Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/81/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211223489 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211223489.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: spoločnosť TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: V. L., L.. XX.X.XXXX, J. G. XX, J., zastúpený opatrovníčkou: Dana Patková, tajomníčka Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, advokátska kancelária Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 639,23 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 9.7.2012, č.k. 18C/47/2012-50 v časti náhrady trov konania r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 9.7.2012, č.k. 18C/47/2012-50 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd konanie vo veci zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho späťvzatia navrhovateľom v celom rozsahu.. Navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 31,37, a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi vyplýva, vedľajší účastník si náhradu trov konania uplatnil, ale nevyčíslil, pričom súd ho na vyčíslenie trov ani nevyzýval. Dá sa však predpokladať, že by išlo o trovy právneho zastúpenia, keďže bol zastúpený advokátom. Jedným z predpokladov priznania trov konania úspešnému účastníkovi (aj vedľajšiemu účastníkovi) je účelnosť vynaložených trov konania. Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia vyplývajúce z § 10 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 10 zákona č. l28/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky (<http://www.wix.com/ozhoos/hoos/>), na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Taktiež tomu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych údajov v registri združení za vedľajšieho účastníka je okrem iných oprávnená konať navonok aj I.. W. Š., teda osoba s právnickým vzdelaním. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka prihliadol aj na jeho procesnú aktivitu v tomto konaní. Jediným jeho úkonom v tomto konaní bolo oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka pozostávajúce zo štyroch viet, pričom je zrejmé, že vedľajší účastník nebol pred tým, ako oznámil svoj vstup do konania, oboznámený s vecou a s predmetom konania, o čom svedčí tá skutočnosť, že zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Taktiež z podaní vedľajšieho účastníka nevyplýva, že by tento kontaktoval odporcu a ponúkol mu prípadne pomoc napr. aj pri zastupovaní v tomto konaní, čo patrí do predmetu jeho činnosti. Taktiež fakt, že vedľajší účastník má sídlo v Prešove, jeho advokát v Stropkove, pričom obaja účastníci konania majú sídlo resp. bydlisko v Bratislave, a konanie prebieha na súde v Bratislave, svedčí o tom, že vstup vedľajšieho účastníka bol len formálnou záležitosťou, pretože profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa sídli aj v Bratislave. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník podaním z 8.8.2012. Namietol, že uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalobca berie hromadne späť žaloby v premlčaných právnych veciach, do ktorých vstúpilo združenie na ochranu spotrebiteľa. Už samotný vstup vedľajšieho účastníka konania pôsobil na navrhovateľa odradzujúco a vzal svoj návrh späť. Aj on sa dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou, hoci vzhľadom na rozsiahlosť agendy by si mohol zriadiť vlastné právne oddelenie. Súd by mal vychádzať zo Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a podporovať účinnú ochranu spotrebiteľov tým, že prizná profesijnému združeniu náhradu trov konania. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, a Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý sa nemohol dať zastúpiť advokátom. Vedľajší účastník vstúpil asi do 13 000 spotrebiteľských konaní, pričom Ministerstvo hospodárstva SR podľa zák. č. 250/2007Z.z. mu schválilo finančnú podporu 4 000,- Eur, ktoré pri objeme jeho agendy nepokrýva ani poštovné. Skutočným dôvodom späťvzatia žaloby bol práve vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý je rovnocenným partnerom navrhovateľovi. Je nedôležité, že aj v Bratislave je obdobná profesijná organizácia. Súdom spomínaná organizácia do tohto konania nevstúpila a nevyvinula dostatočný tlak na dodávateľa vziať späť premlčaný nárok. Keďže im súd nedoručil návrh a prílohy, neumožnil im realizáciu ich procesných práv. Preto si uplatňuje trovy len za prevzatie veci. Tento úkon zahŕňa zisťovanie spotrebiteľských vecí na súdoch, žiadosti o poskytnutie informácií potrebných na vstup do konania, administráciu týchto úkonov, a prípravu až po podanie kvalifikovaného vyjadrenia k veci. Je nepredstaviteľné, aby združenie kontaktovalo spotrebiteľa, pretože by to bolo neefektívne vzhľadom na enormné množstvo spotrebiteľských vecí. Podľa zákona o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka súd rozhoduje len na návrh, teda na základe námietky účastníkov. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že jeho vstup do konania bol len formálny. Vedľajší účastník ako nezisková organizácia, nedisponuje pracovníkmi, technickým zariadením, ani materiálnym zabezpečením, aby mohla zabezpečovať potrebný právny servis na desiatkach súdov inak ako prostredníctvom advokátskych kancelárií. Argumentoval aj princípom „rovnosti zbraní“, kedy aj v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdom. Vedľajší účastník je občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva a právo na zástupcu má prinajmenšom z rovnakých dôvodov ako navrhovateľ, ktorý ho masovo využíva v typovo rovnakých desiatkach tisícov sporov. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa posilňuje postavenie odporcu - spotrebiteľa v konaní, ktorý je často sám o sebe pasívny a nedokáže sa účinne brániť. Svojou činnosťou preto vedľajší účastník napĺňa ciele politiky Európskej únie a najmä snahu o podporu záujmov spotrebiteľov a zabezpečenie vysokej úrovne ich ochrany. Pri napĺňaní týchto cieľov je odkázaný na právne služby. Podľa vedľajšieho účastníka, práve rozhodovanie súdov v otázke priznávania nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi ako právnickej osobe založenej za účelom ochrany spotrebiteľa, môže prispieť k znižovaniu spotrebiteľskej agendy na súdoch. Ak by na strane spotrebiteľa vystupovalo združenie zastúpené advokátom, dodávatelia by prestali podávať návrhy, domáhajúce sa premlčaného nároku, pretože by boli následne povinní nahradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Napadnuté rozhodnutie o nepriznaní trov konania vedľajšieho účastníka je podľa názoru vedľajšieho účastníka v rozpore s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s jeho argumentmi, navrhol odvolaciemu súdu, aby prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, pričom navrhol aj znenie konkrétnych otázok. Žiadal preto zmenu napadnutého uznesenia a priznanie náhrady trov prvostupňového konania v čiastke 58,96 Eur a odvolacieho konania v čiastke 34,06 Eur. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 31.8.2012. Stotožnil sa napadnutým uznesením, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje navrhovateľ za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Zo samej podstaty existencie vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré sa stotožnili s týmto právnym názorom. Taktiež nepovažuje účelné a dôvodné položenie prejudiciálnej otázky SD EU, pretože to patrí do právomoci vnútroštátneho súdu. Navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 34,06 Eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a po vyhodnotení odvolacích námietok dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Je nesporné, že podľa § 93 ods. 2 a 3 O.s.p., združenie môže do konania ako vedľajší účastník vstúpiť aj z vlastného podnetu. Je však tiež podľa rozhodovacej praxe súdov a názorov prezentovaných v odbornej právnickej literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010) predpokladom účasti vedľajšieho účastníka v konaní okrem iných podmienok aj súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ust. § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p.. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať hlavnému účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci tak môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania (uzn. NS SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012). V danom prípade vedľajší účastník oznámil z vlastného podnetu vstup do konania na strane odporcu podaním zo dňa 24.2.2012. K oznámeniu doložil všeobecnú plnú moc pre právneho zástupcu bez špecifikácie účastníkov a označenia sporu. Súčasne požiadal súd o zaslanie návrhu na začatie konania a jeho príloh, a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Súd výzvou z 31.5.2012 požiadal obidvoch účastníkov, aby sa vyjadrili, či majú voči vstupu vedľajšieho účastníka námietky. Odporca sa k vstupu nevyjadril. Navrhovateľ podaním zo dňa 25.6.2012 vzal návrh späť v celom rozsahu a súčasne sa vyjadril k neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, a navrhol, aby mu súd podľa § 150 O.s.p. náhradu trov nepriznal. Odvolací súd v rozsahu odvolacích námietok vedľajšieho účastníka preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil trovy konania vedľajšieho účastníka za neúčelne vynaložené. Napriek principiálne nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, nemožno o tejto otázke rozhodnúť bez aplikácie aj ďalších zákonných princípov a podmienok priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník (aj vedľajší účastník) domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. V danom prípade okrem oznámenia vstupu do konania vedľajší účastník neurobil žiaden úkon v prospech odporcu. Právny zástupca, ktorý v mene vedľajšieho účastníka tento vstup súdu oznámil, reálne ešte ani nemohol prevziať zastupovanie v tomto konaní. V podaní, ktorým oznamoval vstup do konania, požiadal súd o zaslanie návrhu na začatie konania aj s prílohami. Predmet konania mu tak zjavne nebol známy. Odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, že prevzatie veci a príprava zastupovania v konaní je dôležitý úkon, avšak len za predpokladu, že tento úkon reálne zahŕňa oboznámenie sa právneho zástupcu s právnym problémom klienta, urobí analýzu jeho postavenia z hľadiska úspechu v konaní a zrealizuje poradu s klientom. V danom prípade takáto situácia bez akýchkoľvek pochýb vzhľadom na vyššie uvedené nenastala. Z týchto dôvodov sú pochybnosti súdu, či vedľajšiemu účastníkovi vôbec vznikli nejaké trovy v spojení s právnym zastúpením v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.. Ak by mu aj trovy vznikli, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že by nešlo o účelne vynaložené trovy. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde (v danom prípade chrániť záujmy odporcu). Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka právnickej osoby, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom, na základe ktorého môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že minimálne základné posúdenie podstatných otázok, vrátane premlčania, by malo združenie zvládnuť aj samo, nakoľko v opačnom prípade môžu vzniknúť pochybnosti o samotnej opodstatnenosti jeho existencie. K návrhu vedľajšieho účastníka, aby odvolací súd požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke, odvolací súd uvádza, že nie je pre súd záväzný v tom zmysle, že by bol povinný z iniciácie účastníka konania konanie prerušiť a požiadať o rozhodnutie o predbežnej otázke. To, či súd podá návrh na Súdny dvor Európskych spoločenstiev závisí od úvahy súdu, či navrhovaná otázka súvisí s okolnosťami, ktoré môžu viesť k vzniku pochybností o správnom výklade a aplikácii komunitárneho práva. Keďže odvolací súd nedospel k takému záveru, nie je potrebné ani realizovať postup v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi za vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods. 1O.s.p.. Navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, si v písomnom vyjadrení k odvolaniu uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 34,06 Eur za toto vyjadrenie. Odvolací súd pri rozhodovaní o uplatnených trovách odvolacieho konania vyhodnotil dôvody osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Navrhovateľ sa k otázke náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vyjadril už vo svojom písomnom podaní z 31.8.2012, v ktorom zároveň zobral svoju žalobu späť. Pokiaľ sa teda navrhovateľ po tom, čo mu súd prvého stupňa zaslal odvolanie vedľajšieho účastníka na vedomie, opätovne a obsahovo zhodne vyjadril k tejto otázke, bolo by neprimerané a nespravodlivé, aby bol za takýto úkon ich náhradou zaviazaný vedľajší účastník, vystupujúci ako ochranca spotrebiteľa, ktorý „slabšej strane v spore“ poskytuje právnu pomoc. Z tohto dôvodu odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania považuje za plne dôvodnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.