Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/444/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213217342 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1213217342.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N. E., E.. E. A..O.., so sídlom D.K. XX, T., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Radovanom Bilým, advokátom so sídlom Kukorelliho 52, Humenné, proti odporkyni: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, R., o neúčinnosť právneho úkonu, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. júna 2013, č.k. 15C 137/2013-38 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd odporkyni zakázal scudziť alebo previesť na tretiu osobu alebo tretie osoby vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k.ú. D. R., obec R. - m. č. D. R., Okres R. B., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131m2, pozemok parc.č. XXXX - záhrady o výmere 487m2 a pozemok parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131m2 (ďalej len "nehnuteľnosti"), a tiež zakázal odporkyni k predmetným nehnuteľnostiam uzatvárať nájomné zmluvy či iné obdobné zmluvy, ktoré umožňujú užívanie nehnuteľností, vkladať nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do obchodných spoločností alebo družstva, uzatvárať zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti, a akýmkoľvek iným spôsobom nehnuteľnosti zaťažovať, zriaďovať k nehnuteľnostiam ťarchy, najmä zriaďovať k nehnuteľnostiam záložné práva, vecné bremená a uzatvárať zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, to všetko do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Skonštatoval, že navrhovateľ sa vo veci samej domáha proti odporkyni určenia, že darovacia zmluva uzavretá medzi A. O., nar. XX.XX.XXXX, a Q. O., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, ako darcami a odporkyňou ako obdarovanou, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva v podiely 1/1 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, je voči nemu právne neúčinná. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že je veriteľom dlžníčky Q. O., vo veci neuhradenej pohľadávky v sume 15.601,14 eur s príslušenstvom, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.06.2010, č.k. 21C 142/2007-67 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.08.2012, č.k. 2Co 233/2010-80, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 17.08.2012 a vykonateľnosť dňa 04.09.2012. Dlžníčka doposiaľ predmetný dlh navrhovateľovi neuhradila ani sčasti, preto podal návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého je súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom vedené exekučné konanie pod sp.zn. Ex 2903/2013. Počas výkonu exekučného konania bolo súdnym exekútorom zistené, že dlžníčka nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by mohla byť pohľadávka navrhovateľa uspokojená. Navrhovateľ zároveň zistil, že dlžníčka previedla väčšinu svojho majetku na odporkyňu, ktorá je jej dcérou, a darovacou zmluvou, uzavretou medzi dlžníčkou a jej manželom A. O. ako darcami a odporkyňou ako obdarovanou, boli na odporkyňu prevedené predmetné nehnuteľnosti. Keďže odporkyňa je dcérou dlžníčky, bol jej zrejmý úmysel dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa (navrhovateľa), ktorý úmysel sa zo zákona predpokladá. Dlžníčka tým, že previedla svoj majetok na odporkyňu, úplne znemožnila uspokojenie uvedeného nároku navrhovateľa, preto sa vo veci samej domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, na základe ktorého dlžníčka previedla svoj majetok na odporkyňu, svoju dcéru. Mal za to, že nakoľko odporkyňa je dcérou dlžníčky, existuje dôvodná obava, že bude ďalej prevádzať majetok na tretie osoby, resp. ho zaťažovať, aby bolo zmarené uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. V tejto súvislosti uviedol, že odporkyňa následne po nadobudnutí výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti zaťažila záložným právom v prospech H. E., K..E.., R., čo bolo zavkladované na základe rozhodnutia č. H.-XXXXX/XX zo dňa 05.12.2012. Z konania zo strany odporkyne je podľa jeho názoru zrejmé, že prípadný výkon rozhodnutia na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom prevodu v zmysle odporovanej darovacej zmluvy, je už v tomto štádiu ohrozený, keďže záložný veriteľ vystupuje v zmysle § 151k, § 151ma a nasl. Občianskeho zákonníka ako prednostný záložný veriteľ. Súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia po právnej stránke ust. § 102 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p., keď dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa zákonné procesné požiadavky, vyžadované Občianskym súdnym poriadkom. Uviedol, že predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Preto skúmal, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je predbežné opatrenie potrebné. V tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť alebo zákaz predbežným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia. Vyhodnotil, že v danom prípade táto podmienka splnená nie je. Konštatoval, že odporkyňa síce nehnuteľnosti zaťažila záložným právom v prospech H. E., K..E.., R., ale navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že odporkyňa skutočne robí akékoľvek úkony smerujúce k prevodu vlastníctva alebo ďalšiemu zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti, iba vyjadril ničím nepodložené presvedčenie, že je tu reálny predpoklad scudzenia resp. ďalšieho zaťaženia nehnuteľností odporkyňou. Dospel potom k záveru, že navrhovateľ nepreukázal potrebu dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej, a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Mal za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že tento súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zopakoval svoju argumentáciu o potrebe nariadiť predbežné opatrenie, a nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že neosvedčil, že odporkyňa skutočne robí akékoľvek úkony k prevodu vlastníctva alebo ďalšiemu zaťaženiu nehnuteľnosti. Mal za to, že samotný inštitút neúčinnosti právneho úkonu predpokladá nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, keďže naplnenie cieľa - rozhodnutia vo veci samej môže byť úspešné len dovtedy, pokiaľ odporkyňa bude aj vlastníčkou nehnuteľnosti. V opačnom prípade môže byť kedykoľvek počas konania zmarený jeho účel ako aj uspokojenie nároku navrhovateľa. Tvrdil, že dostatočne preukázal, že odporkyňa realizuje právne úkony, ktoré v konečnom dôsledku môžu zmariť nútený výkon rozhodnutia, keďže napriek tomu, že vedela, že jej matka (dlžníčka navrhovateľa) na ňu previedla v úmysle zmariť uspokojenie navrhovateľa predmetné nehnuteľnosti, zaťažila ich v prospech H. E., K..E.. R.. Vyjadril názor, že vzhľadom na doteraz realizované právne úkony odporkyne možno dôvodne predpokladať, že odporkyňa bude naďalej realizovať také právne úkony, ktorými by zmarila celé konanie o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu. Pokiaľ by mal teda čakať, či odporkyňa nebude realizovať právne úkony, ktorými by ohrozila výkon rozhodnutia, keďže podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu by až vtedy nastala potreba dočasne upraviť pomery účastníkov, predbežné opatrenie by podľa neho už nemalo žiadny význam, keďže by bolo zmarené celé prebiehajúce konanie. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s obsahom návrhu vo veci samej a na nariadenie predbežného opatrenia, ako i s celým súdnym spisom, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, obmedzil sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov, uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., k čomu dodáva nasledovné: Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie (§ 102 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, resp. niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Účelom nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania je teda rýchla dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Prvostupňový súd potom postupoval správne, keď skúmal, či navrhovateľ osvedčil svoj nárok ako aj nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy. Správny je aj jeho záver, že navrhovateľ neosvedčil, že odporkyňa reálne koná tak, že môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu výkonu súdneho rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, napadnutého uznesenia ako i súdneho spisu zhodne so súdom prvého stupňa nezistil dôvod, na základe ktorého by bola predbežná úprava pomerov medzi účastníkmi konania naliehavo potrebná, lebo bez nej by bol budúci výkon rozhodnutia ohrozený. I keď nárok navrhovateľa možno výlučne pre účely rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia považovať za osvedčený, keďže sa javí ako pravdepodobný, navrhovateľ neosvedčil, že bez nariadenia predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, a hlavne, že nebezpečie zmarenia výkonu je reálne a hrozí bezprostredne. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia (tak, ako tvrdí v odvolaní). Dôvodom môžu byť len konkrétne skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Navrhovateľ v návrhu i odvolaní tvrdil, že nariadenie predbežného opatrenia je potrebné zjednodušene povedané preto, že možno dôvodne predpokladať, že odporkyňa po tom, čo v decembri minulého roka zaťažila nehnuteľnosti záložným právom, bude naďalej realizovať také právne úkony, ktorými by zmarila celé konanie o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu. Tu je potrebné poukázať na to, že sám navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by sa javilo aspoň ako pravdepodobné, že odporkyňa práve zamýšľa nehnuteľnosť prevádzať, či inak ňou disponovať, neuviedol. Je potom namieste konštatovať, že navrhovateľ obavu, že zo strany odporkyne hrozí nejaké nakladanie s nehnuteľnosťou, ničím, teda žiadnym listinným dôkazom, resp. iným navrhovaným dôkazom, neosvedčil, a preto je možné uzavrieť, že navrhovateľ skutočne len predpokladá, že odporkyňa bude konať tak, ako sa on domnieva, čo však na nariadenie predbežného opatrenia nepostačuje. Ak navrhovateľ v odvolaní namietal, že samotný inštitút neúčinnosti právneho úkonu predpokladá nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, keďže naplnenie cieľa - rozhodnutia vo veci samej môže byť úspešné len dovtedy, pokiaľ odporkyňa bude aj vlastníčkou nehnuteľností, nemožno sa s jeho názorom stotožniť. Odvolací súd konštatuje, že tento jeho názor nemá oporu v zákone, a ani v ustálenej judikatúre. Ust. § 74 a ani ust. § 102 O.s.p. v podmienkach, kedy môže súd nariadiť predbežné opatrenie, neuvádza, že súd predbežné opatrenie nariadi, ak bol podaný návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu, a takýto postup nevyplýva ani zo žiadneho iného ustanovenia zákona. Naviac, vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci alebo nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2007, sp.zn. 4Cdo 44/2007, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 5/2008). Možno teda zhrnúť, že ak navrhovateľ navrhol nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obáv zo zmarenia výkonu rozhodnutia, mal povinnosť tvrdiť a osvedčiť, že nebezpečie zmarenia výkonu je reálne a hrozí bezprostredne. Navrhovateľ však v danom štádiu konania naliehavosť potreby dočasnej ochrany svojich práv navrhovaným predbežným opatrením neosvedčil, preto sa odvolací súd so zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súdom prvého stupňa stotožnil, a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.