Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/646/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211216558 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211216558.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. W. P..B.., W. XX, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri Starej prachárni 13, Bratislava, proti odporcovi: Q. W., nar. XX.X.XXXX, C.P. A. A. XX, A., o zaplatenie 2,65 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 3.10.2012, č.k. 51C/84/2012-52 v časti náhrady trov konania, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 3.10.2012, č.k. 51C/84/2012-52, v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2,65 eur (za neuhradené koncesionárske poplatky) a náhradu trov konania vo výške 2,65 eur právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 2 O.s.p., pretože ide o drobný spor, a navrhovateľom uplatňované trovy právneho zastúpenia prevyšujú návrhom uplatňovanú pohľadávku takmer 50 násobne. Navyše v prípade navrhovateľa ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná nízka náročnosť úkonov, náhrada ktorých je uplatňovaná v rámci trov konania. Preto náhradu trov konania znížil tak, že navrhovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia v sume návrhom uplatňovanej pohľadávky, t.j. v sume 2,65 eur. Keďže navrhovateľ súdny poplatok splatný podaním návrhu na súd neuhradil, a predmetný súdny poplatok v zákonom stanovenej lehote vyrubený nebol (§ 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), súd navrhovateľovi nepriznal ani náhradu iných trov konania, predstavujúcu navrhovateľom uplatňovanú sumu súdneho poplatku 16,60 eur. Proti tomuto rozsudku, v časti náhrady trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ s tým, že rozhodnutie o znížení trov konania považuje za nesprávne. Poukázal na to, že svoj návrh na začatie konania podal v roku 2006, a ak by súd konal riadne a včas, bez zbytočných prieťahov, dospel by k rozhodnutiu ešte v čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri drobných sporoch nebola v právnom poriadku obsiahnutá. Novela O.s.p., ktorá toto oprávnenie súdu zaviedla - zákon č. 384/2008 Z.z., nadobudla účinnosť dňa 15.10.2008. Táto novela však pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu. Aplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p. dochádza k zásahu do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu a na vlastníctvo. Zásah spočíva v tom, že právo navrhovateľa, ktoré si uplatňuje v konaní, nebude možné hájiť prostredníctvom advokáta z dôvodu, že trovy konania neúspešný odporca nebude musieť nahradiť, resp. v tom, že už uhradené sumy za poskytovanie právnych služieb nebude mať nahradené. Priznaná náhrada trov konania nepokrýva náklady na služby advokáta, ktoré poskytol do prijatia novely (2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd). Žiada preto odvolací súd, aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách konania tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 65,19 eur na účet jeho právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu rozsudku v napadnutej časti. V zákonnom ustanovení § 150 ods. 2 O.s.p. je zakotvené moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje trovy konania u úspešného účastníka znížiť alebo mu ich aj vôbec nepriznať. Prichádza do úvahy len pri drobných sporoch, ak sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke. Aký pomer výšky trov konania k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, zákon nestanovuje. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. má odvolací súd za to, že použitie tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v konaní, kde trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka (teda aspoň dvoj a viacnásobne), čo je aj prípad súdenej veci. Preto aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je v danej veci dôvodná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, zhodného s názorom prvostupňového súdu, je použitie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. dôvodné aj vzhľadom na navrhovateľom hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, pričom ide o jednoduché veci, keď skutková stránka veci je štandardná, predmet sporu si po právnej stránke nevyžaduje náročnú prípravu a všetky úkony právnej služby majú povahu tzv. formulárového úkonu, t.j. návrh na začatie konania je vo všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaký a dochádza len k zmene v označení povinnej osoby a výšky poplatku. Poukazovanie navrhovateľa na skutočnosť, že svoj návrh na začatie konania podal už v roku 2006, je právne irelevantný, pretože prvostupňový súd o náhrade trov konania rozhodoval v čase, kedy mu procesný predpis umožňoval znížiť trovy konania úspešného navrhovateľa. Aj v prípade, keby súd konal bez prieťahov, a rozhodol by ešte pred účinnosťou zákona č. 384/2008 Z.z. v prospech navrhovateľa, zastúpeného advokátom, prichádzalo by do úvahy zníženie, prípadne úplné nepriznanie náhrady trov konania, a to postupom podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Nepriznanie, resp. zníženie trov právneho zastúpenia postupom podľa § 150 ods. 2 O.s.p. nezasahuje do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu a na jeho vlastníctvo. Je vždy len na účastníkovi konania, aby v drobných sporoch (v tomto prípade v zjavne stereotypnej agende) vzhľadom na možnosť zníženia, resp. nepriznania neprimerane vysokých trov konania súdom, zvážil potrebu svojho zastupovania v spore advokátom. Aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Pretože odporca návrh na priznanie trov odvolacieho konania nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné