Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/261/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308211599 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1308211599.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci navrhovateľa AGROSTAV, a.s., Štúrova 140, Nitra, IČO: 00 198 986, práv. zast. Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová, s.r.o., Farská 4, Nitra, proti odporcovi ORIGIN s.r.o., Trojičné námestie 5-9, Bratislava, IČO: 46 370 609, práv. zast. advokátom JUDr. Lászlóm Lengyelom, Ružová dolina 6, Bratislava o zaplatenie 14.039,99 EUR s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 26Cb/140/2008-288 z 2.7.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 26Cb/140/2008-288 z 2.7.2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 14.039,99 EUR s 14,25% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 17.565,98 EUR od 15.7.2018 do 17.3.2009 a zo sumy 14.039,99 EUR od 15.7.2008 do zaplatenia a rozhodol, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100% k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, medzi účastníkmi konania nebola spochybnená platnosť uzatvorenej zmluvy o dielo podľa §§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať výrobu oceľových častí konštrukcií, bez povrchovej úpravy, podľa výkresovej dokumentácie v celkovej hmotnosti cca. 42.000 kilogramov s tým, že celková hmotnosť bude vzájomne skontrolovaná na základe výpisu materiálu a podľa dokumentácie. V článku 4. zmluvy sa účastníci dohodli na cene nasledovne: výroba OK z hutného materiálu dodaného objednávateľom v cene 20,-- Sk/kg a na prvky dodané objednávateľom na ktorých je zhotovená príprava výroby (pálenie, rezanie) je stanovená cena znížená o 30% t.j. v cene 14,-- Sk/kg. Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania a to výpoveďami svedkov P. I., F. R., X. H. nepochybne vyplýva a že zo strany odporcu došlo k odvezeniu komponentov na výrobu predmetu diela dohodnutého v článku 1. Zmluvy, t.j. výroba oceľovej konštrukcie. Svedkovia potvrdili, že k odvezeniu dochádzalo po 06.06.2008 a to aj napriek tej skutočnosti, že v zápise z rozpracovanosti zo dňa 04.06.2008 sa účastníci dohodli na termíne dokončenia zákazky 13.06.2008, pričom v zmluve v článku 3. bol dohodnutý termín do 06.06.2008. Objednávateľ podľa zmluvy mal dodať zhotoviteľovi jednotlivé komponenty na výrobu predmetu zmluvy. Ďalej mal za preukázané, že navrhovateľ listami zo dňa 26.05.2008 a 28.05.2008 urgoval dodanie materiálu na vykonanie diela a preto považoval za nepravdivé tvrdenie vo výpovedi svedka P. I., keď uviedol, že cca 80-90% bolo dodaných na čas. Ďalej uviedol, že zmluva bola uzatvorená dňa 15.05.2008, nebola dohoda dokedy bol objednávateľ povinný odovzdať zhotoviteľovi veci potrebné na vykonanie diela a preto platila zákonná domnienka ustanovenia § 539 ods. 1 Obchodného zákonníka podľa ktorého objednávateľ mal veci odovzdať bez zbytočného odkladu po uzatvorení zmluvy. Poukázal na ustanovenia § 365 ods. 4 a § 370 Obch. zák., z ktorých vyplýva, že dlžník v uvedenom prípade navrhovateľ ako zhotoviteľ nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok z dôsledku omeškania veriteľa, t.j. objednávateľa. Odporca podľa zmluvy mal navrhovateľovi dodať komponenty potrebné na výrobu oceľovej konštrukcie. S poukazom na záznam z 28.05.2008, v ktorom bolo uvedené, že materiál dodajú do 30.05.2008. Zápis zo dňa 04.06.2008, v ktorom bolo dohodnuté, že predpokladaný termín dokončenia je 13.06.2008, konštatoval, že z uvedeného je možné vyvodiť záver, že odporca si bol vedomý neplnenia si svojej povinnosti zo zmluvy. Súd mal za preukázané, že začal komponenty sťahovať po 05.06.2008 (výpoveď svedka p. H.) t.j. v lehote kedy navrhovateľ ako zhotoviteľ nebol a ani nemohol byť s odkazom na ustanovenie §§ 365, 370 Obchodného zákonníka v omeškaní s vykonávaním diela. Zápis zo dňa 1.7.2008 považoval súd prvého stupňa len za odsúhlasenie hmotnosti výrobkov a nemožno to považovať za zápis o prevzatí diela. Podľa názoru súdu došlo k zániku záväzku navrhovateľa vykonať dielo tým momentom keď odporca stiahol jednotlivé komponenty potrebné na vykonanie diela (dohodnuté v zmluve), neumožnil zhotoviteľovi dielo dokončiť. Právne účinky nemožnosti plnenia nastávajú ex lege, t.j. zo zákona zaniká záväzok alebo jeho časť postihnutá nemožnosťou. Uviedol, že zánikom záväzku pre nemožnosť splnenia zaniká záväzok aj pre druhú zmluvnú stranu. V prípade, že druhá zmluvná strana svoj záväzok splnila, má právo na vrátenie tohto svojho plnenia. Vyslovil názor, že ak navrhovateľ nemôže plniť a odporca; ktorý sám spôsobil svojím konaním zánik záväzku podľa § 354 Obchodného zákonníka; nemôže trvať na svojej právnej argumentácii, že navrhovateľovi vznikne nárok na zaplatenie až vtedy keď dielo dokončí. Ďalej poukázal na zápis zo dňa 1.7.2008, v ktorom predpokladal, 80 až 90 % materiálu bolo priamo dodaných bez toho, aby odporca vykonal prípravu, potvrdil, že 80 až 90% materiálu bolo dodaných priamo z výroby. Súd pri určení ceny vychádzal z výpovede svedka Q. a z listu samotného odporcu zo dňa 12.3.2009, v ktorom nerozporovali cenu 20,- Sk. Konštatoval, že odporca nepreukázal (ani nenavrhol dôkaz), že vo vzájomne odsúhlasenom spracovanom množstve (záznam z 01.07.2008) 22.235 kg sa nachádzal aj opracovaný materiál s cenou 14,-- Sk/kg. Odporcova obrana spočívala len v tom, že v celkovo dovezenom množstve (nie opracovanom) bol materiál v hodnote 14,-- Sk/kg. Mal tiež za preukázané, že odsúhlasené opracované množstvo oceľovej konštrukcie bol kompromis zo strany navrhovateľa ako zhotoviteľa, neuvádzal skutočne vykonané práce. Vzhľadom na dlhé časové obdobie od existencie záväzkového vzťahu v roku 2008 súd nepovažoval za účelné, hospodárne opätovne vypočuť svedkov p. R. a p. Q., aby vyjasnili prípadný rozpor. Pri ich výpovedí pred súdom v roku 2010 sa vyjadrovali s neurčitosťou a nie je predpoklad, že by odstupom času si na podrobnosti spomenuli. Preto konštatoval, že nie je možné odstrániť rozpor vo výpovediach svedkov. Poukázal ďalej na to, že si odporca uplatnil na započítanie pohľadávku vo výške 14.040,- EUR titulom náhrady škody, ktorá mala vzniknúť z nároku švajčiarskej spoločnosti Marti Technik AG, s ktorou bol odporca v zmluvnom vzťahu a pre ktorého navrhovateľ mal vykonať predmet diela. Súd mal za preukázané, že odporca mal uzatvorenú zmluvu o dodávke diela so švajčiarskou spoločnosťou Marti Technik AG zo dňa 04.02.2008. Nakoľko odporca nesplnil riadne a včas zmluvu, švajčiarska spoločnosť si uplatnila faktúrou č. 12112008-716608200 nárok v sume 14.040,- EUR titulom vád a omeškania dodávky. Súd prvého stupňa konštatoval, že odporcovi na preukázanie výšky škody nepostačuje len predloženie daňového dokladu od zahraničného partnera. Poukázal na to, že zmluva medzi týmito účastníkmi bola vo veľkom objeme cca. 309 ton a zazmluvnený vzťah medzi účastníkmi v objeme 42.000 kilogramov. Transportný vozík, ktorý bol predmetom zmluvy medzi účastníkmi konania, je súčasťou klenbového debnenia č.1, ktorý podľa zmluvy so švajčiarskou spoločnosťou mal byť dodaný najneskôr do 04.06.2008. V zmluve o dielo medzi účastníkmi konania sa účastníci dohodli na termíne do 06.06.2008 t.z., ak by odporca riadne dodal komponenty zhotoviteľovi v súlade s § 539 ods. 1 Obchodného zákonníka (bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy) bol už v omeškaní podľa zmluvy so švajčiarskou spoločnosťou. Navrhovateľovi prináleží zákonný úrok, ktorý v rozhodnom období v čase omeškania je v rozsahu 14,25%. Odporca vykonal čiastočnú úhradu v sume 3.525,99 EUR dňa 17.03.2009. Faktúru č 28060007, splatnú 14.07.2008, vo výške 529.193,-- Sk súd považoval za výzvu (§ 544 od. 2). Nárok na vrátenie plnenia vznikol okamihom, keď sa stal záväzok jednej strany trvalo nesplniteľným. Doba omeškania je určená s ohľadom na vykonanú čiastočnú úhradu. Poukázal na to, že predchádzajúcim rozsudkom č.k. 26Cb/140/2008-204 zo dňa 14.11.2011 súd v časti úrokov z omeškania zamietol. Voči tomuto výroku nebolo podané odvolanie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca navrhujúc ho zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť alebo vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nedostatočné odôvodnenie rozsudku, keď odôvodnenie nespĺňa požiadavky upravené v § 157 ods. 2 O.s.p., čím mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom. Namietal, že v skutkovej časti odôvodnenia musí byť vyjadrený nielen obsah dôkazov vykonaných v konaní ale aj hodnotenie výsledkov dokazovania, pričom nejde o opis vykonaného dokazovania, o nerozvážne reprodukovanie jednotlivých dôkazov ale o vyvodzovanie hodnotiacich záverov o zistených skutočnostiach. Namietal, že súd prvého stupňa vôbec nevyhodnotil „zápis z rozpracovanosti výroby j č. 08-16“ „Transportwagon“ zo dňa 28.5.2008, ktorý bol prílohou návrhu a to napriek tomu, že táto listina dokazuje skutočnosť, ktorá má rozhodujúci význam pre rozhodnutie v predmetnej veci. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nevyhodnotil ani z CD dokumentáciu, ktorou vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 30.5.2011, pričom z tohto dôkazu jednoznačne vyplýva, že predmetné dielo má vady. Ďalej vytýkal súdu, že odporca na pojednávaní dňa 18.10.2010 navrhol, aby svedok pán Q. odpovedal na otázku, či boli dodané nejaké výpalky a súd prvého stupňa tomuto návrhu odporcu nevyhovel a vo svojom rozsudku nevysvetlil prečo nevykonal tento dôkaz. Za nesprávny označil ďalej postup súdu prvého stupňa, ktorý bez rozhodnutia o zmene a návrhu priznal navrhovateľovi nárok vzniknutý v dôsledku nemožnosti plnenia z jeho strany podľa ustanovení § 351, 354a 548 ods. 2 Obch. zák., hoci právo na zaplatenie ceny diela je založené na celkom odlišnom skutkovom základe. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka Q. ako aj listy z 12.3.2009 a 2.4.2009, keď tieto považoval za uznanie záväzku, keď inými dôkazmi bolo preukázané, že odporca dodal navrhovateľovi aj také prvky (označené ako „výpalky“), za spracovanie ktorých navrhovateľ v zmysle čl. 4. zmluvy o dielo mohol fakturovať iba cenu 14,- SK/kg. Taktiež namietal, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s § 351 ods. 2 Obch. zák., keď obvyklú cenu určil bez nariadenia dokazovania znalcom iba na základe vyjadrenia jednej obchodnej spoločnosti. Napokon vyslovil názor, že neobstojí ani záver súdu prvého stupňa, že odporcovi nevznikol nárok na náhradu škody, keď odporca preukázal všetky podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v celom odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. ktoré z dôvodu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p potvrdil. Odvolací súd dal síce za pravdu odvolateľovi, že sa súd prvého stupňa úplne dôsledne nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku so všetkými vykonanými a navrhnutými dôkazmi ale s prihliadnutím na obsah odôvodnenia rozsudku odvolací súd nedospel k záveru, že by bola odporcovi takýmto postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení jednoznačne označil tých svedkov, z výpovedí ktorých pri rozhodovaní vychádzal ako aj listinné dôkazy, ktoré považoval za rozhodujúce. Súd prvého stupňa taktiež zdôraznil, z akého dôvodu nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania dopočutím svedkov za účelom odstránenia niektorých rozporov vo výpovediach, keď dopočutie svedkov nepovažoval, vzhľadom na dlhý čas, ktorý uplynul od ich pôvodnej výpovede, za majúce význam. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením listov odporcu zo dňa 12.3.2009 a 2.4.2009, keď ich považoval za uznanie záväzku, keď je nanajvýš nepravdepodobné, ak by odporca nebol uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi nebol by si voči nemu započítal svoju vzájomnú protipohľadávku a rozdiel nevyplatil navrhovateľovi. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že vyvrátil vyvrátiteľnú právu domnienku, ktorú uznanie zakladá a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca dodal navrhovateľovi aj také prvky označené ako „výpalky“, za spracovanie ktorých navrhovateľ mohol v zmysle čl. 4 predmetnej zmluvy o dielo fakturovať iba cenu 14,- SK/kg, keď svedok P. I., ktorý bol zamestnancom odporcu a mal na starosti nákup tovaru nevypovedal, že predpokladá i keď to nevie percenutálne určiť, že 80% - 90% materiálu bolo priamo dodaných bez toho aby ich odporca vykonával predprípravou. Z výpovede tohto svedka síce vyplýva, že určitá časť materiálu bola dodaná po vykonaní prípravy, avšak nevedel určiť rozsah materiálu dodaného po vykonaní prípravy, avšak nevedel určiť rozsah materiálu dodaného po vykonaní určitej prípravy a odporca, ktorého vzhľadom na uznanie zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal iným dôkazom rozsah takto predpripraveného navrhovateľovi dodaného materiálu. Nakoľko odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval list odporcu zo dňa 12.3.2009 a 2.4.2009, v ktorom odporca výslovne uviedol, že trvá na stanovisku zo dňa 12.3.2009 za uznávací prejav, nepovažoval z a dôvodné námietky odporcu týkajúce sa nutnosti vykonania znaleckého posudku za účelom posúdenia dôvodnosti navrhovateľom požadovanej ceny. Navyše primeranosť navrhovateľom požadovanej ceny potvrdzuje aj súdom prvého stupňa zadovážené vyjadrenie spoločnosti STAVOKOV spol. s r.o.. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade záväzok zo zmluvy o dielo 02/2008/TW-G z 15.5.2008 zanikol pre nemožnosť plnenia. Odvolací súd vychádzajúc z výpovedí jednotlivých svedkov ohľadom plnenia záväzkov z uvedenej zmluvy o dielo zo strany jej účastníkov a následného zvoleného riešenia, ktoré napokon obidvaja účastníci bez námietok akceptovali, dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k dohode o obmedzení rozsahu diela, keď ani jeden z účastníkov dôsledne netrval na ďalšom plnení záväzkov zo zmluvy o dielo č. 02/2008/TW-G z 15.5.2008 a navrhovateľovi tak v zmysle § 549 ods. 1 Obch. zák. vzniklo právo na zaplatenie primerane zníženej ceny diela. So zreteľom na uvedené nepovažoval za dôvodnú námietku odporcu týkajúcu sa prekročenia návrhu navrhovateľa. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku odporcu aj v časti týkajúcej sa priznaného úroku z omeškania, keď ako to uvádza samotný odvolateľ z dlžnej sumy zaplatil len 3.525,99 EUR z celkovej sumy 17.565,98 EUR, preto súd prvého stupňa správne priznal úrok z omeškania zo sumy 14.039,99 EUR od 15.7.2008, keď v tomto rozsahu dlh odporcu po celé obdobie doposiaľ trvá. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.