Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16CoE/54/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208207217 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1208207217.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávnených: 1. V. A., G. XXX/XX, N., X. G. O.Á., W. XX, N., X. Š. A., Na C. XXX/XX, Bratislava, zastúpeného: JUDr. László Lengyel, advokát, Ružová dolina 6, Bratislava, proti povinnému: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, Krížna 52, Bratislava, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, so sídlom úradu Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. Ex 230/2008, pre vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.01.2012, č. k. 53Er/580/2008-42, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.01.2012, č. k. 53Er/580/2008-42 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, keď dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Povinný požiadal o zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Prehlásil, že nedisponuje majetkom, ktorý podlieha exekúcii. Majetok, ktorý spravuje, je v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. vo vlastníctve štátu, teda povinný nemá vo vlastníctve žiadny majetok. Súd mal za to, že tvrdenie povinného, že nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka oprávneného, je nepravdivé, nakoľko povinný časť svojho dlhu zaplatil. Súdnemu exekútorovi vznikli trovy exekúcie, pričom tieto povinný neuhradil. Exekúcia je oprávnene vedená na trovy exekúcie a trovy konania oprávneného. Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie povinný a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezameral svoje dokazovanie na zistenie, z akých prostriedkov bola uhradená pohľadávka oprávneného, t.j. z akého čísla účtu. Trval na tom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže OPÚ nemá ani právnu subjektivitu ani žiadny majetok. Poukázal na skutočnosť, že finančné prostriedky, z ktorých bola uhradená pohľadávka oprávneného vo výške 345,45 eur sa nachádzajú na výdavkovom účte klienta - Krajský pozemkový úrad v Bratislave vedenom v Štátnej pokladnici. Tieto prostriedky nepodliehajú exekúcii a nejedná sa o majetok, na ktorý je exekúcia prípustná. Majetok, ktorý OPÚ spravuje, je vo vlastníctve štátu. OPÚ nemôže vystupovať vo finančných záležitostiach štátu. Túto úlohu plní Krajský pozemkový úrad v Bratislave, ktorý je právnickou osobou a rozpočtovou organizáciou. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť. Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 4 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „Exekučný poriadok“), proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie. Účastník konania je teda vo všeobecnosti oprávnený na podanie odvolania, nakoľko ide o jedno z jeho základných práv v občianskom súdnom konaní a je to jeden z prostriedkov právnej istoty. Nie proti každému rozhodnutiu však môže byť odvolanie podané. Prípustnosť odvolania má nielen subjektívnu stránku, ale aj stránku objektívnu. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania zohľadňuje jeho osobný aspekt, t.j. či je u konkrétneho odvolateľa - zákonom predpokladanej osoby - daný dôvod na podanie tohto opravného prostriedku. Stránka objektívna je vymedzená ustanovením § 202 O.s.p., určujúcim podmienky prípustnosti odvolania. Zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t.j. či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, pri ktorom je odvolanie prípustné. V exekučnom konaní sa predpokladá všeobecná neprípustnosť odvolania s výnimkou tých rozhodnutí, kde Exekučný poriadok odvolanie ako opravný prostriedok výslovne pripúšťa. V konkrétnom prípade pri rozhodovaní o zastavení exekúcie sa súd riadi ustanovením § 57 Exekučného poriadku, pri ktorom pozitívnom rozhodnutí (vyhovenie návrhu a vlastné zastavenie exekúcie) § 58 vymedzuje dôvody zastavenia, pri ktorých sa odvolanie pripúšťa (teda zužuje možnosť podania odvolania i pre niektoré dôvody pozitívneho rozhodnutia). V konkrétnom prípade exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, teda nebola naplnená dispozícia predpokladaná § 57 Exekučného poriadku: „Exekúciu súd zastaví, ak ...“, nakoľko exekúciu súd nezastavil. Je preto dôvodné zastávať stanovisko, že pri takomto type rozhodnutí odvolanie nie je prípustné z dôvodu všeobecného vymedzenia neprípustnosti odvolania v exekučných veciach vychádzajúc z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júla 2012, sp. zn. 6Cdo/171/2012 podľa ktorého žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania aj proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok v § 58 ods. 4 výslovne ustanovuje, že proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ je prípustné odvolanie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie a to z dôvodov uvedených pod označenými písmenami. Pod rozhodnutiami podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ Exekučného poriadku možno totiž rozumieť len uznesenia o zastavení exekúcie, ak je daný niektorý z výslovne označených dôvodov. Uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zjavne takýmto rozhodnutím nie je. Takýto výklad je aj ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Okrem toho uvedená interpretácia je súladná aj s ustanovením § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, nepripúšťajúcim a contrario odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii. Zabraňuje totiž tomu, aby sa neprípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok dala obchádzať odvolaním podaným proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že proti uzneseniu, ktorým sa nevyhovelo návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nie je prípustné odvolanie, a preto odvolací súd odvolanie povinného podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol. Odvolací súd dáva do pozornosti exekučného súdu, že v spise s nachádza opätovný návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 2.10.2012. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.