Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309212247 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1309212247.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: B. F., X.. XX.X.XXXX, L. E. X, L., zast.: advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcom: 1. E. B., X.. XX.X.XXXX, L. K. XXXX, zast.: JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Krajinská 30, Bratislava, 2. Y. V., L. J. P. XX, L., o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 17.6. 2011, č.k. 15C 110/2009 - 245 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 17.6. 2011, č.k. 15C 110/2009 - 245 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že závet zo dňa 14.7.2005 poručiteľa G. R., naposledy bytom Račianska 25, Bratislava, nar. dňa 18.9.1949, je neplatný. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť JUDr. Miroslavovi Kučerovi, advokátovi, náhradu trov konania v sume 1.036,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozsiahleho rozhodnutia uviedol, že návrh nebol podaný dôvodne. Dedičské konanie bolo prerušené z dôvodu spochybnenia závetu navrhovateľkou kvôli tomu, že sa nejedná o vlastnoručný podpis poručiteľa a súčasne je opravovaný dátum závetu. Navrhovateľka však v návrhu uviedla len jeden z dôvodov spochybnenia, a to opravovaný dátum. Podľa súdu prvého stupňa, uviesť v návrhu len niektorý z dôvodov spochybnenia závetu je právne možné, avšak uviesť v návrhu odlišný dôvod, právne možné nie je, pretože by to bol postup v rozpore s § 175k ods. 2 O.s.p., ktorého právna úprava sleduje odstránenie zistených sporných skutočností, zistených v konaní o dedičstve, aby bolo možné rozhodnúť o dedičskom práve čo najrýchlejšie. Uviedol tiež, že lehota na podanie návrhu je prekluzívna a navrhovateľka bola viazaná dôvodmi spochybnenia závetu poručiteľa, čo však nedodržala, keďže ako dôvod spochybnenia uviedla rozpor vôle poručiteľa s obsahom závetu. Tento dôvod bol výlučne vo sfére vedomia navrhovateľky. Súd zdôraznil, že navrhovateľka bola notárkou vyzvaná, aby si závet pozorne prečítala, prezrela, pretože prvý krát sa o závete dozvedela až na pojednávaní u notárky, a prezerala si ho 10 minút. Navrhovateľke nič nebránilo dôkladne si zvážiť, a uviesť prípadne ďalší dôvod neplatnosti závetu, a za tým účelom požiadať notárku o vyjadrenie sa na ďalšom pojednávaní. Čo sa týka navrhovateľkou tohto uvedeného spochybnenia závetu, súd skonštatoval, že je právne bezvýznamný, keďže aj keby poručiteľ akokoľvek prejavoval vôľu zanechať celý svoj majetok navrhovateľke, nič mu právne nebránilo zriadiť závet v prospech odporcu v 1. rade. Čo sa týka dôvodu spochybnenia závetu kvôli rukou opravovanému dátumu pri podpise poručiteľa, podľa súdu je taktiež právne bezvýznamný, pretože Občiansky zákonník (ďalej len OZ) tento dôvod nespája s neplatnosťou závetu. Podľa súdu je samotná oprava dátumu logicky vysvetliteľná, keďže závet nemohol byť zriadený dňa 14.7.1963 s tým, že tento dátum sa zhoduje s dátumom narodenia zástupcu odporcu v 1. rade, opravu urobil zástupca odporcu v 1. rade, a dátum pod potvrdením svedkov je už 14.7.2005. Okrem toho, ak by sa zástupca odporcu v 1. rade obával neplatnosti závetu, mohol ho z počítača vytlačit s dátumom 14.7.2005. Čo sa týka dôvodu spochybnenia závetu kvôli podpisu poručiteľa, v návrhu na začatie konania podanom v prekluzívnej lehote sa tento dôvod vôbec neuvádza, aj keď kvôli nemu navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 17.6.2009 vyhlásila pred notárkou, že závet neuznáva, čo podľa súdu znamená, že navrhovateľka právne uznala podpis poručiteľa za jeho vlastnoručný. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že k podpisu poručiteľa sa vyjadrovali navrhovateľka a odporkyňa v 2. rade až na pojednávaniach, a až v bode IV. písomného podania zástupcu navrhovateľky, doručenom súdu dňa 15.6.2011, je uvedený jeho návrh znaleckého dokazovania pravosti podpisu poručiteľa na závete. Keďže uvedený dôvod spochybnenia závetu nevychádza procesne z návrhu na začatie konania podaného v prekluzívnej lehote, súd ho považoval za právne bezvýznamný, a preto sa ani nevyjadroval procesne k procesnému návrhu zástupcu navrhovateľky na znalecké dokazovanie pravosti podpisu poručiteľa na závete. Čo sa týka odporcom v 1. rade na pojednávaní dňa 16.2.2011 použitého výrazu „sranda", súd zdôraznil, že ho použil odporca v 1. rade a z kontextu jeho použitia nevyplýva, že by jeho použitím bola spochybnená vážnosť zriadenia závetu, takže táto skutočnosť uvádzaná zástupcom navrhovateľky je právne bezvýznamná. Súd zamietol návrh na začatie konania i voči odporkyni v 2. rade, keďže na pojednávaní dňa 17.6.2001 vyhlásila pred notárkou, že závet po formálnej i materiálnej stránke uznáva za platný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov v takom rozsahu, ako ich vyčíslil jeho právny zástupca. Odporkyni v 2. rade náhradu trov nepriznal s tým, že jej trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá ako odvolacie dôvody uviedla dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) a c) O.s.p., ako aj nezrozumiteľnosť rozsudku. Namietla porušenie práva na súdnu ochranu s tým, že napadnutému rozsudku chýba základná zákonná štruktúra. V tejto súvislosti poukázala na nálezy Ústavného súdu SR, z ktorých jednoznačne vyplýva, že súčasťou spravodlivého súdneho procesu je aj náležité odôvodnenie rozhodnutí, čo zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu. Namietla, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a pre ich nezrozumiteľnosť. Súd nepostupoval v konaní hospodárne a efektívne, v rámci 13 pojednávaní skúmal výslovne len vzťah medzi poručiteľom a účastníkmi, kládol duplicitné otázky. Výsledkom je rozsudok, ktorý nijako nereflektuje vykonané pojednávania. Odôvodnenie rozsudku vôbec nespĺňa zákonné náležitosti - chýba jasné a výstižné uvedenie toho, čoho sa navrhovateľka domáhala a ako reagoval odporca. Súd len okopíroval návrh navrhovateľky a vyjadrenie odporcu do rozsudku, ale nijako nešpecifikoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd úplne opomenul uvedenie dôkazov, z ktorých vychádzal, resp. prečo nevykonal navrhovateľkou navrhované dôkazy (výsluch svedkov), a toto hrubo odignoroval. Súd neposúdil vec po právnej stránke, len uviedol ustanovenia O.s.p. a OZ, ktoré však nijako nepotvrdzujú záver súdu, že návrh nebol podaný dôvodne, resp. jeho iné závery. Preto navrhovateľka považuje rozsudok za zmätočný, nezrozumiteľný, a teda nepreskúmateľný. Taktiež nesúhlasí s názorom súdu, že dedič môže podať návrh na určenie neplatnosti závetu len z dôvodov uvádzaných v dedičskom konaní, pretože výber dôvodov je na jeho voľnej úvahe. Dedičské konanie je nesporové a neumožňuje súdu riešiť otázku sporného skutkového a právneho stavu. Ustanovenie § 175k ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom neurčuje, z akých dôvodov má podať dedič svoju žalobu na súde. Súd v jednej časti pripúšťa zúženie dôvodov spochybnenia závetu, tak ako to podľa neho urobila navrhovateľka, avšak zároveň konštatuje, že navrhovateľka podala odlišný, resp. ďalší dôvod spochybnenia závetu, čo podľa súdu možné nie je. Súd však nešpecifikuje, aký konkrétny odlišný dôvod to je. Súd tvrdí, že lehota na podanie návrhu je lehotou prekluzívnou, čo nie je pravda, nakoľko ide o sudcovskú lehotu, ktorú je možné dokonca predĺžiť. Súd tiež nesprávne uvádza, že navrhovateľkou bol uplatnený len jeden dôvod spochybnenia závetu, hoci boli uplatnené tri dôvody - podpis poručiteľa, spochybnenie vôle poručiteľa a prečiarknutie dátumu vyhotovenia závetu. Navrhovateľka ďalej namietla, že súd nepripustil ňou navrhované dôkazy (výsluch svedkov) na preukázanie napr. toho, že poručiteľ vydal odporcovi v 1. rade podpísané čisté papiere. Súd sa nevyporiadal s protichodnými tvrdeniami odporcu v 1. rade, napr. keď tvrdil, že poručiteľ mu nikdy nehovoril, že by mala dediť navrhovateľka, odporkyňa v 2. rade, resp. zákonní dedičia. Súd nepripustil ani vykonanie dôkazu - výsluch A.. G., ktorého odporca v 1. rade označil ako autora závetu. Ani s týmito skutočnosťami sa súd v odôvodnení rozsudku nijako nezaoberal. Najdôležitejším argumentom pre spochybnenie platnosti závetu bol prečiarknutý dátum (letopočet) na závete. Súd sa s námietkami navrhovateľky riadne nevyporiadal, napr. s jej tvrdením o striktnej formálnosti závetu, že má ísť výlučne o osobný úkon a nemôže sa uplatniť inštitút zastúpenia. Dátum však opravil JUDr. Kučera, nešlo o úkon poručiteľa, preto je závet neplatný. K tomu súd len konštatoval, že oprava nemá v zmysle OZ za následok neplatnosť závetu. Zjavne bola spochybnená aj vôľa poručiteľa zriadiť závet, nakoľko samotný odporca v 1. rade sa vyjadril, že zriadenie závetu bola „akože sranda“, čo vzbudzuje pochybnosti o vtedajšej vôli poručiteľa, no súd vôbec túto skutočnosť neskúmal, len koštatoval, že z ničoho nevylýva, že by tu nebola vôľa spísať závet. Ako vyplynulo z výsluchu odporkyne v 2. rade, táto v konaní spochybnila podpis, a teda formálne vzala svoje vyhlásenie o uznaní závetu späť. V ďalšej časti odvolania navrhovateľka opakovane zdôraznila, že je krajne nepravdepodobné, že by mal poručiteľ v úmysle zriadiť závet v prospech odporcu v 1. rade, o ktorom mal pochybnosti ako o podvodníkovi, ktorý ho obral o byt, možno stál za útokom na jeho telesnú integritu, a s ktorým mal aj súdny spor. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a určil neplatnosť závetu, alternatívne, aby rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľky zaujal písomné stanovisko odporca v 1. rade s tým, že s napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu súhlasí a má za to, že súd dostatočne zistil skutkový stav, vykonal rozsiahle dokazovanie, správne zohľadnil všetky veci a okolnosti, a vyniesol spravodlivé rozhodnutie. Tvrdenia navrhovateľky v odvolaní považuje za vykonštruované, účelové a zavádzajúce, v snahe získať pre seba značný majetkový prospech, ktorý jej v zmysle platných právnych predpisov rozhodne neprináleží. Navrhovateľka svojím odvolaním úmyselne spôsobuje prieťahy v konaní. Podľa odporcu všetky zákonné požiadavky pre spísanie tohto závetu v tejto forme boli dodržané. Jedinou malinkou „chybičkou krásy“ je omyl v prípade prvého dátumu, kde bol najskôr omylom napísaný rok narodenia Miroslava Kučeru, čo si ale pri podpisovaní účastníci všimli a jednoducho to za prítomnosti všetkých účastníkov, ako aj poručiteľa, opravili. Drobná oprava rukou pomocou pera a za prítomnosti všetkých účastníkov závetu vrátane poručiteľa nemôže mať v žiadnom prípade za následok neplatnosť závetu. Podľa odporcu je nesporné, že závet bol spísaný poručiteľom a vyjadruje poslednú vôľu poručiteľa. Navrhol preto odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu tohto rozsudku. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľky uvedenou v jej odvolaní, že napriek tomu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je rozsiahle, neobsahuje také odôvodnenie, ktoré by odvolaciemu súdu umožnilo jeho preskúmanie z hľadiska jeho správnosti. Navyše po preskúmaní konania súdu prvého stupňa, ktoré predchádzalo jeho rozhodnutiu, považuje odvolací súd napadnuté rozhodnutie za predčasné, nakoľko súd prvého stupňa riadne nezistil skutkový stav veci, v rozsudku absentujú skutkové zistenia, ktoré sú podstatné a rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku, odôvodnenie rozsudku je nepostačujúce, nepresvedčivé, a pre nedostatok dôvodov i nepreskúmateľné. Súd v odôvodnení rozsudku jasne neuviedol, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) významné pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci, boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom stanoveným spôsobom, podľa jeho názoru preukázané, a ktoré nie. Stručne a jasne neuviedol ku každej jednotlivej preukázanej i nepreukázanej skutočnosti, ako k tomu ktorému záveru dospel, tzn. z akých konkrétnych dôkazov podľa jeho názoru uvedené závery vyplývajú, a ako tieto dôkazy v zmysle ust. § 132-135 O.s.p. hodnotil. Po takomto závere o skutkovom stave veci musí súd v odôvodnení rozsudku uviesť, ako vec právne posúdil (z akých právnych ustanovení vychádzal), aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti, a ako bola preto vec rozhodnutá. Súd prvého stupňa sa však týmito zákonnými ustanoveniami neriadil. Dôvodná je odvolacia námietka navrhovateľky, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nekorešponduje so základnou ústavnou zásadou na spravodlivý proces. Súčasťou tohto práva je aj právo každého účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré bude reflektovať všetky zákonné náležitosti (v tomto prípade v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa totiž vyslovene len okopíroval (oskenoval) návrh na začatie konania, vyjadrenie odporcu v 1. rade, niektoré predložené listinné dôkazy, ako aj vyjadrenie navrhovateľky. Bez akéhokoľvek logického vysvetlenia súd odignoroval návrhy na vykonanie dokazovania vo veci. Počas uskutočnených 13 pojednávaní sa ani raz nedostal k meritu veci, a neskúmal okolnosti spísania závetu. Zameral sa len na skúmanie vzťahov medzi poručiteľom a účastníkmi (aj to absolútne nedostatočne, najmä vo vzťahu k odporcovi v 1. rade), čo ale vôbec nereflektoval v odôvodnení rozsudku. Súd žiadny konkrétny výsledok dokazovania ani nepoužil vo svojom odôvodnení pre záver o nedôvodnosti podaného návrhu. Odvolací súd považuje za potrebné vypočuť všetky osoby, ktoré sa zúčastnili spisovania sporného závetu. Názory súdu prvého stupňa nie sú ničím podložené, a sú predčasné. Ide len o akési konštatovania, bez vlastných úvah súdu alebo odkazov na zákonné ustanovenia. Napr. zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by bol dedič viazaný dôvodmi spochybnenia platnosti závetu, ktoré uviedol v dedičskom konaní. Navyše takýto názor je v rozpore aj so základnými princípmi sporového konania, a to v práve navrhovateľa uviesť všetky námietky a tvrdenia, potrebné na uplatnenie svojho práva v sporovom konaní. Len na základe takejto skutočnosti ani nemožno označiť návrh za nedôvodný. Taktiež nemožno súhlasiť s názorom, že lehota na podanie návrhu podľa § 175k ods. 2 O.s.p. je lehotou prekluzívnou, ani s tým, že čo dedič v rámci lehoty na podanie návrhu v návrhu neuvedie, to už súd neskúma. Takáto ničím nepodložená úvaha opätovne odporuje princípom sporového konania. Preto bol súd povinný zaoberať sa všetkými námietkami navrhovateľky - o neprípustnosti svedkov, ktorí podpísali závet; o tom, či prečiarknutý dátum môže mať za následok neplatnosť závetu; o tom, či v čase spísania závetu bola na strane poručiteľa vôľa tento úkon realizovať; preskúmať, či podpis na závete bol poručiteľov; kto zhotovoval závet a aký to má vplyv na jeho platnosť. Na preukázanie týchto skutočností nebolo v konaní vykonané žiadne dokazovanie, k týmto otázkam neboli riadne vypočutí ani účastníci konania, ani osoby, ktoré boli prítomné pri spisovaní závetu. Vzhľadom na to, že súd z úradnej povinnosti (ex offo) skúma absolútnu neplatnosť právneho úkonu, musí sa bližšie zaoberať tým, či skutočne mal poručiteľ vôľu spísať sporný závet. Vyjadrenie odporcu v 1. rade, že spísanie závetu bola v podstate „sranda“; nikto nerátal s tým, že poručiteľ zomrie; išlo o akúsi zábezpeku, je vo veci posúdenia vôle poručiteľa spísať závet v prospech odporcu v 1. rade významná. Okolnosti spísania závetu súd riadne nepreskúmal, a dokonca má za to, že táto okolnosť nie je ani podstatná. Ak súd skúmal na 13 pojednávaniach vzťahy medzi poručiteľom a účastníkmi, ale v odôvodnení rozsudku sa nezmienil o tom, prečo to považoval za podstatné, je otázne, za akým účelom vlastne 13 krát pojednával. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na tieto dôvody nemôže vychádzať z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa. Z rozsudku nevyplýva ucelený právny názor súdu na dôkazmi preukázaný ustálený skutkový stav, a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný tak pre odvolací súd, ako aj pre účastníkov konania. Preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods.1 písm. f), h) O.s.p. a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom bude povinnosťou súdu prvého stupňa predovšetkým doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak, aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť a rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť. V súlade s § 226 O. s. p. je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.