Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/346/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211226696 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211226696.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľky: Y.. H. A., W.. XX.X.XXXX, F. F., C. XXXX/XX, zast. advokátom JUDr. Štefanom Brunovským, AK Podháj 41, Bratislava proti odporcovi: ASTER, spol. s r.o., Mramorová 4, Bratislava, IČO: 31 319 807, zast. Legal Cartel s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, v konaní o zaplatenie 89,62 eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24.5.2012, č.k. 19C 41/2012-59 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24.5.2012, č.k. 19C 41/2012-59 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia z odvolacieho konania vo výške 24,23 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 89,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 15.9.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 72,25 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka si uplatňuje žalovanú sumu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca získal na základe plnenia bez právneho dôvodu. Uviedla, že potom, ako v konaní 26Ro 2177/2009 jej bol doručený platobný rozkaz zo dňa 17.9.2009, v ktorom jej bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 89,62 eur a 7 % úrok a trovy konania, tiež trovy právneho zastúpenia, navrhovateľka uhradila istinu 89,62 eur a to 14.10.2009 vkladom v hotovosti na účet odporcu, ktorý bol v predchádzajúcom konaní v postavení navrhovateľa. Navyše v podanom odpore navrhla súdu konanie zastaviť, keďže istina už bola uhradená a v prípade, ak by súd toto neakceptoval, podala súčasne voči platobnému rozkazu odpor, za ktorý uhradila súdny poplatok 16,50 eur na výzvu súdu. Následne rozsudkom súdu prvého stupňa pod sp. zn. 39C 360/2009-44, zo dňa 13.8.2010 bolo konanie zastavené a vo zvyšku, t.j. príslušenstva bol návrh zamietnutý. Po podaní odvolania zo strany odporcu - v tom čase navrhovateľ, odvolací súd rozsudkom zo dňa 10.5.2011, pod č.k. 7Co 447/2010-72 v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti potvrdil a zároveň odmietol odvolanie proti zastavujúcej časti. Odporca navrhovateľke uhradil s právoplatným rozsudkom súdu prvého stupňa sumu 16,50 eur z titulu súdneho poplatku za podaný odpor. Navrhovateľka uviedla, že súdy vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že navrhovateľka nemala k odporcovi žiaden vzťah ani verejnoprávny ani súkromnoprávny, nebola povinná odporcovi uhradiť žalovanú sumu a preto z jeho strany sa jedná o bezdôvodné obohatenie, keď išlo o plnenie bez právneho dôvodu ako aj z neplatného právneho úkonu, nakoľko zmluva o výkone odťahovej služby uzavretá medzi správcom cestnej komunikácie spoločnosťou Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s. a odporcom, je neplatná. V odôvodnení ďalej bolo konštatované, že letisko ako správca komunikácie nebol oprávnený uzatvoriť zmluvu s odporcom na faktický výkon odťahovania motorových vozidiel a už vôbec nebol oprávnený previesť na odporcu právo na vymáhanie nákladov spojených s odťahovaním motorových vozidiel, tvoriacich prekážku cestnej premávky. Vzhľadom k tomu, že sa odporca obohatil na úkor navrhovateľky, táto žiadala o vrátenie ňou zaplatenej sumy s úrokom z omeškania 9 % ročne od 15.9.2009, keďže jej plnenie odporca prijal dňa 14.10.2009. Odporca k predmetnej veci vzniesol námietku premlčania nároku z dôvodu, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Mal za to, že navrhovateľka uhradila žalovanú sumu 14.10.2009, kedy mala možnosť sa dozvedieť, že sa bezdôvodne na nej obohatil odporca, od tohto dňa začala plynúť navrhovateľke dvojročná subjektívna premlčacia doba. Svoj návrh zo dňa 24.10.2011, podala na súd až 8.11.2011. Súd prvého stupňa ďalej poukázal po vykonaní dokazovania, na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 13.8.2010 pod č.k. 39C 360/2009-44, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 7Co 447/2010-72, zo dňa 10.5.2011, zároveň mal za preukázané, že z vyššie uvedených rozhodnutí bola jednoznačne potvrdená skutočnosť, že odtiahnutie motorového vozidla bolo protiprávne, keďže správca komunikácie priamo v zmluve previedol pohľadávky na úhradu nákladov vzniknutých pri odstraňovaní prekážky v premávke voči prevádzkovateľom, ktoré v tejto súvislosti vznikli resp. vzniknú. Mal za to, že prevádzkovateľ vozidla je zo zákona len vo vzťahu k správcovi cesty, alebo k nim zriadenej organizácii na odťah vozidiel. Nakoľko je súd právnym názorom týchto súdov viazaný, pretože sa vzťahujú na konkrétnu situáciu odťahu motorového vozidla a tiež, že navrhovateľka už odporcovi uhradila za odťah vozidla sumu 89,62 eur, pričom až po právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. dňa 8.7.2011 sa dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany odporcu. Súd prvého stupňa námietku premlčania zo strany odporcu považoval za irelevantnú, keď mal súd za to, že k premlčaniu ani v subjektívnej dvojročnej ani v trojročnej objektívnej lehote nedošlo a návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. O úrokoch z omeškania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods.2 Obč. zák., v spojení s nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a priznal i úrok z omeškania 9 % ročne od 15.1.2009 od nasledujúceho dňa po tejto úhrade. O trovách prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa zamietne a zaviaže ho zaplatiť odporcovi trovy prvostupňového i odvolacieho konania. Poukázal na ust. § 100 Občianskeho zákonníka a ust. § 107 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho obohatil. Uviedol, že pohľadávka je premlčaná, lebo navrhovateľka uhradila sumu 89,62 eur dňa 14.10.2009, kedy mala možnosť sa dozvedieť, že došlo na jej úkor k bezdôvodnému obohateniu a že sa bezdôvodne obohatil práve odporca. Nie je správny názor súdu prvého stupňa, že k začatiu plynutia premlčacej lehoty došlo až právoplatnosťou rozsudku súdu prvého stupňa t.j. 8.7.2011. Ak navrhovateľka podala návrh dňa 24.10.2011, jej pohľadávka je premlčaná. K stanovisku súdu prvého stupňa, že odtiahnutie motorového vozidla odporcom bolo protiprávne, poukázal na ust. § 124 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z., v zmysle ktorého (§ 124 ods. 6 písm. a) citovaného zákona) všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla. Mal za to, že odstraňovanie prekážky cestnej premávky je vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou zákon č. 71/1969 Zb. o správnom konaní jednoznačne je, a preto predmetná činnosť môže byť upravená v zmysle súkromnoprávnej normy. Mal za to, že je na správcovi komunikácie, akou formou v zmysle súkromnoprávnych noriem či už podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka si upraví zmluvné vzťahy s iným subjektom, samozrejme v súlade s právnym poriadkom SR. Uviedol, že odťah motorového vozidla vykonal odporca na základe zmluvy o výkone odťahovej služby uzatvorenej dňa 1.2.2006 medzi obchodnou spoločnosťou Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s. ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou ASTER spol. s r.o., Mramorová č.4, Bratislava ako príkazníkom. Takáto zmluva o výkone odťahov motorového vozidla neodporuje § 40 zák. č. 315/1996 Z.z., je platná a preto spoločnosť ASTER v zmysle tejto zmluvy bola oprávnená vykonať odťah motorového vozidla. Zároveň poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.2.2008, č.k. 3.ÚS 300/07, v ktorom bolo ústavným súdom konštatované, že právo ASTER, spol. s r.o. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 486/05-69 bolo porušené. V odôvodnení nálezu ústavný súd vyslovil, že ani zo zákona č. 315/1996 Z.z. ale ani zo zákona č. 135/1961 Zb. nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol takúto zmluvu uzavrieť. Tiež poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 318/03-88, keď i v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu bolo konštatované, že odporca na základe zmluvy realizoval len technické zabezpečenie odťahu vozidla, nešlo o prenesenie právomoci zo správcu komunikácie na odporcu, pričom samotná zmluva nie je v rozpore s citovanými zákonmi ani ho neobchádza, preto ju nemožno považovať za neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zák. Vzhľadom na existenciu, ako aj platnosť zmluvy o výkone odťahovej služby v danom prípade odporca nezískal majetkový prospech plnením navrhovateľa bez právneho dôvodu, rovnako ako nezískal majetkový prospech z neplatného právneho úkonu a teda nedošlo k jeho bezdôvodnému obohateniu. Naopak zo strany navrhovateľa nedošlo k uhradeniu predmetných pohľadávok odporcu, odporca by plnil za navrhovateľa, to čo mal plniť v zmysle § 40 ods. 1 a 4 sám navrhovateľ. Zároveň si odporca uplatňoval i trovy právneho zastúpenia a to trovy prvostupňového konania, ako aj trovy odvolacieho konania. K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že k premlčaniu jej pohľadávky nedošlo, pretože premlčacia lehota uplynie 7. júla 2013 resp. 7. júla 2014. Mala za to, že zmluva o odťahovaní motorových vozidiel je neplatná a to minimálne v časti týkajúcej sa vymáhania pohľadávok súvisiacich s odtiahnutím motorových vozidiel. Uviedla, že pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodný deň, keď sa navrhovateľka mohla objektívne dozvedieť, že na jej úkor sa iná osoba obohatila. Z tohto správneho predpokladu urobil odporca záver, že takým dňom bol 14. október 2009, kedy navrhovateľka sumu 89,62 eur zaplatila. Ak by bola takáto úvaha odporcu pripustená, museli by všetci zúčastnení podať ešte počas súdneho sporu v súvislosti s uhradenou sumou návrh na vrátenie bezdôvodného obohatenia, aby im neuplynula premlčacia lehota počas trvania súdneho sporu, ktorý súvisel s uhradenou sumou. Súdy by následne museli takéto návrhy odmietnuť, pretože ešte nebolo v konaní, ktorý sa týkal uhradenej sumy, objektívne preukázané, či došlo k bezdôvodnému obohateniu alebo nie. Takáto úvaha odporuje logike. Preto sa navrhovateľka objektívne mohla dozvedieť, že ide o bezdôvodné obohatenie až v deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.7.2011. Na základe tohto uplynie dvojročná subjektívna lehota dňa 7.júla 2013 a trojročná objektívna dňa 7. júla 2014. Navrhovateľka sa do právoplatného skončenia sporu nemohla objektívne dozvedieť, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie zo strany odporcu, o tom, že sa odporca protiprávne obohatil sa navrhovateľka dozvedela až na základe právoplatného ukončenia sporu o tom, že motorové vozidlo navrhovateľky bolo odtiahnuté protiprávne. Zároveň navrhovateľka uviedla, že ak zmluva medzi správcom komunikácie a odporcom sa mala týkať iba technickej stránky odťahovania motorových vozidiel, v žiadnom prípade nesmela obsahovať aj ustanovenie o postúpení práva na vymáhanie pohľadávok v súvislosti s úhradou nákladov vzniknutých pri odstránení prekážky. Takéto právo zo zákona má totiž výhradne iba správca komunikácie. K nálezu ústavného súdu 300/2007 navrhovateľka uviedla, že predmetná citácia sa týka práva odporcu na spravodlivé súdne konanie, netýka sa práva na vymáhanie pohľadávok na základe o odťahovaní motorových vozidiel. V ústavnom náleze nie je vyjadrený právny názor, že správca komunikácie môže spomínanú zmluvu uzavrieť. Pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu pod sp. zn. 2Co 318/2003, keďže existuje stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktorý je v súdnej hierarchii vyššie ako rozhodnutie krajského súdu, mala za to, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu je záväzné aj pre krajské súdy. Zároveň poukázala na to, že o odtiahnutí motorového vozidla môže rozhodnúť iba policajt t.j. príslušník Policajného zboru SR (§ 2 písm. o) zák. č. 315/1996 Z.z.). Navrhovateľka si uplatňovala i trovy odvolacieho konania (celkom sumu 48,46 eur). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod č.k. 39C 360/2009-44, zo dňa 13.8.2010, bolo konanie v časti istiny 89,62 eur zastavené, vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Odvolací súd pod č.k. 7Co 447/2010-72 zo dňa 10.5.2011 v časti zamietajúcej potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a v časti istiny, v ktorej bolo konanie zastavené, odvolanie odmietol. V tomto konaní sa v prvom rade odvolací súd zaoberal otázkou premlčania, pričom dospel k záveru, že na námietku premlčania zo strany odporcu nie je možné v danom prípade prihliadať, nakoľko tak, ako súd prvého stupňa i odvolací súd, má za to, že o tom, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie na strane odporcu sa mohla navrhovateľka objektívne dozvedieť až v deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co 447/2010-72 zo dňa 10. mája 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. júla 2011. Až právoplatným ukončením sporu o neoprávnenosti vymáhania sumy 89,62 eur za odťah osobného motorového vozidla mala navrhovateľka možnosť objektívne zistiť, že sa v danom prípade jedná o neoprávnené obohatenie sa zo strany odporcu. Správne preto súd prvého stupňa v súvislosti s nárokom navrhovateľky vychádzal z rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 39C 360/2009-44, zo dňa 13.8.2010, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu - Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 7Co 447/2010 -72, zo dňa 10.5.2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 8.7.2011, a toto rozhodnutie je záväzným podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci, tak ako to konštatoval súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na tú časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorej je konštatované, že jednak súd prvého stupňa, jednak odvolací súd v konaní (sp. zn. 7Co 447/2010) konštatovali vo svojich rozhodnutiach, že navrhovateľka nemala k odporcovi žiadny vzťah a ani verejnoprávny, ani súkromnoprávny, a preto nebola povinná odporcovi uhradiť sumu 89,62 eur, a preto sa zo strany odporcu jedná o bezdôvodné obohatenie. Právny záver, a to bez ohľadu na ďalšie dôvody, uvádzaný odporcom v predmetnom odvolaní, by bol porušením právnej istoty vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa v konaní 39C 360/2009 zo dňa 13.8.2010, v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu tak ako je to vyššie uvedené. V časti týkajúcej sa uplatnených úrokov z omeškania odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní plný úspech, a preto jej boli priznané trovy - náhrada trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, avšak len za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 16,60 eur + režijný paušál 7,63 eur celkom vo výške 24,23 eur, ktorú sumu je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľky. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.