Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/534/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213786 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210213786.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: E. J., L. R. XXX, H. J. L., zast. advokátskou kanceláriou AKAK s.r.o., Slowackého 56, Bratislava, proti žalovanej: A.. B. R., L. R. XX, L., zast. advokátkou JUDr. Jankou Hazlingerovou, Čapkova 8, Bratislava, o zaplatenie 182.567 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. apríla 2012, č. k. 7C 108/2010-179, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. apríla 2012, č. k. 7C 108/2010-179, v napadnutej časti, m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 182.566,55 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 4.10.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti o zaplatenie úroku z omeškania od 29.9.2008 do 1.10.2011 konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 2.9.2008 splnomocnila H. F., X.. XX.X.XXXX, L. V. XXXX, R. V., aby ju zastupoval pri všetkých právnych úkonoch spojených s predajom pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, ktoré nadobudla zámennou zmluvou V-862/05 zo dňa 23.6.2005, a to pozemky nachádzajúce sa v kat. ú. K., S. L. - H.. Č.. K.A., S. L. A., B. na Z. Č.. XXXX C. J.. Č.. XXXX/X - záhrady o výmere 119 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). V plnomocenstve boli ďalej vymenované tieto body: 1. dohodnutie zmluvných podmienok pri predaji nehnuteľnosti, 2. dohodnutie kúpnej ceny, 3. podpísanie zmluvy o budúcej zmluve, 4. prevzatie výpisu z listu vlastníctva s vyznačenými akýmikoľvek plombami, 5. prevzatie kúpnej zmluvy s vyznačením povolenia vkladu, 6. podpísanie a podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, 7. zastupovanie vlastníka - v konaní pred správou katastra, 8. prevzatie rozhodnutia správy katastra + prevzatie výpisu z listu vlastníctva, 9. podanie odvolania proti rozhodnutiu správy katastra, vzdanie sa odvolania, 10. prevzatie kúpnej ceny. Dňa 29.9.2008 uzatvorili žalovaná ako predávajúca zastúpená H. F. a žalobca ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 5.500.000,- Sk (182.566,55 eur) splatná v 2 splátkach, prvej vo výške 2.900.000,- Sk (96.262,36 eur), ktorú kupujúci zaplatil v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy splnomocnencovi predávajúcej a druhej vo výške 2.600.000,- Sk (86.304,19 eur), ktorú mal kupujúci uhradiť do 3.10.2008 vložením do depozitu sprostredkovateľa DAM-TRADING s.r.o. s tým, že sprostredkovateľ poukáže túto časť kúpnej ceny, zníženú o sprostredkovaciu províziu vo výške 200.000,- Sk na účet predávajúceho po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva. Vklad vlastníckeho práva žalobcu na základe tejto zmluvy bol povolený dňa 9.10.2008, pod V - 28591/08. Spoločnosť DAM- TRADING s.r.o. dňa 8.10.2008 previedla sumu 2.400.000,- Sk na účet H. F. vedený v Dexia banke, č. ú. 2852497001/5600. Následne na základe protestu Okresnej prokuratúry Bratislava II, podaného na podnet žalovanej, Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu rozhodnutím zo dňa 28.4.2009, č. V-28591/08, potvrdeným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 27.7.2009, č. 92/09- BP, zrušila napadnuté rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 9.10.2008 pod číslom V - 28591/08, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. V súčasnosti je vlastníčkou predmetných nehnuteľností žalovaná. Na základe uvedeného právny zástupca žalobcu vyzval listom zo dňa 1.6.2010 žalovanú na vrátenie žalovanej sumy, s čím však žalovaná nesúhlasila. Žalobca preto listom zo dňa 26.9.2011, doručeným žalovanej dňa 29.9.2011, v súlade s § 517 ods. 1 Obč. zák. odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť, hoci bola k plneniu vyzvaná a vyzval ju, aby mu do 3 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy zaplatila sumu 182.567 eur. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je z prevažnej časti dôvodná. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 182.567 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, konkrétne titulom vrátenia kúpnej ceny, ktorú zaplatil na základe kúpnej zmluvy za predmetné nehnuteľnosti žalovanej, ktorých vlastníkom sa nestal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 29.9.2008 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, pričom kúpnu zmluvu za predávajúcu podpísal H. F.. V konaní nebolo sporné, že žalovaná splnomocnila H. F. na úkony, spojené s predajom týchto nehnuteľností. Sporný však bol rozsah tohto splnomocnenia, a to najmä to, či H. F. bol oprávnený za žalovanú aj uzatvoriť a podpísať kúpnu zmluvu. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že je potrebné odlišovať dohodu o plnej moci ako dvojstranný právny úkon uzatvorený medzi splnomocniteľom a splnomocnencom a plnú moc resp. plnomocenstvo, čo je jednostranný prejav vôle adresovaný tretím osobám, ktorým splnomocniteľ voči nim osvedčuje existenciu a rozsah splnomocnencovho oprávnenia za neho konať. Tretie osoby, pokiaľ neboli prítomné pri uzatváraní dohody o plnej moci medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, sa môžu dozvedieť o rozsahu splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa iba z obsahu plnomocenstva. Pokiaľ žalovaná mala v úmysle splnomocniť H. F. iba na určité právne úkony spojené s predajom nehnuteľnosti, pričom medzi tieto úkony nemalo patriť uzatvorenie a podpísanie kúpnej zmluvy, mala to v záujme právnej istoty tretích osôb, jednoznačne v plnomocenstve vyjadriť. Uviedol, že v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalobca mal vedomosť o procese upravovania rozsahu plnej moci udelenej H. F. a ani o tom, že žalovaná si vymienila podpísanie kúpnej zmluvy. Z obsahu plnomocenstva udeleného žalovanou H. F. dňa 2.9.2008 pritom podľa súdu prvého stupňa vyplýva, že ho splnomocnila, aby ju zatupoval pri všetkých právnych úkonoch spojených s predajom pozemkov v jej výlučnom vlastníctve. Hoci v druhej časti plnomocenstva je vymenovaných 10 konkrétnych úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľnosti, pri absencii akéhokoľvek slova či vety uvádzajúcich tento výpočet právnych úkonov (napr. "a to konkrétne", "a to výlučne", "a to" a pod.) resp. absencie negatívneho vymedzenia úkonu/úkonov, na ktoré H. F. nebol splnomocnený, podľa názoru súdu prvého stupňa, nie je možné z tohto plnomocenstva vyvodiť, že sa jedná o taxatívne vymedzenie právnych úkonov, na ktoré splnomocnený bol. Skôr sa dá vyvodiť, že malo ísť o príkladmý výpočet právnych úkonov. H. F. bol teda podľa tohto plnomocenstva splnomocnený na všetky právne úkony spojené s predajom predmetných nehnuteľností, vrátane podpísania kúpnej zmluvy. K právnemu názoru prokuratúry, či orgánov správy katastra súd prvého stupňa uviedol, že týmito nie je viazaný, a preto sa pri posúdení tejto otázky s nimi nemohol stotožniť. Pokiaľ H. F. teda kúpnu zmluvu zo dňa 29.9.2008 podpísal, konal za žalovanú a z tejto zmluvy vznikli práva a povinnosti priamo žalovanej. Medzi žalovanou a žalobcom tak došlo k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy. Ak by sa aj súd prvého stupňa stotožnil s tvrdením žalovanej, že H. F. nesplnomocnila na podpísanie kúpnej zmluvy, išlo by o prekročenie jeho oprávnenia. Žalovaná v takom prípade, pokiaľ týmto právnym úkonom nechcela byť viazaná, mala bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení dozvedela, oznámiť žalobcovi svoj nesúhlas. V prejednávanej veci sa žalovaná o uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 29.9.2008 dozvedela niekedy koncom roka 2008, dňa 16.1.2009 sa dozvedela, že jej pozemok kúpil žalobca a až dňa 4.2.2009 oznámila žalobcovi svoj nesúhlas. Takýto časový odstup podľa súdu prvého stupňa nemožno považovať za konanie "bez zbytočného odkladu". Preto, aj ak išlo o prekročenie oprávnenia zo strany H.. F., žalovaná svoj nesúhlas žalobcovi neoznámila bez zbytočného odkladu, a teda v zmysle § 33 ods. 1 Obč. zák. platí nevyvrátiteľná domnienka, že prekročenie schválila. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy sú kupujúci aj predávajúci navzájom v postavení veriteľa aj dlžníka. Predávajúci je povinný previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy na kupujúceho a kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca zaplatil celú kúpnu cenu dohodnutú v zmluve H.. F., ktorý bol na to splnomocnený žalovanou (časť v hotovosti do jeho rúk, čo potvrdil H.. F. podpisom zmluvy, a zvyšok prevodom na účet cez sprostredkovateľa, čo bolo preukázané výpisom z účtu). Žalovaná však na žalobcu vlastnícke právo k predmetu zmluvy nepreviedla (resp. bolo prevedené späť na žalovanú). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal právo v súlade s § 517 ods. 1 Obč. zák. odstúpiť od kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa preto považoval odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.9.2011 za platné a v súlade so zákonom. Odstúpením od zmluvy sa kúpna zmluva od začiatku zrušila a v zmysle § 457 Obč. zák. bol každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže žalovaná zostala vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, bola povinná vrátiť žalobcovi celú zaplatenú kúpnu cenu, bez ohľadu na skutočnosť, že kúpna cena bola vyplatená jej splnomocnencovi, ktorý podľa tvrdenia žalovanej jej túto ani sčasti nevyplatil, nakoľko H.. F. pri prevzatí kúpnej ceny konal v mene žalovanej. Vyporiadanie so splnomocnencom je pritom vecou žalovanej, nakoľko ide o ich dvojstranný vzťah. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa zaviazal žalovanú na zaplatenie celej zaplatenej kúpnej ceny 5.500.000,- Sk, t. j. 182.566,55 eur žalobcovi a vo zvyšku v časti žalovanej istiny prevyšujúcej 182.566,55 eur žalobu zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením, súd prvého stupňa priznal žalobcovi v súlade s § 121 ods. 3, § 517 ods. 2, § 563 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. aj úroky z omeškania, a to od 4.10.2011. Pri určení prvého dňa omeškania súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že žalobca v odstúpení od zmluvy, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 29.9.2011, určil žalobkyni lehotu na plnenie tri dni odo dňa jeho doručenia, pričom posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 2.10.2011, a preto jej posledným dňom bol pondelok 3.10.2011. Na základe uvedeného súd prvého stupňa žalobu v časti príslušenstva vo zvyšku (t. j. za obdobie od 2.10.2011 do 3.10.2011) zamietol. V časti o zaplatenie úroku z omeškania od 29.9.2008 do 1.10.2011 súd prvého stupňa konanie zastavil s poukazom na ust. § 96 O.s.p., a to na základe podania žalobcu doručeného súdu prvého stupňa dňa 2.3.2012, ktoré podľa obsahu považoval za čiastočné späťvzatie žaloby v tejto časti. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a podľa obsahu odvolania ním napadla výrok, ktorým jej súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 182.566,55 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 4.10.2011 do zaplatenia. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, tak že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania. Vytýkala súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkaz, na základe ktorého by bolo hodnoverne preukázané, že žalobca zaplatil celú dohodnutú kúpnu cenu, a to v časti 2.900.000,- Sk (96.262,36 eur), ktorú mal zaplatiť pri podpise kúpnej zmluvy do rúk splnomocnenca predávajúceho. Preukázanie zaplatenia celej sumy 5.500.000,- Sk (182.566,55 eur) je pritom dôležitou skutočnosťou z toho hľadiska, že pri takejto výške kúpnej ceny by pozemky boli predané za neprimerane vysokú cenu 34.591,19 Sk/m2 (1.148,21 eur/m2). Zároveň súd prvého stupňa podľa žalovanej na základe zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a to vo vzťahu k platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy, ako aj právu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej, ktorej žalobca žiadne plnenie neposkytol. Namietala, že sa nevysporiadal ani s rozhodnutiami príslušných katastrálnych úradov, ktoré dospeli k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 29.9.2008 je neplatným právnym úkonom. Žalovaná opätovne uviedla, že medzi ňou a žalobcom nikdy nedošlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, pretože kúpnu zmluvu zo dňa 29.9.2008 nikdy nepodpísala. Podpísal ju H. F.Á., a to napriek tomu, že na tento úkon nebol nikdy splnomocnený, pretože v plnej moci zo dňa 2.9.2008 boli taxatívne vymenované jednotlivé úkony, ku ktorým splnomocnený bol. Podotkla, že v pôvodnom návrhu plnomocenstva bolo 15 úkonov, vrátane podpísania kúpnej zmluvy, tento a aj niektoré ďalšie však po porade s právnikom do podpísanej plnej moci nezahrnula. Plná moc zo dňa 2.9.2008 teda nie je generálnou plnou mocou. Ak splnomocnenec podpísal kúpnu zmluvu a na jej základe prevzal kúpnu cenu, konal vo svojom mene, nie v mene žalovanej. Žalovanej teda z predmetnej kúpnej zmluvy nevznikli žiadne práva a ani povinnosti, a preto je nesprávny právny záver žalobcu ako aj súdu prvého stupňa, že si včas a riadne nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z uzavretej kúpnej zmluvy. Právne účinky z tejto zmluvy totiž medzi žalobcom a žalovanou nevznikli. Rovnako neboli splnené ani podmienky ust. § 48 ods. 1, či § 517 ods. 1 Obč. zák. pre odstúpenie od zmluvy, žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie od nej. Kúpnu zmluvu považovala za neplatný právny úkon podľa § 37, § 39 Obč. zák., pretože je uzatvorená v rozpore s ust. Obč. zák. (§ 123, § 124, § 126, § 133 Obč. zák.) i katastrálneho zákona (§ 31). Podotkla, že H. F. bol síce na základe plnej moci oprávnený prevziať kúpnu cenu, avšak stanovenú a dohodnutú iba v platnej kúpnej zmluve. Z neplatnej kúpnej zmluvy nevznikla povinnosť kupujúcemu platiť a predávajúcemu prevziať kúpnu cenu. Ak H. F. prevzal od žalobcu kúpnu cenu na základe neplatnej kúpnej zmluvy, nevznikli z tohto úkonu práva a povinnosti žalovanej. Žalovaná takéto konanie H. F. ani nikdy neschválila, práve naopak, v deň keď zistila, že konal v rozpore s plnou mocou, t. j. dňa 2.2.2009, napadla platnosť kúpnej zmluvy žalobou na súde a podala aj podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu katastra. Súd prvého stupňa sa pritom podľa žalovanej nevysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplývalo, že Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím pod č. V-28591/08 z 8.4.2009 vyhovela protestu prokurátora a svoje pôvodné rozhodnutie o povolení vkladu ako nezákonné zrušila, pretože dospela k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, a preto na jej základe nemohol byť povolený ani vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Tento právny názor správy katastra potvrdil aj Katastrálny úrad Bratislava ako odvolací orgán. Žalovaná mala za to, že povinnosť vrátiť žalobcovi požadovanú sumu jej nevznikla ani podľa § 457 Obč. zák., pretože túto sumu od žalobcu nikdy neprevzala. V dôsledku odovzdania sumy H. F. vznikol záväzkový vzťah iba medzi žalobcom a H. F.. Medzi žalobcom a žalovanou teda nie je daná povinnosť vrátenia si vzájomného plnenia, nakoľko k žiadnemu vzájomnému plneniu medzi nimi nedošlo. Ďalej žalovaná vytýkala súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s jej tvrdením, že nemala vedomosť o sprostredkovaní kúpy a predaja pozemkov realitnou kanceláriou ako ani o samotnom uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2008, pretože o tejto skutočnosti ju neinformoval ani žalobca ako kupujúci a ani H. F., ktorý zmluvu podpísal za predávajúceho. Žalovaná nesúhlasila ani s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy od začiatku, a preto bol podľa § 457 Obč. zák. každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podotkla, že od neplatnej zmluvy nie je možné odstúpiť a neplatnú zmluvu nie je možné zrušiť. Finančné plnenie si žalobca podľa žalovanej môže vymáhať od H. F., ktorému ho aj poskytol, resp. od jeho právnych nástupcov. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca zaplatil prvú časť kúpnej ceny priamo do rúk splnomocneného zástupcu žalovanej p. F., čo tento potvrdil aj svojim podpisom na kúpnej zmluve, ktorá tak predstavuje potvrdenie o úhrade prvej časti kúpnej ceny. Zároveň sa z hľadiska právneho posúdenia veci stotožnil so závermi súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa žalobcu síce plnomocenstvo, ktoré žalovaná udelila p. H. F. vykazuje určité vnútorné rozpory tým, že obsahuje splnomocnenie na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, pričom následne vymenúva v bodoch 1-10 jednotlivé úkony bez určenia vzťahu medzi textom „na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch“ a jednotlivými očíslovanými bodmi, nejde však o také rozpory, ktoré by sa nedali výkladom odstrániť. Zastával názor, že pokiaľ by splnomocnenec p. F. nemal byť splnomocnený na uzavretie kúpnej zmluvy, tak by body 1, 2, 4 - 10 v plnomocenstve nemali žiadne opodstatnenie, pretože tieto úkony sa pri dojednávaní podmienok (okrem bodov 1, 2) nerealizujú. Vo vzťahu k výkladu tohto právneho úkonu poukázal na skutočnosť, že oprávnenie pána F. uzatvoriť zmluvu vyplýva z prvej časti plnomocenstva, pričom táto konštrukcia je formulovaná ako generálna plná moc. Uvedené za zohľadnenia dobromyseľnosti žalobcu nemôže byť na jeho úkor. H. F. konal v mene a na účet žalovanej jednak pri uzatváraní zmluvy, ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil ako platnú, ako aj v jej mene a na jej účet prevzal peňažné prostriedky. Preto podľa žalobcu nie je pravdou, že právny vzťah vznikol medzi žalobcom a H. F., ale tak ako skonštatoval súd prvého stupňa, pán F. pri prevzatí kúpnej ceny konal v mene a na účet žalovanej. Ďalej mal za to, že pokiaľ žalovaná udelila H. F. plnomocenstvo, neobstojí jej argumentácia, že o uzavretí zmluvy nemala vedomosť. Súd prvého stupňa správne aplikoval a aj vyložil ust. § 33 ods. 1 Obč. zák. Žalovaná totiž v priebehu konania nepreukázala, že by žalobcovi oznámila svoj nesúhlas s prekročením plnomocenstva H. F.. Písomnosti nachádzajúce sa v súdom spise podľa žalobcu deklarujú len kroky na jej ochranu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej na pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), zopakoval dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť. V predmetnej právnej veci sa žalobca žalobou podanou na súd prvého stupňa dňa 17.6.2010 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 182.567 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odvodzoval od skutočnosti, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 29.9.2008 vyplatil splnomocnenému zástupcovi žalovanej sumu 5.500.000,- Sk, pričom však vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy, bolo na základe protestu prokurátora opätovne zapísané v prospech predávajúcej - žalovanej a táto nebola ochotná vrátiť žalobcovi kúpnu cenu. Nebolo sporné, že dňa 29.9.2008 bola podpísaná kúpna zmluva, v ktorej bola ako predávajúca uvedená žalovaná a ako kupujúci žalobca a ktorú v mene žalovanej podpísal H. F., V. XXXX, R. V.. Na základe tejto zmluvy mala žalovaná predať žalobcovi predmetné nehnuteľnosti a žalobca mal za kúpu týchto nehnuteľností zaplatiť kúpnu cenu 5.500.000,- Sk (182.566,55 eur). Spornou však bola skutočnosť, či H. F. bol na základe plnomocenstva zo dňa 2.9.2008 oprávnený podpísať túto zmluvu v mene žalovanej. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že splnomocnenec H. F. takéto oprávnenie nemal. Z obsahu plnomocenstva udeleného žalovanou H. F. dňa 2.9.2008 vyplýva, že žalovaná splnomocnila H. F. na všetky právne úkony spojené s predajom predmetných pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, zároveň však v plnomocenstve bolo vymedzených konkrétne 10 úkonov, ktoré splnomocnenec mohol vykonať, a to 1. dohodnutie zmluvných podmienok pri predaji nehnuteľností, 2. dohodnutie kúpnej ceny, 3. podpísanie zmluvy o budúcej zmluve, 4. prevzatie výpisu z listu vlastníctva s vyznačenými akýmikoľvek plombami, 5. prevzatie kúpnej zmluvy s vyznačením povolenia vkladu, 6. podpísanie a podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, 7. zastupovanie vlastníka - v konaní pred správou katastra, 8. prevzatie rozhodnutia správy katastra + prevzatie výpisu z listu vlastníctva, 9. podanie odvolania proti rozhodnutiu správy katastra, vzdanie sa odvolania a 10. prevzatie kúpnej ceny. V udelenom plnomocenstve teda došlo k stretu všeobecného plnomocenstva (na všetky právne úkony spojené s predajom predmetných pozemkov) a špeciálneho plnomocenstva (na 10 konkrétne uvedených právnych úkonov). V takýchto prípadoch v zmysle zásady mandatum speciale derogat generali platí, že ak je všeobecné plnomocenstvo v rozpore so špeciálnym, platí špeciálne plnomocenstvo. V prejednávanej veci teda nemožno prihliadnuť na generálne plnomocenstvo na všetky právne úkony spojené s predajom predmetných pozemkov, ktoré je v rozpore so špeciálnym plnomocenstvom v ňom obsiahnutom, ale je potrebné vychádzať z predpokladu, že splnomocnenec H. F. bol splnomocnený vykonať v mene a na účet žalovanej len taxatívne vymenované právne úkony uvedené v plnomocenstve zo dňa 2.9.2008. Odvolací súd má za to, že vôľa žalovanej nepochybne smerovala k splnomocneniu H. F. len na úkony taxatívne vymenované v plnomocenstve. Uvedené potvrdzuje aj pôvodný návrh plnomocenstva (č. l. 106), podľa ktorého mal byť H. F. splnomocnený aj na podpísanie kúpnej zmluvy, avšak v konečnom plnomocenstve udelenom mu žalovanou bol tento úkon spolu s niektorými ďalšími vypustený. Je pritom nepodstatné, či žalobca mal alebo nemal vedomosť o procese upravovania plnomocenstva. Dôležitý je obsah konečnej verzie plnomocenstva, ktoré žalovaná udelila H. F.. Bolo povinnosťou žalobcu oboznámiť sa pred podpisom kúpnej zmluvy s týmto plnomocenstvom, aby nedošlo k situácii, že kúpnu zmluvu podpíše v mene predávajúcej osoba, ktorá na to nie je oprávnená, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Je na ťarchu žalobcu ako kupujúceho, že sa pred podpisom kúpnej zmluvy dostatočne nepresvedčil o obsahu plnomocenstva resp. o tom, či H. F. bol skutočne oprávnený podpísať kúpnu zmluvu namiesto žalovanej. Pokiaľ tak žalobca neurobil, nemôže mať toto jeho konanie negatívne dôsledky pre žalovanú. Vôľou žalovanej podľa názoru odvolacieho súdu nebolo splnomocniť H. F. aj na podpísanie kúpnej zmluvy v jej mene, a preto ani nebol oprávnený túto zmluvu v jej mene podpísať. Pokiaľ však H. F. napriek tomu kúpnu zmluvu zo dňa 29.9.2008 v mene žalovanej podpísal, prekročil tým svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa (žalovanú) a v zmysle § 33 ods. 2 Obč. zák. je z tohto právneho úkonu zaviazaný sám. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že je potrebné rozlišovať medzi prekročením oprávnenia splnomocnenca vyplývajúceho z plnomocenstva (§ 33 ods. 1 Obč. zák.) a prekročením oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa resp. konaním za iného bez plnomocenstva (§ 33 ods. 2 Obč. zák.). V prejednávanej veci bol H. F. splnomocnený na zastupovanie žalovanej pri niektorých úkonoch súvisiacich s predajom jej nehnuteľností, bol teda pri úkonoch uvedených v plnomocenstve oprávnený konať za žalovanú, avšak nebol oprávnený aj podpísať v jej mene kúpnu zmluvu. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 33 ods. 1 Obč. zák., nakoľko správne mal postupovať podľa § 33 ods. 2 Obč. zák. V prejednávanej veci totiž nejde o prekročenie oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva (§ 33 ods. 1 Obč. zák), ako to posúdil súd prvého stupňa, ale o prekročenie oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa (§ 33 ods. 2 Obč. zák.). Žalovaná teda nemusela bez zbytočného odkladu oznámiť žalobcovi svoj nesúhlas s úkonom splnomocnenca a keď tak neurobila, nenastala ani domnienka, že prekročenie plnomocenstva schválila. V zmysle ust. § 33 ods. 2 Obč. zák. je totiž splnomocnenec z takéhoto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Keďže žalovaná úkon H. F. - podpísanie kúpnej zmluvy v jej mene neschválila a splnenie záväzku (prevedenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu) splnomocnencom nie je možné, pretože predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovanej, žalobca môže v zmysle § 33 ods. 2 druhá veta Obč. zák. požadovať od splnomocnenca resp. jeho právnych nástupcov, náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Odvolací súd zároveň poukazuje na ust. § 34 Obč. zák., v zmysle ktorého medzi podstatné náležitosti právneho úkonu patrí prejav vôle, zameranie tohto prejavu vôle a vznik, zmena alebo zánik tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pre posúdenie, či ide o právny úkon, alebo nie, je potrebné zistiť, či došlo k prejavu vôle, pričom musí existovať jednota vôle a prejavu. Za prejav vôle sa považuje akákoľvek forma jej vonkajšej manifestácie, ktorá je poznateľná inými osobami. Prejavom vôle v zmysle § 34 Obč. zák. môže byť aj podpis konajúcej osoby na zmluve o prevode nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že podpis splnomocnenca na kúpnej zmluve nemožno považovať za konanie v mene predávajúcej - žalovanej (vlastníčky predmetných nehnuteľností). Odvolací súd je na základe uvedeného toho názoru, že kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovanou dňa 29.9.2008 ani nevznikla, nakoľko chýbal prejav vôle žalovanej ako predávajúcej. Keďže vlastnícke právo podľa Občianskeho zákonníka nemožno nadobudnúť od nevlastníka, nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu na základe kúpnej zmluvy podpísanej splnomocnencom H. F.Á., ktorý nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností a ako bolo preukázané, nebol ani oprávnený podpísať kúpnu zmluvu v mene predávajúcej (žalovanej). V dôsledku uvedeného sumu 5.500.000,- Sk (182.566,55 eur), ktorú žalobca mal zaplatiť H. F. v dvoch častiach, nemožno považovať za kúpnu cenu, na prevzatie ktorej bol H. F. splnomocnený žalovanou, plnomocenstvom zo dňa 2.9.2008. Keďže nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou, žalovanej ani nevznikla povinnosť previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu a žalobcovi nevznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu žalovanej, resp. H. F. ako jej splnomocnenému zástupcovi na prevzatie kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca napriek uvedenému zaplatil sumu 5.000.000,- Sk (182.566,55 eur) H. F. a tento túto sumu prevzal, nekonal tak na základe plnomocenstva udeleného žalovanou na prevzatie kúpnej ceny a je z tohto konania zaviazaný sám. Žalobca by sa teda mohol domáhať vydania uvedenej sumy len voči H. F. resp. jeho právnym nástupcom, nie však voči žalovanej. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že právny vzťah vznikol medzi žalobcom a H. F. a nie medzi žalobcom a žalovanou. Z toho vyplýva, že žalovaná nemá pasívnu vecnú legitimáciu v prejednávanej veci. Vecnou legitimáciou sa pritom rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Na základe uvedeného sa odvolací súd nezaoberal ďalšími námietkami účastníkov konania, pretože tieto by vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej nemohli privodiť iné právne posúdenie prejednávanej veci. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 182.566,55 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 4.10.2011 do zaplatenia, zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania od 29.9.2008 do 1.10.2011 zastavené, ako aj v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 224 ods. 4 v spojení s § 151 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.