Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/140/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308211599 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1308211599.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AGROSTAV, a.s. Nitra, Štúrova 140, Nitra, IČO: 00 198 986, práv. zast. advokátkou JUDr. Libušou Péteriovou, Farská 4, Nitra, proti odporcovi: OST FORM, s.r.o., Popolná 8074/39, Bratislava, IČO: 35 830 590, práv. zast. advokátom JUDr. Lászlóm Lengyelom, Ružová dolina 6, Bratislava, o zaplatenie 14.039,99 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb140/2008-204 zo dňa 14.11.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb 140/2008-204 zo dňa 14.11.2011 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.039,99 EUR spolu s 14,25% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 17.565,98 EUR od 15.07.2008 do 17.03.2009, zo sumy 14.039,99 EUR od 15.07.2008 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť nahradiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania v rozsahu 100%, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 31,- EUR na účet súdu prvého stupňa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvne dojednanej ceny za vykonané dielo považoval za osvedčený a považoval za oprávnenú aj faktúru č. XXXXXXXX v sume 529.193,- Sk s DPH so splatnosťou 14.07.2008, ktorú žalobca žalovanému vystavil. Uviedol, že platnosť uzatvorenej zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania dňa 15.05.2008, predmetom ktorej bolo zhotovenie oceľových častí konštrukcie, konštrukcie transportného vozíka podľa predloženej dokumentácie s termínom dokončenia 06.06.2008, nebola medzi účastníkmi sporná. Zákonná povinnosť zhotoviteľa vykonať určité dielo je splnená vykonaním diela, pričom splnenie povinnosti vykonať dielo predpokladá splnenie dvoch povinností, a to riadne ukončenie diela a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi. K splneniu povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo však súd prvého stupňa nepovažoval za preukázané, nakoľko žalobca dohodnuté dielo nikdy nedokončil, a preto nemohol predmet diela objednávateľovi riadne odovzdať, preto žalobca nebol oprávnený vystaviť faktúru za vykonané dielo. Toto právo mu vzniklo podľa článku V. Zmluvy o dielo, v ktorom sú dohodnuté platobné podmienky „dňom dodania a prevzatia predmetu diela“. Žalovaný sa preto nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného záväzku na základe neoprávnene vystavenej faktúry. Žalobca však vykonal čiastkové práce na materiáli, z ktorého mala byť vyrobená oceľová konštrukcia a žalovaný mu za tieto práce zaplatil 3.525,99,- EUR. K zmene ustanovenia zmluvy o termíne dodania diela zo dňa 06.06.2008 na 13.06.2008 nikdy nedošlo. Žalobca na preukázanie oprávnenosti svojho nároku poukázal na Zápis zo dňa 01.07.2008 za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. Závarského, kde došlo k dohode, že celková hmotnosť bude účtovaná za 22.235 kilogramov podľa ceny dohodnutej v zmluve a rozdiel medzi skutočne vykonanou a účtovanou cenou, predstavuje zľavu z ceny diela pre objednávateľa. V zmysle odsúhlasenej hmotnosti žalobca pre žalovaného vystavil faktúry, ktorých časť uhradil, no žalovaný zotrval na tvrdení, že žalobca si v zmysle ustanovenia § 548 Obchodného zákonníka svoj záväzok nesplnil, a že zápisom preukázal len odsúhlasenie hmotnosti výrobkov a nie je zápisom o prevzatí diela, a preto si započítal svoje nároky proti pohľadávke vo výške 14.040,- EUR, ktoré uplatnil listom zo dňa 12.03.2009. Vzhľadom na uvedený rozpor súd vykonal dokazovanie k okolnostiam priebehu uzatvorenia zmluvy, preberania jednotlivých čiastkových plnení, k rokovaniu, k posunutiu termínu diela, k odsúhlaseniu hmotnosti a následne k dohode vystavenia čiastkového plnenia súd vypočul svedkov, z ktorých P. I., pracovník odporcu vypovedal, že 80 až 90% materiálu pre odporcu bolo dodané načas, bez toho, aby vykonávali predprípravu. Svedok P. U., ktorý bol v rozhodnom období konateľom žalobcu uviedol, že H.. X. G., konateľ žalovaného, im predložil návrh zmluvy a pán Q. bol poverený zabezpečením prác za žalobcu, a že žalovaný s dodávkou materiálu meškal, čo je zrejmé z urgentných listov z 26.05.2008 a 28.05.2008, a preto bol na základe požiadavky odporcu rozpracovaný materiál vrátený, uviedol, že počas vykonávania diela žalovaný vady nereklamoval a neposkytol žalobcovi dodatočnú lehotu na dokončenie diela. Svedok X. H. poverený konateľom žalovaného kontrolou priebehu rozpracovanosti diela u žalobcu zistil, že práce nepokračujú podľa ich predstáv, kapacitne nestíhajú, a preto pristúpili k sťahovaniu materiálu od žalobcu. Na stretnutí dňa 04.06.2008 sa dohodli na rozsahu jednotlivých prác. Predmetom rokovaní dňa 01.07.2008 bolo odsúhlasenie rozsahu výroby. Rozpracované výrobky od žalobcu mali viditeľné vady, ale nepamätal si či boli reklamované alebo požadovaná oprava. Svedok H. Q., zástupca žalobcu, bol prítomný pri uzatváraní zmluvy so žalovaným a uviedol, že žalovaný dodával veľké množstvo materiálu, nie však rozhodujúce prvky potrebné na zostavenie hlavných častí diela. Podľa kapacitných možností skladali čo sa dalo. 25 zostáv bolo rozpracovaných ale nebolo dokončených, pretože vždy niečo chýbalo. Vedeli, že nestíhajú v zmysle zmluvy dokončiť dielo načas, preto sa dohodli s pánom R. U. H., že stiahnu jednotlivé doposiaľ zmontované komponenty do svojich dielní, kde si to dokončia sami. Nevedeli čo majú účtovať, preto na stretnutí dňa 01.07.2008 sa dohodli po znížení a zohľadnení zľavy za nedorobky a vady na objeme cca. 22.000 kilogramov, ktoré budú fakturovať. Vady zvarov, nepresnosť vrtov boli vytýkané, avšak nepožadovali odstránenie. Na odstránenie vád nebol časový priestor, pretože rozpracované výrobky odviezli ešte pred dohodnutým termínom dokončenia v zmysle záznamu z 13.06.2008. Na materiáli od odporcu nebola urobená príprava. Svedok F. R. technik poverený kontrolou kvality zvárania a dodržiavania technologickej disciplíny, za žalovaného potvrdil, že niekoľkokrát navštívil priestory žalobcu. Pri jednej návšteve zistil, že výroba je ohrozená a urobili zápis. Uviedol, že žalobca výrobu nezvládal technologicky s ohľadom na rozmer konštrukcie, hmotnosť a kapacitné možnosti ľudského faktora, preto sa rozhodlo, že presunú výrobu a dokončia si to sami. Nemožno povedať, že zvary neboli vyhovujúce, ale neboli začistené. Predmetom stretnutia 01.07.2008 bola dohoda o vykonaných prácach žalobcu a uviedol, že súčasťou zápisu mala byť príloha ako dohoda o platbe, na konkrétnosti a výšku odplaty si nepamätá. Na základe týchto výpovedí súd prvého stupňa považoval za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k odobratiu komponentov na výrobu predmetu diela dohodnutého v článku 1. Zmluvy, t.j. pričom svedkovia potvrdili, že k odobratiu dochádzalo po 06.06.2008 a to aj napriek tej skutočnosti, že v Zápise z rozpracovanosti zo dňa 04.06.2008 sa účastníci dohodli na termíne dokončenia zákazky 13.06.2008, z čoho súd prvého stupňa vyvodil záver, že došlo k zmene obsahu predmetu zmluvy. V Zmluve v článku 8 je uvedené - „Zmluva môže byť doplnená len písomnými dodatkami na základe vzájomnej dohody.“ Súd prvého stupňa nepovažoval za relevantnú námietku žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ním vykonanej ceny diela v zmysle ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko sám žalovaný potvrdil, že došlo k stiahnutiu jednotlivých komponentov potrebných na dokončenie diela od žalobcu, dielo nie je možné dokončiť a na dokončení diela ani nemá záujem, preto sa nemôže dovolávať použitia ustanovenia § 548 Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi konania došlo k dohode o ukončení zmluvného vzťahu, tak ako to vyplýva zo stretnutia zo dňa 01.07.2008. Predmetom dohody bolo množstvo opracovaných konštrukcií. Navrhovateľ neúčtoval skutočne vykonané práce, tieto účtoval len v rozsahu 22.235 kilogramov, čo predstavujú zľavu z ceny diela pre objednávateľa. V článku 4. Zmluvy sa účastníci dohodli, že cena za výrobu OK z hutného materiálu dodaného objednávateľom v cene 20,--Sk/kg a za prvky dodané objednávateľom, na ktorých je zhotovená príprava výroby (pálenie, rezanie), je stanovená cena znížená o 30% t. j. v cene 14,- Sk/kg. V Zápise zo dňa 01.07.2008 je odsúhlasené len množstvo, nie cena. Nakoľko z postupných dodávok odporcu nie je možné určiť, či cena zodpovedá 20,-Sk za kilogram, súd prvého stupňa vychádzal zo zhodných výpovedí svedkov I. a Q., ktorí vo svojej výpovedi potvrdili, že materiál bol dodaný bez prípravy. Svedkovia tak vypovedali ešte predtým ako výšku ceny začal namietať žalovaný, a preto súd ustálil oprávnenosť žalobcu na účtovanie vzájomne odsúhlaseného množstva na stretnutí dňa 01.07.2008 v objeme 22.235 kilogramov v cene 20,- Sk/kilogram. K otázke započítania súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný mal uzatvorenú zmluvu o dodávke diela so švajčiarskou spoločnosťou Marti Technik AG zo dňa 04.02.2008, keďže však žalovaný nesplnil riadne a včas zmluvu, táto spoločnosť si uplatnila nároky faktúrou č. XXXXXXXX-XXXXXXXXX v sume 14.040,- EUR, a to za úpravu dodaných klenbových debnení a vozíkov a omeškania dodávky. Predmetom zmluvy uzavretej so zahraničným partnerom bola podľa článku 5. bod 5.1. výroba konštrukcií debnenia podľa plánov a projektových prehľadov 2 kusy banketových debnení s termínom dodania 07.05.2008, 1 vozík cca. 45 ton s termínom dodania najneskôr 25.04. 2008, 2 kusy klenbových debnení cca. 220 ton s termínom dodania najneskôr 09.07.2008, 2 kombi vozíky cca. 14 ton s termínom dodania 20.08.2008, 2 kusy vozíkov na následné spracovanie cca. 10 ton, 1 výstužný vozík cca. 17 ton s termínom dodania 20.08.2008, dodatočné prístroje cca. 3 tony spolu cca. 309 ton. Transportný vozík, ktorý bol predmetom zmluvy medzi účastníkmi konania, je súčasťou klenbového debnenia č. 1, ktorý podľa zmluvy mal byť dodaný najneskôr do 04.06.2008. Žalobca spochybnil oprávnenosť žalovaného na započítanie tohto nároku, nakoľko samotná dodávka medzi účastníkmi konania mala byť v objeme 42.000 kilogramov a celková dodávka predmetu zmluvy o dielo medzi zahraničným partnerom a odporcom bola v objeme spolu cca. 309 ton, čím žalovaný nepreukázal oprávnenosť na náhradu škody a táto jeho povinnosť nevyplýva len z daňového dokladu, vystaveného zahraničným partnerom, s čím sa súd prvého stupňa stotožnil tiež s ohľadom na skutočnosť, že zmluva medzi žalovaným a zahraničným partnerom bola vo veľkom objeme cca. 309 ton a zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa vzťahoval na objem 42.000 kilogramov. Súd prvého stupňa s poukazom na uvedené rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti a keďže bol žalobca neúspešný len v časti výšky úroku z omeškania, priznal mu súd plnú náhradu trov konania a zaviazal žalovaného aj na zaplatenie trov štátu pozostávajúcich z vyplateného svedočného s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nepovažuje za presvedčivé, nakoľko súd rozvláčne opísal vykonané dôkazy, no tieto žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Uviedol, že súd prvého stupňa nevyhodnotil „Zápis z rozpracovanosti výroby“ zo dňa 28.5.2008, z ktorého vyplýva, že žalovaný dodal žalobcovi aj také prvky, ktoré mali byť fakturované sumou 14,- Sk/ kg a CD dokumentáciu, z ktorej vyplývalo, že dielo malo vady. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa uviedol, že došlo k zmene obsahu zmluvy, no neustálil, v ktorých častiach bola zmluva zmenená, iba konštatoval, že išlo o zmenu množstva opracovaných konštrukcií, no neuviedol o aké množstvo v danom prípade išlo. Žalovaný namietal tiež absentujúcu časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej by súd vec skutkovo a právne posúdil, pričom by vysvetlil použitie právneho predpisu s poukazom na konkrétne skutkové zistenia. Súd prvého stupňa nevyvrátil argumentáciu žalovaného uvedenú v námietkach žalovaného zo dňa 30.5.2011, kde tvrdil, že zápis prerokovania výroby transportného vozíka zo dňa 1.7.2008 neobsahuje žiadny prejav vôle , ktorý smeruje k zmene predmetnej zmluvy o dielo, ani sa nezaoberal skutočnosťou, že osoby, ktoré tento zápis vykonali neboli oprávnené robiť v mene žalobcu právne úkony smerujúce k zmene zmluvy, tento zápis nemohol byť podkladom pre vystavenie faktúry z viacerých dôvodov a tak neboli splnené podmienky pre vznik práva žalobcu na zaplatenie ceny predmetného diela, žalovaný uviedol, že práve tieto nevyhodnotené skutočnosti mohli byť podkladom pre opačné rozhodnutie prvostupňového súdu. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvého stupňa nevysvetlil v odôvodnení rozsudku prečo nevyhovel návrhu žalovaného, aby svedkovi Q. bola položená otázka, či boli dodané nejaké výpalky, čím súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, nakoľko aj tento dôkaz mohol preukázať, že žalovaný dodal žalobcovi aj také prvky/ výpalky, za ktoré mohol žalobca fakturovať cenu iba 14,- Sk/kg. Žalovaný ďalej uviedol, že sa súd prvého stupňa nezaoberal v odôvodnení rozhodnutia výpoveďou svedka I., ktorý uviedol, že 80 - 90% materiálu bolo dodaného bez prípravy. Túto skutočnosť svojou výpoveďou podporil aj svedok R., ktorý uviedol, že žalobcovi boli dodané aj nejaké výpalky a o tejto skutočnosti svedčí zápis z rozpracovanosti výroby zo dňa 28.5.2008. Súd prvého stupňa neodstránil rozpor vo výpovedi svedka Q., ktorý raz tvrdil, že materiál bol dodaný kompletne a raz tak, že žalovaný nedodal žalobcovi prvky, na ktorých bola urobená príprava. Žalovaný tiež namietal, že skutkové zistenie súdu prvého stupňa ohľadom dohody zo stretnutia žalobcu a žalovaného zo dňa 1.7.2008, kedy si vraj účastníci dohodli, že za množstvo 22.235 kg môže fakturovať cenu 20,- Sk/kg, nakoľko takáto dohoda z vykonaného dokazovania vôbec nevyplývala. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo bola uzavretá v písomnej forme a jej zmeny mali byť tiež podľa dohody účastníkov urobené písomne, a teda ak by sa aj žalobca so žalovaným na niečom iba ústne dohodli, išlo by o relatívne neplatný úkon. Uviedol, že vznik práva žalobcu na zaplatenie ceny diela bol viazaný na splnenie podmienok: 1/ zhotovenie celého diela, 2/ predmontáž celého diela, 3/ uskutočnenie preberacieho konania, 4/ dodanie a prevzatie diela, 5/ vyhotovenie faktúry na dohodnutú cenu diela a jej doručenie žalovanému, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nezhotovil celé dielo, nevykonal predmontáž a nevykonalo sa žiadne preberacie konanie, žalobca nedodal celé dielo, a preto žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie ceny len na základe splnenia jednej z podmienok, a to vystavenia a doručenia faktúry. Žalovaný namietal názor súdu prvého stupňa, že žalovanému nevznikol nárok na náhradu škody, nakoľko bolo preukázané, že sa žalobca so splnením svojich povinností dostal do omeškania a navyše mali jeho plnenia vady a žalobca nepreukázal, že by porušenie jeho povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi jeho zodpovednosť. Žalovaný poukázal tiež na nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcu sa výroku o úroku z omeškania, keďže žalovaný žalobcovi zaplatil sumu 3.525,99 EUR dňa 17.3.2009, mohol mať žalobca pri opodstatnenosti svojej žaloby právo na úrok z omeškania od dňa 18.4.2009, a nie od 15.7.2008 ako súd prvého stupňa nesprávne uviedol. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že súd prvého stupňa odňal žalovanému možnosť konať pred súdom a právo na spravodlivý proces, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa trpí vážnymi nedostatkami odôvodnenia rozhodnutia čo do skutkového a právneho posúdenia veci, ako i jeho jednoznačnej zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Odvolací súd stotožňujúc sa s dôvodmi odvolania žalovaného poukazuje, že súd prvého stupňa nevyhodnotil riadne vykonané dokazovanie, a to najmä čo do zhodnotenia výpovedí svedkov, či vykonaných listinných dôkazov. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, v súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), ako i judikatúry Ústavného súdu SR (okrem iného sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dielo nebolo vykonané riadne a žalovanému boli dodané aj výpalky, ktorých cena bola 14,- Sk za kilogram, no súd prvého stupňa sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, hoci napríklad svedok I. vypovedal, že 80 - 90% materiálu bolo dodaných bez prípravy. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom úlohou súdu prvého stupňa bude okrem iného i posúdenie a následné určenie rozsahu plnenia nižšej hodnoty a jeho vplyvu na cenu diela. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1, písm. f/ O. s. p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom vec opätovne prejedná doplnením dokazovania v naznačenom smere. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.