Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/165/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309201449 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1309201449.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: MENTIS GmbH, so sídlom Weinbergstrasse 1D - 93414 Cham, SRN, zast. JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 22, Bratislava, proti odporcovi: W.. G. K., (G. W.. G. L.), J. A.. X C. XX, B., zast. advokátom JUDr. Pavlom Malichom, so sídlom Dunajská 25, Bratislava, o zaplatenie 34.148,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb/2/2009-376 zo dňa 21.10.2010 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb/2/2009-635 zo dňa 9.1.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb/2/2009-376 zo dňa 21.10.2010 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 3.003,07 Eur na účet I.. G. R. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 28Cb/ 2/2009 - 635 zo dňa 9.1.2013 m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom trov právneho zastúpenia 6.552,74 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa I.. G. R. a na súdnom poplatku 1.707,-- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo/4/2013-639 zo dňa 30.4.2013 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/63/2011-510 zo dňa 29.5.2012 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Horeuvedeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28Cb/2/2009-376 zo dňa 21.10.2010, v ktorom bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.148,44 Eur so 14% úrokom z omeškania od 1.4.2005 do zaplatenia a priznané trovy konania vo výške 100%. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o zrušení rozsudku krajského súdu na základe dovolania podaného odporcom. Vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na znenie ust. §§ 238, O.s.p., §§ 153, 237, 242, 157 O.s.p., čl. 46 Ústavy SR, konštatoval, že predmetom konania je nárok navrhovateľa uplatnený žalobou dňa 11.8.2005, s úpravami žaloby zo dňa 11.12.2005 a 4.3.2010, ktorých zmena bola súdom pripustená. Navrhovateľ svoj nárok uplatnil z dôvodu nevrátenia finančných prostriedkov vybraných odporcom ako bývalým konateľom navrhovateľa z účtu spoločnosti navrhovateľa v období od 4.4.2003 do 22.10.2003. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaciemu súdu vytkol, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nezodpovedá zákonnej požiadavke riadneho odôvodnenia. Vytkol, že tak súd prvého stupňa, ako ani odvolací súd sa nevysporiadali s námietkou týkajúcou sa právomoci nemeckých súdov konať vo veci. Poukázal na ust. § 103 O.s.p. Vytkol tiež, že súd prvého stupňa vydal uznesenie dňa 31.12.2007 tak, že právomoc konať vo veci má Okresný súd Bratislava III, avšak uznesenie nebolo účastníkom expedované a bolo nariadené pojednávanie. Konštatoval, že súd prvého stupňa nevykonal všetky odporcom navrhované dôkazy (účtovné doklady vypracované nemeckou firmou Geiling & Partner). S otázkou nevykonania dôkazov sa nevysporiadal ani odvolací súd, iba vykonanie dôkazov označil za irelevantné. Tiež sa nevysporiadal s právnymi názormi vyslovenými v rozsudku Krajského súdu v Prešove 1Cob/30/2007 a Krajského súdu v Bratislave 3Cob/149/2007 a uznesením NS SR 1Obo/16/2008. Ďalej uviedol, že i keď nevykonanie navrhnutých dôkazov nemožno kvalifikovať ako odňatie práva konať pred súdom, ale súd je povinný uviesť, prečo ich nevykonal. Inak je rozhodnutie nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý súdny proces a napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom. Konštatoval, že odvolací súd sa s dôvodmi odvolania náležite nevysporiadal, preto odvolací rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 243 d/ O.s.p. ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní záväzný. Odvolací súd opätovne preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Oboznámil sa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu, ako aj s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu a vo vzťahu viazanosti právneho názoru dovolacieho súdu a po takto preskúmanom spisovom materiáli dospel opätovne pomerom hlasov 3:0 k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ sa týka prvej námietky odporcu, že súdy sa nevysporiadali s otázkou právomoci konať pred slovenským súdom, v tejto súvislosti odvolací súd napravil pochybenie súdu prvého stupňa a účastníkom zaslal uznesenie súdu prvého stupňa 28Cb/93/2005-146 zo dňa 31.12.2007, v ktorom súd prvého stupňa podrobne zdôvodnil, prečo má zato, že je daná právomoc na konanie Okresného súdu Bratislava III. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že vzťah navrhovateľa a odporcu v prejednávanej veci je vzťahom medzi navrhovateľom ako spoločnosťou a odporcom ako konateľom spoločnosti a nie spoločníkom, ako vyplývalo zo stanov navrhovateľa § 15, podľa ktorého mohla byť dohoda o voľbe právomoci súdov pri sporoch medzi navrhovateľom ako spoločnosťou a jej spoločníkmi. Odporca bol u navrhovateľa konateľom nie spoločníkom, teda je daná právomoc na konanie Okresnému súdu Bratislava III. Pokiaľ sa týka ďalšej námietky nevykonania všetkých dôkazov navrhnutých odporcom, k uvedenému zaujíma odvolací súd nasledovné stanovisko: Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané a nebolo to vyvrátené ani odporcom, že v období od 4.4.2003 do 20.10 2003 odporca ako konateľ navrhovateľa vybral z účtu navrhovateľa finančné prostriedky v celkovej výške po prepočte na eura v sume 34.148,44 Eur, ktoré finančné prostriedky použil na chod a prevádzku spoločnosti MENTIS SLOVAKIA, s r.o., ktorá bola personálne a majetkovo prepojená s navrhovateľom. Odporca na takúto dispozíciu s finančnými prostriedkami nemal súhlas druhého spoločníka C.. G. G.. Fakturačný systém neodôvodňoval výber finančných prostriedkov z účtu navrhovateľa a ich použitie do spoločnosti MENTIS SLOVAKIA s.r.o. V spoločnosti navrhovateľa odporca vykonával funkciu konateľa, finančné prostriedky bol oprávnený použiť len v prospech navrhovateľa. Uvedené výbery navrhovateľovi riadne nezdokladoval a nezaúčtoval. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že navrhovateľ a spoločnosť MENTIS SLOVAKIA s.r.o., boli dve samostatné spoločnosti s vlastným účtovníctvom. Odporca sa snažil dôkazné bremeno svojho tvrdenia preniesť na navrhovateľa tým, že žiadal aby súd zaviazal navrhovateľa na predloženie účtovných dokladov vypracovaných nemeckou účtovníckou spoločnosťou Geiling & Partner, na základe ktorých bola vypracovaná účtovná závierka za rok 2004, v ktorej by boli zistené nezrovnalosti. Odvolací súd je toho názoru, že vykonaním uvedeného dôkazu nie je možné zaťažiť navrhovateľa, pretože bremeno tvrdenia obrany odporcu spočíva výlučne na odporcovi. Súd prvého stupňa správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na znenie ust. § 135a ObZ, na povinnosti konateľa spoločnosti vyplývajúce z jeho postavenia konateľa, ako aj na riziko nahradenia škody, pokiaľ sa preukáže, že svoje povinnosti konateľ porušil. Taktiež súd prvého stupňa v danej súvislosti správne aplikoval ust. § 261 ods. 3 a 373 ObZ. Odporca ako konateľ spoločnosti navrhovateľa bol povinný postupovať v súlade so zákonom o účtovníctve a daňovými predpismi. Je nesporné, že odporca neuniesol dôkazné bremena tvrdenia svojej obrany, keď nevedel finančné prostriedky v inkriminovanom období navrhovateľovi vyúčtovať a tieto ani navrhovateľovi nevrátil. Preto skúmanie dokladov MENTIS SLOVAKIA s.r.o., nie je podstatné pre posúdenie zodpovednosti odporcu voči navrhovateľovi vyplývajúce z jeho postavenia konateľa spoločnosti. Navrhovateľ predložil súdu účtovnú závierku za roky 2003 a 2004, ktoré boli pre posúdenie nároku navrhovateľa relevantné. K namietaným nezrovnalostiam v účtovníctve sa dostatočným spôsobom vyjadril konateľ navrhovateľa a jeho právny zástupca a vyplýva to aj z listu účtovnej spoločnosti Geiling & Partner zo dňa 31.1.2005. Pokiaľ sa týka právnych názorov uvedených v iných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd je názoru, že každú prejednávanú vec je potrebné posúdiť individulálne s ohľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu. Nie je možné šablónovite aplikovať právne názory bez posúdenia všetkých okolností, ktoré majú na rozhodnutie vo veci vplyv. Odvolací súd má zato, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a rozhodnutie riadne zdôvodnil. Odvolací súd vady vytknuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky odstránil, a opätovne sa stotožnil s vyhodnotením dôkazov tak, ako v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvého stupňa, a stotožnil sa aj s právnym posúdením veci zhodne ako súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní. Trovy odvolacieho konania si navrhovateľ uplatnil a v zákonom stanovenej lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku, špecifikoval v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. § 10 a nasl. za vyjadrenie k odvolaniu 27.11.2010, účasť na pojednávaní dňa 14.2.2012, písomné vyjadrenie z 29.5.2012, účasť na pojednávaní dňa 29.5.2012, písomné vyjadrenie k rozhodnutiu dovolacieho súdu z 17.10.2013. Výška + úkon právnej služby predstavuje 492,93 Eur, režijný paušál v roku 2010 7,21 Eur, v roku 2012 7,63 Eur, a v roku 2013 7,81 Eur, + 20% DPH - spolu 3003,07 Eur, na ktorú sumu bol odporca v odvolacom konaní zaviazaný. Dňa 9.1.2013 súd prvého stupňa pod č. k. 28Cb/2/2009-635 rozhodol osobitným uznesením o priznaní trov prvostupňového konania, kde odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania titulom právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 8.316,29 Eur a titulom súdneho poplatku v sume 1.707,-- Eur. Rozhodol tak s poukazom na znenie ust. § 137 a 142 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení rozpísal špecifikáciu trov právneho zastúpenia podľa jednotlivých úkonov poskytnutia právnej pomoci. Odporca predmetné uznesenie napadol odvolaním dňa 7.2.2013. V dôvodoch odvolania namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, nenáležité odôvodnenie, nesprávne aplikovanie Vyhlášky pri priznaní DPH, vzhľadom k tomu, že 20% DPH platí až od 1.1.2011, pričom DPH bola v uvedenej výške priznaná aj za právne služby v rokoch 2005-2010. Nedostatočné zdôvodnenie na základe čoho boli trovy priznané, či boli riadne a včas uplatnené, naviac namietol, že vo veci bolo podané dovolanie, ktorým bol spochybnený rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. Namietol tiež, že nie je zrejmá povaha rozhodnutia o náhrade trov konania a poukázal na skutočnosť, že odporca bol v konaní oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok, preto mal súd prvého stupňa prihliadať na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (okolnosti hodné osobitného zreteľa). K odvolaniu odporcu sa navrhovateľ nevyjadril. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, oboznámil sa s dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu, ako aj s procesným postupom súdu prvého stupňa a pomerom hlasov 3:0 dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odporcu, že uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že rozhodol podľa úspechu účastníkov v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p. taktiež uviedol, že pri priznaní trov konania vychádzal z vyhl. č. 655/2004 Z.z. Jednotlivé úkony právnej pomoci presne špecifikoval a uviedol aj dôvod, prečo použil aplikáciu ust. § 14 ods. 5 vyhl. Odvolací súd považuje odvolanie odporcu za dôvodné v časti, ktorou súd prvého stupňa priznal 20% DPH, aj za obdobie, kedy ešte neplatila. V uvedenej časti preto priznané trovy právneho zastúpenia navrhovateľa krátil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a priznané trovy právneho zastúpenia zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p. Námietka odporcu, že súd prvého stupňa mal aplikovať ust. § 150 O.s.p. lebo odporcovi bolo priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku neobstojí, pretože tu sa jedná o trovy konania, ktoré vznikli navrhovateľovi v súvislosti s uplatnením jeho práva, a nie je dôvod v povahe sporu, ktorý by odôvodňoval aplikáciu ust. § 150 O.s.p. Taktiež nie je relevantná skutočnosť, že odporca podal vo veci dovolanie, pretože v čase rozhodovania o trovách konania odvolacím súdom, odvolací súd v tomto rozhodnutí rozhodol aj opätovne o merite veci, pričom odporca bol v odvolacom konaní neúspešný. Trovy konania navrhovateľ riadne uplatnil a špecifikoval po vyhlásení rozsudku v súlade so zákonom na č. l. 401 spisu. Súd prvého stupňa nie je povinný podrobne odôvodňovať aj úkon špecifikácie trov konania navrhovateľa, pokiaľ je tento urobený v súlade so zákonom. Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je o trovách prvostupňového konania uvedené vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.