Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/404/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203077 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714203077.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne N.F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. R. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. .r o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, o zaplatenie 320,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C 31/2014 -145 zo dňa 04. 03. 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 04. 03. 2015 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť 320,39 € spolu s úrokom omeškania 8,25 % ročne od 28. 02. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd s poukazom na § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) vyhradil na samostatné rozhodnutie (druhý výrok). 1.2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 25. 08. 2008 jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 497,91 €. Z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ a písm. k/ (konečná splatnosť a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s jeho § 4 ods. 3 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná na účet žalobcu uhradila 118,30 €, teda o 320,30 € viac, keďže žalovaný mal nárok len na vrátenie poskytnutej istiny. Domáha sa preto vydania bezdôvodného obohatenia. 1.3. Okresný súd sa v prvom rade zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania s poukazom na § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Subjektívna premlčacia lehota v trvaní dvoch rokov začne plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu aj o tom, kto bezdôvodné obohatenie na jeho úkor získal. Žaloba bola doručená súdu 06. 03. 2014. Dôkazné bremeno na preukázanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nesie žalobkyňa, ktorá uvádzala, že sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného dozvedela v januári 2014 po oslovení svojho právneho zástupcu, čomu predchádzalo odporúčanie jej známej z decembra 2013. Svedkyňa M. U. potvrdila, že jej žalobkyňa telefonovala, že má viac úverov, či jej s tým vie pomôcť. Svedkyňa jej odporučila Združenie HOOS, na ktoré žalobkyni dala kontakt. Mohlo to byť v novembri 2013 pred Vianocami. 1.4. Okresný súd lustráciou v registroch zistil, že žalobkyňa viedla viaceré obdobné spory, pričom prvú žalobu (konanie sp. zn. 13C 127/2013) podala už 31. 07. 2013, z čoho okresný súd vyvodil, že už v uvedenom čase musela mať vedomosti o okolnostiach vzniku bezdôvodného obohatenia z úverových zmlúv uzatvorených s nebankovými subjektami. Z konaní sp. zn. 14C/30/2014 a sp. zn. 17C/120/2014 okresného súdu vyplýva tvrdenie žalobkyne, že sa o okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedela v máji 2013 vyhľadaním informácií na internete. 1.5. Súd tvrdenia žalobkyne o začatí plynutia subjektívnej premlčacej lehoty považoval za nepreukázané. Uviedol, že mohol vychádzať len z predpokladu, že ak žalobkyňa uhradila poslednú splátku dňa 21. 05. 2011, od tohto dňa najskôr mohla plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 21. 05. 2013. Žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. 2.1. Žalobkyňa v odvolaní podanom včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že aj keď mala iné úvery, každú zmluvu je potrebné vyhodnotiť a na základe toho usúdiť, či spĺňa náležitosti právnych predpisov. 2.2. Žalobkyňa ako nie právnicky vzdelaná nevedela posúdiť každú jednotlivú zmluvu a vyvodiť, či je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Každú jednu zmluvu predložila svojmu právnemu zástupcovi, ktorý ju poučil, čo konkrétne v zmluve absentuje a prečo by sa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. V máji 2013 sa žalobkyňa dočítala na internete ohľadom problémov s nebankovkami len všeobecne, bez konkrétnych podrobností, prečo by si mohli spotrebitelia žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. Až po vysvetlení situácie právnym zástupom sa skutočne dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na tvrdenie okresného súdu o tom, že najneskôr od zaplatenia poslednej splátky 21. 05. 2011 mohla plynúť aj subjektívna premlčacia lehota, ak by sa aj žalobkyňa dozvedela o probléme s nebankovkami v máji 2013, neuplynula dvojročná subjektívna lehota, keďže žaloba bola podaná 06. 03 .2014. Je absolútne nelogické vyčkávať od spotrebiteľa podniknutie právnych krokov voči žalovanému, ak by sa o bezdôvodnom obohatení mal dozvedieť už skôr. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku tvrdenia o tom, že sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení skôr ako po konzultácii so svojim právnym zástupcom, spočíva na žalovanom. 2.3. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v celovej výške 33,29 €. 3.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil. 3.2. Žalobkyňa mala v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) preukázať svoje tvrdenie o zachovaní subjektívnej premlčacej lehoty. Vedomosť o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal má oprávnený vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, s ktorých možno usudzovať na vznik bezdôvodného obohatenia na jeho úkor aspoň vo výške umožňujúcej uplatnenie na súde. 3.3. Skutkovou okolnosťou, od ktorej sa odvíja plynutie subjektívnej premlčacej lehoty, je teda zaplatenie splátok úveru. Každá splátka spotrebiteľského úveru sa v zmysle § 103 OZ premlčuje samostatne. Žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie poslednej časti aj každej skôr zaplatenej časti bezdôvodného obohatenia. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania 39,95 €. 4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. 5. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. a) CSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozsudkom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 7. Zmluva o úvere č. XXXXXXX bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako klientkou uzatvorená 25. 02. 2008. Jej predmetom je poskytnutie pôžičky 15.000,- Sk, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 36 mesačných splátkach, každá vo výške 674,- Sk takže celková suma pôžičky je uvedená čiastkou 24 204,- Sk. Z prehľadu splátok pripojeného k žalobe vyplýva, že žalobkyňa naposledy uhradila 124,73 € dňa 21. 05. 2011. Keďže podľa všeobecných obchodných podmienok bola prvá splátka splatná mesiac nasledujúci po uzatvorení zmluvy a splátky boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pri riadnom behu udalostí by nastala splatnosť úveru 25. 03. 2011. 8. Pre vznik bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné naplnenie znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, ktorou je ustanovenie § 451 ods. 1 a 2 OZ. Okrem zisku majetkového prospechu obohateným subjektom (zvýšenie aktív alebo zníženie pasív, prípadne nezmenšenie majetkového stavu, hoci by sa za bežných okolností stalo) je to aj právny dôvod plnenia na jeho strane, ktorý od počiatku neexistoval alebo dodatočne odpadol, alebo plnenie z neplatného právneho úkonu alebo získanie majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov vzniká povinnosť vydať to, o čo sa príjemca plnenia bezdôvodne obohatil tomu, na koho úkor sa obohatil (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 1618/1999). O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého počiatku neexistoval, ale aj vtedy ak dodatočne odpadol. Neplatnosť právneho úkonu môže byť absolútna alebo relatívna (ak bola uplatnená). 9. Okresný súd nezisťoval, či a k naplneniu ktorej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia došlo vzhľadom na zamietnutie žaloby pre premlčanie práva. Premlčanie má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčanie (inveteratio) je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tohto spôsobu obrany má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. 10. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú, v prípade úmyselného obohatenia 10 ročnú. Odlišný a na sebe nezávislý je začiatok, priebeh plynutia aj ich skončenie. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie z neho získané vzniká od samého vzniku právneho úkonu. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť až od okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti (keď prejav oprávneného došiel druhému účastníkovi právneho úkonu). Pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ešte žiaden z účastníkov nezískal bezdôvodné obohatenie, ktoré by bolo možné uplatňovať. 11.1. Objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je v zmysle § 107 OZ trojročná (v prípade úmyselného zavinenia 10 ročná) a počiatok jej plynutia sa určí odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo 3433/2008 zdôrazňuje, že pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať zo skutočnej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou § 107 ods. 1 OZ nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nemožno spájať s okamihom, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, len s okamihom, v ktorom si musela byť vedomá toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedla na účet žalovaného vyššiu čiastku (NS ČR 33 Cdo 222/2012). Nie je významné, či oprávnený subjekt má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť tieto skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva podľa ktorej plnil, je bezúročná a bez poplatkov. 11.2. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa je účastníčkou viacerých obdobných súdnych konaní, ktorých sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Už minimálne vzhľadom na iné súdne konania žalobkyňa musela mať vedomosť o inštitúte bezdôvodného obohatenia, aj o náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následkoch ich nedodržania. Nejde o vedomosť právnej kvalifikácie § 107 OZ, ale znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. 11.3. Bez právneho významu je skutočnosť, že podľa svedeckej výpovede M. U. sa na ňu žalobkyňa so žiadosťou o pomoc obrátila v novembri, resp. decembri 2013. Žalobkyňa sa pri iných obdobných typoch pôžičiek domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od nebankových subjektov žalobami podanými už v máji 2013. Vznik preukázanej vedomosti žalobkyne o tom, že došlo na jej úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia žalovaným nie je možné viazať ani na konzultáciu s jej právnym zástupcom, ktorej výsledkom bolo poskytnutie právneho poučenia (právnej kvalifikácie). Už z toho, že žalobkyňa svedkyňu, alebo právneho zástupcu požiadala o pomoc vidieť, že si musela byť vedomá toho, že bez právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku. Ak by si žalobkyňa bola vedomá správnosti tohto kroku, o priateľskú ani právnu pomoc by nepožiadala. 12. Nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojej vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia, odvolací súd sa stotožnil s okresným súdom v tom, že ak žalobkyňa uhradila poslednú splátku úveru dňa 21. 05. 2011, od tohto dňa začala najskôr plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá potom uplynula 21. 05. 2013. Žalobkyňa už v tento deň (skutkovo) vedela, že žalovaný, s ktorým uzatvorila úverovú zmluvu, je osobou, ktorá sa na jej úkor bezdôvodne obohatila a poznala všetky skutočnosti rozhodné pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola podaná po uplynutí takto zistenej subjektívnej premlčacej lehoty. 13. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 a v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný aj v odvolacom konaní a preto mu vznikol proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 14. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).