Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/270/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223205 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1208223205.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Terraprojekt a.s., so sídlom Podunajská 24, 821 06 Bratislava, IČO: 31 398 570, zast. JUDr. Ing. Igor Hudoba, advokát, Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: TRANSPETROL, a.s., so sídlom Šumavská 38, 821 08 Bratislava, IČO: 31 341 977, zast. JUDr. Marko Polakovič, advokát, Vysoká 19, 811 06 Bratislava, o návrhu žalobcu na zaplatenie 3.017.409.30,- Sk, (100.159,63 Eur) s príslušenstvom, a o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie 184.376,13 Eur, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/279/2009-574 zo dňa 3.4.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/279/2009-574 zo dňa 3.4.2012 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu aj vzájomný návrh žalovaného zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v konaní o žalobe náhradu trov konania vo výške 13.435,19 eura a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v konaní o vzájomnom návrhu náhradu trov konania vo výške 0,-- Eur. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2008 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.017.409.30,-- Sk (100.159,63 Eur) s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr vystavených na základe zmluvy na zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 11.05.2004 podľa ust. § 536 a § 566 Obch. zák. Podľa čl. II zmluvy predmetom zmluvy bolo zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti na stavbu č. 030 - „Výstavba ropovodu Bratislava - Schwechat - úsek na území Slovenska“ (úsek dlhý cca 10,5 km od Slovnaftu po hranicu s Rakúskom). Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 7.08.2009 namietal, že žalobca pri poskytovaní služieb a zmluvných plnení žalovanému postupoval v rozpore s uzavretými zmluvami a dohodami a všeobecnou zásadou odbornej starostlivosti a preto žalobcovi nárok na ním uplatnené plnenia nevznikol. V priebehu konania žalovaný podal vo veci dňa 16. 04. 2010 vzájomný návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny 184.376,13 Eur ako aj trovy konania. Vo svojom vzájomnom návrhu žalovaný uviedol, že žalobca nebol v čase navrhovania trasy ropovodu obmedzený žiadnymi špecifickými pokynmi žalovaného ako mandanta ohľadom konkrétnej trasy ropovodu. Počas úvodných progres mítingov bola samotným žalobcom navrhnutá trasa ropovodu cez územie Žitného ostrova. Toto územie však bolo Nariadením vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove v znení neskorších predpisov vyhlásené za chránenú vodohospodársku oblasť. Naviac, v tom čase platný zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov vo svojom ustanovení § 27 ods. 4 písm. a) bod 3 zakazoval v chránenej vodohospodárskej oblasti stavať alebo rozširovať ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok. Z toho vyplýva, že v čase prípravy projektu sa na územie Žitného ostrova vzťahoval absolútny zákaz výstavby akýchkoľvek ropovodov vyplývajúci z vodného zákona 2002, pričom z predmetného zákazu nebolo v tom čase možné udeliť žiadnu výnimku. Žalovaný je presvedčený, že žalobca konal v priamom rozpore so záujmami žalovaného ako svojho klienta, keď bez ohľadu na reálnu možnosť negatívneho stanoviska príslušných orgánov neúčelne, nehospodárne a na škodu žalovaného uskutočňoval aktivity, ktoré boli v konečnom dôsledku zbytočné vzhľadom na nemožnosť uskutočnenia projektu. Žalobca nielenže navrhol žalovanému nerealizovateľný projekt, ale realizoval činnosti podľa zmluvy bez toho, aby žalovaného riadne, teda priamo v zmluve a v Dizajn manuáli upozornil na nie prípadné ale na isté riziká projektu. V dôsledku uvedenej činnosti žalobcu sa stalo plnenie zo zmluvy nemožným, čím bola žalobcom žalovanému spôsobená škoda vo výške zaplatených faktúr za spracovanie Dizajn manuálu a za výkon inžiniersko-geologického prieskumu I. a II. etapa -spolu vo výške 184.376,13 Eur, na ktorú žiada zaviazať žalobcu. Žalobca vo svojom vyjadrení k vzájomnému návrhu zo dňa 31. 05. 2010 uviedol, že žiada, aby súd vzájomný protinávrh žalovaného v celom rozsahu ako bezdôvodný zamietol. Súd prvého stupňa v rozsudku poukázal na ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, 3, § 566 ods. 1, § 572, § 352 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, § 39, § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 27 ods. 4 písm. a) bod 3 zákona č. 184/2002 Z.z., § 31 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru že zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 11. 5. 2004 ako zmluva na zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti (kombinovaná zmluva o dielo a mandátna zmluva) je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Predmet zmluvy - Výstavba ropovodu Bratislava - Schwechat - úsek na území Slovenska - plánovaná trasa koridoru, bol v rozpore s vtedy platným zákonom o vodách, konkrétne § 27 ods. 4 písm. a) bod 3, ktorý v chránenej vodohospodárskej oblasti zakazoval stavať alebo rozširovať ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok. Zmluva je preto absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák. Podľa súdu prvého stupňa je pravdou, že zákon o vodách bol novelizovaný zák. č. 364/2004, ktorý umožňoval v zmysle § 31 ods. 7 výnimku, avšak tento zákon bol účinný až od 1. 7. 2004, t. j. po uzavretí zmluvy a výnimka platila len jeden rok. K zániku zmluvy nedošlo teda ani podľa § 352 ods. 2, 3 Obch. zák., ani podľa § 575 ods. 1 Obč. zák., nakoľko zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách zakazoval vybudovanie ropovodu na chránenom území ešte pred uzavretím zmluvy (nejedná sa o právny predpis vydaný po uzavretí zmluvy) a nemožnosť plnenia nenastala až po vzniku záväzku, ale plnenie bolo nemožné od samého počiatku, t.j. už pri podpise zmluvy. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že pri neplatnosti zmluvy by prichádzalo do úvahy vrátenie si vzájomných plnení, ale tomuto nezodpovedali petity ako návrhu vo veci samej, tak aj vzájomného návrhu. Účastníci konania mohli podľa neho požadovať vrátenie si vzájomných plnení titulom neplatnosti zmluvy a v prípade, že by to nebolo možné, náhradných plnení, ale súd je viazaný návrhom a petit návrhu a vzájomného návrhu nezodpovedali tomuto výroku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Podľa neho prvostupňový súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Uviedol, že ust. § 153 ods. 2 O.s.p. zakazuje súdu prekročiť návrhy účastníkov len vo vzťahu ku kvantite a kvalite požadovaného plnenia. Teda s výnimkami ustanovenými v § 153 ods. 2 O.s.p. súd nemôže priznať účastníkovi viac, než návrhom požadoval priznať, alebo iné plnenie, než to, ktoré účastník požadoval priznať. Podľa žalovaného prvostupňový súd nebol viazaný právnym názorom žalovaného vyjadreným vo vzájomnom návrhu, ktorým tento žalobu (vzájomný návrh) kvalifikoval ako žalobu na náhradu škody, ale bol plne oprávnený zaviazať žalobcu na zaplatenie predmetnej sumy (istiny) žalovanému z iného titulu, v tomto prípade z titulu vrátenia plnenia, ktoré bolo podľa záveru súdu o absolútnej neplatnosti dotknutej zmluvy zo strany žalovaného uskutočnené voči žalobcovi bez právneho dôvodu. Žalovaný zdôraznil, že výška ani spôsob požadovaného plnenia sa s rozdielom v právnej kvalifikácii nezmenili. Poukázal na ustálenú judikatúru a súdnu prax, z ktorej vyplýva, že súd nie je viazaný právnym posúdením veci účastníkmi, nakoľko súdu prislúcha právne hodnotenie súdenej veci a jeho povinnosťou je posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení. Žalovaný k veci tiež uviedol, že v jeho prípade išlo o štandardnú žalobu na plnenie podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p. Žalovaná istina bola riadne vyčíslená v sume 184.376,13 eura a jej zaplatenie žalobcovi žalovaným bolo riadne preukázané, pričom medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že predmetná istina bola žalobcovi zo strany žalovaného zaplatená (žalobca prijatie žalovaného plnenia od žalovaného nepopieral). Vzájomný návrh žalovaného súčasne spĺňa všetky náležitosti žaloby podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p. Podľa žalovaného teda prvostupňový súd nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď zamietol vzájomný návrh žalovaného z dôvodu, že jeho petit nezodpovedal právnemu záveru, ku ktorému dospel prvostupňový súd. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobcu zaviaže na zaplatenie istiny uplatnenej vzájomným návrhom žalovaného vo výške 184.376,13 eura s prísl. a na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného, alebo aby ho v zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného tiež uviedol, že prvostupňový súd nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že jeho petit nezodpovedal právnemu záveru, ku ktorému dospel prvostupňový súd. Žalobca však považuje za nesprávny aj záver prvostupňového súdu o tom, že zmluva zo dňa 11.5.2004 je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca považuje rozsudok prvostupňového súdu v časti, kde súd vzájomný návrh žalovaného v celom rozsahu zamietol, za správny, avšak len ako meritórne rozhodnutie v tejto veci. Nestotožňuje sa však s odôvodnením zamietnutia vzájomného návrhu žalovaného, nakoľko má za to, že dôvodom zamietnutia nemal a ani nemohol byť nesprávne špecifikovaný petit, ale skutočnosť, že žalovaný v rámci celého doterajšieho súdneho konania nepreukázal opodstatnenosť návrhu a svoj právny nárok. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca v časti, v ktorej súd žalobu žalobcu zamietol, zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 13.435,19 eura a v časti, kde súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v konaní o vzájomnom návrhu náhradu trov konania vo výške 0,- eur. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. Uviedol, že zmluva na zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti zo dňa 11.05.2004 nikde vo svojom obsahu neuvádza, že ide o zmluvu, predmetom ktorej je aj dielo špecifikované ako stavba č. 030 - „Výstavba ropovodu Bratislava-Schwechat - úsek na území Slovenska“ v rozsahu uvedenom v bode 2.1.1 (projektová dokumentácia) a bode 2.1.2 (inžinierska činnosť). V zmluve sa nešpecifikuje presné trasovanie (je tam uvedený len úsek cca 10,5 km od Slovnaftu po hranicu s Rakúskom), t.j. nie je presne uvedené, že ide o trasovanie cez Žitný ostrov, a teda chránenú vodohospodársku oblasť, a preto zmluva ako taká nemôže byť podľa žalobcu v rozpore s § 27 ods. 4 písm. a) bod 3 zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách, a teda nemôže ísť o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca tiež vytkol, že prvostupňový súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy Dodatok č. 1 k tejto zmluve uzatvorený dňa 28.7.2004, ktorý prevzal celkové znenie zmluvy zo dňa 11.05.2004 a doplnil ho v čl. III. o bod 3.3, čo znamená, že sa uzatvoril „nový zmluvný vzťah“ na predmet diela, ktorý bol v čase podpisu Dodatku č. 1 realizovateľný a bol podľa žalobcu plne v súlade so zákonom o vodách po jeho novele účinnej od 01.07.2004. Podľa žalobcu aj prípadné preukázanie absolútnej neplatnosti zmluvy a Dodatku č. 1 nemá dopad na vznik nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 100.159,63 eura. Žalobca považuje rozsudok prvostupňového súdu v časti, kde súd vzájomný návrh žalovaného v celom rozsahu zamietol, za správny, avšak len ako meritórne rozhodnutie v tejto veci, a preto nepodáva odvolanie voči tejto časti rozsudku. Nestotožňuje sa však s odôvodnením zamietnutia vzájomného návrhu žalovaného, nakoľko má za to, že súd mal takto rozhodnúť nie z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy, ale z dôvodu, že žalovaný svoj nárok žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. a § 221 písm. h) O.s.p. v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia vzájomného návrhu žalovaného v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že petit odvolania žalobcu je zmätočný, nakoľko navrhuje dva rôzne režimy, ktoré nie sú v zmysle O.s.p. súčasne prípustné. Poukázal na ust. § 219 ods. 1, § 220 ods. 1, § 221 ods. 1 a 2 O.s.p., z ktorých podľa neho jasne vyplýva, že odvolací súd je oprávnený rozhodnúť o potvrdení, zmene alebo zrušení rozhodnutia prvostupňového súdu iba a výlučne pokiaľ ide o celú prejednávanú vec, pričom nie je oprávnený rozhodnúť čiastkovo tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu v jednom jeho výroku potvrdí a vo zvyšných výrokoch zruší a vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Preto je podľa neho petit odvolania žalobcu nevykonateľný. Žalovaný sa tiež nestotožňuje s dôvodmi odvolania žalobcu. Má za to, že opodstatnenosť svojho nároku dostatočne preukázal a jeho nárok je dôvodný aj v prípade, ak sa odvolací súd stotožní so záverom prvostupňového súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.5.2004. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolaní žalobcu a žalovaného a s ich vyjadreniami k odvolaniam dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného sú dôvodné. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď konštatoval, že pri neplatnosti zmluvy by prichádzalo do úvahy vrátenie si vzájomných plnení, čomu ale nezodpovedali petity ako návrhu vo veci samej, tak aj vzájomného návrhu, preto návrh a vzájomný návrh zamietol. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonicky kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§90), nazýva sa žalobou. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že návrh na začatie konania musí byť jasný a určitý a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je predmetom konania peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažného plnenia, ktorú navrhovateľ požaduje. Touto výškou peňažného plnenia je súd viazaný a nesmie prisúdiť viac. Len výnimočne sa môže od tejto zásady odchýliť (v prípadoch uvedených v § 153 ods. 2 O.s.p.) Odvolací súd z návrhu žalobcu a vzájomného návrhu žalovaného zistil, že predmetom (petitom) je peňažné plnenie, vyčíslené na strane žalobcu vo výške 100.159,63 Eur a na strane žalovaného vo výške 184.376,13 Eur. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu právnu kvalifikáciu nároku. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, súd nie je viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných právnych noriem, ako účastníkom navrhovaných, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je ale nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa, aby aj v prípade neplatnosti zmluvy rozhodol o uplatnených peňažných plneniach oboch účastníkov konania z iného právneho titulu. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa uplatnený nárok žalobcu, ako aj žalovaného, nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.