Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/102/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615216157 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615216157.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu K. H., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom T. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:35 923 130, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 880,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/389/2015-59 zo dňa 27. júna 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 27.06.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 880,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 26.09.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania 287,69 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Lučenec 52,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že dňa 07.06.2011 žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorá bola schválená vo výške 3.000,- Eur. Celková suma pôžičky, ktorú sa zaviazal žalovaný splácať mesačnými splátkami po 89,35 Eur, bola 5.361,- Eur. Termín konečnej splatnosti je uvedený ako 06/2016, ročná úroková sadzba 29 % a RPMN tiež 29%. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/389/2015-26 zo dňa 04.12.2015 vzniesol námietku premlčania uvedúc, že všetky plnenia prijaté veriteľom sa premlčujú uplynutím troch rokov po ich prijatí. Žalovaný od žalobcu ako dlžníka v období od 20.07.2011 od 19.11.2012 prijal pätnásť mesačných anuitných splátok v celkovej výške 1.340,25 Eur, z ktorých pripadlo na splatný anuitný úrok poskytnutého spotrebiteľského úveru 916,44 Eur. Zdôraznil, že zmluva o pôžičke obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti definované zákonom č. 129/210 Z. z.. Súd prvej inštancie po súdnom prieskume obsahu zmluvy dospel k záveru, že žalovaný vystupoval ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, preto sa ich právny vzťah spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľskom práve. S poukazom na § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 1 ods. 1, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f/, k/ a § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch okresný súd konštatoval, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Mesačná splátka úveru je vyjadrená jednou sumou 89,35 Eur bez špecifikácie na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Neobsahuje ani poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účet jeho splatenia. Okresný súd mal za nepochybné, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť uvedený konkrétnym dňom, nielen uvedením mesiaca v roku. Zistil tiež, že zmluva o poskytnutí pôžičky ako zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o skutočnej výške pôžičky, teda o sume finančných prostriedkov odovzdaných veriteľom dlžníkovi. Obsahuje schválenú výšku pôžičku 3.000,- Eur a celkovú sumu 5.361,- Eur, z ktorých skutočná výška pôžičky nevyplýva. V tejto časti je právny úkon neurčitý a nezrozumiteľný. Zo splátkového kalendára a prehľadu splátok a úhrad mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca uhradil žalovanému najmenej 3.880,54 Eur, hoci mal povinnosť zaplatiť sumu 3.000,- Eur, keďže ide o úver bezúročný a bez poplatkov. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného preto predstavuje suma 880,54 Eur, na vydanie ktorej žalovaného súd prvej inštancie zaviazal s poukazom na § 451 ods. 1, 2 a 456 OZ. K námietke premlčania vznesenej žalovaným okresný súd uviedol, že žalobca sa dozvedel o svojich právach spotrebiteľa na jeseň roku 2015, kedy sa dostal do kontaktu so spotrebiteľským združením, kde mu bola poskytnutá potrebná informácia a následne, asi v lehote 1 až 1,5 mesiaca podal žalobu. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci vzniklo na strane žalovaného úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaný podniká od 25.02. 2005, žalobcovi poskytol pôžičku 07.06.2011. V čase uzavierania zmluvy o pôžičke bol teda žalovaný riadne informovaný o obsahu právnych predpisov upravujúcich poskytovanie spotrebiteľských úverov. Nedostatky obsahových náležitostí zmluvy o poskytnutí pôžičky je potrebné považovať za úmyselné konanie zo strany žalovaného, ktorý pripravil tlačivo na uzavretie zmluvy o poskytnutí pôžičky a v zmluve úmyselne neuviedol podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy požadované zákonom. Žalobca sa na súd obrátil ihneď po získaní vedomostí o vzniku bezdôvodného obohatenia u žalovaného na úkor žalobcu, preto nedošlo k premlčaniu jeho nárokov. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením povinnosti súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, ods. 2 OZ vo výške určenej nariadením č. 87/95 Z. z. . Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie zásadou úspechu podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ OSP“) a žalobcovi úspešnému v konaní priznal náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. 2. Žalovaný v odvolaní, ktoré prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal v zákonnej lehote podľa § 365 ods. 2 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) uviedol, že súd prvej inštancie nedôsledne aplikoval § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve o pôžičke je uvedená výška splátky 89,35 Eur aj počet splátok 60. Termíny splátok do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca sú uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach, z ktorých tiež vyplýva, že splátka je splatná mesiac nasledujúci po uzatvorení zmluvy. Konečná splatnosť úveru je v zmluve o pôžičke uvedená mesiacom a rokom 06/2016. Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase vzniku zmluvného vzťahu nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov. Údaj o RPMN vo výške 29 % sa nachádza v čl. IV zmluvy, kde je uvedená aj celková suma pôžičky 5.361,- Eur. V zmluve je jasne uvedené, že schválená výška pôžičky je 3.000,- Eur a celková výška spotrebiteľského úveru 5.361,- Eur, ktoré boli dojednané slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Celkovú sumu pôžičky predstavuje súčet všetkých splátok, v ktorých je zahrnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky. Citoval body 1.1, 6.1, 6.2, 6.3 a 6.4 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“) uvedúc, že informácie o výške, počte a termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov boli opätovne explicitne uvedené v splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podmienky k zmluve spolu s VOP boli žalobcovi odovzdané pred podpisom zmluvy o pôžičke, mohol si ich pozorne preštudovať a zvážiť, či hodlá vstúpiť so žalovaným do záväzkového vzťahu. Písomná zmluva môže mať neobmedzený počet častí, s ktorými zmluvné strany môžu prejaviť súhlas jedným podpisom. V podmienkach v zmluve, resp. vo VOP sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek účastníka zmluvného vzťahu, z povahy veci nemusia byť dojednané individuálne. Zdôraznil, že kumulatívnou podmienkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/010 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 je okrem absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ a § 10 ods. 1 aj nedostatok písomnej formy právneho úkonu; poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014. Namietol právne posúdenie vznesenej námietky premlčania v zmysle § 107 ods. 2, ods. 3 OZ. Každá splátka spotrebiteľského úveru sa považuje za samostatný peňažný dlh, ktorý sa v zmysle § 103 OZ premlčuje samostatne odo dňa zročnosti jednotlivej (každej splátky) samostatne. Prvá splátka spotrebiteľského úveru sa stala zročnou 20.07.2011, žaloba bola podaná na súde 20.11.2015. Bezdôvodné obohatenie titulom prijatia úroku, ktorý obsahovala každá jednotlivá splátka spotrebiteľského úveru, sa do 19.11.2012 s poukazom na § 107 OZ považuje za premlčané. V prípade posudzovania subjektívnych lehôt na uplatnenie mimozmluvných pohľadávok je nie dôležité, kedy sa oprávnená osoba dozvedela o vzniku nároku, ale kedy sa o ňom dozvedieť mohla. V prejednávanej veci malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia porušením právneho predpisu. V právnom poriadku Slovenskej republiky nikto nemôže tvrdiť, že sa o porušení práva dozvedel až po porade s advokátom, občianskym združením, alebo inou odborne spôsobilejšou osobou. Prezumpcia znalosti práva platí pre všetkých rovnako. Keď žalobca navštívil občianske združenie v roku 2015, nič mu nebránilo navštíviť ho už skôr. Princíp právnej istoty bezprostredne súvisiaci s premlčaním platí aj na ochranu veriteľa. Aj Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 14 Co/ 1128/2014 uviedol, že aplikácia 10 ročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možná s prihliadnutím na plnenia vykonané žalobkyňou, ktorá žiadnym spôsobom nepreukázala úmysel žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa vo vzťahu k plneniu ani jeho existenciu už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Obdobným spôsobom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 13Co/90/2015. Zdôraznil, že podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 67/2011 sa oprávnený o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru) ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantné. Odvolateľ podľa § 365 ods. 2 písm. f/, h/ CSP navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby sám rozhodol o zamietnutí žaloby. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie 21.11.2016 odvolateľ poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2006 C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. c/a Y. H.. 3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol vo vyjadrení k odvolaniu, že východiskom ochrany spotrebiteľa je faktické nerovné postavenie spotrebiteľa k odborne pripravenému dodávateľovi. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je potrebné mať na zreteli aj zásadu poctivosti založenú na princípe dôvery. Žalovaný výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neuviedol prehľadným spôsobom a spotrebiteľ, ktorý sa chcel dozvedieť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musel vychádzať z niekoľkých údajov. Termín splátok je uvedený v rámci Všeobecných obchodných podmienok, nie v samotnej zmluve. Nedostatočné je uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru len uvedením mesiaca a roka, na čo poukázal aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/311/2013 z 08.09.2014, alebo rozsudok KS Banská Bystrici sp. zn. 16Co/315/2012 z 20.12.2012. Zmluva by mala byť pre spotrebiteľa prehľadná a zrozumiteľná. Práva jej účastníkov musia byť vyvážené. Pre to, aby bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov nie je potrebné naplnenie viacerých dôvodov súčasne. Výklad odvolateľa by znamenal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje žiadnu z kľúčových náležitostí by bola bezúročná a bez poplatkov a už len prítomnosť ktorejkoľvek jednej z náležitostí by znamenala, že spotrebiteľský úver nemôže byť vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov. Na to, aby mohol byť spotrebiteľský úver vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. by v prípade správnosti výkladu žalovaného muselo ísť vždy len o zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania podľa § 10 ods. 1 uvedeného zákona. Odmietol aj argumentáciu odvolateľa týkajúcu sa subjektívnej premlčacej doby. Od priemerného spotrebiteľa, ktorý mal k dispozícii zmluvu o spotrebiteľskom úvere a prípadne prehľad jeho čerpaní a úhrad nemožno vyžadovať, aby dokázal takúto zmluvu vyhodnotiť ako bezúročnú a bez poplatkov. Spotrebiteľ vstupuje do záväzkového vzťahu s dodávateľom s určitou dávkou legitímnych očakávaní v tom zmysle, že dodávateľ nebude postupovať spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom. Začiatok plynutia premlčacej doby je závislý vždy od individuálnych okolností každého prípadu zvlášť. Premetom žaloby sú len splátky úveru, ktoré žalobca realizoval pri zachovaní trojročnej objektívnej premlčacej doby. Od spotrebiteľa nemožno objektívne požadovať, aby preukázal úmysel dodávateľa pri poskytnutí spotrebiteľského úveru v prípade aplikácie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby. Na úmysel žalovaného možno usudzovať za použitia pravidiel logického myslenia a správneho uvažovania, a keď tomu nasvedčujú okolnosti konkrétneho prípadu. Rozsudok Súdneho dvora C- 42/15 sa podľa žalobcu nezaoberá náležitosťou „termín konečnej splatnosti“, pričom závery Súdneho dvora obsiahnuté v rozsudku nie sú automaticky použiteľné v každom jednom prípade, pokiaľ zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere neuvádzala obligatórne náležitosti zrozumiteľným spôsobom požadovaným aj čl. 10 ods. 2 Smernice č. 2008/49/ES. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na doterajších tvrdeniach a na podporu svojich tvrdení v prílohe zasiela rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici. 5. Právny zástupca žalobcu vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/404/2015 z 29.12.2016 v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že žalobca uhradil poslednú splátku úveru 25.09.2015, takže subjektívna premlčacia doba začala plynúť najskôr 25.09.2015 a žaloba bola podaná 20.11.2015, teda pri nepremlčaní nároku žalobcu v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Žalovaným predložený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.14Co/1128/2014 z 24.11.2011 je bez vzťahu k prejednávanej veci, pretože najstaršia z úhrad žalobcu, ktoré si uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia je datovaná 16.09.2014, tak že pri zohľadnení podania dátumu žaloby 20.11.2015 nárok žalobcu nie je premlčaný ani sčasti. Žiadna z úhrad žalobcu nie je staršia než 3 roky od podania žaloby na súd. Nárok žalobcu nie je premlčaný ani uplynutím dvojročnej subjektívnej ani trojročnej objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného tvoria úhrady vykonané žalobcom v období od 16.09.2014 do 25.09. 2015. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť v októbri 2015, objektívna premlčacia doba, plynúca samostatne pre jednotlivé úhrady žalobcu zakladajúce bezdôvodné obohatenie, začala plynúť 16.09.2014. 6. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu nereagoval. 7. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho § 470 ods. 1 (prechodné ustanovenie). 8. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 379 písm. a/ CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP). Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu bolo vydané predčasne. Dokazovanie, ktoré je potrebné vykonať, presahuje rámec odvolacieho konania (konanie na odvolacom súde, ktorý rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, nemá nahrádzať konanie na súde prvej inštancie). 9. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatuje, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili zmluvu o poskytnutí pôžičky dňa 07.06.2011. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu jednej strany listiny označenej ako zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX (č.l. 10 súdneho spisu), ktorá mala byť uzatvorená medzi žiadateľom/dlžníkom K. H., nar. XX.XX.XXXX a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Kežmarok (spoločnosť), za ktorú mal konať sprostredkovateľ. Údaje týkajúce sa jeho osoby v časti VI. zmluvy (meno, priezvisko, sídlo - adresa, tel. číslo, IČO, číslo sprostredkovateľa) vyplnené nie sú a tento listinný dôkaz neobsahuje podpis sprostredkovateľa ani podpis dlžníka. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 27.06.2016 (č.l. 48) vyplýva, že okresný súd vykonal dôkaz aj oboznámením obsahom zmluvy zo dňa 07.06.2011, ktorá cit.:“ je stranám sporu známa“. Za zápisnicou o pojednávaní je žurnalizovaná fotokópia zmluvy o poskytnutí pôžičky pozostávajúca z dvoch strán (č.l. 51), z ktorých prvá je totožná s fotokópiou zmluvy pripojenej žalobcom k žalobe(č.l. 10). Rubová strana obsahuje údaj o zhotovení zmluvy v C. 07.06.2011, nečitateľný podpis zástupcu spoločnosti a pečiatku veriteľa. V rubrike podpis klienta je uvedený odkaz: „Viď žiadosť“. V spise je založená fotokópia žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky (č.l. 52), ktorou K. H. nar. XX.XX. XXXX ako držiteľ striebornej L. karty žiada pôžičku 3.000,- Eur na dobu splácania 60 mesiacov, ktorú bude uhrádzať poštovými poukážkami. Odkaz pod čiarou je zhotovený miniatúrnym nečitateľným písmom. Na rubovej strane listiny žiadateľ prehlásil, že podpis žiadosti o pôžičku v časti poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky nahrádza jeho podpis na jemu zaslanej a spoločnosťou potvrdenej zmluve o pôžičke v časti poistenie. Listina bola podpísaná v W. 24.05.2011. 10. Súd prvej inštancie síce skúmal obsah a náležitosti listinného dôkazu pomenovaného zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX z hľadiska spotrebiteľskej právnej úpravy, nezaoberal sa však základnou otázkou, či zmluva vôbec bola uzatvorená, kedy a akou formou (písomne, ústne, konkludentne), ktorá zmluvná strana právny úkon navrhla a ktorá bola akceptantom a ak zmluva vznikla, či spĺňa materiálne aj formálne náležitosti vyžadované pre jej platnosť. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie výsluchom žalobcu a žalovaného, prípadne sprostredkovateľa zmluvy ako svedka zistí okolnosti jej uzatvárania a ustáli, či vôbec zmluva v podobe predloženej v súdnom konaní (č.l. 51) bola platne uzatvorená. Pri posudzovaní predmetu zmluvy, vzhľadom na námietku žalovaného, že zmluva neobsahuje výšku dlhu bude mať okresný súd na zreteli reálny charakter zmluvy o pôžičke. Ak dospeje k záveru, že zmluva bola uzatvorená riadne a platne a ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, alebo spotrebiteľskú zmluvu, podrobí jej obsah súdnemu prieskumu z hľadiska spotrebiteľského práva zohľadniac aj únijné právo vrátane záverov prezentovaných Súdnym dvorom EÚ v rozsudku z 09.11.2016 Home Credit Slovakia, a. s. c/a Y. H. (C-42/15) a vysporiada sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. 11. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Žalobca v odvolaní výslovne nenamietal priznanie trov konania, ani ich výšku žalobcovi, ide však o výrok závislý od výroku vo veci samej, preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti. 12. Výrok o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovanému (druhý výrok) je v napadnutom rozsudku vydaný predčasne, pretože podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení zaplatí žalovaný (pokiaľ nie je od poplatku oslobodený) súdny poplatok alebo jeho časť len v prípade, ak bol poplatník (v prejednávanom spore žalobca) od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel. Pred právoplatným skončením konania nie je možné ustáliť, či žalobe bolo vyhovené a či sú splnené podmienky pre postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia. 13. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa § 396 ods. 3 CSP. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).