Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/156/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204012 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211204012.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľa: K. S., G. S. J. Č.. X/X, F., zast. advokátkou JUDr. Janou Hriňovou, Krížna č. 14, Bratislava, proti odporcovi: Johnson & Johnson, spol. s r.o., Karadžičova 12, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou PRK Partners s.r.o., Hurbanovo nám. 3, Bratislava v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 5. 9. 2012, č.k. 45C32/2011 - 228 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 5. 9. 2012, č. k. 45C32/2011-228 p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu dané navrhovateľovi listom zo dňa 9. 12. 2010 je neplatné. Navrhovateľ tiež žiadal, aby súd zaviazal odporcu i na úhradu náhrady mzdy sumou priemerného zárobku navrhovateľa ako i náhrady trov konania. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov a po oboznámení sa s predloženými písomnými listinnými dôkazmi, s poukazom na ustanovenie § 68 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce v spojení ustanovením § 81 Zákonníka práce konštatoval, že dňa 22. 9. 2010 odporca doručil navrhovateľovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b zákonníka práce, keď pracovný pomer mal s navrhovateľom skončiť uplynutím 3 mesačnej výpovednej doby ku dňu 31.12.2010. Počas plynutia tejto výpovednej doby sa však odporca dozvedel o viacerých závažných porušeniach pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa a preto sa rozhodol s navrhovateľom skončiť pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka práce, pričom súd prvého stupňa konštatoval, že odporca ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol zničenie údajov zamestnávateľa, konanie v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, uvádzanie nepravdivých údajov a neospravedlnenú absenciu v práci, vykonávanie konkurenčnej činnosti, porušenie povinnosti vrátiť majetok zamestnávateľa keď každé z týchto konaní malo predstavovať samo o sebe závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré oprávňovalo odporcu okamžite skončiť pracovný pomer. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu dané navrhovateľovi listom zo dňa 9. 12. 2010 si navrhovateľ prevzal dňa 18. 12. 2010. Po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru bol dňa 27. 12. 2010 odporcovi doručený list navrhovateľa zo dňa 22. 12. 2010, v ktorom mu oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal v konaní za preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo k závažnému porušenie pracovnej disciplíny a to najmä zničením údajov odporcu, pričom už samotný tento dôvod odôvodní aplikáciu ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka práce. Uviedol, že navrhovateľ bol povinný z dôvodu skončenia pracovného pomeru vrátiť zverené prostriedky, ako aj prostriedky vytvorené, svojmu zamestnávateľovi do 9. 11 .2010 pričom k odovzdaniu majetku zo strany navrhovateľa odporcovi došlo až dňa 25. 11. 2010. Navrhovateľovi bol zverený služobný počítač, ktorý mal obsahovať dáta, ktoré boli potrebné pre obchodné aktivity na pracovnej pozícii, na ktorej navrhovateľ pracoval. Navrhovateľ počítač síce vrátil, ale svojmu nástupcovi neodovzdal agendu hoci bol o to požiadaný okrem pracovnej agendy boli navrhovateľom zmazané aj dáta v jeho centrálnom internom CDF systéme, ktoré sa nepodarilo obnoviť. Zo záznamov v CDF - systéme je zreteľné, že dáta boli vymazané s kontom, ktoré patrilo navrhovateľovi. Tieto skutočnosti má súd prvého stupňa preukázané najmä svedeckou výpoveďou svedka pána S., ktorý uviedol, že každý zamestnanec pracuje v interných systémoch prostredníctvom svojho konta a toto konto nemôže použiť iný subjekt. Vymazaním údajov došlo k zrušeniu obchodných aktivít, ktoré sa mali realizovať, čím bola spôsobená škoda a odporcovi vznikli takisto ťažkosti s obnovovaním obchodných kontaktov. Bolo zistené, že navrhovateľ vymazal plánované promo akcie dňa 6. 10. 2010 pričom útvary nadväzujúce svojou činnosťou na prácu navrhovateľa nevedeli vo svojej práci pokračovať a promo akcie bolo potrebné na novo vyjednávať. Svedeckou výpoveďou pána S. mal súd za preukázané, že do interných systémov odporcu môžu zamestnanci vykonávať zásahy v interných systémoch len zo svojho konta, nesmú oznamovať svoje heslá iným osobám. Sledovaním pohybu v interných systémoch bolo zistené, že zásahmi v CDF systéme z konta „ pmelo 2“ boli zmazané dôležité údaje odporcu. Súd prvého stupňa konštatoval, že aj keď bol navrhovateľ v rozhodnom období hospitalizovaný, mohol mať prístup ku svojmu počítaču a mohol vykonať zmazanie údajov. Ak prístup k počítaču nemal, porušil povinnosť neoznamovať svoje heslo inej osobe. Odporca zablokoval počítač navrhovateľa až 9. 11. 2011 teda až po dátume zmazania potrebných údajov. Navrhovateľ mal možnosť potrebné dáta zálohovať a teda ak by aj došlo k zmazaniu dát mohol prejaviť ochotu poskytnúť dáta svojmu nástupcovi. Navrhovateľ však pri odovzdávaní majetku odporcovi adekvátne nespolupracoval, vyhýbal sa kontaktom s odporcom a nemal záujem na riadnom odovzdávaní odovzdaní zvereného majetku. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že k vymazaniu dát došlo iným spôsobom, ako to uvádza odporca vo svojich vyjadreniach a ako to vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka S.. Súd prvého stupňa považoval dôvod zničenie údajov zamestnávateľa za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom samotný tento dôvod odôvodňoval okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd tieto dôvody nemal v konaní náležite preukázané a taktiež nebolo preukázané, že išlo o takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by odôvodňovala okamžité skončenie pracovného pomeru. Konanie v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a vykonávanie konkurenčnej činnosti súd prvého stupňa v konaní preukázané nemal, navrhovateľ síce nevedel predložiť originál „súhlasu“ keď predložil len notárom overenú fotokópiu avšak ani odporca jednoznačne nevyvrátil a nepreukázal, že by takýto súhlas nedal. Súd prvého stupňa poukázal na výpoveď svedkyne pani E. ktorá si na podpísanie takéhoto súhlasu nepamätala a tiež poukázal na čestné vyhlásenie F.. D. N. z ktorého vyhlásenia vyplýva, že táto si nie je vedomá toho, že by podpisovala navrhovateľovi súhlas s vykonávaním konkurenčnej činnosti. Naopak svedok vypočutý v konaní a to pán S. uviedol, že bolo bežné že vo firme pracovali pracovníci na živnostenský list a mali aj svoje aktivity živnostenského charakteru tiež uviedol, že navrhovateľ bol predstavený pri jeho nástupe do práce ako živnostník. Uvádzanie nepravdivých údajov a neospravedlnená absencia v práci neboli v konaní na súde prvého stupňa ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru taktiež preukázané, keď odporca nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Predložené listiny podľa súdu prvého stupňa nepreukázali porušenie pracovných povinností zamestnanca. K povinnosti porušeniu povinnosti vrátiť majetok zamestnávateľovi zo strany navrhovateľa vyhodnotil súd ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a tento dôvod sám o sebe nespĺňal intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľ bol v čase od 25. 9. 2010 do 23. 10. 2010 práceneschopný a hospitalizovaný. Tiež skutočnosť, že k odovzdaniu majetku došlo až dňa 25. 11. 2010 súd prvého stupňa nepovažoval za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvého stupňa teda za závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľa považoval zničenie údajov potrebných pre ďalšiu činnosť odporcu, mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa vo výpovednej dobe bolo odôvodnené a spĺňalo všetky hmotnoprávne predpoklady pričom odporca si okamžité skončenie pracovného pomeru uplatnil v rámci subjektívnej objektívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1018,70 eur. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, prostredníctvom právnej zástupkyne a žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, aby určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dáme odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 9. 12. 2010 je neplatné. Zároveň, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku navrhovateľa a zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 1200,06 eur, alternatívne aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie žiadal. Navrhovateľ mal za to, že súd prvého stupňa zle vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zistenia pretože v konaní nebolo preukázané že by navrhovateľ osobne a úmyselne zničil údaje zo služobného počítača a ani to, že vymazal údaje v internom centrálnom systéme zamestnávateľa. Poukázal na okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu ktorý neuvádzal ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutočnosť, že došlo k vymazaniu údajov v internom centrálnom systéme zamestnávateľa, ale iba to, že došlo k vymazaniu údajov v služobnom počítači. Až v rámci súdneho konania odporca uviedol, že okrem údajov v služobnom počítači boli vymazané aj údaje z interného centrálneho systému zamestnávateľa. Uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal z toho, že došlo k vymazaniu údajov v centrálnom informačnom systéme odporcu, pričom v dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca uviedol iba to, že došlo k zničeniu údajov zamestnávateľa zo služobného počítača a preto navrhovateľ považoval všetky tvrdenia odporcu, týkajúce sa vymazania dát z interného centrálneho systému za irelevantné pre súdne konanie. Tento dôvod totiž nebol uvedený ako jeden z dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru a odporca nemôže dôvody pre ktoré okamžite skončil pracovný pomer so zamestnancom dodatočne meniť či dopĺňať. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyložil ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b zákonníka práce pretože, sa obmedzil len na konštatovanie, že už samotné zničenie údajov je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru avšak vôbec nerozlišoval o aké údaje sa jedná. Absentuje rozlišovanie miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, samotné vymazanie údajov z počítača nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Odporca počas celého konania nepreukázal v konaní, kedy došlo k vymazaniu údajov zo služobného počítača a rovnako nepreukázal, že údaje zo služobného počítača skutočne vymazal navrhovateľ. Navrhovateľ uviedol, že v čase keď boli vymazané dáta z centrálneho interného systému bol hospitalizovaný na infekčnej klinike jednotky intenzívnej starostlivosti pričom v tom čase bolo jeho prvoradým záujmom jeho zdravie a nie zničenie údajov odporcu v jeho interných systémoch. Navrhovateľ mal záujem na riadnom odovzdaní vecí a agendy odporcovi , keď na jeho vlastnú žiadosť mu bola ukončená PN, v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu bol opätovne práceneschopný od 23. 11 .2010, pričom v čase práceneschopnosti dňa 25. 11. 2010 odovzdal majetok odporcovi. Navrhovateľ poukázal na rozpor medzi predloženým čestným vyhlásením pána S.. S. a vyjadrenie odporcu, keď v čestnom prehlásení S. uviedol, že dočasne pridelený notebook pána K. S. neobsahoval pri odovzdaní notebooku dňa 25. 11. 2010 v zložke „S. O.“ užívateľove dáta avšak odporca uviedol, že pri preberaní služobného počítača nebol kontrolovaný jeho obsah. Navrhovateľ navyše čestné vyhlásenie predložené odporcom do spisu považoval navrhovateľ za účelovo vyžiadané, poukázal na svedeckú výpoveď S.. S. zo dňa 13. 2. 2012, ktorý mal vypovedať tak, že pri odovzdávaní služobného počítača nebol kontrolovaný jeho obsah ale spravila sa iba záloha celého systému. K samotnému zablokovaniu prístupu navrhovateľa došlo dňa 9. 11. 2010. Teda v čase odovzdania služobného počítača nedošlo k okamžitej kontrole obsahu služobného počítača a preto tvrdenie odporcu, že obsah bol vymazaný navrhovateľom sú nepodložené nepodloženými tvrdeniami. Odporca si zanedbal svoje povinnosti riadne skontrolovať prevzatý služobný počítač, navrhovateľ bol v nevýhode, pretože do služobného počítača v čase odovzdania už prístup nemal, keď dňa 9. 11. 2010 mu bol prístup zablokovaný. V okamžitom skončení pracovného pomeru odporca navyše jednoznačne nešpecifikoval, ktoré údaje potrebné pre jeho činnosť boli zničené a ani neuviedol, v akom rozsahu tieto potrebuje pre jeho činnosť. V konaní nebolo preukázané, že práve navrhovateľ vymazal dokumenty zo služobného počítača. Vymazaním údajov podľa tvrdenia odporcu mala tomuto vzniknúť škoda, avšak odporca voči navrhovateľovi nevzniesol žiadnu požiadavku na náhradu takejto škody. Z príloh, takzvaných „print screen“ obsahu služobného počítača navrhovateľa vôbec nevyplýva, že sa jedná o služobný počítač navrhovateľa a tiež nie je možné z nich jednoznačne identifikovať vymazané údaje a tiež z nich nevyplýva ani to, že k vymazaniu údajov došlo zavineným konaním navrhovateľa. Navrhovateľ mal za to, že zo strany navrhovateľa nedošlo k takému konaniu, ktoré by oprávňovalo zamestnávateľa okamžite ukončiť pracovný pomer so zamestnancom. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal odporcovi náhradu trov konania. Uviedol, že jedno z povinností navrhovateľa v súvislosti so skončením pracovného pomeru na základe výpovede bola povinnosť odovzdať všetky veci, ktoré mu boli zverené odporcom na výkon práce, vrátane služobného počítača, ako aj všetky podklady a dokumentácia ktorá je potrebná pre obchodné aktivity odporcu vykonávané prostredníctvom pracovnej pozície navrhovateľa (pracovná agenda). Navrhovateľ pracovnú agendu v stanovenom termíne neodovzdal, odporca následne zistil, že pracovná agenda neexistuje v služobnom počítači a sú zničené aj údaje v centrálnom informačnom systéme odporcu (CDF systém). Navrhovateľ v priebehu konania nepredložil dôkazy o tom, že pracovnú agendu odovzdal ani netvrdil, že túto agendu odporcovi vrátil. Odporca poukázal na okamžité skončenie pracovného pomeru, z ktorého vyplýva, že odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu, že navrhovateľ vymazal všetky údaje, ktoré súviseli s jeho pracovnými úlohami a aktivitami a teda, že vymazal pracovnú agendu. Navrhovateľ však v odvolaní nesprávne cituje dôvod okamžitého skončenia - vymazanie všetkých údajov v služobnom počítači. Odporca uviedol, že vzhľadom na pracovnú pozíciu navrhovateľa je zrejmé aké údaje, dokumenty a podklady sú potrebné pre jeho prácu u navrhovateľa sú to údaje v takzvanom CDF systéme - internom informačnom systéme odporcu v rámci ktorého zamestnanci odporcu plánujú takzvané promo akcie. Navrhovateľ v konaní dôležitosť týchto údajov po takzvanom CDF systéme nijako nespochybnil ani netvrdil, že pri práci pre odporcu tento interný systém nepoužíval. To znamená, že pre odporcu boli dôležité pre jeho ďalšiu činnosť tak údaje, ktoré navrhovateľ vytváral v rámci svojich pracovných aktivít a mali byť k dispozícii v služobnom počítači, ako aj údaje v interných systémoch odporcu, ktoré navrhovateľ pri svojej práci používal. Odporca mal za to, že formulácia dôvodu okamžitého skončenia vychádza z toho, že navrhovateľ na služobnom počítači vymazal pracovnú agendu, t.j. navrhovateľ príkazmi na služobnom počítači vymazal tak údaje v služobnom počítači (na disku počítača) ako aj údaje, ku ktorým mal prístup zadávaním príkazov na služobnom počítači, čo boli v tomto prípade údaje uložené v takzvanom CDF systéme odporcu. Neobstojí preto argument navrhovateľa v odvolaní podľa ktorého zničenie údajov v internom centrálnom systéme odporcu nebolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nedošlo k rozšíreniu ani k zmene okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca v konaní preukázal, že pracovná agenda bola navrhovateľom zničená a k jej zničeniu došlo prostredníctvom resp. na služobnom počítači navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že k zničeniu údajov došlo iným spôsobom. Odporca zároveň poukázal na zaužívaný zvyk v súvislosti s odovzdávaním pracovnej agendy. V danom prípade však navrhovateľ neodovzdal pracovnú agendu. IT oddelenie preto poskytlo zálohu služobného počítača navrhovateľa, pričom sa zistilo, že táto záloha neobsahuje pracovnú agendu. IT oddelenie sa preto pokúsilo obnoviť pracovnú agendu (tzv. recovery dát), čo sa však nepodarilo. Neobstojí námietka navrhovateľa, že z predložených „print screenov“ nie je preukázané, že ide o údaje na jeho služobnom počítači pretože z print screenov je zjavné, že obsahujú priečinok „M.-V. čo je názov spoločnosti, v ktorej navrhovateľ počas trvania pracovného pomeru u odporcu pôsobil. Možnosť, že by s priečinkom takéhoto označenia pracoval iný zamestnanec odporcu je veľmi nepravdepodobná. Zo svedeckej výpovede pána S. vyplýva, že ani po vykonaní všetkých úkonov na obnove dát, služobný počítač neobsahoval pracovnú agendu. Zároveň odporca uviedol, že k vymazaniu údajov z CDF systému navrhovateľov podľa záznamov došlo dňa 6. 10. 2010, avšak o vymazaní údajov sa odporca dozvedel až v rámci interného vyšetrovania po odovzdaní služobného počítača navrhovateľa, čím došlo k preukázaniu, že k zničeniu údajov v CDF systéme došlo úmyselným konaním navrhovateľa, keď v tomto systéme boli príkazy preukázateľne zadané navrhovateľom (z konta „pmelo2“), ktorý mohol do systému vstúpiť len prostredníctvom svojho služobného počítača, ktorý mal v čase vymazania údajov u seba. Navrhovateľ mal služobný počítač u seba až do 25. 11. 2010, nič na tom nemení ani jeho tvrdenie, že počas práceneschopnosti mal záujem na stabilizácii svojho zdravotného stavu, keď úkony vedúce k mazaniu údajov bol spôsobilý vykonať aj počas pracovnej neschopnosti. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že po odovzdaní počítača navrhovateľom a po zablokovaní jeho prístupu do centrálneho systému mal byť navrhovateľ v nevýhode, pretože napriek snahám odporcu získať zničené údaje, navrhovateľ odporcovi neposkytol súčinnosť, navrhovateľ mal možnosť zálohovať údaje priebežne počas trvalého pracovného pomeru, keď odporca svojim zamestnancom na tieto účely poskytuje externé disky. Obrana navrhovateľa, že ak v odôvodnení rozhodnutia absentuje obsahové rozlíšenie údajov v služobnom počítači a tým absentuje rozlišovanie miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, k tejto námietke odporca uviedol, že navrhovateľ neodovzdal pracovnú agendu spôsobom obvyklým u odporcu, pričom v služobnom počítači sa nenachádzali žiadne údaje týkajúce sa pracovnej činnosti navrhovateľa na základe ktorých by mohol odporca nadviazať v aktivitách navrhovateľa a práve toto konanie navrhovateľa považoval odporca za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Nebolo teda potrebné ďalej venovať pozornosť, ktorý údaj, informácia, či dokument má pre odporcu menší či väčší význam resp. ktoré z týchto navrhovateľ odporcovi neodovzdal. Odporca mal za to, že dôvod okamžitého skončenia bol konkretizovaný dostatočne, keď odporca vytýka navrhovateľovi vymazanie všetkých údajov a vymazanie celej pracovnej agendy. K náhrade škody odporca poukázal na tú skutočnosť, že predmetom konania je otázka, či došlo k platnému skončenia pracovného pomeru navrhovateľa a nie nárok na náhradu škody vzniknutej v dôsledku konania navrhovateľa odporcovi. Táto námietka navrhovateľa je teda predmetné konanie irelevantná. Zároveň odporca poukázal na ďalšie porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, keď navrhovateľ bol povinný odporcovi vrátiť nielen pracovnú agendu, ale aj všetky zariadenia a predmety a k ich odovzdaniu zo strany navrhovateľa došlo oneskorene a aj to len z časti, keď napríklad navrhovateľ neodovzdal vôbec knihu jázd. Úmysel navrhovateľa neplniť túto povinnosť riadne a včas bol teda zrejmý navrhovateľ konal v rozpore oprávnenými záujmami zamestnávateľa, keď vyvíjal podnikateľské aktivity vo vlastnom mene aj voči klientom odporcu (informácie z porád v N. a využil tak podnikateľské kontakty vo svoj prospech s využitím prostriedkov poskytnutých mu na výkon práce odporcom a v pracovnom čase, kedy mal vykonávať prácu pre odporcu. Navrhovateľ teda konal úmyselne v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, keď vykonával inú zárobkovú činnosť bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu a preto aj tento dôvod bol ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ v konaní predložil len overenú kópiu súhlasu pričom odporca v rámci súdneho konania predložil argumenty spochybňujúce autenticitu a platnosť daného súhlasu, keď súhlas zo dňa 12. 1. 2006 bol udelený pre spoločnosť (PREUS GROUP, s.r.o.), ktorá v čase jeho udelenia neexistovala; tiež namietal formálne náležitosti daného súhlasu. Zároveň odporca poukázal na neospravedlnené absencie navrhovateľa v práci, ktorým konaním navrhovateľ úmyselne závažne porušil pracovnú disciplínu, čo oprávňovalo odporcu skončiť s ním pracovný pomer okamžite. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 1 O. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p., v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav správne aplikoval príslušnú hmotnoprávnu normu na zistený skutkový stav a zároveň rozhodnutie vo veci samej je v súlade s ustanoveniami procesného práva. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané navrhovateľovi zo strany odporcu listom zo dňa 9. 12. 2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b zákonníka práce v platnom znení, ktoré navrhovateľ osobne prevzal dňa 18. 12. 2010. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca uviedol zničenie údajov zamestnávateľa, keď navrhovateľ vymazal všetky údaje, ktoré súviseli s jeho pracovnými úlohami a aktivitami, čím porušil povinnosť zakotvenú ustanovením § 81 písm. e Zákonníka práce tým, že zničil dôležité údaje potrebné pre ďalšiu činnosť odporcu tiež, že navrhovateľ konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, keď z interného šetrenia pri obnovovaní vymazaných súborov v dňoch 25. 11. 2010 až 1. 12. 2010 v služobnom počítači navrhovateľa bolo zistené, že súbory obsahujú aj údaje, ktoré sa týkajú súkromných aktivít navrhovateľa nezlučiteľných cieľmi odporcu, ďalej v uvádzaní nepravdivých údajov a neospravedlnená absencia v práci, keď dňa 13. 5. 2010 navrhovateľ v tzv. weekly plane uviedol, že vykonával prácu u odporcu, no v tomto čase sa zúčastnil rokovania v N.O., kde vykonával svoje súkromné aktivity, opäť dňa 20. následne opäť dňa 24. 5. 2010 vykázal navrhovateľ aktivity v prospech spoločnosti Billa a Kaufland, keď sa opäť zúčastnil obchodného stretnutia v Sládkovičove čím porušil základnú povinnosť pracovať zodpovedne a riadne, upravenú v ustanovení § 81 písm. a Zákonníka práce a využívať pracovný čas na prácu, že vykonával konkurenčnú činnosť, keď počas trvania pracovného pomeru s odporcom vykonával aktivity, ktoré mali konkurenčnú povahu voči odporcovi a konal tak v rozpore so záujmami odporcu, tým, že porušil povinnosti vrátiť majetok zamestnávateľa, keď bol povinný vrátiť najneskôr do 9. 11. 2010 odporcovi všetky pracovné pomôcky a nástroje, ktoré sú vo vlastníctve odporcu a ktoré boli navrhovateľovi poskytnuté na výkon práce pričom k odovzdaniu prostriedkov do stanového termínu nedošlo. Následne dňa 25. 11. 2010 odovzdal len časť predmetov, neodovzdal celkovú služobnú emailovú komunikáciu, knihu jázd aktualizované plány aktivít na rok 2010 spoločnosti Billa SR, AHOLD SR, Carrefour SR, Kaufland SR a ďalšie špecifikované v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru, závažné porušenie pracovnej disciplíny a to najmä povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho po skončení pracovného času, povinnosť hospodáriť riadne s prostriedkami, povinnosť chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a povinnosť nekonať v rozpore so záujmami odporcu. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vec správne posúdil po právnej stránke s poukazom na ustanovenie § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v platnom znení, ako aj ustanovenia § 81 Zákonníka práce keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca v zákonom stanovenej lehote podľa ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom, keď na strane navrhovateľa došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a to zničením údajov zamestnávateľa, ktoré súviseli s jeho pracovnými úlohami a aktivitami u odporcu. Zo strany súdu a ani zo strany zo strany odporcu v priebehu prvostupňového konania nešlo o dodatočnú zmenu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru v bode, týkajúceho sa zničenia údajov zamestnávateľa, keďže v priebehu prvostupňového konania bolo preukázané, že navrhovateľ okrem vymazania údajov v služobnom počítači, ktorý skutok súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, navyše navrhovateľ vymazal i dáta z interného centrálneho systému, keď z výpovede svedka S. súd prvého stupňa mal za preukázané, že svedok bol požiadaný o presunutie dát z notebooku navrhovateľa novému užívateľovi a vtedy zistil, že v danej zložke dáta neboli, pričom na predmetný notebook zamestnanca sa vie pripojiť aj cez vzdialené pripojenie, avšak len vtedy pokiaľ zamestnanec spolupracuje má zapnutý počítač, musí byť prihlásený svojim heslom a teda spolupracovať na diaľku telefonicky, aby potvrdil, alebo zamietol žiadosť o pripojenie na jeho počítač. Svedok potvrdil, že navrhovateľovi bolo konto zablokované na serveri až dňa 9. 11. 2010, pričom zároveň potvrdil, že je vylúčené, aby sa iný užívateľ prihlásil pod kontom niekoho iného do počítača, pokiaľ navrhovateľ neprezradil užívateľské heslo. Ak teda súd prvého stupňa v konaní zistil, že okrem vymazania údajov v služobnom počítači došlo navyše k vymazaniu dát z interného informačného systému odporcu pričom na skutok uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru stačilo preukázať len vymazanie údajov zo služobného počítača takéto konanie aj podľa odvolacieho súdu je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Správne i odporca v svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ na príkazmi na služobnom počítači vymazal jednak údaje v služobnom počítači priamo na disku počítača, ale i údaje ku ktorým mal prístup zadávaním príkazov na služobnom počítači čo v danom prípade boli údaje uložené v CDF systéme odporcu, pričom formulácia prvého dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zahŕňa, že navrhovateľ na služobnom počítači vymazal všetky údaje, ktoré súviseli s jeho pracovnými úlohami a aktivitami. K námietke navrhovateľa, že v priebehu konania odporca nepreukázal, kedy malo dôjsť k vymazaniu údajov zo služobného počítača a tiež, že nebolo preukázané, že údaje zo služobného počítača skutočne vymazal navrhovateľ, odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa poukazuje na svedeckú výpoveď svedka S. S. z ktorej jednoznačne vyplýva, že navrhovateľovi bolo zablokované konto na serveri dňa 9. 11. 2010 pričom na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k odovzdaniu majetku a teda aj PC došlo zo strany navrhovateľa až dňa 25. 11. 2010, pričom ak z výpovede svedka S. S. ďalej jednoznačne vyplýva, že je vylúčené aby sa iný užívateľ prihlásil pod kontom niekoho iného do počítača pokiaľ navrhovateľ neprezradil užívateľské heslo. S takto vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že až do 25. 11. 2010 mal navrhovateľ služobný počítač u seba. V priebehu prvostupňového konania z listinného dôkazu predloženého odporcom a to výpisom z CDF systému vyplýva, že okamih vymazania údajov z CDF systému došlo dňa 6. 10. 2010 teda v čase, keď mal navrhovateľ služobný počítač ešte u seba. Správne súd prvého stupňa v odôvodnení poukázal, že zo záznamov z CDF systému je zrejmé, že dáta boli vymazané. Z konta, ktoré patrilo navrhovateľovi. Takýmto vymazaním údajov došlo k zrušeniu obchodných aktivít u odporcu. Odporcovi tým vznikli ťažkosti s tzv. promo akciami, pričom tieto promo akcie bolo potrebné zo strany odporcu na novo vyjednávať. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ v tomto bode neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní na súde prvého stupňa nepreukázal, že potrebné dokumenty odovzdal svojmu nástupcovi, tiež potrebné dáta zo služobného počítača nezálohoval a neprejavil ochotu poskytnúť predmetné dáta svojmu nástupcovi. Pokiaľ súd prvého stupňa ďalšie dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nepovažoval za také porušenie pracovnej disciplíny, ktorá by odôvodňovala okamžité skončenie pracovného pomeru, odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 1 O. s. p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania keď navrhovateľ v svojom odvolaní napádal len dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zničenie údajov zamestnávateľa, k ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, vzhľadom na rozsah vymedzený odvolateľom, ďalšie dôvody nepreskúmaval. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v plnom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci v písomnom vyjadrení si uplatnil trovy odvolacieho konania avšak ich nevyčíslil a preto s poukazom na ustanovenie § ... odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.