Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/61/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219841 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211219841.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ľudovít Dzielava EPOX, Parková 2450/25, 821 05 Bratislava, IČO: 11 796 782, zast.: G&G IURISCONSULTI, s.r.o., Šancová 48, 811 05 Bratislava, IČO: 35 941 413, proti odporcovi: SB INMART, a.s., Duklianska 21, 085 01 Bardejov, IČO: 31 628 745, zast.: JUDr. Rastislavom Strakom, Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, o návrhu na obnovu konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/201/2011-84 zo dňa 21.03.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/201/2011-84 zo dňa 21.03.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi sumu 314,10 eur titulom náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu odporcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na obnovu konania a druhým výrokom rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy konania odporcovi vo výške 1.255,22 eur. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 228 ods. 1 písm. a), b), § 230 ods. 1 a § 154 ods. 1 O.s.p. a skutočnosti a dôkazy prezentované navrhovateľom vyhodnotil ako neodôvodňujúce povolenie obnovy konania. Návrh na obnovu konania navrhovateľ odôvodnil tým, že má za to, že v priebehu konania na súde prvého stupňa a tiež v priebehu odvolacieho konania neboli vykonané dôkazy, ktoré môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci a tiež možno teraz vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, a tieto môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II je nezrozumiteľné v časti opisujúcej priebeh konania na súde prvého stupňa. Navrhovateľ ďalej v návrhu na obnovu konania uviedol, že v priebehu konania na prvostupňovom súde, rovnako ako i v priebehu odvolacieho konania, nebolo vykonané dokazovanie týkajúce sa vzniku jeho zodpovednosti za vady diela a ani nebolo vykonané dokazovanie ohľadne výšky škody, ktorá mala vzniknúť. Navrhovateľ zdôraznil, že v podanom odvolaní voči rozsudku zo dňa 17.06.2010, č.k. 25Cb/22/2003-145 uviedol, že nárok navrhovateľa uplatňovaný voči nemu ako odporcovi, na zľavu z ceny diela vo výške 9.958,16 eur, považuje za absolútne neprimeraný. Ďalej uviedol, že počas konania na súde prvého stupňa rovnako ako i v odvolaní upozornil súdy na to, že po realizácií diela z jeho strany došlo v sídle navrhovateľa k záplavám a túto poistnú udalosť šetrila aj poisťovňa KOOPERATIVA. Pokiaľ poisťovňa KOOPERATIVA, resp. iná poisťovňa poskytla odporcovi poistné plnenie, jednalo by sa zo strany odporcu o bezdôvodného obohatenie, nakoľko by došlo k duplicitnému plneniu zo strany navrhovateľa. Podstatným pre rozhodnutie súdu bolo zhodnotenie príčinnej súvislosti medzi vznikom vád a záplavami a jednoznačne sa nestotožňuje s konštatovaním odvolacieho súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že odporca (teda v tomto konaní navrhovateľ) mal snahu dobrovoľne vady odstrániť, a teda týmto konaním vady uznáva. Navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu dňa 18.05.2011 list od Obvodného úradu životného prostredia Bardejov zo dňa 07.04.2011 týkajúci sa predmetných záplav. Konajúci súd v odôvodnení vysvetlil procesnoprávnu podstatu návrhu na obnovu konania a zákonom stanovené podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. V danom prípade navrhovateľ uvádzal, že súdy (tak prvostupňový rovnako ako i odvolací) sa nezaoberali otázkou splnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti navrhovateľa za vady na diele ani opodstatnenosťou výšky náhrady škody uplatnenej odporcom (v pôvodnom konaní odporcom). Konajúci súd uviedol, že súdy nemali dôvod skúmať vznik zodpovednosti navrhovateľa za vady na diele a následne teda aj výšku náhrady škody, nakoľko samotný odporca (v tomto konaní navrhovateľ) nespochybňoval vzniknuté vady na diele. Naopak na pojednávaní konanom dňa 20.01.2009 uviedol právny zástupca odporcu (v tomto konaní vystupujúci ako navrhovateľ), že bola medzi ním a navrhovateľom (v tomto konaní v procesnom postavení odporcu) uzatvorená dohoda o tom, že v čase medzi sviatkami má dôjsť k nástupu na odstraňovaní vád. Keďže však do uvedeného termínu nebol dodaný potrebný materiál od distribútora, opravné práce z jeho strany nemohli začať. Na danom pojednávaní navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) a ani jeho právny zástupca žiadnym spôsobom nespochybňovali skutočnosť, že dané vady na diele vznikli. Ohľadom námietky týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/364/2010-168 zo dňa 18.05.2011 súd prvého stupňa konštatoval, že vychádzajúc z princípu prezumpcie správnosti súdneho rozhodnutia, sa takéto rozhodnutie považuje za zákonné a správne, až kým nebude preukázaný opak. Nápravu nesprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu možno dosiahnuť prostredníctvom procesného inštitútu dovolania, avšak súd prvého stupňa nie je príslušný na posudzovanie alebo prehodnocovanie postupu odvolacieho súdu, preto argument o nezrozumiteľnom a nepreskúmateľnom rozhodnutí vydanom Krajským súdom v Bratislave nepovažoval vo vzťahu k návrhu na obnovu konania za právne relevantný. Na záver uviedol, že podanie navrhovateľa zo dňa 10.08.2011 neobsahuje skutočnosti ani dôkazy, ktoré by nemohli byť uplatnené alebo vykonané už v predchádzajúcom konaní. V podaní zo dňa 19.08.2010 označenom ako odvolanie navrhovateľ uvádza, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pričom ďalej uvádza, v čom považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Uvedené skutočnosti ani navrhované dôkazy svojou povahou nespĺňajú podmienky vyžadované § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom opätovne poukázal na ust. § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p.. Namietal, že v priebehu konania na súde prvého stupňa a tiež v priebehu odvolacieho konania neboli vykonané dôkazy, ktoré môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci a tiež možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a tieto môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Upozornil na rozpor v odôvodnení rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/22/2003-145 zo dňa 17.06.2010, kde na jednom mieste súd uviedol, že vec prejednal v neprítomnosti odporcu a na inom mieste zas uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu odporcu. Ďalej odmietol, že by v priebehu konania na prvom stupni alebo v priebehu odvolacieho konania uznal svoju zodpovednosť za vady diela. Navrhovateľova ochota vady diela odstrániť bola snahou o zachovanie dobrých vzťahov s odporcom, ale v žiadnom prípade nebola uznaním navrhovateľovej zodpovednosti za vady diela. Opätovne poukázal na to, že nárok odporcu (v pôvodnom konaní navrhovateľa) na zľavu z ceny diela vo výške 9.958,16 eur považuje za absolútne neprimeraný. Mal za to, že Okresný súd Bratislava II bol povinný v priebehu konania skúmať existenciu predpokladov vzniku navrhovateľovej zodpovednosti za vady diela a vykonať dokazovanie ohľadom výšky škody, ktorá mala údajne odporcovi z titulu vád vzniknúť. Zdôraznil, že súd priznal odporcovi nárok bez vykonania jediného dôkazu preukazujúceho zodpovednostný vzťah navrhovateľa za škodu a tiež bez preukázania výšky požadovanej náhrady škody. Odvolateľ sa ďalej zameral na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/364/2010-168 zo dňa 18.05.2011, a to konkrétne na časť odôvodnenia, v ktorom krajský súd skonštatoval, že neuveril tvrdeniam žalovaného, že vady diela boli zapríčinené záplavovou vodou, nakoľko ak by jeho tvrdenie zodpovedalo skutočnosti, nepochybne by v e-mailovom podaní zo dňa 19.05.2008 nenavrhoval odstránenie vád diela. Podľa názoru odvolateľa je nemysliteľné, aby súd neuveril tvrdeniam navrhovateľa bez vykonania dôkazov preukazujúcich opak. Poukázal na to, že už v pôvodnom konaní oznámil, že odporca (v pôvodnom konaní navrhovateľ) žiadal od poisťovne KOOPERATIVA náhradu škody z titulu vád na diele zhotovenom navrhovateľom (v pôvodnom konaní odporcom), pričom dôvodom mali byť záplavy ako poistná udalosť. Pracovníci poisťovne navrhovateľa (v pôvodnom konaní odporcu) v súvislosti s touto vecou navštívili a zisťovali cenu použitých materiálov. Preto v pôvodnom konaní žiadal, aby súd vykonal dokazovanie pripojením spisu poisťovne KOOPERATIVA, ktorý sám nebol schopný zabezpečiť, a tým došlo k naplnenie predpokladu v ust. § 228 ods. 1 písm. a) a b). Upozornil na to, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, na základe akých vykonaných dôkazov neuveril tvrdeniam žalovaného. Zdôraznil, že súdy sa nezaoberali otázkou splnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za vady na diele, t.j. či za vzniknuté vady diela zodpovedá navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) ako zhotoviteľ diela. Ani jeden súd nevykonal dôkazy v tomto rozsahu napriek tomu, že ich vykonanie navrhoval, nakoľko ich bez súčinnosti súdu nebolo možné vykonať. Za dôvod obnovy konania považoval aj skutočnosť, že súdy sa v pôvodnom konaní vôbec nezaoberali tým, či suma požadovaná odporcom (v pôvodnom konaní navrhovateľom) ako zľava z kúpnej ceny zodpovedá vo výške 9.958,18 eur rozsahu a povahe vád vzniknutých na diele. Súd nevykonal žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda. Hoci prvostupňový súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ani znalecký posudok nezodpovedal na otázku, či odlupovanie laku mohlo byť spôsobené zatopením podlahy a nezaoberá sa ani výškou škody, ktorá mala vzniknúť odporcovi. Do pozornosti súdu dal vyjadrenie dodávateľa materiálu Plexilith zo dňa 31.03.2009. Odvolateľ opätovne zdôraznil skutočnosti ohľadom záplav v sídle odporcu a upozornil na okolnosti týkajúce sa dokladov od poisťovne KOOPERATIVA. Skutočnosť, či poisťovňa poskytla odporcovi poistné plnenie (a ak áno, v akej výške) je podstatná do tej miery, do akej by na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu v dôsledku plnenia od poisťovne a následného duplicitného plnenia zo strany navrhovateľa z titulu výskytu vád na diele v záručnej dobe. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti opakovane uvádzané v priebehu konania navrhovateľom nevzal do úvahy. Na záver poukázal na oznámenie Obvodného úradu životného prostredia Bardejov o zaplavení mesta, ktoré bolo navrhovateľovi doručené až po rozhodnutí súdu prvého stupňa dňa 11.04.2011. Mal za to, že podstatným pre rozhodnutie súdu bolo zhodnotenie príčinnej súvislosti medzi vznikom vád a záplavami, ktoré sa vyskytli v sídle navrhovateľa v priebehu roku 2001. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že obnovu konania povolí a navrhovateľovi prizná náhradu trov konania, prípadne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. K odvolaniu sa vyjadril odporca, v ktorom uviedol, že motiváciou odvolania navrhovateľa je skutočnosť, že voči nemu prebieha exekučné konanie. Ak by bol odporca akceptoval návrh navrhovateľa na prijatie splátkového kalendára, nedošlo by k začatiu konania o povolení obnovy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne a zaviazal navrhovateľa znášať trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie v rozsahu podľa § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ odôvodnil návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 25Cb/22/2003 poukazom na ust. § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p.. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Po preskúmaní dôvodov uvádzaných navrhovateľom v odvolaní ako aj v návrhu na obnovu konania a preštudovaní spisu sp. zn. 25Cb/22/2013 odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď obnovu konania nepovolil, nakoľko skutočnosti a dôkazy uvádzané navrhovateľom, boli súdu známe už v pôvodnom konaní. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2011 zo dňa 11.08.2011, ktorý vysvetľuje obsah vyššie uvedených predpokladov prípustnosti obnovy konania tak, že v oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. l písm. b/ O.s.p.), ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. V zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. najčastejšie pôjde o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré už síce existovali v čase vydania napadnutého rozhodnutia, avšak účastník bez vlastnej viny o nich nemal vedomosť, a preto ich nemohol označiť, resp. predložiť súdu. V zmysle § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. pôjde o možnosť vykonať dôkaz, o ktorom účastník vedel, aj ho označil súdu v pôvodnom konaní, ale tento dôkaz nebolo možné vykonať pre prekážky objektívneho charakteru, resp. nevykonanie dôkazu v pôvodnom konaní mohlo byť do určitej miery spôsobené zavinením účastníka, hoci vo všeobecnosti pôjde o prekážky objektívneho charakteru. V návrhu na obnovu konania a v odvolaní poukázal navrhovateľ na rozpory v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu v pôvodnom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p.. Takisto nemožno ako odôvodňujúci argument prijať tvrdenie odvolateľa, že súdy v pôvodnom konaní neuviedli aké dôkazy vlastne vykonali a aké dôkazy nevykonali. Tieto námietky môžu byť procesnou obranou účastníka konania v prípade riadnych opravných prostriedkov. Prípustnosť obnovy konania má taxatívne vymedzené predpoklady, ktoré reflektujú mimoriadnosť tohto opravného prostriedku. Čo sa týka námietky navrhovateľa vo vzťahu k poistnej udalosti - záplavám a prípadného poistného plnenia zo strany poisťovne, tieto skutočnosti navrhovateľ uvádzal už v pôvodnom konaní a súd sa v pôvodnom konaní s touto otázkou zaoberal. Subjektívny pocit navrhovateľa, že sa súd s uvedeným argumentom nevysporiadal dostatočne, nie je právne relevantným pri rozhodovaní o povolení obnovy konania. Súdu rozhodujúcemu o návrhu na obnovu konania neboli predložené žiadne nové dôkazy ani prezentované nové skutočnosti, ktoré by neodzneli či už pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím súdom v pôvodnom konaní. Ako už uviedol aj súd prvého stupňa nápravu nesprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu možno dosiahnuť prostredníctvom procesného inštitútu dovolania. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením navrhovateľa, že prípustnosť obnovy konania odôvodňuje to, že sa súdy nezaoberali otázkou splnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za vady diela. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že tvrdenie navrhovateľa nie je pravdivé, nakoľko prvostupňový súd v základnom konaní nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom okrem iného bola aj odpoveď znalca, že pri vykonaní diela neboli dodržané technológie aplikácie krycieho laku, čo spôsobilo vytvorenie pórov a jeho odlupovanie sa od základnej vrstvy. V prípade, že navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) nesúhlasil so závermi súdu ohľadom určenia zodpovednosti za vady diela, svoj nesúhlas a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia mohol uplatniť a predložiť už v pôvodnom konaní, nakoľko mu v tom nebránili žiadne prekážky objektívneho charakteru. V prípade, že vykonané znalecké dokazovanie považoval za nedostatočné pre náležité zistenie podstatných skutočností, mal voči znaleckému posudku vzniesť námietky v pôvodnom konaní. Navrhovateľ nepreukázal žiaden z dôvodov uvedených v ust. § 228 ods. 1 O.s.p. Všetky skutočnosti a dôkazy uvedené v návrhu na obnovu konania boli súdom známe už v pôvodnom konaní. Navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, resp. dôkazy, rozhodnutia, ktoré by spĺňali podmienky uvedené v ust. § 228 ods. 1 O.s.p. a odôvodňovali povolenie obnovy konania. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 219 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne. V odvolacom konaní bol odporca úspešný, a preto mu podľa § 224 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov odvolacieho konania. Tieto trovy si vyčíslil vo výške 314,10 eur. Odvolací súd mu ich uznal v plnej výške, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo výške 253,94 eur a režijný paušál vo výške 7,81 eur + 20 % DPH. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.