Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/168/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310200701 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1310200701.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Thorpe recovery, družstvo Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324, (predtým Thorpe recovery, s.r.o.), zastúpený: JUDr. Petrom Psotkom, advokátom, Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti odporcovi: MSP Area, s.r.o., Rybničná 40, 831 07 Bratislava, IČO: 35 893 133, o zaplatenie 716,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 116/2010-195 zo dňa 4. júna 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 116/2010-195 zo dňa 4. júna 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bol odporca zaviazaný právnemu predchodcovi navrhovateľa - SKP, k.s., IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, IČO: 36 814 148, zaplatiť sumu 716,59 eur spolu s 18,25 % - ným ročným úrokom zo súm jednotlivých neuhradených faktúr, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ uzavrela s odporcom ako účastníkom zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Prílohou zmluvy, ktorú účastník pri podpise prevzal a zaviazal sa dodržať podmienky v nej uvedené, boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Predmetom záväzku poskytovateľa bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť odporcu platiť poskytovateľovi odplatu za poskytnuté služby. Poskytovateľ odplatu za poskytnuté služby v súlade so zmluvou vyúčtoval odporcovi v mesačných intervaloch. Odporca svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi neplnil riadne a včas a dostal sa do omeškania s plnením svojich záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.02.2007 vo výške 68,13 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.01.2007 vo výške 105,21 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.03.2007 vo výške 543,25 eur. Odporca na výzvy poskytovateľa na dobrovoľné plnenie jeho záväzkov nereagoval. Uvedenú pohľadávku pôvodný navrhovateľ nadobudol postúpením, pričom originály zmlúv zaslal do Spr. registra súdu. Vzhľadom na to, že odporca je v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku, navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 18,25 % ročne, dohodnutý vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytovateľa. Odporca sa k návrhu nevyjadril. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa návrh navrhovateľa rozsudkom zo dňa 29.03.2011 zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14.03.2013 zrušil rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že sú oprávnené a vážne pochybnosti o tom, že rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok zo dňa 11.11.2007 nebola uzavretá pred vyhlásením konkurzu. Mal za to, že dátum uvedený na zmluve časovo identifikuje okamih uzavretia zmluvy. Nestačia vážne pochybnosti o tom, že zmluva bola uzatvorená až po vyhlásení konkurzu, ale túto skutočnosť musí mať súd vykonaným dokazovaním nepochybne preukázanú. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom súdu prvého stupňa, že rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok sa vzťahuje len na peňažné pohľadávky, ktorých veriteľom bol postupca (MEDIATION KMCH) už dňa 11.11.2007. Rámcová zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a z jej článkov I, II a III vyplýva, že sa jedná o všetky pohľadávky až do dňa skončenia zmluvného vzťahu. Odvolací súd poukázal i na to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že veriteľský výbor uložil správcovi konkurznej podstaty záväzný pokyn, podľa ktorého je správca povinný pristúpiť k plneniu rámcovej zmluvy. Uviedol, že v tej súvislosti bude potrebné posúdiť, či sa pri uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 nejednalo o osobitnú činnosť správcu. Konštatoval, že z doposiaľ vykonaného (nedostatočného) dokazovania nevyplýva, na základe čoho súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nadobúdal pohľadávky po vyhlásení konkurzu len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Odvolací súd mal za to, že uvedený záver súd prvého stupňa vyslovil bez riadneho zistenia skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené závery súd prvého stupňa vo veci znovu nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil ani jeden účastník. Právny zástupca navrhovateľa žiadal vec rozhodnúť v ich neprítomnosti, nakoľko už nemôžu uviesť žiadne nové skutočnosti, súdu predložili všetky listinné dôkazy a nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Súd prvého stupňa za týchto okolností rozhodol spor podľa skutkového stavu zisteného z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, ako aj na základe skutočností zverejnených v Obchodnom vestníku a v obchodnom registri. Uviedol, že dňa 11.11.2007 podpísali MEDIATION KMCH, s.r.o. ako postupca a Akropolis estates, s.r.o. ako postupník, rámcovú zmluvu o postupovaní pohľadávok, pričom podľa článku I sa pohľadávkami pre účely zmluvy rozumejú všetky peňažné pohľadávky postupcu spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými, ktorých veriteľom je postupca, ktoré sú viac ako šesťsto dní po lehote splatnosti a neboli uplatnené v exekučnom konaní a ktoré sú ku dňu uzatvorenia jednotlivej zmluvy o postúpení pohľadávok neuspokojené v celom rozsahu alebo nezanikli v celom rozsahu iným, zákonom predpokladaným, spôsobom. Podľa článku III zmluvy sa zmluvné strany dohodli na povinnosti uzavrieť jednotlivú zmluvu o postúpení pohľadávok na druhý deň po výzve na uzatvorenie zmluvy s tým, že ak niektorá strana poruší túto povinnosť, je povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa odplate za postúpenie pohľadávok, v prípade, že by odplata mala prevyšovať sumu 10.000.000,- Sk, zmluvná pokuta bude predstavovať 10.000.000,- Sk. Podľa článku VI bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Za MEDIATION KMCH, s.r.o. zmluvu podpisoval konateľ R.. L. Z.. Dňa 25.07.2008 Okresný súd Trnava uznesením č.k. 31 K/11/2008-240, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2008, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: KFZ Sys, s.r.o. so sídlom Sládkovičovo. Dňa 21.10.2008 sa konalo prvé zasadnutie veriteľského výboru, ktorého členmi boli R.. L. Z. a MEDIATION KMCH, s.r.o. Dňa 14.09.2009 konkurzný súd povolil vstup THORPE CORPORATION LTD. do konkurzu namiesto pôvodného veriteľa MEDIATION KMCH, s.r.o. v rozsahu pohľadávok vo výške 686.424,25 eura. Dňa 26.10.2009 sa konalo zasadnutie veriteľského výboru. Z celkového počtu 1.258.668 hlasov patrilo veriteľovi THORPE CORPORATION LTD. 1.084.751 hlasov a veriteľovi MEDIATION KMCH, s.r.o., 172.579 hlasov. Schôdza veriteľov schválila nového správcu - SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, Banská Bystrica. Uznesením konkurzného súdu zo dňa 10.11.2009 bola do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovená SKP, k.s.. Dňa 07.12.2009 sa konalo ďalšie zasadnutie veriteľského výboru, na ktorom boli prítomní alebo zastúpení veritelia THORPE CORPORATION LTD., R.. T. V. E. K.. E. F.. Na zasadnutí správca oboznámil veriteľský výbor s rámcovou zmluvou o postupovaní pohľadávok zo dňa zo dňa 11.11.2007. Dňa 10.12.2009 veriteľský výbor uložil správcovi záväzný pokyn - pristúpiť k plneniu rámcovej zmluvy o postupovaní pohľadávok zo dňa 11.11.2007, a to spôsobom navrhnutým správcom na zasadnutí veriteľského výboru dňa 07.12.2009. Dňa 14.12.2009 uzatvoril postupca, MEDIATION KMCH, s.r.o., s postupníkom, KFZ Sys „v konkurze“, písomnú zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej boli pohľadávky z vyššie uvedených faktúr Slovak Telekomu. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, že vzhľadom na množstvo podaných návrhov v obdobných veciach, ako aj v snahe predísť tzv. prekvapivému rozhodnutiu, súd v obdobnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 24Cb 120/2010 umožnil právnemu zástupcovi navrhovateľa vyjadriť sa, z akého dôvodu a na základe ktorého ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. alebo iného zákona, uzatvoril pôvodný navrhovateľ ako správca zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou mal nadobudnúť aj predmetnú žalovanú pohľadávku. Právny zástupca navrhovateľa v tej súvislosti doručil súdu vyjadrenie správcu zo dňa 19.8. 2010, ktoré predložil Okresnému súdu v Trnave ako konkurznému súdu v súvislosti so signalizáciou Krajského súdu v Bratislave. Podľa tohto obsiahleho stanoviska úpadca bol po vyhlásení konkurzu vlastne nútený pokračovať v prevádzkovaní podniku. Poukázal pritom najmä na príslušné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. týkajúce sa zachovania a prevádzkovania podniku úpadcu, rozhodnutia veriteľského orgánu a najmä na rámcovú zmluvu o postupovaní pohľadávok zo dňa 11.11.2007, ktorú úpadca uzavrel ešte pred vyhlásením konkurzu. Táto zmluva obsahuje záväzok na nepretržitú, resp. opakovanú, činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o postupovaní pohľadávok. Má teda charakter zmluvy o budúcej zmluve a jej nedodržaním by hrozili konkurznej podstate zmluvné pokuty, ktoré by vznikli voči úpadcovi počas plynutia dvojmesačnej výpovednej lehoty. Preto sa správca rozhodol túto zmluvu nevypovedať. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a § 39 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že pôvodný navrhovateľ, od ktorého si navrhovateľ odvodzuje v dôsledku postúpenia pohľadávky právo na zaplatenie žalovaných faktúr, bol síce správcom vymenovaným podľa osobitného predpisu (zákona č. 7/2005 Z. z.), oslobodením správcu od súdnych poplatkov sa však podľa dôvodovej správy sledoval ten cieľ, aby bol správca konkurznej podstavy úpadcu oslobodený v konaniach, kde koná najmä pri speňažovaní majetku úpadcu v rámci ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda keď koná spôsobom sledujúcim ciele a účel tohto zákona. Súd uviedol, že podľa ustálenej judikatúry obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla správania zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľným. Ide o postup, keď sa niekto síce správa podľa práva, ale iba preto, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Predmet právneho úkonu tak neporušuje priamo zákaz daný zákonom, ale je v rozpore s cieľom iného zákonného ustanovenia. Bol toho názoru, že sa to vzťahuje aj na tento prípad, kedy pôvodný navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty nadobudol po vyhlásení konkurzu pohľadávky len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku, od platenia ktorého by inak veriteľ oslobodený nebol. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009 sa teda obchádzal Zákon o súdnych poplatkoch, hoci inak táto zmluva sama o sebe nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Súd zároveň zdôraznil, že o obchádzaní zákona súd nemal žiadne pochybnosti. Uviedol, že rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá vlastne „donútila“ úpadcu nadobúdať pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom, a.s., totiž chýba akýkoľvek rozumný základ, rozumný hospodársky účel (kauza), ktorý by strany mohol viesť k jej uzavretiu v tomto znení. Zmluva obsahuje tak vysoké a absurdné zmluvné pokuty, ktoré sú evidentne v rozpore s poctivým obchodným stykom. Navyše povinnosť uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky sa mala splniť hneď na druhý deň po výzve na uzatvorenie zmluvy. Takýto právny úkon podľa súdu nemôže vážne urobiť žiadny podnikateľ, ktorý je pripravený zmluvu aj plniť a niesť majetkové dôsledky z nej vyplývajúce. Takúto zmluvu podnikateľ uzatvorí len vtedy, ak ňou chce dosiahnuť iný, zákonom nežiaduci cieľ. A tým bolo celkom evidentne vytvoriť hrozbu obrovských majetkových strát pre majetkovú podstatu úpadcu. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ v konaní neponúkol súdu žiadne vysvetlenie, prečo rámcovú zmluvu uzatvorili, prečo im tak veľmi záležalo na okamžitom postúpení pohľadávok. Súd prvého stupňa tak dospel k jedinému možnému a logickému záveru, že vážnym a skutočným úmyslom oboch strán pri uzatváraní rámcovej zmluvy zo dňa 11.11.2007 a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009, bolo obísť Zákon o súdnych poplatkoch. Nešlo teda o pokračovanie v prevádzkovaní podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu, ale o to, že tento „podnik“ sa na základe rámcovej zmluvy začal prevádzkovať. Skutočnosť, kedy bola rámcová zmluva skutočne podpísaná, konajúci súd nepovažoval pre rozhodnutie za dôležitú. Za dôležitý považoval jej obsah. Súd znovu poukázal aj na definíciu podniku podľa § 5 Obchodného zákonníka, ktorým sa rozumie súbor hmotných, osobných, ako aj nehmotných zložiek. Podľa ponukového konania na predaj podniku úpadcu vyhláseného v Obchodnom vestníku č. 196B/2010 je však podnik úpadcu ako celok tvorený len súhrnom peňažných pohľadávok úpadcu, jednak spísaných v súpise majetku úpadcu a jednak pohľadávok nadobudnutých do majetku úpadcu pri výkone niektorých podnikateľských činností po vyhlásení konkurzu. Súdu preto nie je jasné, o prevádzkovanie akého podniku úpadcu vlastne ide, akú činnosť správca vykonával, okrem podania žalôb na súd. Výhodnosť prevádzkovania takéhoto „podniku“ je založená výlučne len na znížení nákladov o súdny poplatok, ktorý iní podnikatelia musia platiť, čo je samozrejme neprípustné. To je aj jediným možným vysvetlením správania sa veriteľov úpadcu a správcu. Tí evidentne konali v zhode. Nedali sa v tejto súvislosti prehliadnuť ani ďalšie skutočnosti vyplývajúce z oznámení v Obchodnom vestníku, napr. že spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. bola veriteľom a členom veriteľského výboru, že pôvodný navrhovateľ bol v poradí tretím správcom konkurznej podstaty, a že členom veriteľského výboru, resp. zástupcom, bol aj právny zástupca navrhovateľa R.. T. V.. Súdne vymáhanie pohľadávok však nie je podnikaním, ani prevádzkovaním podniku. Ak by sa argumentácia navrhovateľa doviedla do dôsledkov, tak súdne vymáhanie pohľadávok budú zabezpečovať už len „špecializovaní úpadcovia“, lebo súdne vymáhanie pohľadávky bude vždy ekonomickejšie bez platenia súdneho poplatku. Súd ďalej uviedol, že vyššie uvedené závery súdu sú v súlade aj s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.07.2011, sp. zn. 6Co 1/2011, ktoré sa týka toho istého úpadcu a pohľadávok Slovak Telekomu. Súd prvého stupňa uzavrel, že keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na pôvodného navrhovateľa, KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, neprešla pohľadávka ani na THORPE CORPORATION LTD. v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2012 a následne ani na navrhovateľa v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 a z uvedených dôvodov návrh zamietol. V súvislosti s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 07.01.2013, ktorým pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ a na jeho miesto vstúpil terajší navrhovateľ, konajúci súd poukázal na to, že krajský súd postupoval výlučne podľa procesného ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., podľa ktorého súd návrhu na vstup postupníka do konania vyhovie, ak nastala skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností. Krajský súd v Bratislave preto v odvolacom štádiu konania neskúmal, či k prevodu práv a povinností skutočne aj došlo, nakoľko to hodnotí súd až v rozhodnutí vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s odôvodnením, že odporca mal v konaní plný úspech, patrila by mu preto náhrada účelných trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, náhrada mu nebola priznaná. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Uviedol, že s odôvodnením prvostupňového súdu sa nestotožňuje a považuje ho za vadné v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva jednak v skutočnosti, že prvostupňový súd na predmetnú vec použil nesprávne ustanovenia právneho predpisu, ako aj aplikované ustanovenia nesprávne priradil na skutkový stav prejednávanej veci, a to najmä s poukazom na vykonané dokazovanie. Citujúc ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka uviedol, že platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu, v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky, pričom neplatnosť podľa § 39 OZ spôsobuje iba rozpor podstatných zložiek so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov. Navrhovateľ poukázal na to, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená dňa 20.08.2009 je prejavom slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nijakým spôsobom sa neprieči dobrým mravom, neobchádza zákon ani zákonu neodporuje (zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré Občiansky zákonník pre tento zmluvný typ vyžaduje), ide teda o právne perfektný právny úkon, ktorý je ako taký platný a vyvoláva predpokladané právne následky (postúpenie pohľadávok uvedených v zmluve spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými z postupcu na postupníka). Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu ohľadne dojednaní neprimerane vysokých zmluvných pokút v rámcovej zmluve ako aj iných nevýhodne dojednaných ustanovení poukázal na to, že kým niektoré zmluvné dojednanie sa pre niektoré podnikateľské subjekty môžu javiť ako nevýhodné, pre iné podnikateľské subjekty to však platiť nemusí, nakoľko tieto zmluvné podmienky sa im nemusia javiť ako nevýhodné. V tomto kontexte by sme poukázali na zmluvnú voľnosť v rámci záväzkovo právnych vzťahov. Uviedol, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok obsahovala presnú špecifikáciu prevádzaných pohľadávok (predmet prevodu), pričom jej obsahom bola zároveň žalovaná predmetná pohľadávka voči odporcovi jednoznačne vymedzená a konkretizovaná menom a priezviskom dlžníka, jeho rodným číslom, trvalým pobytom, právnym titulom vzniku s uvedením čísla zmluvy a dátumu jej uzavretia ako aj uvedením výšky prevádzanej pohľadávky. Zmluva o postúpení bola vyhotovená v zákonom predpísanej a požadovanej forme. Bol toho názoru, že postupník (úpadca) sa teda stal veriteľom v zmluve o postúpení pohľadávok bližšie špecifikovaných pohľadávok, a preto je správca bezpochyby aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na začatie konania na súd. Navrhovateľ citoval ustanovenie § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorého vyplýva, že správca koná v mene a na účet úpadcu, a teda bol oprávnený uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá povinnosť mu vyplývala z Rámcovej zmluvy zo dňa 11.11.2007, ktorú úpadca uzatvoril ešte pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok. Uviedol, že v zásade platí, že ak z dikcie, zmyslu a účelu predmetného ustanovenia nevyplýva, že právne úkony, ktoré sú s ním v rozpore, sú ex lege neplatné, majú sa považovať za platné a prednosť by teda mala mať platnosť právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, hoci to nie je v § 39 OZ výslovne vyjadrené. Takýto výklad umožňuje uplatniť sankciu absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ iba v nevyhnutných prípadoch, bez neprimeraného obmedzovania zmluvnej slobody a autonómie strán a zároveň je konformný s požiadavkou právnej istoty a dobrej viery účastníkov. Poukázal na to, že vzhľadom na to, že pojem obchádzania zákona je abstraktnejší ako prípady rozporu právneho úkonu so zákonom, v rámci úkonov infraudem legis § 39 OZ nenecháva priestor na formalistické konštatovanie obchádzania zákona, ako je to v prípade rozporu so zákonom, a v každom prípade obchádzania zákona je nevyhnutné bližšie skúmať, ako konkrétne účel alebo obsah právneho úkonu obchádza konkrétne zákonné ustanovenie. Absolútne neplatným má byť iba kvalifikované obchádzanie zákona. Navrhovateľ vytkol súdu prvého stupňa, že nikde v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne určito neuvádza, ako dospel k presvedčeniu ohľadom účelu uzatvorenej rámcovej zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávok, t.j. že táto bola uzatvorená za účelom obchádzania zákona. Dal do pozornosti názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku z 31.10.1991, sp.zn. 4Cz 38/91 a uviedol, že jeho samotným úmyslom nie je súdom deklarované tvrdenie, vyhnúť sa plateniu súdneho poplatku, ale pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti (vymáhať pohľadávky v prospech podstaty) v tom smere, aby zhodnotil majetok úpadcu natoľko, aby došlo k čo najväčšiemu uspokojeniu konkurzných veriteľov, čo je aj samotným cieľom ZKR. Navrhovateľ bol toho názoru, že došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 a neexistuje žiadny zákonom odôvodnený predpoklad na vyslovenie právneho záveru, že sa jedná o absolútny neplatný právny úkon, ktorého účelom je obchádzanie Zákona o súdnych poplatkoch. S prihliadnutím na uvedené má za to, že je preukázané, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný vystupovať v tomto konaní na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej vyjadril názor, že snaha správcu za zmluvne výhodných podmienok, nadobudnúť do majetkovej podstaty úpadcu práva, ktoré mu patria a zhodnocujú podstatu, nie je možné považovať za dosiahnutie výsledku právnou normou nepredvídaného, resp. nežiaduceho, nakoľko takýto postup je plne v súlade s účelom a cieľom konkurzného konania. Navrhovateľ poukázal aj na skutočnosť, že samotné napádané rozhodnutie súdu spočívajúce v jeho tvrdenom obchádzaní súdnych poplatkov neobstojí aj v tom, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, je postúpená na subjekt - navrhovateľa, ktorý je už v konkurze, a teda nepožíva oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. K súdom spomínanému rozhodnutiu Krajského súdu Prešove zo dňa 14.07.2011 sp. zn. 6Co/1/2011 navrhovateľ poukázal na to, že sa týka posudzovania zmluvy o postúpení pohľadávok v prípade, keď sa jedná o fyzickú osobu - spotrebiteľa (posudzovanie zmluvy o postúpení pohľadávok z pohľadu nekalej obchodnej praktiky), a teda nie je vhodné, aby na toto rozhodnutie bolo prihliadané aj v tomto prípade, kde odporca nie je spotrebiteľ. Navrhovateľ tiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/179/2011, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/144/2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/76/2011, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKr/24/2012 a sp. zn. 43CoKr/9/2012 v skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých súdy konštatovali, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok nedochádza k nedodržaniu ZKR a prípadnému obchádzaniu Zákona o súdnych poplatkoch. S prihliadnutím na princíp právnej istoty navrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby sa pri posudzovaní odvolania zaoberal aj predmetnými rozhodnutiami Krajských súdoch SR. S poukazom na uvedené dôvody navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,26 eur. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a jeho prílohami dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že pôvodný navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty nadobudol po vyhlásení konkurzu pohľadávky len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku, v dôsledku čoho Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009 obchádzal Zákon o súdnych poplatkoch. Rovnako za ničím nepodložený považuje záver prvostupňového súdu, že súdne vymáhanie pohľadávok podnikom (úpadcom) nie je podnikaním, ani prevádzkovaním podniku. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal posudzovaním platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom navrhovateľa a spoločnosťou MEDIATION KMCH, s.r.o. z hľadiska dodržania zákonných ustanovení, a to § 524 a nasl. Obč. zák. a zák. 7/2005 Z.z.. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku v podstatnej časti len poukázal na závery Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.07.2011 sp. zn. 6Co 1/2011. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák., ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pohľadávku možno platne postúpiť písomnou zmluvou novému veriteľovi (postupníkovi), na základe ktorej na mieste doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do záväzku nový veriteľ (postupník). Uzavretím zmluvy o postúpení postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými a naopak postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne s príslušenstvom a všetkými právami. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich z jeho záväzku. Postúpenie pohľadávky teda mimo dispozície dlžníka, nezávislým od jeho vôle, a preto zákon v ustanovení § 526 ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že právne postavenie dlžníka ostáva postúpením pohľadávky nedotknuté. Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky, alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Ide o prejav ochrany dlžníka, ktorému je dovolené správať sa podľa stavu, ktorý mu je známi. Ide teda o výnimku oproti všeobecnému pravidlu, ktoré plneniu priznáva účinok zániku záväzku len ak je plnené oprávnenej osobe (veriteľovi). Je tiež potrebné zdôrazniť, že nevyhnutým predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj platnej judikatúry vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho znamená aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku mal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie a mohol by to len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Ak postupník nevie relevantne preukázať takéto oznámenie postupníka dlžníkovi, neznamená to však, že nie je aktívne legitimovaný. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok chýba akýkoľvek rozumný základ a hospodársky účel. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. nevyplýva, že by nadobúdanie pohľadávok po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo paušálne v rozpore s účelom zákona č. 7/2005 Z.z.. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s ust. § 44 ods. 1 a § 86 ods. 1 až 4 zák. č. 7/2008 Z.z., nevzal do úvahy, že existuje pokyn veriteľského výboru plniť rámcovú zmluvu o postupovaní pohľadávok. Ak samotný veritelia zaujali stanovisko, že je v ich záujme plniť rámcovú zmluvu o postupovaní pohľadávok, potom zmluvu o postupovaní pohľadávok zo dňa 14.12.2009 nemožno hodnotiť ako právny úkony, ktorým došlo k obchádzaniu zák. č. 7/2005 Z.z., resp. Zákona o súdnych poplatkoch. Odvolací súd preto považuje právne posúdenie veci súdom prvého stupňa o tom, že zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zák., za nesprávne. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a odseku 2 vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť zmluvu zo dňa 14.12.2009 z hľadiska dodržania zákonných ustanovení uvedených v § 524 a nasl. Obč. zák. a ust. zák. 7/2005 Z.z. tak, aby zistil, či na navrhovateľa prešla pohľadávka v rozsahu uplatnenom v konaní, posúdiť jej základ a výšku a opätovne vo veci rozhodnúť. Podľa ustanovenia § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p.. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.