Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/400/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222580 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211222580.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994, Praha 4, Česká republika, IČO: 25 117 483, zastúpeného : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi : H. O., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. W. XX, U., adresa pre doručovanie : W. XX, U., zastúpeného : JUDr. Jánom Benčurom, advokátom, Záhradnícka 41, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká ul. č. 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1.459,57 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. júla 2012, č. k. 19C/64/2012-172, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania odporcu p o t v r d z u j e. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 51,98 € na účet právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 23,11 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a priznal navrhovateľovi vrátenie súdneho poplatku za návrh v sume 80,87 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, po právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 295,65 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 189,60 €, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.09.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.459,57 € s príslušenstvom titulom vyrovnania záväzkov zo Zmluvy o osobnom úvere č. 23318793 zo dňa 11.07.2007, medzi odporcom a Beneficial Finance a.s., ktoré boli podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2008 postúpené navrhovateľovi. Pred začatím konania vo veci samej, podaním doručeným súdu dňa 18.05.2012 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť a žiadal konanie zastaviť. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.07.2012 navrhovateľ oznámil, že dôvodom späťvzatia návrhu je premlčanie pohľadávky navrhovateľa. Súd prvého stupňa preto konanie podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. zastavil a vrátil navrhovateľovi krátený súdny poplatok v zmysle § 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Pokiaľ ide o náhradu trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi a aj odporcovi priznal uplatnenú náhradu trov konania; Odporca si uplatnil trovy konania a to trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 71,37 € (prevzatie a príprava zastúpenia, odpor), dva úkony podľa § 14/2c, § 10/1 á 35,69 € (odvolanie zo dňa 11.10.2011, vyjadrenie zo dňa 17.04.2012), režijný paušál 3 x 7,41 €, 1 x 7,63 €, spolu s 20% DPH platnou v čase rozhodovania súdu v sume 292,78 €. Hotové výdavky, overenie podpisu odporcu u notára 2,87 €, trovy konania odporcu súd vyčíslil v celkovej sume 295,65 €. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 189,60 €. Uvedené uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ; jeho odvolanie smerovalo proti výrokom o náhrade trov konania, ktorými mu prvostupňový súd uložil povinnosť zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Navrhovateľ sa nestotožnil s rozhodnutím (výrokom) súdu, ktorým súd priznal odporcovi náhradu trov konania za úkon odvolanie zo dňa 11.10.2012 a za úkon vyjadrenie zo dňa 17.04.2012, nakoľko mal za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uvedené odvolanie a vyjadrenie považoval navrhovateľ za nehospodárne a účelové, vynaložené zbytočne. Odvolanie voči výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka navrhovateľ odôvodnil tým, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. S poukazom na ustanovenia § 93, § 142, § 146, § 150 O.s.p. ako aj na cieľ, úlohy a účel Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, navrhovateľ nevidel v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka význam. Spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože v predmetnej veci právny zástupca vedľajšieho účastníka neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Navrhovateľ zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. V svojom odvolaní poukazoval na viaceré rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach, ktoré súčasne predložil súdu ako prílohu spolu s odvolaním. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že odporcovi náhradu trov konania prizná len vo výške 191,94 € (za dva úkony právnej služby, za dva režijné paušály a overenie podpisu) a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania za podané odvolanie vo výške 23,11 € s DPH pozostávajúce z 1 úkonu právnej služby vo výške 13,95 € s DPH a režijného paušálu vo výške 9,16 € s DPH. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,98 €. Zastávajúc názor, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie súdneho konania, odporca považoval výpočet trov právneho zastúpenia za správny. Rozsah vykonaných úkonov považoval za účelný a hospodárny. Vedľajší účastník na strane odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach trov konania vedľajšieho účastníka a trov konania odporcu, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné čo do výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka a nedôvodné čo do výroku o náhrade trov konania odporcu. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, je potrebné otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v prípade, že navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku a len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 O.s.p.) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ svojím písomným podaním doručeným prvostupňovému súd dňa 18.5.2012 (č.l. 67 spisu) zobral späť návrh na začatie konania, z dôvodu premlčania pohľadávky (č.l. 67 spisu) , avšak nie pre správanie sa odporcu, a platí, že sám zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi trovy konania. Pokiaľ ide teda o napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady trov konania odporcu, odvolací súd považuje záver prvostupňového súdu o uložení povinnosti navrhovateľovi zaplatiť odporcovi trovy konania 295,65 € za vecne správny. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zastáva názor, že v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. odporcovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Súd prvého stupňa rozhodol úplne správne, keď priznal odporcovi náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci : 1. prevzatie a príprava zastúpenia (71,37 €), 2. odpor proti platobnému rozkazu doručený súdu dňa 28.09.2011 (71,37 €), 3. odvolanie proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odpor, doručené súdu dňa 11.10.2011 (35,69 €), 4. vyjadrenie zo dňa 17.04.2012, doručené súdu dňa 19.04.2012 (35,69 €). V zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, celková odmena predstavuje sumu 214,12 €, k tomu režijný paušál 3 x 7,41 € a 1 x 7,63 € (t.j. 29,86 €), spolu 243,98 €. Odmena za úkony právnej služby a náhrady bola v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky platnej a účinnej od 1.6.2009 zvýšené o 20 % DPH t.j. o sumu 48,78 € (20% zo sumy 243,98 €), spolu; trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 292,78 € (48,78 € + 243,98 €). Hotové výdavky, overenie podpisu odporcu u notára 2,87 €, trovy konania odporcu predstavujú sumu 295,65 €. Navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal, že úkony právnej služby, za ktoré prvostupňový súd priznal odporcovi náhradu trov konania, konkrétne úkon odvolanie zo dňa 11.10.2012 a úkon vyjadrenie zo dňa 17.04.2012, sú nehospodárne, účelové a vynaložené zbytočne, pričom nejde o trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené námietky navrhovateľa uplatnené v odvolaní nie sú dôvodné, nakoľko trovy právneho zastúpenia za oba sporné úkony predstavujú účelne vynaložené trovy konania. Úkon „odvolanie zo dňa 11.10.2011“ (zrejme omylom súd prvého stupňa uvádza rok 2012 namiesto 2011) predstavuje odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa č.k. 31Ro/1591/2011-34 zo dňa 29.09.2011, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor. Druhý namietaný úkon „vyjadrenie zo dňa 17.04.2012“ predstavuje písomné podanie odporcu, ktorým na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 11.04.2012 oznámil súdom požadovanú informáciu. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania odporcu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ ide o napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, odvolací súd považuje záver prvostupňového súdu o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi za nesprávny, hoci v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. odporcovi a aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Správne mal prvostupňový súd o trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať s odôvodnením, že tieto nespĺňajú podmienku účelnosti nevyhnutnú pre priznanie náhrady trov konania. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí súd vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vznikne právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu účastníkovi. Ako už bolo uvedené vyššie navrhovateľ zavinil zastavenie konania, odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Analogicky podľa § 93 ods. 4 O.s.p. právo na náhradu trov konania vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý do konania vstúpil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.02.2012. Podľa ust. § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, je oprávnený tzn. môže sa dať aj vedľajší účastník v konaní zastupovať advokátom. V prejednávanej veci vedľajšieho účastníka zastupoval advokát na základe plnomocenstva. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že právo vedľajšieho účastníka resp. ústavné právo každého - vrátane vedľajšieho účastníka na právnu pomoc vyplývajúce z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR nepopiera a ani nespochybňuje. Avšak v prípade, že si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, musí počítať aj so vznikom trov, nakoľko advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Preto skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná, sama osebe neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní, a už vôbec to neznamená odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnej právnej veci vedľajší účastník spolu s oznámením o vstupe do konania zároveň požiadal súd prvého stupňa o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a uplatnil si náhradu trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal predmet sporu a len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si v podaní doručenom súdu dňa 20.06.2012 označenom ako „stanovisko vedľajšieho účastníka“ uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia a stanovisko zo dňa 19.06.2012 spolu vo výške 189,60 €. Odvolaciemu súdu však nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje. Podľa odvolacieho súdu len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Vzhľadom na uvedené je potom námietka navrhovateľa uplatnená v odvolaní, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, dôvodná. Rovnako dôvodná je aj odvolacia námietka navrhovateľa, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že cieľom vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS - je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/03, v zmysle ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Preto odvolací súd v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Zároveň je odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako navrhovatelia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní, vyjadrení, stanovísk, ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiam iných krajských súdov, na ktoré navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje, uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom právnom názore, že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené, a preto mu nevzniklo právo na ich náhradu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka nevykazuje známky vecnej správnosti, pretože trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli účelne vynaloženými trovami. Úkony, za ktoré si v konaní uplatnil vedľajší účastník právo na ich náhradu, neboli nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. vedľajší účastník neposkytol odporcovi žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,98 €, ktoré uložil navrhovateľovi s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu dňa 20.08.2012, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 35,69 € a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 43,32 € (35,69 € + 1 x 7,63 € režijný paušál). Táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 8,66 € (43,32 € x 20 % = 8,66 €), t.j. odmena spolu vo výške 51,98 €. Navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, pokiaľ ide o jeho odvolanie voči uzneseniu súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania vedľajšieho účastníka, priznal podľa podaného vyčíslenia náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané odvolanie vo výške 23,11 €, ktoré uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné odvolanie doručené súdu dňa 06.08.2012. Odmena advokáta by za tento úkon právnej služby predstavovala s poukazom na § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 35,69 € a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky sumu 43,32 € (35,69 € + 1 x 7,63 € režijný paušál) a v prípade ak by táto odmena advokáta bola zvýšená aj o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (43,32 € x 20 % = 8,66 €), tak by odmena, na ktorú by navrhovateľovi vznikol nárok predstavovala sumu 51,98 €. Vzhľadom na viazanosť súdu návrhom účastníka konania v zmysle § 151 ods. 2, 153 ods. 2 O.s.p., odvolací súd ale priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania len v uplatnenej výške, t.j. v sume 23,11 €. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.