšie porušenia. Pokiaľ nemal doklady, nemal si prevziať deň pred nástupom na cestu osobné vozidlo. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil. Na odvolacom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa ešte uviedol, že prvostupňový súd nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ nie je alkoholik a nemôže piť zo zdravotných dôvodov. Taktiež nebolo riadne vykonané dokazovanie, lebo neboli vykonané dôkazy, ktoré navrhovali. Chceli preukázať, že navrhovateľ si skutočne zabudol doklady na ubytovni, o čom jeho nadriadený R. vedel, a keďže nemal doklady, nemohol ani šoférovať. Toto sú sporné okolnosti, s ktorými sa súd nevyporiadal. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Neobstojí odvolacia námietka navrhovateľa, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhovateľom navrhované dôkazy. Ako vyplýva zo spisu, napriek riadnemu poučeniu súdom v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., navrhovateľ na žiadnom z pojednávaní, ani písomne, nepodal návrh na doplnenie dokazovania, resp. na vykonanie konkrétneho dôkazu. Navyše dokazovanie okolnosti, či si navrhovateľ zabudol vodičský preukaz v ubytovni v Pezinku nie je v danom prípade podstatná, lebo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo šoférovanie vozidla bez príslušných dokladov, ale odmietnutie dychovej skúšky na obsah alkoholu v krvi navrhovateľom, ku ktorej malo dôjsť 25. 2. 2007 v priamej súvislosti s C. N. C. Ú.. F. G. D. T. navrhovateľa (V.. Huraja) vyplýva, že navrhovateľ ho pri preberaní vozidla neupozornil, že si v Pezinku nechal doklady, a preto nemôže šoférovať. Navrhovateľ napriek tomu osobné motorové vozidlo prebral s tým, že v zmysle pokynu V.. R. mal spolu s kolegom I. R. už v nedeľu dňa 25. 2. 2007 vo večerných hodinách absolvovať cestu do Pezinku, kde by prespali na prevádzke, aby sa tak vyhli rannej špičke a stihli školenie vodičov, ktoré sa malo konať v pondelok 26. 2. 2007, ráno o 7,00 hod. v Bratislave. Aj keby navrhovateľ nechcel auto šoférovať z dôvodu, že nemá doklady, musel si byť vedomý toho, že ten, kto má prebraté auto, aj šoféruje. Na miesto stretnutia s kolegom I. R. sa aj dostavil so služobným autom, pričom vzniklo podozrenie, že pred touto cestou požil alkohol. Preto sa aj k navrhovateľovi dostavil jeho priamy nadriadený a požadoval od neho, aby vzhľadom na tieto okolnosti podstúpil dychovú skúšku na alkohol, čo navrhovateľ odmietol. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je možné odmietnutie dychovej skúšky na alkohol, ku ktorej malo dôjsť pri vykonávaní činnosti v priamej súvislosti s plnením pracovných povinností, kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ZP v takej intenzite, ktorá odôvodňovala okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Zamestnávateľ má právo kedykoľvek v rámci kontroly plnenia pracovných povinností zamestnanca (nielen počas pracovnej doby, ale aj pri nástupe zamestnanca do zamestnania), vykonať u neho dychovú skúšku na alkohol, a pokiaľ zamestnanec jej vykonanie odmietne bez vážneho zdravotného dôvodu, je to závažným porušením pracovnej disciplíny. List odporcu zo dňa 8. 10. 2007, ktorým navrhovateľa vyzval k okamžitému nástupu do práce a vykonávanie práce v zmysle pracovnej zmluvy a náplne práce, a v ktorom bolo tiež uvedené, že odporca odvoláva skončenie pracovného pomeru, vysvetlil odporca tak, že tým neuznali, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo neoprávnené, ale do vyriešenia tohto sporu tak chceli ušetriť náklady spoločnosti a zmierniť nepriaznivé dôsledky v prípade neúspechu v spore. Chceli, aby navrhovateľ radšej pracoval u nich, ako by mal pracovať inde, a odporca by mu potom musel nahrádzať mzdu. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na list navrhovateľa zo dňa 16. 10. 2007, v ktorom jasne uviedol, že nesúhlasí so späťvzatím výpovede a navrhol vysporiadanie nárokov z neplatne skončeného pracovného pomeru dohodou. Neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd. Ako vyplýva zo spisu, konanie v tejto veci začalo dňa 18. 4. 2007 dôjdením žaloby na Okresný súd Bratislava V v Bratislave (§ 82 ods. 1 O.s.p.). V čase začatia konania mal odporca sídlo v Bernolákove (okres Senec), a preto bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava II v Bratislave, ktorého obvod v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, tvoril okrem územného obvodu okresu Bratislava II, aj územný obvod okresu Senec. S účinnosťou od 1. 1. 2008 však došlo k zmene zákona č. 371/2004 Z.z. (zákonom č. 511/2007 Z.z. z 23. októbra 2007) a územný obvod okresu Senec, spolu s územným obvodom okresu Pezinok pripadol novovytvorenému súdu - Okresnému súdu Pezinok. Preto došlo aj k prechodu výkonu súdnictva v tejto veci z odovzdávajúceho súdu (Okresného súdu Bratislava II) na nadobúdajúci súd (Okresný súd Pezinok). Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca úspešný v odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, a preto mu táto nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie.