Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/188/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223205 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1208223205.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Terraprojekt a.s., Podunajská 24, 821 06 Bratislava, IČO: 31 398 570, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému: TRANSPETROL, a.s., Šumavská 38, 821 08 Bratislava, IČO: 31 341 977, zast. POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o., Vysoká 19, 811 06 Bratislava, IČO: 47 233 559, o návrhu žalobcu na zaplatenie 100.159,63 eru s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie 184.376,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/279/2009-816 zo dňa 2.5.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/279/2009-816 zo dňa 2.5.2017 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100.159,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 100.159,63 eur od 14.2.2006 do zaplatenia a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd konanie zastavil. Vzájomný návrh žalovaného súd zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému v konaní o vzájomnom návrhu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 11.11.2008 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.017.409.30,- Sk / 100.159.63 € / s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr vystavených na základe zmluvy na zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 11. 5. 2004 podľa ust. § 536 a 566 Obch. Zák. 3. V priebehu konania žalovaný podal vo veci dňa 16. 4. 2010 vzájomný návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny 184.376,13 € ako aj trovy konania. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom dňa 3. 4. 2012, v ktorom žalobu žalobcu ako aj vzájomný návrh žalovaného zamietol. Dôvodom zamietnutia bola skutočnosť, že zmluva zo dňa 11.5. 2004 je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom o vodách, a pri neplatnosti zmluvy by prichádzalo do úvahy vrátenie si vzájomných plnení, ale tomu nezodpovedali petity ako návrhu vo veci samej, tak aj vzájomného návrhu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/270/2012-605 bol predmetný rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Súd vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi, prednesom právnych zástupcov sporových strán a výsluchom svedkov zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 11.5.2004 uzatvorená zmluva o dielo a mandátna zmluva na zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti / ďalej len zmluva /, v zmysle ktorej sa zhotoviteľ / žalobca / zaviazal na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo riadne a včas zhotoviť a zabezpečiť pre objednávateľa / žalovaného / predmet zmluvy vymedzený v čl. II zmluvy v rozsahu obsahu a podľa podmienok dohodnutých v zmluve a riadne ukončený predmet zmluvy odovzdať objednávateľovi. Objednávateľ sa zaviazal riadne a včas zhotovený predmet zmluvy v súlade so zmluvou prevziať a zaplatiť za jeho vykonanie cenu dohodnutú v čl. IV. zmluvy podľa platobných podmienok dohodnutých v čl. V. zmluvy. 5. Za činnosť v zmysle zmluvy žalobcu vystavil, okrem iného, faktúru č. 058/05/1413 na úhradu nákladov za práce na záchrannom archeologickom prieskume na sumu 1.487.500,- Sk / 49.375,95 € /, splatnú dňa 13. 2. 2006, faktúru č. 057/05/l413 na úhradu nákladov na správne poplatky, kolky a poplatky za znalecké posudky na sumu 306.916,- Sk / 10.187,74 € /, splatnú dňa 13. 2. 2006 a faktúru č. 059/05/1413 na úhradu nákladov za práce na zemných prácach a poplatkov súvisiacich z neuhradenými faktúrami spoločnosti BP BAU, s.r.o., na sumu 1.222.993,30,-Sk / 40.595,94 / splatnú dňa 13. 2. 2006. 6. Žalovaný dňa 24.1.2006 vrátil žalobcovi všetky uvedené faktúry spolu s listom o ukončení zmluvy na zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskej činnosti zo dňa 11.5.2004 a to z dôvodu, že podľa tvrdenia žalovaného, žalobca s ohľadom na vodný zákon č. 184/2002 Z.z. platný v čase uzavretia zmluvy odovzdal žalovanému dizajn manuál, ktorý predpokladal vedenie trasy ropovodu cez územie Žitného ostrova čo znamená, že žalobca postupoval v rozpore so všeobecnou zásadou odbornej starostlivosti a preto zmluva podľa § 575 ods. 1 Obč. zák. zanikla pre nemožnosť plnenia jej predmetu. Žalovaný plnenia poskytnuté žalobcom nerozporoval, tieto nenamietal a ani nereklamoval. Faktúry vrátil len z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaný teda nerozporoval faktúry ako také, ale vytýkal žalobcovi, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaný začal tieto faktúry rozporovať až po podaní žaloby, resp. vo svojom vyjadrení zo dňa 17.12.2009, kde okrem iného uviedol, že žalobca pri vypracovaní projektu postupoval v rozpore s ustanoveniami zmluvy (články 2.2, 2.4, 7.1, 8.5) a najmä so zásadou odbornej starostlivosti, ktorá mu vyplývala z článku 8.5 zmluvy. Nakoľko zmluva bola od samého počiatku neplatná, žalobca aj žalovaný sa môžu domáhať peňažných plnení len titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru súdu k zániku zmluvy nedošlo, nakoľko zaniknúť môže len platná zmluva. 7. Súd mal v konaní preukázané, že ešte pred podpisom zmluvy sa zainteresované strany zúčastňovali rokovaní označovaných ako progress meetingy, ktoré pokračovali aj po podpise zmluvy. 8. Súd poukázal na 12. progress meeting zo dňa 7.1. 2014 (čl. 422), z ktorého ktorého vyplýva, že žalobca informoval žalovaného , že plánovaný ropovod,/ ako aj koridor pre potrubia na transport produktov v územnom pláne Bratislavy / je v rozpore s platným zákonom o vode, ktorý zakazuje stavbu ropovodov na území medzi Malým Dunajom a Dunajom. Práce, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal a ktorých neuhradenie je predmetom tohto konania boli predmetom rokovania 44. progress meetingu (č.l. 365), ktorý sa konal dňa 24.9.2004 a v rámci ktorého bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, že potrebné predbežné práce pre archeologické práce sa začnú okamžite a žalobca uzavrie zmluvy s dotknutými vlastníkmi pozemkov. Taktiež bolo dohodnuté, že žalobca uzavrie zmluvu na archeologický výskum s jednou z archeologických organizácii po súhlase žalovaného. Žalovaný bude žalobcovi refundovať peniaze za práce. Záverom bolo uvedené, že žalobca taktiež uzavrie zmluvu na zemné práce (v rámci archeologického výskumu) s príslušnou spoločnosťou (refundované spoločnosťou žalovaného). V rámci 49. progress meetingu (č.l. 386), ktorý sa konal dňa 3.11.2004 a v rámci výstupu - k tomuto dokumentu je uvedené, že žalovaný súhlasí s ponukou na archeologické výskumy/(celkovo náklady 2,4 milióna Sk/ s tým, že práce sa začnú čo najskôr. V rámci tohto meetingu žalovaný informoval, že pre archeologické práce bude vypracovaný dodatok k technickej zmluve medzi stranami. 9. Žalobca tak v konaní preukázal, že práce archeologického záchranného prieskumu ako aj zemné práce pre záchranný archeologický prieskum pre stavbu Ropovod boli zo strany žalovaného objednané, čo vyplýva najmä z 44. progress meetingu. Žalobca tieto práce objednal pre žalovaného, práce boli zo strany subdodávateľov žalobcu vykonané avšak žalovaný odmietol tieto práce žalobcovi zaplatiť/ resp. refundovať náklady /. Žalobca v konaní doložil listinné doklady, ktoré preukazujú úhradu faktúr spolu s úrokom z omeškania a trovami konania spoločnosti BP BAU s.r.o., ktorá na základe objednávky žalobcu vykonala zemné práce a z listinných dokladov - protokolov skutočne prevedených prác k 30.11.2004 a 16.12.2004 vyplýva, že práce vykonané boli (č.l. 735, 738). Taktiež z listinných dokladov, výpisov z účtu žalobcu (č.l. 476, 477) vyplýva, že žalobca tieto faktúry spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania spoločnosti BP BAU s.r.o. uhradil. Nakoľko však žalovaný nezaplatil žalobcovi refundáciu týchto nákladov, žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a je povinný žalobcovi toto bezdôvodné obohatenie vydať. (Ide o faktúry 058/05/1413, 059/05/1413). 10. Pri faktúre 057/05/1413 žalobca v konaní preukázal úhrady týchto nákladov a to výpismi z účtu žalobcu, (č.l. 766 až 771), ktorým predchádzali faktúry vystavené znalcom za znalecké posudky znalca Ing. Miroslava Peniažteka, spoločnosti MH Consulting spol. s r.o., Ing. Vladimíra Šurániho a spoločnosti Lesoprojekt Zvolen. Súd mal z výpovede svedka R.. B. N., bývalého štatutárneho zástupcu žalobcu za preukázané, že náklady, ktoré súviseli s úhradou znaleckých posudkov, správnych poplatkov a pod. boli opodstatnené a súviseli s realizáciou projektu ropovodu. Tieto vynaložené náklady súviseli so zrealizovanými prácami. Súd poukázal i na skutočnosť, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.2.2017 nerozporoval záznam z rokovania 25. progress meetingu (49. progress meeting), na ktorom R.. E. ako člen predstavenstva žalovaného požadoval, že na vykonanie archeologického prieskumu musí byť uzatvorený dodatok k zmluve. Súd uviedol, že podstatou tohto progress meetingu je, že žalovaný súhlasil s ponukou na archeologické výskumy a práce sa mali začať čo najskôr. Je irelevantné či bol alebo nebol vypracovaný dodatok k technickej zmluve medzi sporovými stranami. Taktiež je irelevantné, kedy žalobca vystavil žalovanému faktúry za zemné práce a práce za archeologický prieskum. 11. Súd na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ust. § 39, § 451 ods. 1,2 Obč. zák., § 536 a nasl. Obch. zák., § 27 ods. 4 písm. a) bod 3 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách dospel k záveru, že zmluva zo dňa 11.5.2004 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák., pretože predmet zmluvy - Výstavba ropovodu Bratislava - Schwechat na území SR je v rozpore so zákonom o vodách, a nároku žalobcu vyhovel titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. spolu so zákonným úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr. Vo zvyšku úrok z omeškania súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil. Súd posúdil nárok žalobcu ako dôvodný, nakoľko žalovaný si tieto práce objednal, čo nepochybne vyplýva z jednotlivých zápisov citovaných progress meetingov, práce boli zo strany subdodávateľov žalobcu riadne vykonané a zo strany žalobcu jednotlivým jeho subdodávateľom a zmluvnými partnerom (znalcom) uhradené, čo vyplýva z doložených výpisov z účtu žalobcu. K cene za jednotlivé práce a služby súd uviedol, že medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že žalovaný bude tieto náklady refundovať žalobcovi, čo taktiež vyplýva z citovaných progress meetingov. 12. Súd ďalej v odôvodnení uviedol, že predmetom konania bola aj vzájomná žaloba žalovaného, ktorou sa žalovaný domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 184.376,13 EUR s príslušenstvom. Predmetom vzájomnej žaloby boli tri faktúry uhradené žalobcom a to faktúra číslo 023/04/1413 na sumu 133.875,- EUR splatná dňa 25.7.2004, faktúra číslo 035/04/1413 na sumu 39.392,60 EUR splatná dňa 24.8.2004 a faktúra číslo 039/04/1413 na sumu 11.108,53 EUR splatná dňa 28.10.2004. Žalobca v konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného s tým, že plnenia, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi boli realizované v lehote splatnosti faktúr, t.j. najneskôr 28.10.2004. Žalobca mal za to, že lehota počas ktorej bol žalovaný povinný uplatniť svoje právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia na súde začala plynúť najneskôr dňa 28.10.2004 a uplynula dňa 28.10.2008. Keďže žalovaný podal žalobu na súd až dňa 16.4.2010 urobil tak po uplynutí premlčacej doby a takéto právo je premlčané. 13. Súd prihliadol na námietku premlčania žalobcu, s ktorou sa stotožnil a vzájomný návrh žalovaného z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietol. Vzájomná žaloba žalovaného bola uplatnená po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 28.10.2008 a žalovaný vzájomnú žalobu podal až 16.4.2010. Súd zdôraznil, že zmluva zo dňa 11.5.2004 je absolútne neplatným právnym úkonom a žalovaný si mohol svoj nárok uplatňovať iba titulom bezdôvodného obohatenia a nie titulom náhrady škody. Predmetom vzájomnej žaloby bolo peňažné plnenie, petit vzájomnej žaloby neobsahoval povinnosť zaplatiť zo strany žalobcu dlžnú sumu oproti povinnosti zo strany žalovaného vydať vec - dizajn manuál (plnenie z ďalších dvoch faktúr, ktoré si žalovaný uplatňuje sa vydať nedajú). Žalovaný je zastúpený advokátom a petit vzájomnej žaloby neobsahuje výrok na vydanie veci. Keďže súd je viazaný petitom vzájomnej žaloby, riešil len peňažné plnenie a námietkou premlčania sa súd zaoberal len vo vzťahu k peňažnému plneniu. 14. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa vzájomnou žalobou nedomáha vydania veci ale domáha sa peňažného plnenia, nebolo možné aplikovať ust. § 107 ods. 3 Obč. zák., nakoľko k uzavretiu platnej zmluvy nikdy nedošlo. Aj v prípade, ak by súd aplikoval ust. § 404 ods. 1 Obch. zák. vzájomný návrh bol premlčaný ešte pred podaním žaloby , nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 11. 11. 2008 a žalovaný mohol podať vzájomný návrh do 24. 10. 2008. 15. Súd preto s poukazom na ust. § 397 Obch. zák., § 388 ods. 2 písm. a) § 404 ods. 1 Obch. zák., § 107 ods. 3 Obč. zák. vzájomnú žalobu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zamietol. 16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 17. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti všetkým výrokom, týkajúcim sa žaloby, vzájomnej žaloby a trov konania, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalovaný súhlasí s právnym posúdením absolútnej neplatnosti zmluvy a potreby domáhania sa peňažných plnení len titulom bezdôvodného obohatenia, namieta však nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a iné vady týkajúceho sa priznania náhrady vo výške 100.159,63 eur s príslušenstvom žalobcovi a aj zamietnutia vzájomnej žaloby z dôvodu premlčania uplatneného žalobcom. 18. Žalovaný považuje za nesprávne a zmätočné skutkové zistenia a právne závery súdu, keď v odôvodnení rozsudku uvádza neexistenciu akéhokoľvek právneho dôvodu na plnenie (plnenie z absolútne neplatnej zmluvy), pričom vôbec neberie do úvahy podmienky dohodnuté v zmluve a hneď na to „mať za preukázané“, že progress meetingy a údajné dohody z nich vyplývajúce boli záväzné pre obe strany. Žalovaný opätovne namieta záväznosť progress meetingov pre obe strany, pretože sa ich nezúčastňovali štatutárni zástupcovia oprávnení zaväzovať ich, progress meetingy nemohli meniť zmluvy a záznamy z nich neboli verifikované zo strany žalovaného, čo uviedol aj svedok R.. B. X., so svedeckou výpoveďou ktorého sa však súd nevysporiadal. Žalovaný má za to, že ak súd vyslovil, že meetingy boli záväzné, znamenalo by to, že existovala dohoda o predmete plnenia a v takom prípade by nebolo možné nároky posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. 19. Žalovaný nesúhlasí ani so zisteniami súdu, že údajne nerozporoval plnenia poskytnuté žalobcom a ani faktúry ako také a začal ich rozporovať až po podaní žaloby. Z listu zo dňa 24.1.2006, t.j. bezprostredne po doručení faktúr žalovanému je zrejmé, že namietal, že plnenia uvedené vo faktúrach č. 057/05/1413, č. 058/05/1413 a č. 059/05/1413 si neobjednal, preto bolo pochopiteľné, že tieto plnenia žalovanému ani neboli odovzdané a žalovaný ich od začiatku odmietal uhradiť. Skutkové zistenia o nerozporovaní faktúr sú preto nesprávne. 20. Žalovaný vidí ďalšie pochybenie súdu v skutkových zistenia v tom, že súd uviedol, že žalobca preukázal, že práce archeologického záchranného prieskumu ako aj zemné práce pre stavbu Ropovodu boli zo strany žalovaného objednané, čo vyplýva najmä zo 44. progress meetingu. Žalovaný poukázal na to, že 44. progress meeting sa konal dňa 24.9.2004 a žalobca ani niekoľko týždňov po jeho konaní nemal od dodávateľov doručené ponuky na vykonanie zemných prác a ani na vykonanie záchranného archeologického prieskumu, preto žalobca nemohol oznámiť ani cenu, ani predmet plnenia archeologického prieskumu. Na 49. meetingu konanom dňa 3.11.2004 bola požiadavka, že na vykonanie zemných prác a záchranného archeologického prieskumu musí byť uzatvorený dodatok č. 2 k zmluve, čo potvrdil aj štatutárny zástupca žalobcu R.. N.. Dodatok č. 2 však nebol uzatvorený, teda do decembra 2004 a ani neskôr nedošlo k dohode o rozsahu plnení a cene. Z uvedeného vyplýva, že neexistuje ani objednávka žalovaného na plnenie ani zmluva. Na strane žalobcu nevznikol žiaden záväzok plnenia zemných prác a archeologického prieskumu vykonať a na strane žalovaného nevznikla povinnosť predmetné plnenie prevziať a zaplatiť zaň odplatu. 21. Žalovaný namietal i nesprávne právne posúdenie veci, pretože ak súd cely spor posudzoval ako bezdôvodné obohatenie, teda plnenie z neplatnej zmluvy, bol povinný posudzovať nároky v zmysle § 457 a § 458 Obč. zák., k čomu však nedošlo, nakoľko žalobca v spore preukazoval iba ním vynaložené náklady, vôbec však nepreukazoval, čo údajným bezdôvodným obohatením žalovaný skutočne nadobudol (dostal). Súd sa nijako nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného, že zemné práce, archeologický prieskum a ani kolky a znalecké posudky nebolo žalovanému odovzdané, žalovaný ich neprevzal a nezískal z nich ani žiaden majetkový prospech. Žalovaný má za to, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, pretože nebolo preukázané ani odovzdanie a ani prevzatie plnení žalovaným, a teda nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. 22. Žalovaný v odvolaní namietal i záver súdu v rámci posudzovania vzájomnej žaloby a odôvodnenie zamietnutia vzájomnej žaloby z dôvodu premlčania tým, že „petit vzájomnej žaloby neobsahoval povinnosť zaplatiť zo strany žalobcu dlžnú sumu oproti povinnosti zo strany žalovaného vydať vec - dizajn manuál.“ Žalovaný má za to, že súd nedostatočne pochopil podstatu vzájomnej žaloby, ktorú si žalovaný uplatnil. Žalovaný si uplatnil i zaplatenie sumy 184.376,13 eur s príslušenstvom z dôvodu, že ide o peňažnú sumu, ktorú zaplatil žalovaný za dodanie Dizajn manuálu a I. a II. etapy geologického prieskumu. Žalovaný nemohol v rámci petitu vzájomnej žaloby žiadať o vydanie veci - Dizajn manuálu, nakoľko samotný žalovaný ho má v držbe. Vydanie manuálu teda nepredstavuje nárok žalovaného, ale bol to nárok žalobcu, ktorý si mohol uplatniť žalobca v rámci procesnej obrany proti vzájomnej žalobe. Ak to neurobil, bolo povinnosťou súdu, aby v rámci usporiadania práv a povinnosti strán v zmysle § 457 Obč. zák. priznal žalovanému nárok na zaplatenie a súčasne uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi Dizajn manuál, ku ktorému má žalobca vlastnícke právo, pričom na splnenie tejto povinnosti (vrátiť Dizajn manuál) by žalovaný nemohol uplatniť námietku premlčania, keďže vlastnícke právo je nepremlčateľné. Ide preto o synalagmatický právny vzťah, na ktorý sa aplikuje ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. a súd mal preto z tohto dôvodu námietku premlčania zamietnuť. 23. S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že konanie trpí aj inou vadou, nakoľko súd bol povinný vzájomnú žalobu meritórne prejednať a rozhodnúť o nej. Taktiež súd v rámci predbežného prejednania sporu podľa § 181 ods. 2 CSP neuviedol, že bude prihliadať na námietku premlčania vzájomnej žaloby uplatnenú žalobcom dva roky skôr, a aj po vznesení námietky premlčania vykonával dokazovanie, čím podľa žalovaného vydal prekvapivý rozsudok. Žalovaný má za to, že takýto postup súdu je v rozpore so základnými princípmi CSP, najmä princípom právnej istoty. 24. Žalovaný v odvolaní osobitne namietal i výšku priznaných úrokov z omeškania, pretože podľa § 3 nariadenia vlády účinného do 31. 12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V období od 1.3.2005 do 28.2.2006 predstavovala diskontná sadzba NBS 3%, teda úroky z omeškania mohli byť priznané maximálne vo výške 6% ročne. 25. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a o vzájomnej žaloby aby odvolací súd rozhodol tak, že zaviaže žalobcu na zaplatenie sumy 184.376,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 17.4.2010 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia a v rámci vysporiadania podľa § 457 Obč. zák. uloží žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi Dizajn manuál. Zároveň žiadal v konaní o vzájomnej žalobe priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 26. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobca v celom rozsahu zotrváva na všetkých argumentoch a prostriedkoch procesného útoku a obrany, ktoré uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. 27. K námietkam žalovaného ohľadom vzájomného návrhu žalobca uviedol, že na strane žalovaného je premlčateľné právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia titulom vykonaných úhrad podľa absolútne neplatnej zmluvy a na druhej strane žalobca má premlčateľné právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia titulom vykonaných činností a dodaných vecí žalovanému podľa absolútne neplatnej zmluvy, preto nemožno aplikovať ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. Nakoľko de iure k uzatvoreniu zmluvy nikdy nedošlo, nie je splnená ani hypotéza právne normy obsiahnutej v § 388 ods. 2 písm. a) Obch. zák., ani § 404 Obch. zák. Žalobca trvá na tom, že pri plnení zmluvy postupoval s odbornou starostlivosťou a že žalovaný bol na základe obmedzenia pri plánovaní trasy ropovodu opakovane upozorňovaný. Žalobca považuje za nespornú právnu kvalifikáciu tvrdeného nároku žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia a žalobca zotrváva na vznesenej námietke premlčania podľa § 397 Obch. zák. 28. Žalobca zdôraznil, že nebolo povinnosťou súdu, aby usporiadal práva a povinnosti žalobcu a žalovaného z neplatnej zmluvy. Súd naopak nemohol vzájomnému návrhu vyhovieť, keďže jeho znenie neobsahovalo vzájomnú synalagmatickú povinnosť strán neplatnej zmluvy. Žalovaný povinnosť vydať vec uvádza síce v odvolacom návrhu, avšak pred súdom prvej inštancie sa uloženia takejto povinnosti vo vzájomnom návrhu nedomáhal. Jeho postup je preto v rozpore s § 371 a § 372 CSP. 29. Čo sa týka žaloby žalobcu, žalobca poukázal na to, že zo zápisov a stretnutí žalobcu a žalovaného a vzájomnej komunikácie vyplýva, že rozsah prác a predpokladaná výška nákladov nebola medzi stranami nikdy sporná. Žalobca predložil v konaní doklady o vykonaní týchto činností, ako aj o úhrade ceny za tieto činnosti. Čo sa týka úrokov z omeškania, tieto sa riadia Obchodným zákonníkom, a to § 369, účinného k 14.2.2006. Výška úrokov bola preto stanovená správne. 30. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že zotrváva na argumentácii uvedenej v odvolaní. Zdôraznil, že žaloba podaná žalobcom sa týka konkrétneho synalagmatického právneho vzťahu, ktorý na jednej strane má predstavovať záväzok žalobcu vykonať a dodať práce a plnenia a na druhej strane záväzok žalovaného zaplatiť za to peňažnú odplatu. Nakoľko súd prvej inštancie vyslovil neplatnosť Zmluvy, na základe ktorej mal vzniknúť tento prvý synalagmatický vzťah, tento vzťah sa zmenil a zo zákona (v zmysle § 457 Obč. zák.) vzniklo žalobcovi a aj žalovanému právo na vrátenie vzájomných plnení poskytnutých v rámci tohto prvého synalagmatického právneho vzťahu. Čo je však podstatné, tento prvý synalagmatický právny vzťah nebol vôbec naplnený, nakoľko žalobca nepreukázal vykonanie a dodanie prác a plnení žalovanému a žalovaný ani žiadne plnenia od žalobcu neprevzal. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal žiadne bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a nemôže preto žiadať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia z tohto prvého synalagmatického právneho vzťahu. Súd by mal preto žalobcu žalobcu zamietnuť. 31. Vzájomná žaloba žalovaného sa však netýka prvého synalagmatického vzťahu, ktorý bol podkladom žaloby podanej žalovaným, ale iného, úplne samostatného (druhého) synalagmatického právneho vzťahu, ktorý na jednej strane predstavuje záväzok žalobcu dodať žalovanému Dizajn manuál a na druhej strane predstavuje záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi za to peňažnú odplatu. Tento druhý synalagmatický právny vzťah bol naplnený, nakoľko žalobca dodal žalovanému Dizajn manuál, žalovaný ho od žalobcu prevzal a zaplatil zaň žalobcovi aj peňažnú odplatu. Žalovaný má za to, že súd je oprávnený aj samostatne rozhodnúť o nároku žalovaného na zaplatenie 184.376,13 eur s prísl. podľa § 457 Obč. zák. bez toho, aby súčasne rozhodol o vydaní druhej časti synalagmatického právneho vzťahu. 32. Žalovaný namieta správnosť právnych hodnotení žalobcu, ktorými odôvodnil nemožnosť aplikácie § 107 ods. 3 Obč. zák. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nebol oprávnený prihliadnuť na námietku premlčania žalobcu, nakoľko v predmetnom synalagmatickom právnom vzťahu si námietku premlčania nemôže uplatniť aj žalovaný, keďže právo žalobcu na vrátenie Dizajn manuálu sa nepremlčuje. Súd teda bol povinný konať vo veci samej aj v prípade vzájomnej žaloby. 33. Žaloba sa k uvedenému vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 29.5.2018 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania, s vyjadrením žalobcu k odvolaniu a replikou žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 35. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 36. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 37. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa odvolací súd uvádza nasledovné: 38. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a z nich vyplývajúcim právnym posúdením absolútnej neplatnosti Zmluvy zo dňa 11.5.2004, pre jej rozpor s § 39 Obč. zák. Rovnako súd prvej inštancie správne posudzoval uplatnené peňažné nároky žalobcu ako aj žalovaného ako nároky z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. 39. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 40. Zákon teda uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: 1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, lebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. 2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38). 3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740). 4. Majetkový prospech bol získaný z nedostatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. 41. V predmetnej veci je v zmysle § 451 Obč. zák. bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Na toto ustanovenie nadväzuje následne aj § 457 Obč. zák. v zmysle ktorého, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Majetkovým prospechom môže byť aj poskytnutie prác, ktoré priamo sa v žiadnej majetkovej sfére nezobrazí. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie sumy 100.159,63 eur s príslušenstvom, odvolací súd sa stotožňuje so zisteniami súdu prvej inštancie, že práce archeologického záchranného prieskumu ako aj zemné práce pre záchranný archeologický prieskum pre stavbu Ropovod boli zo strany žalovaného objednané, čo vyplýva najmä zo 44. progress meetingu konanom dňa 24.9.2004 a zo 49. progress meetingu, ako aj zo svedeckých výpovedí R.. B. N. F. R.. W. E.. Tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, je irelevantné, či bol alebo nebol vypracovaný dodatok k zmluve, pretože vykonanie týchto prác bolo preukázateľne predmetom vzájomných stretnutí žalobca a žalovaného. Požiadavka archeologického prieskumu a prác bola jednoznačne požiadavkou žalovaného, ktorý požiadal žalobcu, aby tieto práce zabezpečil. Odvolacia námietka žalovaného, že práce neobjednal, je preto právne irelevantná. Rovnako je právne irelevantná námietka odvolateľa, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno a nepreukázal, že záchranné práce a záchranný archeologický prieskum boli vykonané a že žalobca nepreukázal, že by žalovaný s prípravou a realizáciou záchranného archeologického prieskumu alebo znaleckých posudkov získal akýkoľvek neoprávnený majetkový prospech. Tak, ako to uviedol v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, a v podrobnostiach odvolací súd na jeho odôvodnenie odkazuje, žalobca preukázal listinnými dokladmi, že uhradil za vykonané práce záchranného archeologického prieskumu ako aj zemné práce svojmu subdodávateľovi - spoločnosti BP BAV s.r.o., a z listinných dôkazov - protokolov skutočne vykonaných práca k 30.11.2004 a 16.12.2004 vyplýva, že práce vykonané boli (č.l. 735,738). Taktiež boli preukázané náklady za správne poplatky a vypracovanie znaleckých posudkov. Vzhľadom k tomu, že žalobcom fakturované práce faktúrami č. 057/05/1413, č. 058/05/1413 a 059/05/1413 boli pre žalovaného vykonané, na strane žalovaného došlo k rozsahu vykonaných prác k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Keďže plnenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada podľa faktúr. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, keď žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. 42. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou, v ktorej žalovaný namietal priznanú 13%-nú výšku úrokov z omeškania, pretože právny vzťah medzi medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnými spoločnosťami sa riadi Obchodným zákonníkom, preto i na úroky z omeškania bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a nie Občianskeho zákonníka. S poukazom na základnú úrokovú sadzbu NBS platnú v prvý deň kalendárneho polroku vo výške 3%, a s poukazom na ust. § 369 Obch. zák., účinného k 14.2.2006, v zmysle ktorého „ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba NBS pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu...“, súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 13% ročne. 43. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol i vzájomný návrh žalovaného, ktorým sa domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 184.376,13 eur s príslušenstvom, a ktorý súd prvej inštancie z dôvodu premlčania zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i v tejto časti so závermi súdu prvej inštancie. 44. Je nepochybné, že žalovaný v rámci vzájomnej žaloby žiadal o zaplatenie peňažnej sumy z dôvodu, že ide o sumu, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi za dodanie Dizajn manuálu I. a II. etapy geologického prieskumu. Zo žalobného petitu žalovaného je nepochybné, že petit vzájomnej žaloby neobsahoval žalovaným deklarovanú požiadavku, aby súd uložil povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 184.376,13 eur s príslušenstvom oproti povinnosti žalovaného vydať (vrátiť) žalobcovi Dizajn manuál. 45. Tak, ako to už bolo odvolacím súdom uvedené, ak je zmluva neplatná, je v zmysle § 457 Obch. zák., vrátenie plnenia podmienené vzájomným vrátením plnenia druhej strany. Z povinnosti vrátiť si vzájomné plnenia vyplýva, že ide o synalagmatický záväzok vyplývajúci priamo zo zákona. Tento vzájomný záväzok musí byť vyjadrený aj v petite žaloby, v opačnom prípade žalobca (v danom prípade žalovaný) nemôže byť úspešný. 46. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo 2325/2013 zo dňa 25.3.2014, z ktorého vyplýva, že v prípade povinnosti vrátiť si obojstranné plnenie ide v režime § 457 Obč. zák. o tzv. synalagmatický (vzájomne podmienený) záväzok, kedy požiadavka jednej strany aby jej bolo druhou stranou vrátené plnenie, ktoré poskytla, môže uspieť, len ak je žiadateľom navonok deklarovaná pripravenosť vrátiť to, čo na základe tejto zmluvy obdržal od druhej strany on sám. Ak ide o žalobu, musí sa tento záväzok premietnuť aj do znenia žalobného petitu. K rovnakému záveru dospel NS ČR v rozsudku sp. zn. 29Obo 52/2002 zo dňa 30.6.2004. Taktiež z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS142/2018 zo dňa 12.7.2018 v obdobnej veci vyplýva, že v prípade tzv. synalagmatického záväzku žiaden z účastníkov sa nemôže domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal. 47. Z dôvodu, že žalovaný v petite vzájomnej žaloby nežiadal vzájomnú synalagmatickú povinnosť na zaplatenie sumy 184.376,13 eur s príslušenstvom oproti uloženiu povinnosti vrátiť žalobcovi Dizajn manuál, nebolo ani povinnosťou súdu usporiadať práva a povinnosti strán z titulu bezdôvodného obohatenia nad rámec žalobného petitu. Žalovanému nič nebránilo, aby svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy uplatnil žalobou (vzájomnou žalobou) s petitom, kde by bola vyjadrená vzájomná reštitučná povinnosť účastníkov. 48. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že v súvislosti so vzájomnou žalobou riešil len peňažné plnenie a námietkou premlčania sa zaoberal len vo vzťahu k peňažnému plneniu. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, v ktorých poukázal na nemožnosť aplikovať ust. § 107 ods. 3 Obč. zák., a rovnako tak nemožnosť aplikovať ust. § 382 písm. a) a § 404 ods. 1 Obch. zák., pretože predmetom žaloby aj vzájomnej žaloby je premlčateľné právo na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom vykonaných činností (na strane žalobcu) a titulom vykonaných úhrad (na strane žalovaného). Dôvody odvolania žalovaného, v ktorých žalovaný poukazuje na skutočnosť, že ide o synalagmatický vzťah, na ktorý sa uplatňuje § 107 ods. 3 Obč. zák. a preto mal súd námietku premlčania zamietnuť, sú preto v celom rozsahu právne irelevantné. 49. Odvolací súd nezistil ani namietanú vadu konania, že súd na pojednávaní dňa 11.10.2016 v rámci predbežného prejednania veci podľa § 181 ods. 2 CSP neuviedol, že bude prihliadať na námietku premlčania vzájomnej žaloby uplatnenú žalobcom dňa 30.9.2014, a že súd aj po vznesení námietky premlčania vykonával dokazovanie potrebné na posúdenie merita vzájomnej žaloby. 50. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. 51. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd je pred ďalším postupom vo veci povinný určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné. Rovnako sudca na prvom pojednávaní oznámi, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Náležité splnenie uvedených povinností je podmienené dôsledným oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, celkovým skutkovým stavom veci, procesnými podaniami strán a musí v neposlednom rade vychádzať z predbežného právneho posúdenia veci. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný. Súd je zároveň povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Taktiež je sudca povinný na prvom pojednávaní stranám a ich zástupcom oznámiť predbežné právne posúdenie veci, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých rozhodnutí. 52. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 11.10.2016 odvolací súd nezistil odvolateľom namietanú vadu konania, pretože v zápisnici je zaprotokolované, že „súd oboznámil sporové strany so skutočnosťami podľa § 181 ods. 2 CSP a uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci.“ Súd prvej inštancie svojim postupom podľa § 181 ods. 2 CSP umožnil žalovanému realizovať jemu patriace procesné práva, tj. navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Taktiež súd uviedol predbežné právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie zameral dokazovanie na sporné a pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúce skutočnosti. Svojím postupom tak nezabránil žiadnej zo strán sporu ovplyvniť jeho výsledok v zmysle umožnenia realizácie ich procesných práv. Odvolací súd teda nezistil taký postup súdu, ktorý by bol v rozpore so základnými princípmi CSP, najmä princípom právnej istoty. Zamietnutie vzájomnej žaloby z dôvodu premlčania na základe vznesenej námietky premlčania žalobcom nemožno považovať za prekvapivé rozhodnutie. Tak, ako to správne zistil súd prvej inštancie, žalovanému začala plynúť všeobecná štvorročná doba na uplatnenie svojho nároku na súde dňa 28.10.2004 a uplynula dňa 28.10.2008. Žalovaný podal vzájomný návrh na súd až dňa 16.4.2010, teda po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby podľa § 397 Obch. zák. 53. Odvolací súd tak dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. V konaní pred súdom prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 54. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, týkajúcom sa žaloby, vzájomnej žaloby a trov konania (výrok o zastavení konania vo zvyšnej časti úroku z omeškania nebol napadnutý odvolaním) podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 55. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške týchto trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 56. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).