Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/104/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306224262 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1306224262.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: S.. K. J. W. O. B. I. , J. &. N., I..W..V.. D., S. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Mgr. Pavlom Hosom, advokátom v Bratislave, Veternicová č. 10, proti odporkyni: D. I. O. W. J. V. P. G. V. C. Á. , bytom Q., Q. Č.. X, zastúpená X.. D.. S. I., bytom Q., Q. Č.. X, o zaplatenie sumy 570,10 € (17.175,-- Sk ), s príslušenstvom, na odvolanie účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. októbra 2010, č.k. 5 C 1040/2008-153, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. októbra 2010, č.k. 5 C 1040/2008-153, vo výroku, ktorým odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 118,44 €, z m e ň u j e tak, že odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného poplatku z predmetu konania v sume 34,19 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Pavla Hosu, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 29.10.2010, č.k. 5 C 1040/2008-153, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 570,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 570,10 € od 13.11.2006 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporkyni tiež uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 118,44 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; konanie o protinávrhu odporkyne zo dňa 25.8.2008 zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku napriek poučeniu súdu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.11.2006 domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 17.175,-- Sk (570,10 €) spolu s príslušenstvom pohľadávky titulom úhrady služieb právnej pomoci, ktoré navrhovateľ poskytol odporkyni v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003. V ňom vykonal úkony právnej služby v celkovej hodnote 17.175,-- Sk, ktorú odporkyni vyfakturoval. Odporkyňa však do dnešného dňa sumu ani len sčasti nezaplatila. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 22.11.2006, sp.zn. 39 Ro 2827/2006, proti ktorému podala odporkyňa odpor včas s odôvodnením. Z odporcu vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003 navrhovateľ, jej advokát, pochybil závažným spôsobom a hrubo porušil svoje povinnosti advokáta. Poskytol jej nekvalifikované právne služby, čím jej spôsobil škodu v sume 625.424,30 Sk spolu s príslušenstvom. V čase vystavenia plnej moci navrhovateľovi nemala vedomosť o tom, že strávil 6 mesiacov v Q. a že ju bude nútiť k zaplateniu nepreukázaných právnych služieb. Nepreukázal výpoveď plnomocenstva v konaní pred Okresným súdom Bratislava V. a túto s ňou neprejedal. Navrhovateľ zneužil jej dôveru, odmietol vydať písomnosti jej manželovi vzťahujúce sa k veci a porušil ustanovenia § 10 ods. 2 advokátskeho poriadku. Dňa 25.8.2008 odporkyňa súdu doručila protinávrh, ktorým sa domáhala proti navrhovateľovi náhrady škody v sume 625.695,30 Sk spolu s príslušenstvom; škodu jej spôsobil navrhovateľ svojím konaním, a to neoprávneným zadržiavaním listinných dôkazov a dôkazného bremena, svojvoľným a nenáležitým vypovedaním plnomocenstva, bez jej vedomia a prejednania ukončenia spolupráce. Uznesením zo dňa 22.12.2008, č.k. 5 C 1040/2008-37, ktoré potvrdil odvolací súd uznesením zo dňa 30.4.2009, sp.zn. 5 Co 51/2009, súd nepriznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporkyňa poplatok za protinávrh nezaplatila ani dodatočne do rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom a ani do konca lehoty na podanie odvolania proti nemu. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti. Na základe plnomocenstva udeleného odporkyňou dňa 10.2.2006 prevzal navrhovateľ jej právne zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003 o náhradu škody v sume 625.424,30 Sk. Podaním zo dňa 20.10.2006 S.. K. J. vypovedal plnú moc z dôvodu neposkytnutia súčinnosti a narušenia dôvery medzi právnym zástupcom a klientom. Právne služby vykonané dovtedy v sume 17.175,-- Sk odporkyni s podrobným vyúčtovaním (kedy vykonal právne služby, v čom spočívali, v akej hodnote) vyfakturoval faktúrou č. 2006/I/54 dňa 2.11.2006 so splatnosťou dňa 12.11.2006, ktorú odporkyňa aj prevzala. Odporkyňa faktúru odmieta uhradiť z dôvodu, že navrhovateľ jej nepreukázal, aké úkony právnej služby vykonal; spáchal na nej podvod, nekonzultoval s ňou ani jeden úkon a nevyzval ju na žiadnu súčinnosť, narušil jej dôveru. V danom súdnom konaní nepostupoval kvalifikovane, v dôsledku čoho súd návrh na začatie konania odmietol. Na podnet odporkyne revízna komisia SAK oznámila dňa 11.6.2008, že skutky, ktorých sa mal navrhovateľ dopustiť, nenaplnili po formálnej ani materiálnej stránke znaky trestného činu. Navrhovateľ na základe plnej moci zastupoval odporkyňu a tiež jej manžela v niekoľkých kauzách. Po strate dôvery a absencii súčinnosti na strane odporkyne v októbri 2006 vypovedal plnomocenstvo, pretože po celý čas zastupovania mu odporkyňa nepredložila hodnoverné doklady na preukázanie svojich tvrdení. Keďže mu odporkyňa nezaplatila ani zálohu na zastupovanie, jej zastupovanie ukončil. Od tej chvíle podáva na neho sťažnosti, trestné oznámenia, rôzne panflety na všetky možné inštitúcie. Na viacerých súdoch sa vedú konania o protinávrhoch odporkyne a jej manžela. Odporkyňa spolu s manželom navrhovateľovi spočiatku dôverovali. Postupne však stratili dôveru, začali si o ňom zisťovať skutočnosti, že bol trestne stíhaný, že bola na neho uvalená väzba. Zastupoval ich asi v 45 kauzách. Vypovedanie plnomocenstva považuje za neplatné a z neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť plnenie. Neskôr ho žiadala, aby im vydal písomnosti, čo opakovane odmietol. Zo spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 24 C 247/2003 mal súd preukázané, že navrhovateľka D. I., rodená T. (v prejednávanej veci odporkyňa) sa domáhala náhrada škody v sume 625.424,30 Sk spolu s príslušenstvom. Na niekoľko vytýčených pojednávaní sa nedostavila a zo strany súdu bola upozornená na vznikajúce prieťahy v konaní. Navrhovateľ dňom 10.2.2006 prevzal na základe plmocenstva udeleného odporkyňou jej právne zastupovanie v konaní. Dňa 15.2.2006 bolo oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia doručené súdu. Opakovane bolo plnomocenstvo založené do súdneho spisu dňa 25.5.2006, kedy právny zástupca navrhovateľky požiadal o vytýčenie pojednávania. Pod číslom listu 130 je založené v súdnom spise substitučné splnomocnenie pre advokátskeho koncipienta navrhovateľa - K.. K. D.. Vo veci sa konali pojednávania dňa 19.6.2006, 20.9.2006, ktorého sa zúčastnil splnomocnený zástupca navrhovateľa. Pojednávanie dňa 20.9.2006 bolo odročené na neurčito s tým, že právny zástupca navrhovateľky (v prejednávanej veci odporkyne) mala oznámiť v lehote 15 dní, či trvá na okruhu účastníkov v konaní, resp. navrhne zmenu a doloží doklady. Podľa úradného záznamu zo dňa 3.10.2006 sa dostavil do informačného centra súdu koncipient navrhovateľa a požiadal o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie kópií listov č. 23, 24, 103 a 104. Dňa 23.10.2006 doručil navrhovateľ súdu vypovedanie plnej moci odporkyni z dôvodu neposkytnutia súčinnosti a straty dôvery medzi právnym zástupcom a klientom. Dňa 30.10.2006 bolo vyhotovené uznesenie, navrhovateľke doručené dňa 22.11.2006, ktorým bola navrhovateľka vyzvaná na doplnenie a opravenie podania zo dňa 29.9.2003. Listom doručeným súdu dňa 27.11.2006 oznámila, že vypovedanie plnej moci považuje za svojvoľné a neodôvodnené. Advokát ju ani raz nekontaktoval, nevyzval ju na poskytnutie súčinnosti. Ukončenie spolupráce s ňou neprejednal, ergo konal svojvoľne, narušil nenáležitými prejavmi jej dôveru s použitím svojho mobilu. Doručil jej faktúru na sumu 17.175,-- Sk, ku ktorej úhrade ju nenáležite núti. Zadržiava listinné doklady vzťahujúce sa k veci, a preto nemôže urobiť úpravu žaloby, na ktorú bola vyzvaná. Dňa 13.12.2006 Okresný súd Bratislava V. podanie navrhovateľky odmietol uznesením zo dňa 13.12.2006, č.k. 24 C 247/2003-154, ktoré bolo navrhovateľke doručené dňa 17.1.2007. Navrhovateľka proti uzneseniu odvolanie nepodala; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2007. Súd sa nezaoberal vyhodnocovaním tých listinných dôkazov, ktoré sa vzťahovali k protinávrhu odporkyne. Neušlo však pozornosti súdu, že mnohé z týchto dôkazov sa viazali k osobe splnomocneného zástupcu odporkyne X.. D.. S. I., takže obsahovo nemohli mať dôkazný vplyv na predmet konania, pretože X.. D.. S. I. nebol v tomto konaní účastníkom konania, ale vystupoval v pozícii zástupcu odporkyne. Rovnako zástupca odporkyne nebol účastníkom konania vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003. Odporkyňa sa nariadených pojednávaní nezúčastňovala, väčšinou svoju neúčasť ospravedlnila. Odporkyňou splnomocnený zástupca X.. D.. S. I. sa dostavil na jedno pojednávanie, na ďalších sa so zdôvodnením svojho zhoršujúceho zdravotného stavu nezúčastnil, prípadne sa odvolal na kolíziu pojednávaní. Súd urobil dopyt na ošetrujúceho lekára zástupcu odporkyne, K.. N. D., či zdravotný stav zástupcu odporkyne bráni jeho osobnej účasti na pojednávaní. Ošetrujúci lekár zaslal súdu vyjadrenie, že zástupca odporkyne má v rámci práceneschopnosti povolené vychádzky v čase 10-12 hod. a 15.-17 hod., avšak jeho psychiater K.. U. D. nesúhlasila s tým, aby sa zástupca odporkyne pojednávaní zúčastňoval. S poukazom na túto skutočnosť súd zaslal predvolanie na pojednávanie konané dňa 29.10.2010 len odporkyni. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané náhradným doručením, nakoľko si zásielku súdu nevyzdvihla v odbernej lehote; v mieste svojho bydliska sa preukázateľne zdržovala, svoju neúčasť na pojednávaní súdu neospravedlnila. S poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol. K vydaniu rozhodnutia viedla súd i skutočnosť, že vypočutie odporkyne už nepovažoval za podstatné, nakoľko v konaní vypovedal jej splnomocnený zástupca, ktorý k veci všetky podstatné námietky vyslovil. Predovšetkým však mal súd k dispozícii hlavný dôkazný materiál, a to spis Okresného súdu Bratislava V. sp.zn. 24 C 247/2003. K námietkam vysloveným v tomto konaní odporkyňou či už písomne, alebo ústne jej zástupcu súd dôvodil, že odporkyňa v konaní opakovane poukazovala na nekvalifikované, svojvoľné a nenáležité konania navrhovateľa, ktorý svojím neprofesionálnym postupom advokáta porušil práva odporkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003. V skutočnosti však žiaden právne významný dôkaz o takomto postupe navrhovateľa nepredložila, navyše odporkyňou predkladané listinné dôkazy nesúviseli s prejednávanou vecou a častokrát ani s odporkyňou. Či navrhovateľ porušil advokátsku etiku, či vypovedal plnomocenstvo platne, nebolo predmetom tohto konania. V tomto konaní bolo celkom jasne a nespochybniteľným spôsobom preukázané, že navrhovateľ úkony právnej služby, či už sám, alebo prostredníctvom splnomocneného advokátskeho koncipienta, vykonal a za tieto mu patrí odmena. Odporkyňa tiež uvádzala, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003 nemohla urobiť doplnenie svojho podania, na ktoré ju súd vyzval, pretože navrhovateľ zadržiaval listinné dôkazy vzťahujúce sa k veci; svoje tvrdenie ale opäť žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. V spise sa nachádza prípis, ktorým navrhovateľ oznamuje zaslanie spisového materiálu vzťahujúceho sa k veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003, ktorý má 104 listov a tiež faktúru za poštovné a balné. Zároveň navrhovateľ odporkyni ponúkol možnosť prevziať si zvyšujúce spisové materiály osobne v sídle advokátskej kancelárie. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa preto považoval návrh navrhovateľa za dôvodný a námietky odporkyne za neopodstatnené. Súd priznal navrhovateľovi i ročný úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške od 13.11.2006, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. XXXX/X/XX, do zaplatenia, v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozsudok ďalej odôvodnil ustanovením § 22 ods. 1, § 23, § 24 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. l, § 10 ods. 2, § 14 ods. l zákona č. 655/2004 Z.z. Úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku vyčíslenie trov konania nezaslal. Súd teda priznal navrhovateľovi iba náhradu tých trov, ktoré si navrhovateľ vyčíslil pri podaní návrhu a tiež náhradu zaplateného súdneho poplatku. Súdny poplatok bol zaplatený v sume 1.030,-- Sk (34,19 €) a trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 2.628,-- Sk pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby pri hodnote 1.150,-- Sk za jeden úkon v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a 2x režijný paušál v sume 164,-- Sk (prevzatie a príprava, návrh na vydanie platobného rozkazu); spolu 1.030,-- Sk + 2.628,-- Sk = 3.658,-- Sk (118,44 €). Proti tomuto rozsudku podali odvolanie včas obaja účastníci. Odvolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. V odvolacej lehote zaslal súdu vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v celovej sume 659,03 €, ktorých výšku žiadal priznať. Odvolanie odporkyne smerovalo proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Dôvodila (v odvolacej lehote) tým, že súd prvého stupňa konal a rozhodoval neprípustne a v rozpore s ústavnými právami, konanie vykazuje znaky neprípustnej tajnej justície, odmietaním spravodlivosti a porušením práva rovnosti obchádzaním čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 146/2009, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. III. ÚS 117/2006. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa deklaruje vlastné závažné procesné a hmotnoprávne pochybenia a protiústavné konanie od začiatku s cieľom poškodiť ju na jej majetku, neposkytnutím jej primeranej ochrany, odňal jej možnosť konať pred súdom. Namietala nezákonné predvolávanie na pojednávanie dňa 29.10.2010 iba jej, ktorá sa navyše v danom čase nachádzala mimo územia Slovenskej republiky. Od 1.10.2010 je nezamestnaná, tak sa slobodne pohybuje v krajinách Európskej únie a v danom čase sa zdržiavala v K. republike. Chcela sa osobne zúčastniť a navrhnúť vypočuť svedka X.. F. K., ktorý mal vedomosť o zadržiavaní písomností navrhovateľom, marení jej práva vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003, neposkytnutím kvalifikovaných a kompetentných právnych služieb. Jej zástupca nepredniesol záverečnú reč, nevypočul si osobne rozsudok; nevytvoril jej súd zákonom predpokladanú možnosť účasti na verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa neprípustne obchádzal platné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, a tým ju úmyselne poškodil na jej právach a majetku, čo považuje za diskriminačné; vytvoril stav neprípustnej nerovnováhy (nedoručením predvolania na pojednávanie dňa 29.10.2010 jej zástupcovi a ani jej samotnej). V ďalšom dôvodila, že S.. J. jej opakovane odmietol vydať písomnosti vzťahujúce sa k veci, čím zmaril možnosť uplatnenia svojich práv v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003. Tieto písomnosti jej doručil do vlastných rúk; stalo sa tak až po zmarení jej práva a zastavení konania, čím jej spôsobil škodu. Zastavenie konania o jej protinávrhu považuje za predčasné a účelové, pretože súd prvého stupňa sa odmietol vopred vyrovnať s predbežnou otázkou, a síce porušenie ustanovenia § 18 zákona o advokácii a príslušných ustanovení advokátskeho poriadku zo strany advokáta S.. J., v zmysle ktorých je advokát po skončení zastupovania povinný vydať bezodkladne klientovi všetky písomnosti mu zverené k zastupovaniu. Súd nemal záujem konať v súlade s Listinou základných práv a slobôd, ale jednostranne zvýhodniť navrhovateľa na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci; nedostatočne sa vyporiadal s príkaznou zmluvou podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okrem toho dôvodila, že doteraz jej súd nedoručil žiadnu výzvu na zaplatenie súdneho poplatku. Odvolaciemu súdu navrhla preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda aj o jej protinávrhu, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Napokon namietala výšku súdom priznanej náhrady trov konania v sume 118,44 € navrhovateľovi, pretože je rozsudok nezákonný a protiústavný. Spôsob výpočtu odmeny advokáta za poskytnuté právne služby, dôvodnosť, vôbec nenamietala. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne trval na svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania a vo zvyšku navrhol rozsudok potvrdiť ako zákonný, vychádzajúci z dôkladného posúdenia dôkaznej situácie. Odporkyňa sa snaží zastrašiť súd, aby vydal rozhodnutie v jej prospech. Na pojednávanie sa ona a jej zástupca nedostavuje úmyselne, aby spôsobila prieťahy v konaní a marila spravodlivosť. Po uplynutí odvolacej lehoty odporkyňa svojím podaním zo dňa 11.2.2011 doplnila odvolanie dôvodiac tým, že súd všetky písomnosti vzťahujúce sa k veci nedoručoval jej zástupcovi, a teda aj písomnosti vzťahujúce sa k žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, súd nekonal s jej zástupcom z dôvodu jeho choroby, čo si ale súd nedostatočne preveril; nie je zbavený svojprávnosti. Zopakovala, že súd prvého stupňa sa dôsledne nezaoberal konaním S.. J. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003, zmaril podanie opravného prostriedku. Postupom súdu bola porušená zásada spravodlivosti a kontradiktórnosti konania. Ak má účastník zástupcu pre celé konanie, písomnosti sa doručujú len tomuto zástupcovi. Nie je vylúčené, aby sa predvolanie na pojednávanie doručilo aj priamo účastníkovi po zvážení súdu, ktorý tak urobí vtedy, ak považuje osobnú účasť účastníka na pojednávaní za potrebnú. V tejto súvislosti zdôraznila uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 155/1999. Súd prvého stupňa porušil jej ústavné práva, vo veci ju nevypočul, neumožnil jej klásť protistrane otázky, navrhovať dôkazy, o pojednávaní dňa 29.10.2010 nemala vedomosť. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej jej súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 570,10 € spolu s príslušenstvom, uložil jej povinnosť zaplatiť trovy konania, zrušiť, a vo výroku, ktorým zastavil konanie o jej protinávrhu, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi včas podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 570,10 € spolu s príslušenstvom, vo výroku, ktorým zamietol protinávrh odporkyne, je vecne správny a že teda v daných častiach odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech; že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania je potrebné zmeniť, a teda v tejto časti mala úspech odporkyňa len sčasti. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. augusta 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, zástupcovia účastníkov, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 570,10 € spolu s príslušenstvom pohľadávky, vo výroku, ktorým zamietol protinávrh odporkyne, odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v daných častiach odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. V rozsudku odôvodnil, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, podrobný rozsudok obsahuje všetky náležitosti rozsudku vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Odporkyňa neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. V konaní zostalo nepochybné, že navrhovateľ S.. K. J. odporkyni poskytoval právne služby v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003 na základe plnomocenstva zo dňa 10.2.2006, že obsahom plnomocenstva nebola dohoda o odmene (a teda mu prináleží tarifná odmena), že podaním zo dňa 20.10.2006 jej vypovedal plnú moc z dôvodu neposkytnutia súčinnosti a narušenia dôvery medzi právnym zástupcom a klientom; oznámenie bolo súdu doručené dňa 23.10.2006. Napokon z daného spisu nepochybne vyplýva, že uznesením zo dňa 13.12.2006, č.k. 24 C 247/2003-154, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2007, súd podanie odmietol postupom podľa ustanovenia § 43 ods. l, 2 O.s.p. Odporkyňa v priebehu celého konania v prejednávanej veci, ale ani v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003, nenamietala konkrétnymi právnymi skutočnosťami vady navrhovateľom poskytnutých právnych služieb, resp. absolútne nevykonanie služby, resp. nesprávne vyúčtovanie služby, zostala nečinná, nepodala riadny opravný prostriedok (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003) proti uzneseniu o odmietnutí jej podania, a tak konanie zostalo právoplatne skončené; vady poskytnutých právnych služieb namietala až v tomto súdnom konaní, sama nevypovedala plnú moc advokátovi. Čo sa týka vytýkaného vadného postupu súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Z obsahu spisu, samotného napadnuté rozsudku súdu prvého stupňa, nevyplýva, žeby súd prvého stupňa porušil zásadu rovnosti účastníkov konania (§ 18 O.s.p.), právo účastníka na súdnu ochranu, ústavné právo odporkyne vlastniť majetok, neodňal odporkyni možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na závažné ochorenie jej zástupcu X.. D.. S. I., ktoré prezentoval sám zástupca, i jeho lekári K.. K. C., K.. U. D. (č.l. 145 spisu), keď psychiater vylúčil možnosť jeho účasti na pojednávaní, iného zástupcu si odporkyňa nezvolila, potom správne súd prvého stupňa postupoval, aj v záujme samotného zástupcu odporkyne, keď predvolanie na pojednávanie konané dňa 29.10.2010 doručoval len jej. Je síce pravda, že písomnosti sa doručujú len zástupcovi účastníka (§ 49 ods. l O.s.p.), avšak vážne ochorenie zástupcu účastníka, nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie, neexistencia žiadneho ďalšieho zástupcu účastníka, je tou závažnou právnou skutočnosťou, že sa písomnosť doručí priamo účastníkovi. To, že sa odporkyňa v mieste a čase doručovania predvolania nezdržiavala, že bola v Maďarskej republike, zostalo len v rovine všeobecného tvrdenia, pretože ani len neuvádzala, kde presne, na akej presne uvedenej adrese, sa v danom čase zdržiavala; napokon nestalo sa tak ani v odvolacom konaní. Znamená to, že predvolanie na pojednávanie bolo odporkyni doručené náhradným doručením s dostatočným časovým predstihom (č.l. 144 spisu; § 47, § 115 O.s.p.). Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala z dôležitého (preukázaného) dôvodu o odročenie pojednávania. Za týchto skutkových a právnych okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu prvého stupňa (dňa 29.10.2010) súd postupoval vecne správne, keď konal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne. Neobstojí tvrdenie odporkyne v tom, že na pojednávaní chcela navrhnúť výsluch svedka X.. F. K., ktorý mal mať vedomosť o zadržiavaní písomností navrhovateľom, o marení jej práva vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003, neposkytnutím kvalifikovaných a kompetentných právnych služieb. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003 neskončilo rozhodnutím vo veci samej rozsudkom, ale odmietnutím podania navrhovateľky (v prejednávanej veci odporkyne), a to až v období po vypovedaní plnej moci; vôbec neuplatnila zákonné prostriedky ochrany (podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí jej podania). V priebehu konania odporkyňa prostredníctvom svojho zástupcu navrhla výsluch svedka X.. F. K.. Doplnenie dokazovania v navrhovanom smere by ale bolo nadbytočné, nehospodárne, nepriniesol by iné rozhodnutie súdu. Totiž následné chovanie D. I. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 247/2003 po vypovedaní plnomocenstva (spočívajúce v absolútnej nečinnosti), spôsob skončenia konania v danej veci, už nemalo vplyv na výšku a dôvodnosť nárokov navrhovateľa v prejednávanej veci. Napokon bez právneho dôvodu by zostalo aj to, ak by vypovedanie plnomocenstva bolo skutočne absolútne neplatné; tarifná odmena patrí totiž navrhovateľovi (len) za dovtedy skutočne poskytnuté právne služby. Podmienkou pokračovania v konaní (len) o protinávrhu odporkyne bolo zaplatenie súdneho poplatku za protinávrh, čo sa ale nestalo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania napriek poučeniu súdom prvého stupňa aj o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku; nešlo o vec, ktorú má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov. Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku jej súd doručil opäť náhradným doručením v mesiaci máj 2009, september 2009 za rovnakých skutkových okolností ako predvolanie na pojednávanie dňa 29.10.2010, povinnosť poplatok zaplatiť trvala po rozhodnutí súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Povinnosť opätovne doručiť účastníkovi konania výzvu na zaplatenie súdneho poplatku zákonodarca už súdu neukladá. Pre zastavenie konania o protinávrhu odporkyne pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb. boli splnené zákonné podmienky: výzva na zaplatenie súdneho poplatku v správnej výške za súčasného správneho zákonného poučenia doručená odporkyni (č.l. 144 spisu), predchádzajúce nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov (č.l. 37 spisu). Napokon odporkyňa mala možnosť poplatok zaplatiť do konca lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu o zastavení konania o protinávrhu, čo sa ale nestalo vôbec. Na veci nič nemení skutočnosť, že odporkyňa neskôr, po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti rozsudku, opätovne požiadala súd o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Odvolací súd v otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok odkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozsudku zo dňa 19.6.2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolanie oboch účastníkov konania smerovalo aj proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. V tejto časti odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, odvolanie odporkyne je dôvodné len sčasti. Navrhovateľovi, poskytujúcemu právne služby, patria len trovy konania pozostávajúce zo zaplateného poplatku z predmetu konania, len tieto možno považovať za trovy ním účelne v konaní vynaložené. Je notorietou, že popri zásade úspechu účastníka v konaní súd musí skúmať aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť možno definovať ako nevyhnutnosť alebo právnu možnosť vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Je nepochybné, že trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia však nebude možné považovať v prípadoch, keď sám účastník poskytuje právne služby, ako je tomu v prejednávanej veci. Tým nie je porušené ústavné právo účastníka (navrhovateľa) na právne zastúpenie, na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ústavné právo na rovnosť účastníkov, teda rovnosť procesných strán (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 18 veta prvá, tretia O.s.p.). Navrhovateľ ako akýkoľvek iný účastník sporu mal aj reálnu možnosť riešiť otázku svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností; nebol vylúčený z voľby niektorej možnosti. Avšak za stavu, keď navrhovateľ sám poskytuje právne služby, už nemožno považovať trovy jeho právneho zastúpenia za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie, bránenie svojho práva v súdnom konaní ani za predpokladu, žeby mal plný úspech (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 78/2003, III. ÚS 192/2009). Vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil postupom podľa ustanovenia § 220 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvého stupňa v sume 34,19 € pozostávajúcich zo zaplateného poplatku z predmetu konania (§ 142 ods. l O.s.p.). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd nedoručoval odporkyni vyjadrenie navrhovateľa k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľ (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec podstatné, vyplývajúce ale z návrhu na začatie konania, z jeho vyjadrenia v konaní. Aj prípadné vyjadrenie sa odporkyne k danému vyjadreniu, vedomosť o vyjadrení, by neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odporkyni bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby jej súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Navrhovateľovi úspešnému aj v odvolacom konaní, v prevažnom rozsahu, odvolací súdu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal odvolávajúc sa na dôvody uvedené vyššie. Totiž žiadal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich len v trovách právneho zastúpenia (§ 224 ods. l, § 142 ods.1, § 151 ods. l O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.