Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/293/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308209275 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1308209275.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY C. súd v K. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členiek senátu JUDr: Oľgy Bahníkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: PIENSTAV, a.s., Levočská 27, Stará Ľubovňa, IČO: 00 188 034, zast: AK Mojžiš a Partneri, s.r.o., Karadžičova 8/A, Bratislava, proti odporcovi: ORAVA DEVELOPMENT, s.r.o., Púchovská 8, Bratislava, IČO: 36 265 578, zast: AK ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Nám. Martina Benku 9, Bratislava, zast: JUDr. Vladimírom Kánom, o zaplatenie 48.125,25 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 196.064,93 Eur, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 22Cb/164/08-372 zo dňa 27.3.2012 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 22Cb/164/08-241 zo dňa 28.7.2009 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 22Cb/164/08-372 zo dňa 27.3.2012 v znení opravného uznesenia č. k 22Cb/164/2008-424 zo dňa 3.5.2012 v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporcu, rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že návrh z a m i e t a . Účastníci nemajú právo na náhradu trov prvostupňového, ani odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 22Cb/164/08-372 zo dňa 27.3.2012 v znení opravného uznesenia č. k 22Cb/164/2008-424 zo dňa 3.5.2012 v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporcu, rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že návrh z a m i e t a . Účastníci nemajú právo na náhradu trov prvostupňového, ani odvolacieho konania. Odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 22Cb164/08-241 zo dňa 28.7.2009 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaviazať odporcu na zaplatenie istiny v sume 48.125,25 Eur s príslušenstvom, ktorým si uplatnil zaplatenie ceny diela na základe objednávky zo dňa 5.5.2006 na dielo “Výrobná hala“ elektroinštalácie, deliace priečky, stropy pre objekt v Dolnom Kubíne. Vzájomnému návrhu odporcu vyhovel a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi 196.064,93 Eur s príslušenstvom, ako aj trovy konania za zaplatené súdne poplatky a trovy konania. Rozhodol tak po doplnení dokazovania, na základe zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/275/2009-254 zo dňa 15.3.2011, s poukazom na znenie ust. § 536, § 546, § 548, § 272, § 275, § 369 ObZ, ako aj ust. § 451 OZ a § 97 a § 98 O.s.p. Po vykonanom a doplnenom dokazovaní ustálil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože v konaní nepreukázal, že by práce uvedené na objednávke zo dňa 5.5.2006 boli vykonané a protokolárne odovzdané odporcovi a nepreukázal ani zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom. Mal zato, že nárok na zaplatenie ceny diela navrhovateľovi nevznikol, preto žalobu zamietol. Pokiaľ sa týka vzájomného návrhu odporcu, ktorým sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od navrhovateľa v sume 196.064,93 Eur, v tejto časti vzájomnému návrhu odporcu vyhovel, lebo ustálil, že odporca navrhovateľovi predmetnú sumu zaplatil bez právneho titulu a na strane navrhovateľa vzniklo bezdôvodné obohatenie. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 a Vl. nar. č. 87/95 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., s ohľadom na úspech účastníkov v konaní. Dňa 03.05.2012 vydal súd prvého stupňa opravné uznesenie, v ktorom v časti uvedenia sídla odporcu uviedol správnu adresu “Lazaretská 31, Bratislava„. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní namietal, že navrhovateľ voči uplatnenému nároku odporcu zo dňa 26.1.2012 namietal skutočnosť, že navrhovateľ vstúpil do reštrukturalizačného konania, ktoré bolo voči nemu začaté dňa 02.06.2010, na základe uznesenia Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 3 R 1/2010. Následne uznesením zo dňa 8.6.2010 Okresný súd v Prešove reštrukturalizáciu povolil. Dňa 21.12.2010 bol reštrukturalizačný plán súdom potvrdený. Odporca si v rámci konania pred Okresným súdom v Prešove svoju pohľadávku neuplatnil, sám konštatoval, že pohľadávku si uplatnil ako vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci tohto konania. Namietol, že súd prvého stupňa sa s uvedenou skutočnosťou dostatočne nevysporiadal, keď konštatoval, že ani odvolací súd v rozhodnutí zo dňa 15.2.2011 na reštrukturalizáciu neprihliadal a vyvodil názor, že odporca nemal právny titul na uplatnenie svojho nároku v rámci reštrukturalizácie. V danej súvislosti poukázal na účinky konania o reštrukturalizácii § 155 ods. 2 vo väzbe na ust. § 120 ods. 1 VKR a na skutočnosť, že pokiaľ nárok odporcu nebol uplatnený riadne a včas v rámci reštrukturalizačného konania, jeho nárok zaniká, a nemôže mu byť priznaný ani z titulu bezdôvodného obohatenia. Preto žiadal v časti priznania nároku odporcu vo vzájomnom návrhu rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a v tejto vyhovujúcej časti vzájomný návrh odporcu zamietnuť. V ďalšom namietol rozhodnutie súdu prvého stupňa týkajúce sa zamietnutia žaloby navrhovateľa titulom nezaplatenia ceny za vykonané dielo. Mal zato, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutkový stav a jeho zistenia nevyplývajú ani z dokazovania, ktoré vykonal. Namietol, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz výsluchom pána Lendu, ktorého výsluch navrhovateľ považuje za kľúčový. Poukázal na prepojenie investora stavby HVB Leasing, Real Estate Bratislava, ktorý si výstavbu u odporcu objednal, pričom odporca si totožný predmet objednal u EURECS & PARTNERS, odporca od investora inkasoval 200.000,- Eur bez DPH o čo sa obohatil, pokiaľ práce sám nevykonal, a neuhradil ich ani navrhovateľovi, ani spoločnosti EURECS & PARTNERS. Práce sa začali realizovať na základe rokovania zo dňa 10.1.2006. Objednávka bola zo dňa 5.5.2006 a slúžila ako potvrdenie vykonania objednaných prác. Deň 10.1.2006 bol dňom, kedy došlo k dojednaniu podstatných náležitostí zmluvy na dodanie stavebných prác v rozsahu 200.000,- Eur. V prípade, ak by navrhovateľ nemal právo na plnenie, ktoré fakturoval, odporca by nielen účtovné doklady vrátil, ale neuhrádzal by nové a iste skôr ako 9.4.2009 by sa prihlásil o neoprávnene zaplatené plnenia. Z výpovedí svedkov p. W. a p. R. vyplynulo, že sa nejednalo o odstránenie vád, ale jednalo sa o nové práce, ktorých zadanie mohol urobiť len navrhovateľ. Žiadal v zamietajúcej časti, ktorou žalobe nebolo vyhovené, rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Zároveň žiadal zmeniť rozhodnutie o trovách konania a navrhovateľovi priznať trovy prvostupňového i odvolacieho konania. K odvolaniu navrhovateľa sa dňa 21.5.2012 písomne vyjadril odporca. Vo vyjadrení zdôraznil, že svedkovia T.. R. a T.. W. nedokázali predložiť jednotné stanovisko ohľadom objednávky daných prác. Navrhovateľ realizoval dielo na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou odlišnou od odporcu. Navrhovateľ nedoložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval, že p. L. bol spôsobilý vystupovať na rokovaní dňa 10.1.2006 za odporcu. Spochybnil výpoveď p. W. a p. R.. Nepoprel, že spoločnosť EURECS & PARTNERS a odporca spolupracovali, nie je však možné vyvodiť záver p. L. bol spôsobilý zastupovať pri objednávaní prác naviac aj odporcu. O. L. uviedol, že sa cíti byť vo veci zaujatý, keďže je účastníkom dvoch odlišných sporov, v ktorých protistrany figurujú voči sebe ako navrhovateľ a odporca. Všetci svedkovia zhodne vypovedali, že práce museli byť vykonané pre účely kolaudácie, teda vykonanie daných prác bolo v súlade so Zmluvou o dielo a bolo priamou povinnosťou navrhovateľa, v súlade s čl. II ods. 2 Zmluvy o dielo. Poukázal na ust. čl. IV ods. 4 Zmluvy, ktorá podmieňovala vykonanie prác naviac písomnou formou podpísanou štatutárnymi zástupcami oboch strán. Takýto dodatok nebol nikdy podpísaný. Tiež poukázal na súpis vád a nedorobkov položka 22 s dátumom dokončenia 9.1.2006, v ktorom sa nachádza položka elektroinštalácia a osvetlenie, kde sú uvedené ostatné závady a práce naviac, z čoho vyplýva, že v súpise sa nachádzajú aj akékoľvek práce naviac. Elektroinštalácia musela byť a bola súčasťou projektu. Faktúry, ktoré boli zo strany odporcu uhradené, boli uhradené v presvedčení, že sa jedná o práce naviac, ktoré reálne bolo nevyhnutné vykonať nad rámec dohodnutý v zmluve v záujme konečného užívateľa stavby. K úhrade odporca pristupoval vzhľadom na rozsiahlosť projektu v dobrej viere. že práce boli riadne vykonané a odovzdané. Úhrada iných faktúr spĺňa zákonné podmienky bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ nedokázal ustáliť a ukázať, kedy boli dané práce vykonané, a nepreukázal, že tieto boli vykonávané nad rámec diela samotného. Taktiež nepredložil doklad preukazujúci, že práce boli skutočne vykonané spôsobom a v rozsahu v akom tvrdí. Nedokázal ani ustáliť čas, kedy mali byť vykonané. Taktiež nepreukázal, že odporca si dané práce u navrhovateľa objednal a to ani ústnou formou. Objednávateľom prác nemohol byť odporca, keďže na rokovaní o nich nebol prítomný. Žiadal preto v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. Oboznámil sa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi, uvedenými v odvolaní navrhovateľa, ako aj s vyjadrením odporcu k odvolaniu, zopakoval potrebné dokazovanie, a po takto preskúmanom spisovom materiáli pomerom hlasov 3 : 0 dospel k záveru, že v zamietajúcej časti návrhu navrhovateľa je odvolanie navrhovateľa nedôvodné, a vo vyhovujúcej časti vzájomného návrhu je odvolanie navrhovateľa dôvodné. Pokiaľ sa týka zamietajúcej časti nevyhovenia návrhu navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa a aj s jeho vyhodnotením skutkového stavu. Odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvého stupňa je názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ sa týka ním tvrdeného skutkového stavu, že zmluva o dielo týkajúca sa prác naviac, ktoré sú predmetom konania vo veci samej bola uzavretá s odporcom, lebo nepreukázal, že na rokovaní konanom dňa 10.1.2006 bol prítomný štatutárny zástupca odporcu, alebo ním na to splnomocnená a oprávnená osoba. Teda nepreukázal, že odporca je pasívne legitimovaným účastníkom konania. Uvedené konštatoval aj súd prvého stupňa. Odvolací súd sa preto s právnym názorom súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožňuje, a preto v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. potvrdil. Pokiaľ sa týka výroku rozsudku súdu prvého stupňa týkajúceho sa vzájomného návrhu, a vyhovenia návrhu súdom prvého stupňa, v tejto časti má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ neprihliadal na ust. § 155 ods. 2 ZKR. Odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením sa s výpisom z obchodného vestníka o reštrukturalizácii navrhovateľa, z ktorého je nesporné, že Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa - dlžníka PIENSTAV, a.s. v reštrukturalizácii, so sídlom Levočská 27, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 00 188 034, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka zo dňa 20.12.2010 uznesením 3R 1/2010-213 zo dňa 21.12.2010 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 20.12.2010, ktorý je prílohou uznesenia a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2010. Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. (ZKR) ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa § 118 ods. 1 povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie. Podľa § 121 Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas, neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka, to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že odporca svoju pohľadávku v zmysle vyššie citovaných ustanovení riadne a včas neprihlásil. Z uvedeného vyplýva, že jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle hore uvedeného sa prekludoval, a jeho právo zaniklo, bez ohľadu na skutočnosť, že svoje právo si uplatnil v rámci tohto konania titulom bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd preto v časti vzájomného návrhu odporcu, rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a v tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vzájomného úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. Navrhovateľ nebol úspešný v merite veci v návrhu ako takom, a odporca vo vzájomnom návrhu. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov trovy prvostupňového, ani odvolacieho konania nepriznal. Odporca odvolaním zo dňa 19.07.2012 napadol uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 28.7.2009, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok v sume 13.448,50 Eur za odvolanie. Mal zato, že vyrubený súdny poplatok je príliš vysoký, vzhľadom na predmet sporu a mal by byť vyrubený v sume 2.887,50 Eur, ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 27.03.2012, kde je stanovený súdny poplatok za podanie odporu v sume 2.887,50 Eur, preto žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Uznesenie súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie bolo odporcovi doručené na jeho adresu uvedenú v obchodnom registri Púchovská 8, 831 06 Bratislava 3, ktoré si neprevzal, avšak platí fikcia doručenia, v zmysle ust. § 48 a nasl. O.s.p. vrátená na súd 28.08.2009. Odporca podal odvolanie na súd až 19.07.2012, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote na podanie odvolania vo veci. Odvolací súd odvolanie odporcu z dôvodu zmeškania lehoty na podanie odvolania preto podľa § 218 O.s.p. ako oneskorené odmietol a jeho meritom sa nezaoberal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.