Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/265/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209216963 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1209216963.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: AKS Consulting s.r.o., so sídlom v Bratislave, Račianske mýto 1/A, zast. Mgr. Michaelou Janečkovou, advokátkou v Bratislave, Račianske mýto 1/A, proti odporcovi: BLAHO-BYT, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Šustekova 51, zast. LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ľubinská 18, o zaplatenie 131,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 1. júna 2011 č.k. 8C 2/2010-230 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 131,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 13,17 eura od 30. 6. 2005 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 20,63 eura od 30. 6. 2006 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 32,58 eura od 30. 6. 2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 32,58 eura od 30. 6. 2008 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 32,58 eura od 30. 6. 2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľa vo výške 405,57 euro na účet Mgr. Michaely Janečkovej, č. ú. 2625031084/1100 vedený v Tatra banke, a.s. do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 40,73 eur s 8,5% úrokom zo sumy 24,44 eur od 30.6.2008 do zaplatenia a s 9% úrokom zo sumy 16,29 eur od 30.6.2009 do zaplatenia, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a napokon vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že zmluvou o postúpení pohľadávky medzi Nadáciou Rodina, zdravie, vzdelanie ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom z - 2 - 01.10.2009 vlastník nebytového priestoru č. 12- 209 v bytovom dome na Račianskom mýte 1 v Bratislave postúpil navrhovateľovi pohľadávku z právneho vzťahu medzi postupcom a odporcom, založeným zmluvou o výkone správy zo dňa 02.01.2002, kde sa postupca zaviazal okrem iného uhrádzať odporcovi odmenu za výkon správy vo výške 4,-Sk/mesiac a m2 nebytového priestoru. Odporca bez relevantnej zmeny tejto povinnosti požadoval za roky 2004 - 2008 nad rámec takto dohodnutej povinnosti sumu v celkovej výške 3.963,- Sk (131,54 eur), ktorú postupca aj plnil. Takto na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej sumy. Odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného práva márnym uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, nakoľko postupca už od apríla 2004 uhrádzal v zmysle zálohových predpisov odmenu navýšenú o DPH a teda už od tohto obdobia vedel o tom, že odporca tak zvýšil svoju odmenu, uplatnený nárok za 2004-2006 a prvých desať mesiacov roku 2007 vzhľadom na podanie žaloby dňa 09.10.2009 je premlčaný. Keďže pri bezdôvodnom obohatení nie je vymedzený čas plnenia, odporca sa dostáva do omeškania až po doručení výzvy, ktorou ho veriteľ vyzve na vrátenie, čo nastalo až doručením žaloby dňa 10.11.2009. K námietke odporcu o premlčaní práva a o dôvodnosti navýšenia odmeny správcu kvôli DPH bol navrhovateľ toho názoru, že v danom prípade ide o úmyselné bezdôvodného obohatenie, nakoľko odporca vedel, že sa obohacuje bez právneho dôvodu a výška odmien za správu počnúc rokom 2004 je v rozpore so zmluvou o výkone správy. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Tento okamih nastal až odpoveďou na list postupcu z 18.12.2008, v ktorej odporca uviedol dôvod navýšenia odmeny za správu. Súd prvého stupňa konštatoval, že bolo nesporné, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 02.01.2002 zmluvu o výkone správy a konkrétne v článku IX. ods. 1 dohodli odmenu správcu o výške 4,- Sk za m2 nebytového priestoru. Podľa tohto ustanovenia mal postupca uhrádzať odmenu za nebytový priestor v rozlohe 68,3 m2 v sume 3.278,40 Sk ročne. Podľa článku X. ods. 4 bolo dohodnuté, že zmluvu možno meniť len číslovanými dodatkami obojstranne odsúhlasenými a podpísanými zmluvnými stranami. V článku IV. ods. 5 písm. b) bolo dohodnuté, že zmena zmluvy o výkone správy patrí do pôsobnosti schôdze vlastníkov. Bolo nesporné, že celé žalované obdobie k zmene zmluvy o výkone správy v článku IX ods. 1 na žiadnej schôdzi vlastníkov nedošlo. To, že sa stal odporca od 01.04.2004 platcom DPH, zakladá jeho vzťah so správcom dane, ale podľa žiadneho ustanovenia zákona o DPH ani o cenách neznamená zmenu zmluvne dohodnutej odmeny za správu, bez rozhodnutia schôdze vlastníkov o zmene zmluvy o výkone správy. Keďže postupca zvýšenú odmenu nesporne plnil, vznikol tak nárok navrhovateľa na vrátenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu. - 3 - 5Co 265/2012-280 Odporca produkoval dôkaz - zálohový predpis na výpočet úhrady za užívanie bytov a nebytových priestorov zo dňa 06.04.2004, ktorý bol podpísaný štatutárnou zástupkyňou postupcu a vrátený odporcovi najneskôr 14.04.2004, v ktorom za priestor o rozlohe 68,3 m2 popri dohodnutom poplatku za správu vo výške 268,- Sk predpísal aj sumu 51,- Sk v kolónke „DPH správa“. Podobne tak v zálohovom predpise na priestor o výmere 16 m2 z toho istého dňa takisto doručený štatutárnej zástupkyni postupcu na garážové státie resp. garáž. Oba tieto predpisy sa týkali priestorov nehnuteľnosti na Račianskom mýte 1 v Bratislave v správe odporcu. Z týchto skutkových okolností a plnením odporcovi postupca musel vedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia, teda o plnení, na ktoré nie je právny dôvod, jeho výške a tiež kto ho získal. Úhradou zálohového predpisu za apríl 2004 tak mohla začať plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Odmena správcu je opakujúcim sa fixným plnením, ktoré nepodlieha zmenám v koncoročnom vyúčtovaní, na každé takéto plnenie sa teda vzťahuje individuálna premlčacia doba. Keďže nárok bol uplatnený 9.10.2009, jednotlivé platby až po september 2007 sú premlčané. Naopak úhrad za október až december 2007 a celý rok 2008 sa premlčanie netýka. V tejto časti (3 x 81,80,-Sk a 12 x 81,80,-Sk) vo výške 1.227,-Sk (40,73 eur) súd prvého stupňa žalobe vyhovel. Naopak za nedôvodnú súd považoval argumentáciu navrhovateľa o úmyselnom bezdôvodnom obohatení, kedy nepreukázal úmysel či uzrozumenie odporcu nadobudnúť bezdôvodné obohatenie, a to najmä vzhľadom na skutkové okolnosti, kedy bolo zrejmé, že odporca prikročil k navýšeniu odmeny momentom, keď sa stal platcom DPH, urobil tak smerom k všetkým vlastníkom a DPH odviedol štátu. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obe procesné strany sporu. Odporca v odvolaní zopakoval, že ak sa stal platiteľom DPH, musel toto premietnuť do výšky odmeny za správu, v opačnom prípade by odmena bola nižšia ako dohodnutá v zmluve o výkone správy. Nakoniec na strane odporcu nedošlo k žiadnemu majetkovému prospechu, keď to, čo od predchodcu navrhovateľa získal, odviedol štátu. Navrhol preto zmenu napadnutej návrhu vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa a zamietnutie návrhu navrhovateľa celkom. Navrhovateľ v odvolaní napadol zamietajúcu časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa s tvrdením, že zo zálohového predpisu na rok 2004 („DPH správa“) nemal možnosť dozvedieť sa o zvýšení odmeny za správu, v ďalších zálohových predpisoch ani ročnom vyúčtovaní už DPH samostatne uvedená nebola. Právny predchodca navrhovateľa jednotlivé zálohové predpisy nakoniec podrobne neskúmal, keď v zmysle článku II bod 4 zmluvy o výkone správy nenastala žiadna zo skutočností, na základe ktorej by mohol správca zmeniť výšku mesačných preddavkov. Rovnako zmena zálohového predpisu nebola písomne oznámená vlastníkovi zo strany správcu, vlastník tak nemal dôvod pochybovať o tom, že platí - 4 - rovnakú výšku odmeny správcu ako dovtedy. Právny predchodca navrhovateľa sa skutočne dozvedel o tom, že odporca sa stal platcom DPH až po predložení osvedčenia priloženého k odporu proti platobnému rozkazu súdu prvého stupňa. Navrhovateľ bol tiež toho názoru, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby treba posudzovať s poukazom na emailovú komunikáciu zo dňa 18. 12. 2008, pokiaľ by vlastník skutočne vedel o bezdôvodnom obohatení odporcu už zo zálohových predpisov, nevidel dôvod na to, aby v roku 2008 žiadal odporcu o vysvetlenie týkajúce sa zvyšovania odmeny v rozpore so zmluvou o výkone správy. Navrhovateľ teda nepovažoval za rozhodujúce, že jeho právny predchodca sa mal možnosť dozvedieť o navýšení položky odmeny správcu už zo zálohového predpisu. V konaní taktiež nebolo preukázané že pri platení celkovej sumy zálohy si bol právny predchodca navrhovateľa vedomý, že platí aj odmenu za správu ako jednu z položiek navýšenú o DPH, okrem výšky odmeny správcu sa pritom v zálohovom predpise menili aj iné položky. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodujúci je moment, kedy sa právny predchodca navrhovateľa o vzniku bezdôvodného obohatenia skutočne dozvedel a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd prvého stupňa však okamih, kedy sa predchodca navrhovateľa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel, stotožnil s okamihom, kedy sa tento o tomto len dozvedieť mohol. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota tak začala plynúť najskôr 19. 12. 2008 (podľa emailovej komunikácie medzi účastníkmi), k premlčaniu práva tak dôjsť nemohlo. Súčasne navrhovateľ poukázal na to, že zo strany odporcu došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, keď tento vedel, že môže spôsobiť ujmu, napriek uzavretej zmluve účtoval odmenu zvýšenú, vlastníkom neoznámil, že sa stal platcom DPH, neoznámil, že zvyšuje odmenu za správu, nepokúsil sa zmeniť zmluvu o výkone správy v tejto časti, odmena nakoniec nebola zvyšovaná len o DPH, odporca teda zahmlievaním a netransparentným postupom, ktorý sám inicioval, získal bezdôvodné obohatenie úmyselne. Navrhovateľ preto navrhol zmenu ním napadnutej časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa a vyhovenie jeho návrhu celkom, uplatnil tiež náhradu trov celého konania. Vo vyjadrení k odvolaniam obe procesné strany zotrvali na doterajších stanoviskách a poukázali na svoju doterajšiu argumentáciu v konaní. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa Článku IX bod 1 Zmluvy o výkone správy uzavretej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov domu na Račianskom mýte 1/A až 1/D a odporcom dňa 2. januára 2002 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na odmene za výkon - 5 - 5Co 265/2012-281 správy vo výške 4 Sk za mesiac a za meter štvorcový nebytového priestoru. V prípade, že miera inflácie presiahne oficiálne 10 %, zmluvné strany upravia dohodu zakotvenú v čl. IX bod 1 ( Článok IX bod 2 zmluvy). Podľa článku X bod 4 Zmluvy o výkone správy zmluvu možno meniť a dopĺňať číslovanými dodatkami obojstranne odsúhlasenými a podpísanými zmluvnými stranami. Z vykonaného dokazovania vyplynulo jednoznačne, že predmetná zmluva o výkone správy nebola počas celého obdobia jej platnosti a účinnosti zmenená či doplnená spôsobom dojednaným v Článku IX bod 2 resp. X bod 4 zmluvy, napriek tomu odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa účtoval za výkon správy za roky 2004 - 2008 nad rámec zmluvne dohodnutej povinnosti sumu v celkovej výške 3.963,- Sk (131,54 eur), ktorú právny predchodca navrhovateľa aj plnil. Podľa § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu predstavuje také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je však možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme, čo vzhľadom na dojednaný spôsob zmien a doplnkov zmluvy o výkone správy v zmysle Článku X bod 4 nie je prípad súdenej veci. Ak sa teda odporca stal po uzatvorení zmluvy o výkone správy s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov platcom DPH, mala sa táto skutočnosť - zvýšenie odmeny správcu o DPH premietnuť do zmluvy postupom podľa Článku X bod 4 zmluvy o výkone správy, teda uzavretím dodatku tejto zmluvy obojstranne odsúhlaseným a podpísaným zmluvnými stranami, nebolo možné DPH účtovať bez toho, aby došlo k zmene zmluvy. Rovnaký postup platí aj pri zvýšení odmeny o úroveň inflácie, v zmysle Článku IX bod 2 zmluvy. Ak teda právny predchodca navrhovateľa plnil odporcovi okrem dojednanej odmeny za výkon správy navyše sumu 131,54 eura, predstavuje to plnenie bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodné obohatenie odporcu, ktoré je potrebné v zmysle § 451 ods. 1 O.z. vydať tomu, na úkor - 6 - koho bolo získané. Skutočnosť, že odporca odviedol daň štátu, a v konečnom dôsledku teda k jeho obohateniu nedošlo, ako obrana odporcu neobstojí, keď v momente získania zvýšenej odmeny získal odporca viac, ako podľa zmluvy získať mal, neskoršie použitie takéhoto plnenia odporcom je pre posúdenie vzniku a rozsahu bezdôvodného obohatenia bez právneho významu. Podľa § 107 ods. 1 O.z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 O.z. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna doba nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na - 7 - 5Co 265/2012-282 vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 O.z. V danom prípade bola odmena za správu stanovená výlučne v zmluve o výkone správy, nemôže preto obstáť jej jednostranné zvýšenie zálohovým predpisom. Zvýšenie odmeny či už o DPH alebo z iného dôvodu zo zálohového predpisu nakoniec ani priamo nevyplývalo, o zvýšení odmeny správcu mohol vlastník nebytového priestoru nadobudnúť vedomosť len podrobným prepočtom, na čo skutočne dôvod nebol, vzhľadom na zanedbanú informačnú povinnosť zo strany správcu, resp. povinnosť v zmysle Článku IX bod 2, X bod 4 zmluvy o výkone správy. Rovnako nebolo možné túto skutočnosť zistiť z každoročného vyúčtovania plnení spojených s užívaním nebytového priestoru, keď odmena za správu predstavuje nevyúčtovateľnú položku. Neostalo potom než uzavrieť, že právny predchodca navrhovateľa sa dozvedel o tom, že platil neoprávnene zvýšenú odmenu za správu až momentom, kedy mu odporca oznámil, že „v roku 2004 sa stal platcom DPH a poplatok stúpol o 19%“ (vyjadrenie odporcu v liste zo dňa 16. decembra 2008, bod 17). Navrhovateľ podal návrh na súde prvého stupňa dňa 9. októbra 2009, právo tak bolo uplatnené pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 O.z. Súd prvého stupňa tak skutočne nesprávne okamih, kedy sa predchodca navrhovateľa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel, stotožnil s okamihom, kedy sa tento o tomto len dozvedieť mohol. Objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2 O.z.) pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, ktoré treba z hľadiska premlčania považovať za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, začala plynúť osobitne vždy momentom či dňom získania bezdôvodného obohatenia. Samotné bezdôvodné obohatenie pritom nemožno považovať za iné, ako úmyselne získané odporcom, keď jeho získanie bolo vyvolané s vedomím tohoto, jeho priamym úmyselným konaním, bez opory pre získanie zvýšenej odmeny za výkon správy v zmluve o výkone správy. Bezdôvodné obohatenie získané úmyselne sa premlčí v desaťročnej premlčacej dobe, uplynutiu ktorej rovnako predchádzalo uplatnenie práva na súde. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že právne posúdenie veci súdom prvého stupňa správne nebolo, neostalo potom odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celosti zmeniť (§ 220 O.s.p.) a návrhu navrhovateľa vyhovieť celkom. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia vo veci odvolacím súdom tento rozhodol aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 2 O.s.p.) tak, že v konaní úspešnému - 8 - navrhovateľovi (§ 142 ods. 1 s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.) priznal náhradu trov v prvostupňovom konaní, predstavujúcu odmenu advokáta v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jedenásť úkonov právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ cit. vyhl. (s použitím § 20c cit. vyhl.) - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.10.2009, písomný návrh na začatie konania z 2.10.2009, písomné podanie z 15.12.2009, 29.10.2010, 26.1.2011 a 28.3.2011, účasť na pojednávaní prvostupňového súdu v dňoch 25.10.2010, 10.1.2011, 9.2.2011, 30.3.2011, 9.5.2011, vo výške v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhl. - 16,60 euro, ako aj za päť úkonov právnej služby v zmysle § 14 ods. 5 písm. b/ cit. vyhl. - účasť na pojednávaní bez prejednania veci resp. kde došlo k vyhláseniu rozsudku v dňoch 10.11.2010, 24.11.2010, 26.1.2011, 30.5.2011, 1.6.2011 vo výške štvrtiny základnej sadzby odmeny - 4,15 eur, spolu s DPH vo výške 19 % zo sumy odmeny a náhrad pri úkonoch vykonaných JUDr. Semančíkovou ako platcom DPH v dňoch 1.10.2009, 2.10.2009 a 15.12.2009 (3 x 4,47 euro) a režijným paušálom v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. - 3 x 6,95 euro (2009), 4 x 7,21 euro (2010) a 9 x 7,41 euro (2011), spolu vo výške 333,14 euro. Trovy navrhovateľa v odvolacom konaní predstavujú odmenu advokáta za dva úkony právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. (s použitím § 20c cit. vyhl.) - odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej z 15.6.2011, písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 6.7.2011 a za jeden úkon právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. - účasť na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 19.11.2013, vo výške v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhl. - 16,60 euro, spolu s režijným paušálom 2 x 7,41 euro (2011) a 7,81 euro (2013), spolu teda vo výške 72,43 eur. Náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania spolu vo výške 405,57 euro zaplatí odporca na účet zástupcu navrhovateľa, v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.