Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/324/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310200701 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310200701.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Thorpe recovery, s. r. o., Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 662 324, (pôvodne SKP, k. s., Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty KFZ Sys, s. r. o. "v konkurze", Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148), zast. JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, proti odporcovi: MSP Area, s. r. o., Rybničná 40, 831 07 Bratislava, IČO: 35 893 133, o zaplatenie 716,59 Eur istiny s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. 03. 2011, č. k. 24Cb/116/2010-118, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. 03. 2011, č. k. 24Cb/116/2010-118 vo veci samej z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a vo výroku o zaplatení súdneho poplatku za návrh rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Zároveň zaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 42,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 716,59 Eur spolu s 18,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 68,13 Eur od 18. 02. 2007 do zaplatenia, zo sumy 105,21 Eur od 18. 01. 2007 do zaplatenia, zo sumy 543,25 Eur od 18. 03. 2007 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako poskytovateľ uzavrela s odporcom ako účastníkom zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, pričom predmetom záväzku poskytovateľa bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť odporcu platiť poskytovateľovi odplatu za poskytnuté služby. Odporca svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi neplnil riadne a včas a dostal sa do omeškania s plnením svojich záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované faktúrou č. 4869732137 na sumu 68,13 Eur, splatnou dňa 17. 02. 2007, č. 5868589627 na sumu 105,21 Eur, splatnou dňa 17. 01. 2007, č. 4870878860 na sumu 543,25 Eur, splatnou dňa 17. 03. 2007. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ, a to odovzdávacím protokolom o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469 a postupníkom MEDIATION KMCH, s. r. o., IČO: 35 952 989 zo dňa 10. 08. 2009, ktorý bol uzavretý v súlade s rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 07. 2009, zmluvou o postúpení pohľadávok medzi KFZ Sys, s. r. o. "v konkurze” ako postupníkom a MEDIATION KMCH, s. r. o. ako postupcom zo dňa 14. 12. 2009 a rámcovou zmluvou o postupovaní pohľadávok medzi postupcom MEDIATION KMCH, s. r. o. a úpadcom KFZ Sys, s. r. o. "v konkurze" (vtedy s obchodným menom AKROPOLIS estates, s. r. o.) zo dňa 11. 11. 2007. Z výpisu z obchodného registra úpadcu KFZ Sys, s. r. o. "v konkurze" súd zistil, že právoplatnými uzneseniami Okresného súdu Trnava bol na majetok dlžníka KFZ Sys, s. r. o., IČO: 36 814 148, vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená spoločnosť SKP, k. s., Lazovná 64, Banská Bystrica. Vzhľadom na množstvo podaných návrhov v obdobných veciach a pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, súd predovšetkým skúmal aktívnu legitimáciu navrhovateľa, teda či mu patrí pohľadávka, ktorej zaplatenia sa domáhal. S poukázaním na ust. § 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ust. § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a ust. § 39 Občianskeho zákonníka súd uviedol, že podľa jeho názoru sa zmluvou o postúpení postúpení pohľadávky obchádza zákon o súdnych poplatkoch, keď navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty nadobúda po vyhlásení konkurzu pohľadávky len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku, od platenia ktorého by inak veriteľ oslobodený nebol. Podľa záverov súdu o obchádzaní zákona svedčia viaceré skutočnosti. Predovšetkým rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok zo dňa 11. 11. 2007 sa podľa článku 1.1. vzťahuje na „všetky peňažné pohľadávky, ktorých veriteľom je postupca“ (MEDIATION KMCH, s. r. o.). Z toho teda vyplýva, že táto zmluva môže zaväzovať úpadcu nadobúdať len tie pohľadávky, ktorých veriteľom bol postupca už dňa 11. 11. 2007. Spoločnosť MEDIATION KMCH, s. r. o. však žalovanú pohľadávku získala od Slovak Telekom, a. s. až zmluvou zo dňa 10. 08. 2009, ktorá bola uzavretá na základe rámcovej zmluvy zo dňa 22. 07. 2009. Z toho je potom zrejmé, že nešlo o pokračovanie v prevádzkovaní tzv. podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu, ale že tento „podnik“ sa začal prevádzkovať až po vyhlásení konkurzu. Na základe uvedeného súd konštatoval, že sú oprávnené aj vážne pochybnosti o tom, že zmluva nebola uzavretá už pred vyhlásením konkurzu dňa 11. 11. 2007. Túto skutočnosť spochybňuje aj súpis všeobecnej podstaty zverejnený ku dňu 06. 10. 2008, podľa ktorého do podstaty nepatrili žiadne pohľadávky. Okrem toho tejto rámcovej zmluve chýba akýkoľvek rozumný základ a hospodársky účel (kauza), ktorý by strany viedol k jej uzavretiu v tomto znení a s tak vysokými zmluvnými pokutami, ktoré sú evidentne v rozpore s poctivým obchodným stykom. Súd tiež poukázal na § 5 Obchodného zákonníka, obsahujúci definíciu podniku s tým, že súdne vymáhanie pohľadávok úpadcom nie je ani podnikaním, ani prevádzkovaním podniku. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 12. 2009 za absolútne neplatnú, v dôsledku čoho navrhovateľ nie je v konaní aktívne legitimovaný, a návrh bez ďalšieho zamietol. Na základe uvedeného záveru súd prvého stupňa znovu rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za návrh s odôvodnením, že až z vykonaného dokazovania vyplynul záver o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre obchádzanie zákona, a preto mal súd za to, že pri opätovnom rozhodnutí o súdnom poplatku nemôže byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení zo dňa 24. 11. 2010, č. k. 1Cob/218/2010-104, ktorým zrušil uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 12. 05. 2010 o poplatkovej povinnosti, keď odvolací súd zjavne vychádzal z predpokladu, že správca pohľadávku nadobudol. Išlo teda o predčasné rozhodnutie. Zákonný dôvod na oslobodenie od súdneho poplatku nie je daný, lebo navrhovateľ nekonal ako správca v rámci ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z., preto mu vznikla poplatková povinnosť za návrh. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže odporcu na zaplatenie sumy vo výške 716,59 Eur spolu s príslušenstvom. Namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako dôvod uviedol, že súd nedostatočne posúdil možnosť výkonu osobitnej činnosti správcu v zmysle ust. § 86 ods. 4 v spojení s ust. § 88 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a absolútne nevzal do úvahy existenciu záväzného pokynu veriteľského výboru, ktorý v otázke podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok prijal rozhodnutie, resp. záväzný pokyn za plnenie rámcovej zmluvy, a teda aj za následné uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2009. Súd taktiež nezobral do úvahy jednotlivé okolnosti, ktoré správcu po odbornom posúdení všetkých okolností prípadu pri výkone správy majetku viedli k podpísaniu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, a to že uzavretie tejto zmluvy bol právne nevyhnutný spôsob vyriešenia vzniknutej situácie pri súčasnom posúdení otázky možných sankčných následkov v prípade neuzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok. Navrhovateľ mal za to, že prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie len na akýchsi dohadoch a úvahách, čo je alebo nie je v súlade so zákonom, podával výklady určitých skutkových stavov bez toho, aby si zistil, aké skutočne sú, a zároveň neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktorými by preukazoval svoje tvrdenia. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a uviedol, že samotným úmyslom navrhovateľa ako správcu konkurznej podstaty nie je súdom deklarované tvrdenie vyhnúť sa plateniu súdneho poplatku, ale pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti (vymáhať pohľadávky v prospech podstaty) s cieľom zhodnotiť majetok úpadcu natoľko, aby došlo k čo najväčšiemu uspokojeniu konkurzných veriteľov, čo je aj samotným cieľom zákona č. 7/2005 Z. z. Navrhovateľ tvrdil, že rámcová zmluva zo dňa 11. 11. 2007 nedeklaruje len aktuálny stav pohľadávok, ktorých veriteľom bol postupca v čase uzatvorenia zmluvy, ale je svojim charakterom zmluvou o budúcej zmluve, pričom jej platnosť a účinnosť bola dojednaná na dobu neurčitú. Uviedol tiež, že za hlavnú kauzu uzatvorenia tohto právneho vzťahu zo strany úpadcu je možné považovať ekonomickú výhodnosť podmienok uzatvorenia rámcovej zmluvy pre úpadcu v čase uzavretia tohto právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2009 je platným právnym úkonom a navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný vystupovať v tomto konaní. K povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 42,50 Eur navrhovateľ v odvolaní poukázal na § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého je správca osobne oslobodený od platenia všetkých súdnych poplatkov pri výkone svojej funkcie, ako aj na rozhodnutia iných súdov v skutkovo a právne zhodných veciach. V tomto smere uviedol, že posudzovanie noriem objektívneho procesného práva, po celkovom prejdení a schválení legislatívnym procesom zákonodarcu, by nemalo pri súladnosti konania subjektov práva s ich obsahovým znením podliehať určitému svojvoľnému výkladu orgánov súdnictva a v konečnom dôsledku subjektívnemu rozhodovaniu jednoznačne rozpornému s platným písaným právom. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domnieval, že výrok rozhodnutia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh je nedôvodný. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že vo veci samej je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a vo výroku o zaplatení súdneho poplatku za návrh je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť. V priebehu odvolacieho konania na návrh navrhovateľa bola uznesením zo dňa 07. 01. 2013, č. k. 1Cob/324/2011-183 podľa ust. § 92 ods. 2, 3 O.s.p. pripustená zmena v osobe navrhovateľa na spoločnosť Thorpe recovery, s. r. o., Radlinského č. 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 662 324 z dôvodu postúpenia vymáhanej pohľadávky zmluvou zo dňa 27. 06. 2012. Súd prvého stupňa pri skúmaní základnej otázky, či navrhovateľ bol v konaní aktívne legitimovaný, dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 12. 2009 je absolútne neplatný právny úkon, pretože je v rozpore so zákonom č. 7/2005 Z. z. a obchádza zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Odvolací súd uvedený záver prvostupňového súdu považuje za predčasný, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. S názorom súdu prvého stupňa, že sú oprávnené a vážne pochybnosti o tom, že rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok zo dňa 11. 11. 2007 nebola uzavretá pred vyhlásením konkurzu, sa odvolací súd nestotožnil, pričom mal za to, že dátum uvedený na zmluve časovo identifikuje okamih uzavretia zmluvy a preukazuje, že bola v uvedený deň (11. 11. 2007) skutočne uzavretá. Nestačia vážne pochybnosti o tom, že zmluva bola uzavretá až po vyhlásení konkurzu, ale túto skutočnosť musí mať súd vykonaným dokazovaním nepochybne preukázanú. Až keď sa preukáže, že zmluva bola uzavretá v skutočnosti v iný deň, bude možné zaoberať sa tým, či simuláciou iného dátumu uzavretia zmluvy nedošlo k obchádzaniu zákona. Odvolací súd sa tiež nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že uvedená rámcová zmluva sa vzťahuje len na peňažné pohľadávky, ktorých veriteľom bol postupca MEDIATION KMCH, s. r. o. už v čase uzavretia tejto zmluvy, t. j. dňa 11. 11. 2007, pretože rámcová zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú (čl. 6.1) a z čl. I. v spojení s čl. II. a III. zmluvy vyplýva, že sa jedná o všetky pohľadávky, ktoré sú ku dňu uzatvorenia jednotlivej zmluvy o postúpení pohľadávok neuspokojené, až do skončenia zmluvného vzťahu. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že veriteľský výbor úpadcu KFZ Sys, s. r. o. „v konkurze“ uložil správcovi konkurznej podstaty záväzný pokyn, podľa ktorého je správca povinný pristúpiť k plneniu rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 11. 2007, o čom svedčí zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru úpadcu zo dňa 10. 12. 2009 (Obchodný vestník ročník XIX, č. 124B/2011 vydaný dňa 28. 06. 2011). V tejto súvislosti bude potrebné posúdiť, či sa v prípade uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2009 nejednalo o osobitnú činnosť správcu v zmysle § 7, § 86 ods. 1 a 4 zákona č. 7/2005 Z. z., čo nebolo predmetom skúmania v konaní pred súdom prvého stupňa. Z doposiaľ vykonaného (nedostatočného) dokazovania prvostupňového súdu rovnako nevyplýva, na základe čoho súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty nadobúda po vyhlásení konkurzu pohľadávky len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Súd prvého stupňa vyslovil uvedený záver bez riadneho zistenia skutkového stavu. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, t. j. vo výroku o zamietnutí návrhu, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere a po riadnom zistení skutkového stavu opätovne vo veci rozhodnúť. Odvolací súd nepovažuje za správny ani postup súdu, keď opätovne v rozsudku uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 42,50 Eur, pretože súd prvého stupňa bol povinný rešpektovať právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa 24. 11. 2010, č. k. 1Cob/218/2010-104, podľa ktorého je správca konkurznej podstaty osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zaplatení súdneho poplatku za návrh zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., pretože na takéto rozhodnutie neboli dôvody. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.