Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/221/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201817 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212201817.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Údernícka 5, Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: V. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B. XX, Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: XX XXX XXX, O. XX, PreŠ., zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1.416,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11.12.2012, č.k. 58C/117/2012-84 v časti náhrady trov konania, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11.12.2012, č.k. 58C/117/2012-84 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi vrátil časť súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 77,87 Eur. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.01. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.416,14 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom neuhrádzania splátok na účte zriadenom právnym predchodcom navrhovateľa v prospech odporcu, č. 0171478420/0900 na základe zmluvy č. 0171478420 uzatvorenou dňa 18.05.2006 medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa- Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, v stanovených termínoch. Súd návrhu vyhovel a vo veci vydal dňa 02. 02. 2012, č. k. 32Ro/152/2012-25, platobný rozkaz, ktorý bol následne uznesením zo dňa 11. 05. 2012, č. k. 32Ro/152/2012-34 podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený, nakoľko sa ho odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Podaním zo dňa 24. 02. 2012, súdu doručeným dňa 29. 02. 2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Pred začatím pojednávania vo veci samej, podaním doručeným súdu dňa 11. 02. 2013, navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. súd v súlade s dispozičným prejavom navrhovateľa konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane vznikol nárok na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Odporcovi, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p.. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v konaní vo výške 189,60 € s DPH za dva úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. vyjadrenie zo dňa 04.12.2012, á 71,37 €, 2x režijný paušál v sume á 7,63 € + 20 % DPH v sume 31,60 €. Po zhodnotení účelnosti vedľajším účastníkom vynaložených trov konania súd dospel k záveru, že tieto trovy nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie jeho práv, resp. práv odporcu, na ktorého strane v konaní vedľajší účastník vystupuje. Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci, ktorý vstúpil do konania na stranu spotrebiteľa (odporcu), je združenie na ochranu spotrebiteľa, ktorého cieľom a predmetom činnosti, je kolektívna ochrana spotrebiteľov, čo zodpovedá jednak zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a priloženým stanovám združenia. Súd je toho názoru, že vedľajší účastník, vzhľadom na uvedený predmet a cieľ jeho činnosti, disponuje alebo má disponovať rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa špecificky zaoberá, a je inštitúciou spôsobilou účinne a kvalifikovane ochraňovať práva a záujmy spotrebiteľa v súdnom konaní. Trovy právneho zastúpenia za zastupovanie združenia na ochranu spotrebiteľov v súdnom konaní, preto súd nepovažuje za účelne a hospodárne vynaložené. Súd týmto nevylučuje možnosť združenia na ochranu spotrebiteľov, v postavení vedľajšieho účastníka konania, dať sa v konaní zastúpiť advokátom, avšak tieto trovy nepovažuje za účelne vynaložené a mali by byť hradené z jeho vlastných finančných prostriedkov. Navyše súdu je z úradnej činnosti známe, že vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu paušálne vstupuje do množstva súdnych konaní, o predmete ktorých ani nemá vedomosť, a to oznámením o vstupe do konania a žiadosťou o doručenie návrhu (v oznámení sa len vymení označenie účastníkov konania a spisová značka). V prípade, ak po doručení návrhu na začatie konania zistí, že sa nejedná o spor, v ktorom účastník, na ktorého stranu vstupuje, má postavenie spotrebiteľa, z konania vystúpi. Rovnako je súdu známe, že vedľajší účastník oznamuje svoj vstup aj do konaní, ktoré sú už právoplatne skončené, resp. v ktorých už bolo rozhodnuté vo veci samej. Z uvedeného možno mať potom pochybnosti o tom, či hromadné vstupovanie združenia v zastúpení advokátom do súdnych konaní, o predmete a stave ktorých zjavne nemá vedomosť, a uplatňovanie si trov právneho zastúpenia, nie je účelovým a motivovaným dosiahnutím odmeny za zastupovanie. Súd poukázal aj na nepreukázanosť vyúčtovanej odmeny za jeden vykonaný úkon právnej služby - prevzatie a prípravu zastúpenia. Vedľajší účastník udelil advokátovi generálnu plnú moc najmä na právne zastupovanie spočívajúce vo vstupe združenia do súdnych konaní vedených na súdoch v Slovenskej republike, ako vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských veciach na strane spotrebiteľov a na zastupovanie združenia v konaniach, do ktorých združenie vstúpi ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľov. Advokát podaním doručeným súdu dňa 29. 02. 2012 len oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania, o predmete ktorého zjavne ani nemal vedomosť, na stranu odporcu a súčasne si uplatnil náhradu trov konania. V oznámení žiadal doručiť návrh na začatie konania s prílohami. Do súdneho spisu, z dôvodu oboznámenia sa s predmetnou vecou, právny zástupca nahliadnuť nebol. Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. Poukázal na konkrétne rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach, ktorými boli vedľajšiemu účastníkovi priznané trovy konania. S názorom súdu prvého stupňa o neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia nesúhlasil. Poukázal na postavenie vedľajšieho účastníka ako neziskovej organizácie, ktorá je zložená prevažne z laikov v oblasti práva a ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť záujmy spotrebiteľov. Argumentoval princípom „rovnosti zbraní“, kedy aj v zmysle konštantnej Judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdom. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa posilňuje postavenie odporcu - spotrebiteľa v konaní, ktorý je často sám o sebe pasívny a nedokáže sa účinne brániť. Je povinnosťou združenia chrániť spotrebiteľa pre premlčanými nárokmi dodávateľov. Podľa vedľajšieho účastníka, práve rozhodovanie súdov v otázke priznávania nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi ako právnickej osobe založenej za účelom ochrany spotrebiteľa, môže prispieť k znižovaniu spotrebiteľskej agendy na súdoch. Ak by na strane spotrebiteľa vystupovalo združenie zastúpené advokátom, dodávatelia by prestali podávať návrhy, domáhajúce sa premlčaného nároku, pretože by boli následne povinní nahradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia nebol preukázaný. V rámci tohto úkonu vedľajší účastník zisťuje evidenciu živej spotrebiteľskej veci na súde, daňovú a administratívnu evidenciu, žiada o informácie potrebné pre vstup do konania, vrátane prípravy na kvalifikované vyjadrenie vo veci. S predmetom spotrebiteľskej veci sa môže zoznámiť až po vstupe do konania. V prejednávanej veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ späťvzatím žaloby a podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. má vedľajší účastník na strane odporcu nárok na náhradu trov konania. Žiada preto zmenu napadnutého uznesenia a priznanie náhrady trov prvostupňového konania vo výške 189,60 eura, a za odvolacie konanie 52,20 eura. K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 18.5.2013. Stotožnil sa s napadnutým uznesením, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje navrhovateľ za nadbytočné, účelové a nehospodárne, nakoľko zo samej podstaty existencie vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach, ktoré rozhodli v súlade s právnym názorom prvostupňového súdu v tejto veci. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby uznesenie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 52,19 eura. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a po vyhodnotení odvolacích námietok dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v prípade zastavenia konania je pre rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania podstatné ustálenie otázky zavinenia jeho zastavenia. V prejednávanej veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ, ktorý návrh na začatie konania vzal späť bez uvedenia dôvodu, čo samo o sebe postačuje pre záver, že procesne zavinil zastavenie konania. Napriek nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, nemožno opomenúť aplikovať aj ďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom (napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe ktorého môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka súdneho (aj vedľajšieho) nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná je však otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu, a ktorá nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah rozsudku Súdneho dvora EÚ C- 279/09 zo dňa 22. 12. 2010. Aj tu sa s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie otázky nevyhnutnosti právnej pomoci závisí od skutočností a okolností osobitných pre každú vec a závisí najmä od závažnosti konania, zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu účinne obhajovať svoju vec. Je nesporné, že podľa § 93 ods. 2 a 3 O.s.p., združenie môže do konania ako vedľajší účastník vstúpiť aj z vlastného podnetu. Je však tiež podľa rozhodovacej praxe súdov a názorov prezentovaných v odbornej právnickej literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010) predpokladom účasti vedľajšieho účastníka v konaní okrem iných podmienok aj súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ust. § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p.. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať hlavnému účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci tak môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania (uzn. NS SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012 Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka, boli neúčelné. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základným proklamovaných cieľov. Už skutočnosť, že vedľajší účastník je registrovaný v registri občianskych združení, vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, preukazuje, že pri vzniku a registrácii samotného združenia, muselo ministerstvo postupovať v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch. Ministerstvo posudzovalo jednak to, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a neziskovosť združenia, vyporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zo spisu vyplýva, že vedľajší účastník zahlásil vstup do konania podaním zo dňa 24.2.2012 a k oznámeniu pripojil kópiu všeobecnej plnej moci udelenú advokátovi dňa 2.1. 2012. Do konania vstúpil z vlastného podnetu, bez vyzvania odporcu, ktorého v podaní označil len menom, bez bližších identifikačných údajov. V čase zahlásenia svojho vstupu do konania nemal vedľajší účastník zjavne žiadne vedomosti, do akého konania vlastne vstupuje, o čom svedčí to, že súčasťou jeho oznámenia vstupu bola aj žiadosť advokáta, aby mu súd zaslal návrh na začatie konania a jeho prílohy. Zjavne tak vedľajší účastník pri udeľovaní plnej moci neposkytol advokátovi žiadne informácie o konaní a o žalobnom návrhu. Až na výzvu súdu založil do spisu individuálnu plnú moc zo dňa 24.2.2012, v ktorej taktiež absentujú bližšie údaje k označeniu odporcu. Samotné prevzatie zastupovania advokátom tak nie je možné považovať za úkon právnej pomoci v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. tak, ako si ho vedľajší účastník uplatnil v podanom v odvolaní, a tým ani za účelne vynaložené trovy konania na uplatňovanie alebo bránenie práva. Prvostupňový súd výzvou z 27.9.2012 požiadal obidvoch účastníkov, aby sa vyjadrili, či majú voči vstupu vedľajšieho účastníka námietky. Odporca sa k vstupu nevyjadril a je nepochybné, že nevyjadril svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane. Navrhovateľ podaním zo dňa 7.2.2013 vzal návrh späť v celom rozsahu a súčasne sa vyjadril k neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, a navrhol, aby mu súd podľa § 150 O.s.p. náhradu trov nepriznal. Pokiaľ ide o ďalší úkon - vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 4.12.2012 vo veci samej a samotné všeobecné vznesenie námietky premlčania bez bližšieho popísania skutkových okolností prípadu, odvolací súd poukazuje na znenie § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Keďže odporca bol v celom konaní nečinný a nedal súhlas k vstupu vedľajšieho účastníka na jeho strane, je nepochybné, že vedľajší účastník nemal súhlas dlžníka na vznesenie námietky premlčania a urobil tak len z vlastného podnetu. Na takúto námietku súd nemôže prihliadať. Preto aj podané vyjadrenie VÚ s takýmto obsahom bol neúčelný právny úkon. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi za vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods. 1O.s.p.. Navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, si v písomnom vyjadrení k odvolaniu uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 52,19 eura za toto vyjadrenie. Odvolací súd pri rozhodovaní o uplatnených trovách odvolacieho konania vyhodnotil dôvody osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Navrhovateľ sa k otázke náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vyjadril už vo svojom písomnom podaní zo 7.9.2012, v ktorom zároveň zobral svoju žalobu späť. Pokiaľ sa teda navrhovateľ po tom, čo mu súd prvého stupňa zaslal odvolanie vedľajšieho účastníka na vedomie, opätovne a obsahovo zhodne vyjadril k tejto otázke, bolo by neprimerané a nespravodlivé, aby bol za takýto úkon ich náhradou zaviazaný vedľajší účastník, vystupujúci ako ochranca spotrebiteľa, ktorý „slabšej strane v spore“ poskytuje právnu pomoc. Z tohto dôvodu odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania považuje za plne dôvodnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.