Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/315/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209206406 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1209206406.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: M.. M. O. L. D. Á. F. L. G. , Y.., V., L. Č.. XX, N., zastúpený JUDr. Sabínou Gečeovou, advokátkou v Bratislave, Popradská č. 80, P.O. BOX 59, proti odporkyni: M. A. I. S. V. U. P. S. Á. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom N., C. Č.. XX, o zaplatenie sumy 4.395,97 € (132.433,-- Sk), s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25. marca 2010, č. k. 58 C 1/2010-86, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25. marca 2010, č. k. 58 C 1/2010-86, p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 25.3.2010, č.k. 58 C 1/2010-86, zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 4.395,97 € (132.433,-- Sk) s príslušenstvom; zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 263,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 19, § 52 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii, § 1 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 2 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, § 10, § 11 ods. 1, 2, 3, § 12 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou dňa 1.9.2002 platne uzavreli zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorej predmetom bolo poskytnutie právnej pomoci pri zastupovaní klienta na súde vo veci sporu o vypratanie trojizbového družstevného bytu na C. X. Č.. XX S. N. medzi Z. N.Ý. W. N. L.. a odporkyňou, vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 10 C 132/2002, pričom sa zmluvné strany dohodli na trvaní zmluvného vzťahu po dobu ukončenia sporu právoplatným rozsudkom alebo uzavretím mimosúdnej dohody. V zmysle čl. III. zmluvy o poskytovaní právnych služieb sa navrhovateľ a odporkyňa dohodli na podielovej odmene vo výške 10 % z hodnoty nehnuteľnosti v sume 4.979,09 € (150.000,-- Sk) a na zložení preddavku na bežné výdavky v sume 497,91 € (15.000,-- Sk). Podľa čl. V. zmluvy o poskytovaní právnych služieb zmluvný vzťah bolo možné ukončiť predčasne na základe písomnej výpovede doručenej druhej zmluvnej strane s jednomesačnou výpovednou lehotou začínajúcou plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po jej doručení. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 10 C 132/2002 bolo prvýkrát rozhodnuté rozsudkom zo dňa 29.1.2004, č.k. 10 C 132/2002-55; tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.3.2006, č.k. 3 Co 155/2004-72, zrušený a vec bola súdu prvého stupňa vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 5.12.2006, č.k. 10 C 132/2002-121, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.6.2009, č. k. 3 Co 81/2007-150, v prospech odporkyne. Po vyhlásení rozsudku v poradí prvého zo dňa 29.1.2004, č.k. 10 C 132/2002-55, odporkyňa listom zo dňa 23.3.2006 odvolala plnú moc udelenú navrhovateľovi; došlo tak k vypovedaniu zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, pričom ďalej sa odporkyňa zastupovala už sama. Navrhovateľ vystavil dňa 25.4.2006 odporkyni faktúru č. XXXX/X, splatnú dňa 9.5.2006, v ktorej v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. vyúčtoval odmenu za poskytovanie právnych služieb za osem úkonov právnej služby v celkovej sume 4.395,97 € (132.433,-- S) spolu s DPH, ktorej zaplatenie je predmetom konania v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa dôvodil, že neboli splnené predpoklady pre vznik práva na podielovú odmenu advokáta, ktorá je viazaná na úspech vo veci, nakoľko právne zastúpenie sa skončilo pred tým, ako bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. V takomto prípade má advokát nárok na odmenu, ktorá by mu patrila, keby nebola dohodnutá podielová odmena, a teda mimozmluvnú odmenu v zmysle ustanovenia § 12 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. (tarifná odmena) za poskytnuté úkony právnej služby a náhradu hotových výdavkov. Aj keby bolo možné predpokladať v danom prípade výsledok sporu, bolo by to pre určenie odmeny advokáta bez významu, nakoľko navrhovateľ po vypovedaní zmluvy už nemohol ovplyvniť výsledok konania. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že odporkyňa mala plný úspech vo veci už v čase vypovedania zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, nakoľko do času, kým nie je vec právoplatne skončená, nemožno hovoriť o úspechu, resp. o neúspechu vo veci a v danom prípade bola vec právoplatne skončená až dňa 7.8.2009, teda viac ako tri roky po tom, ako došlo k vypovedaniu zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, kedy sa už odporkyňa sama zúčastňovala na pojednávaniach a uskutočňovala ďalšie podania vo veci. Za zmätočnú považoval súd prvého stupňa faktúru vystavenú navrhovateľom, v ktorej si vyúčtoval odmenu v sume 4.395,97 € (132.433,-- Sk) spôsobom vychádzajúcim z počtu úkonov právnej služby s hodnotou jedného úkonu v sume 519,48 € (15.650,-- Sk) aj napriek tomu, že predmetom ním uplatňovaného nároku je odmena, ktorej výška je vyjadrená podielom na hodnote veci. Nakoľko navrhovateľ túto skutočnosť odôvodnil tým, že išlo len o orientačný výpočet, súd prvého stupňa na takéto vyúčtovanie neprihliadol. Navrhovateľ si ešte ako právny zástupca odporkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 10 C 132/2002 vyčíslil trovy právneho zastúpenia za sedem vykonaných úkonov právnej služby v celkovej sume 327,39 € (9.863,-- Sk), ktoré mu boli priznané rozsudkom zo dňa 29.1.2004, č.k. 10 C 132/2002-55. Navrhovateľovi tak nevznikol nárok na podielovú odmenu dohodnutú v zmluve o poskytovaní právnych služieb, ktorú si teraz uplatňuje voči odporkyni. Navrhovateľovi za právne zastupovanie odporkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 10 C 132/2002 do času vypovedania zmluvy o poskytovaní právnej pomoci prináleží len tarifná odmena v sume 327,39 € (9.863,-- Sk) podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z., ktorú pokrýva odporkyňou vyplatený preddavok v sume 497,91 € (15.000,-- Sk). O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni vznikli trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za odpor v sume 263,50 €, na ktorú úhradu súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi ním a odporkyňou bola uzatvorená zmluva o poskytnutí právnych služieb a jej predmetom bolo poskytnutie právnej pomoci pri zastupovaní odporkyne v mimosúdnom i súdnom konaní vo veci vypratania trojizbového družstevného bytu na C. X. Č.. XX S. N. v prospech Z. N. L.. (vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 10 C 132/2002). Predmetom právnej pomoci boli úkony právneho zástupcu smerujúce k tomu, aby Z. N. L.. upustilo od podania návrhu na odporkyňu a neskôr to boli úkony právnej pomoci na súdnom pojednávaní. Odmena bola určená v čl. III zmluvy o poskytnutí právnych služieb na sumu 4.979,09 € (150.000,-- Sk) ako podielová odmena vo výške 10 % z hodnoty nehnuteľnosti. V prípade zamietnutia návrhu si odporkyňa mohla na predmetný družstevný byt previesť vlastnícke právo za zostatkovú cenu do súkromného vlastníctva. Poukázal na záver súdu prvého stupňa v tom, že právny zástupca odporkyne (navrhovateľ) nemal vo veci plný úspech, a preto mu neprislúcha odmena dojednaná v zmluve o poskytovaní právnych služieb. Mal úspech vo veci tak, že súd prvého stupňa návrh voči odporkyni zamietol. Niekoľko dní pred pojednávaním na odvolacom súde odporkyňa zo špekulatívnych dôvodov, aby nemusela platiť dohodnutú sumu, bez určenia dôvodu vypovedala plnú moc. Pokiaľ mal právoplatnú plnú moc, bol vo veci úspešný a na to, aby bol úspešný celkovo, mu bolo zabránené len špekulatívnym konaním odporkyne. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. M Cdo 86/2002 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 3/2003, ktorým sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Prvostupňový súd dal zelenú špekulatívnemu konaniu klientov, ktorí uzavreli zmluvu o poskytnutí služieb právnej pomoci, pričom ignoroval svoju úlohu dbať na presnom a dôslednom dodržiavaní zmluvných vzťahov a nepoškodzovania poskytovateľov právnej pomoci na úkor klientov, ktorí špekulatívnym konaním by sa chceli zbaviť povinnosti plniť svoje záväzky z uzatvorených zmlúv o poskytovaní právnej pomoci. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že jeho návrhu vyhovie. Žiadal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa dôvodila, že s odvolaním navrhovateľa nesúhlasí, pretože je len opakovaním doterajších právne nepodložených tvrdení, ku ktorým sa podrobne a jednoznačne vyjadrila v doterajších ústnych prednesoch na pojednávaniach a písomných podaniach. Poukázala najmä na odpor podaný dňa 26.10.2009 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II., vyjadrenie podané dňa 12.3.2010 k stanovisku navrhovateľa zo dňa 5.4.2010 a k vyjadreniu zo dňa 23.3.2010 k prednesu navrhovateľa na pojednávaní dňa 16.3.2010. Navrhovateľ neuviedol v odvolaní žiaden právne podložený argument, ktorým by spochybnil jej prednesy a podania a neuviedol žiaden právne opodstatnený dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že niekoľko dní pred pojednávaním na odvolacom súde zo špekulatívnych dôvodov, aby nemusela platiť dohodnutú sumu navrhovateľovi, bez určenia dôvodu vypovedala plnú moc a rovnako s tvrdením, podľa ktorého, aby bol navrhovateľ vo veci úspešný, bolo zabránené len jej špekulatívnym konaním. Takéto tvrdenie považuje za zavádzajúce, nakoľko plnú moc navrhovateľovi vypovedala dňa 23.3.2006 a po prvom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 29.1.2004, č. k. 10 C 132/2002-55, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.3.2006, č.k. 3 Co 155/2004-72. Okresný súd Bratislava II. po prejednaní veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 5.12.2006, č.k. 10 C 132/2002-121, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.6.2009, č.k. 3 Co 81/2007-150. Konanie bolo teda právoplatne skončené vyše tri roky po odvolaní plnej moci navrhovateľovi. Od odvolania plnej moci navrhovateľovi boli vydané ďalšie tri rozhodnutia, ktorým predchádzalo riadne konanie na týchto súdoch, ktorých sa zúčastňovala už sama bez právneho zástupcu. Navrhovateľ ju zastupoval na základe zmluvy o právnej pomoci zo dňa 1.9.2002 a keďže ju nezastupoval tak ako očakávala, plnú moc dňa 23.3.2006 vypovedala; navrhovateľ ju teda zastupoval iba do 23.3.2006. Jeho posledným úkonom právnej pomoci bola jeho účasť na pojednávaní dňa 29.1.2004, t.j. dva roky pre odvolaním plnej moci. Za úkony právnej služby vykonané do 29.1.2004 bola navrhovateľovi náhrada trov právneho zastúpenia v sume 327,39 € vyplatená. Zdôraznila, že navrhovateľovi zložila zálohu v sume 497,91 € (15.000,-- Sk) a bola mu tak vyplatená advokátska odmena o 170,52 € vyššia ako určil súd. Aj keď bol na pojednávaní Okresného súdu Bratislava II. dňa 29.1.2004 vyhlásený rozsudok v jej prospech, nemožno to považovať za plný úspech vo veci. Zdôraznila, že konanie skončilo právoplatne až dňa 7.8.2009, t.j. po uplynutí troch rokov od vypovedania plnej moci navrhovateľovi dňa 23.3.2006 a po uplynutí vyše piatich rokov od posledného úkonu právnej služby navrhovateľa pre ňu dňa 29.1.2004. Je to práve navrhovateľ, kto sa snaží bezdôvodne obohatiť, a tým poškodzuje dobré meno advokátskej profesie. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. M Cdo 86/2002 nemožno aplikovať v danej veci, nakoľko podľa zmluvy o právnej pomoci, ktorú s navrhovateľom uzavrela, išlo o podielovú odmenu vo výške 10 % z hodnoty nehnuteľnosti určenej navrhovateľom. Podľa platnej advokátskej tarify by mal advokát nárok na túto odmenu len vtedy, ak mal plný úspech vo veci. O plnom úspechu navrhovateľa nemožno hovoriť, pretože vypovedala plnú moc tri roky pre právoplatným skončením veci. Navrhovateľ tak stratil nárok na podielovú odmenu v sume 4.979,09 €, pretože nedosiahol plný úspech vo veci. Nárok mal len na tarifnú odmenu podľa advokátskej tarify platnej v čase vykonaných úkonov právnej pomoci; táto suma mu bola Z. N. L.. aj vyplatená. Nezakladá sa na pravde ani to, že sa prvostupňový súd citovaným rozhodnutím nezaoberal, keď výslovne uviedol, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné na tento prípad. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem a súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. septembra 2013 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právna zástupkyňa, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 4.395,97 € (132.433,-- Sk) s príslušenstvom a ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 263,50 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Odvolací súd osobitne nepreskúmaval správnosť výpočtu náhrady trov konania, keď sám navrhovateľ v odvolaní ich správnosť nenamietal a odporkyňa odvolanie nepodala. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné (okrem dôvodov uvedených súdom prvého stupňa). Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že dňa 1.9.2002 bola medzi navrhovateľom ako príkazníkom a odporkyňou ako príkazcom uzavretá zmluva o poskytovaní právnej pomoci, na základe ktorej vznikol medzi navrhovateľom a odporkyňou záväzkový právny vzťah vyplývajúci z (príkaznej) zmluvy. Navrhovateľ sa zaviazal v zmysle čl. I. zmluvy zastupovať odporkyňu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 10 C 132/2002 o vypratanie 3- izbového družstevného bytu na C. X. Č.. XX, N., v ktorom vystupovala ako odporkyňa; navrhovateľom bolo Z. N. W. N. L.., Z. Č.. X, N., IČO: XX XXX XXX. Odporkyňa sa v zmysle čl. III. bod 1., 3. zmluvy zaviazala navrhovateľovi zaplatiť podielovú odmenu vo výške 10 % z hodnoty nehnuteľnosti, t.j. v sume 4.979,09 € (150.000,-- Sk) v prípade, že navrhovateľ bude v obstaraní veci pre odporkyňu úspešný. Je tiež nepochybné, že odporkyňa navrhovateľovi poskytla v zmysle čl. III. bod 2. zmluvy preddavok v sume 497,91 € (15.000,-- Sk). Rovnako zostalo nepochybné, že v priebehu konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 10 C 132/2002 odporkyňa listom zo dňa 23.3.2006 odvolala plnomocenstvo udelené navrhovateľovi; tým zmluvný vzťah medzi účastníkmi zanikol. Je potrebné pripomenúť, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi mohlo dôjsť aj predčasne, kedykoľvek, aj bez uvedenia výpovedného dôvodu (čl. V. zmluvy); tohto práva sa nemohla odporkyňa vzdať ani v prípade, keď si v čl. II. zmluvy navrhovateľ a odporkyňa dojednali trvanie zmluvného vzťahu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej alebo uzavretím mimosúdnej dohody. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní, rozsahom ktorého bol odvolací súd viazaný, namietal, že mu vznikol nárok na zaplatenie sumy 4.395,97 € ako podielovej odmeny v zmysle faktúry č. 2006/3, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť nasledovné. V čase poskytovania právnych služieb navrhovateľom odporkyni bola platná a účinná vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 8) a vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 11), v zmysle ktorých navrhovateľ ako advokát mal právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že odporkyňa ako klientka, s ktorou sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mala plný úspech vo veci. Úspech vo veci samej sa podľa ustálenej judikatúry zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U navrhovateľa ide o plný úspech vo veci samej vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje s petitom, t.j. ak sa jeho návrhu vo veci samej vyhovelo v plnom rozsahu. Argumentum a contrario možno tak vyvodiť záver, že odporkyňa by mala úspech vo veci samej v prípade, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 10 C 132/2002, v ktorom vystupovala ako odporkyňa, by súd prvého súd zamietol návrh navrhovateľa v plnom rozsahu, v čase, kedy navrhovateľ právne služby odporkyni poskytoval. Z obsahu spisu ale jednoznačne vyplýva, že návrh navrhovateľa (Z. N. W. N. L.., Z. Č.. X, N., IČO: XX XXX XXX) bol zamietnutý až rozsudkom Okresný súd Bratislava II. zo dňa 5.12.2006, č. k. 10 C 132/2002-121, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.6.2009, č. k. 3 Co 81/2007-150; konanie zostalo právoplatne skončené dňa 7.8.2009. V zmysle vyššie citovaných vyhlášok upravujúcich odmenu advokáta za poskytovanie právnych služieb pre to, aby navrhovateľ mal nárok na dohodnutú podielovú odmenu v celkovej sume 4.979,09 €, bezpodmienečne sa o takýto plný úspech vo veci samej musel navrhovateľ sám ako advokát zaslúžiť. Bolo však preukázané, že zmluvné zastúpenie odporkyne navrhovateľ nevykonával už v čase po zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 29.1.2004, č.k. 10 C 132/2002-55, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.3.2006, č.k. 3 Co 155/2004-72, odkedy sa odporkyňa už zastupovala sama. Navrhovateľ ako advokát tak nezabezpečil pre odporkyňu ako klientku právoplatne plný úspech vo veci samej. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal na všetky pre vec dôležitými argumentmi navrhovateľa; tieto neboli spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Týka sa to aj rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. M Cdo 86/2002, ktorý nie je aplikovateľný na daný prípad, nakoľko navrhovateľ nezastupoval odporkyňu v priebehu celého súdneho konania a podmienkou na priznanie podielovej odmeny v zmysle citovaných vyhlášok o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb bol plný úspech odporkyne vo veci za súčasného splnenia ďalšej nevyhnutnej podmienky, a síce, že navrhovateľ ako advokát sa zaslúžil o plný úspech odporkyne, ktorý predpoklad v prejednávanej veci absentoval. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, z ktorých odvolací súd aj vychádzal, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (porovnaj napr. IV. ÚS 112/2005). Odporkyni úspešnej aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadala (§ 224 ods. 1, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd nedoručoval navrhovateľovi vyjadrenie odporkyne k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom odporkyňa opätovne uvádzala dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z jej písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa navrhovateľa k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.