Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/266/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310201082 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310201082.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: P. F., O. O., Z. XX, zastúpený Mgr. Miroslavom Goliánom, advokátom Bratislava, Budyšínska 16, proti odporcovi: W. F., O. I. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Ladislavom Čermákom, advokátom, Domovina 634/30, Maňa, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. 2. 2012 č.k. 16C 13/2010 - 111 v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach z m e ň u j e takto: Odporca je p o v i n n ý platiť navrhovateľovi výživné 120 € mesačne od 1. 9. 2011 do 9. 10. 2013 a od 10. 10. 2013 v sume 80 € mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. 5. 2007 č.k. 30C 115/2000 - 144 v časti o výživnom pre navrhovateľa. Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a. Zročné výživné za obdobie od 1. 9. 2011 do 9. 10. 2013 v celkovej výške 6,98 € je odporca p o v i n n ý zaplatiť spolu s najbližším bežným výživným. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o návrhu navrhovateľa tak, že uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľovi výživné vo výške 120 € mesačne, vopred, počnúc 1. 9. 2011 so splatnosťou do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci. Vo zvyšku (navrhovateľ sa domáhal určenia výživného vo výške 200 € mesačne počnúc 3. 2. 2010) návrh navrhovateľa zamietol. Tým zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. 5. 2007 č.k. 30C 115/2000 v časti o výživnom pre navrhovateľa. Zročné výživné odporcu za obdobie od 1. 9. 2011 do 29. 2. 2012 vyčíslil sumou 342 € a povolil ju odporcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 30 €, pod stratou výhody splátok v prípade nedodržania niektorej splátky. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd uviedol, že o povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi výživné bolo rozhodnuté naposledy v rozvodovom konaní rodičov navrhovateľa (sp. zn. 30C 115/2000), kedy v rozsudku s právoplatnosťou dňa 4. 8. 2007 bola odporcovi uložená povinnosť platiť navrhovateľovi výživné vo výške 2.200,- Sk mesačne, t.j. v prepočte 73,03 €. Obaja rodičia mali v tom čase vyživovaciu povinnosť aj voči spoločnej dcére mal. S.. Súd prvého stupňa zistil, že príjmy rodičov sa v súčasnosti oproti vtedajšiemu stavu výraznejšie nezmenili; príjem matky mierne klesol, keď v r. 2007 dosahovala priemerný netto zárobok 590 € za mesiac, odporca 464 € mesačne. Matka navrhovateľa v súčasnosti zarába priemerne 550,37 € mesačne, odporca v r. 2010 zarábal 469 €/mesiac, resp. v r. 2011 priemerne 425 €/mesiac. Navrhovateľ mal v r. 2007 16 rokov, bol študentom 1. ročníka strednej školy; v čase rozhodovania prvostupňového súdu o zvýšení výživného navrhovateľ navštevoval 1. ročník vysokoškolského štúdia a mal 21 rokov. Prvostupňový súd mal z uvedených skutkových zistení preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, a to v dôsledku zvýšenia veku a zmeny stredoškolského štúdia na vysokoškolské. Zároveň nemal za preukázanú zmenu pomerov na strane schopností a možností rodičov, ako výživou povinných osôb, keďže ich zárobky sa zásadnejšie nezmenili. Navrhovateľ ukončil štúdium na strednej škole maturitou v r. 2010, následne sa rozhodol pokračovať v štúdiu na vysokej škole na katedre architektúry STU, kde aj začal študovať v školskom roku 2009/2010, avšak toto štúdium ukončil navrhovateľ v mesiaci február 2011 tak, že nespravil skúšky. Následne bol nezamestnaný a opätovne začal študovať na Pedagogickej fakulte, a to od septembra 2011. Na túto skutočnosť prihliadol súd prvého stupňa tak, že navrhovateľovi priznal zvýšené výživné až počnúc 1. 9. 2011, keď dospel k záveru, že do ukončenia stredoškolského štúdia (1. 9. 2010) boli náklady navrhovateľa kryté výživným vo výške 73 € mesačne. Následne sa navrhovateľ neefektívne pripravoval na výkon budúceho povolania štúdiom na vysokej škole, ktoré však pre nezvládnutie skúšok vo februári 2011 ukončil a v ďalšom období až do septembra 2011 neštudoval vôbec. Prvostupňový súd prihliadol na skutočnosť, že zo strany odporcu nebol podaný návrh na zníženie výživného, súd rozhodoval výlučne o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného, ktorým návrhom je súd viazaný. Výživné vo výške 120 € mesačne určil súd prvého stupňa počnúc 1. 9. 2011, zohľadňujúc zvýšené náklady navrhovateľa spojené s jeho vysokoškolským štúdiom na pedagogickej fakulte. Bral do úvahy aj skutočnosť, že odporca má vyživovaciu povinnosť aj k sestre navrhovateľa, Kristíne v sume cca 100 € mesačne; po úhrade výživného zostane odporcovi suma 250 € mesačne na pokrytie jeho životných nákladov, čo je na hranici životného minima. Prvostupňový súd však pripomenul, že aj výživné určené navrhovateľovi sa pohybuje na hranici životného minima a nestačí na pokrytie jeho životných nákladov. Vzal do úvahy aj príjem matky navrhovateľa, ktorá má k nemu rovnako vyživovaciu povinnosť. Zročné výživné vyčíslil súd prvého stupňa za obdobie od septembra 2011 do februára 2012, t.j. celkovo za 6 mesiacov vo výške 342 € (rozdiel medzi doterajším výživným 73 € mesačne a zvýšeným mesačných 120 € mesačne činí 57 € x 6 mesiacov), ktoré povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30 € mesačne spolu s bežným výživným. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 2, 5 Zák. o rod. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, vzhľadom na pomerný úspech v spore. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, domáhajúc sa jeho zmeny a to tak, že odvolací súd zaviaže odporcu platiť navrhovateľovi výživné od 1. 9. 2011 sumou 90 € mesačne a od 1. 10. 2013 sumou 30 € mesačne. Odporca v odvolaní potvrdil svoj príjem u ostatného zamestnávateľa vo výške 425 € mesačne, z ktorého uhrádza výživné na dcéru S. 100 € za mesiac a tiež 120 € mesačne zvýšené bežné výživné na navrhovateľa splátky zročného výživného 30 € mesačne. Odporcovi potom zostane na živobytie nie 250 € mesačne, ale len 205 €/mesiac. Na odvolanie sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že odporca s navrhovateľom nie je v kontakte od odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti s matkou navrhovateľa cca v r. 2000. S navrhovateľom sa stretol až na súdnom pojednávaní v tejto veci. Podobne sa odporca nezaujímal ani o sestru navrhovateľa. Tvrdenia odporcu, že mu matka jeho detí bránila v styku s nimi sa nezakladajú na pravde; odporca na výživu svojich detí neprispieval inak, len finančne aj to len na základe súdneho rozhodnutia. Matka detí pritom síce podala návrh o rozvod manželstva v r. 2000, manželstvo však bolo rozvedené až v r. 2007, za ktoré obdobie odporca výživné neplatil vôbec. Navrhovateľ ďalej vo vyjadrení uviedol, že odporca pracuje od r. 1997 stále u rovnakého zamestnávateľa, u ktorému sa mu neustále znižuje plat. V r. 2007, kedy bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, dosahoval odporca vyšší plat než teraz. Možné je to aj preto, že odporca je dobrým priateľom majiteľa spoločnosti, ktorá ho zamestnáva. Odporca nie je taký chudák, za akého sa vydáva, nakoľko pracuje pravidelne ako pomocník na rôznych stavbách, z ktorých prác má slušný mesačný príjem. Odporca sa tiež v minulosti zbavil majetku - v r. 2007 si zadovážil osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, čo v rozvodovom konaní zatajil a po odhalení tejto skutočnosti tvrdil, že si auto kúpil z finančných prostriedkov svojho brata a auto nakoniec previedol na jedno z detí svojho brata a to za sumu 160.000,- Sk. Ak si odporca dokázal kúpiť motorové vozidlo, potom musí mať aj bočný príjem. Ďalej argumentoval tým, že platenie akéhosi nájomného vo výške 85 € mesačne matke odporcu za bývanie v rodinnom dome je vyššie než výživné na jednotlivé deti pred ich zvýšením; navyše odporca sa v dome matky zdržiava len počas víkendov, nakoľko počas pracovných dní sa zdržiava v Bratislave. Matka odporcu tiež poberá starobný dôchodok vyše 300 € za mesiac. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. (t.j. vo všetkých jeho výrokoch s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa vo zvyšku), na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), v neprítomnosti odporcu, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca (§ 101 ods. 2, § 211 ods. 2 O.s.p.). Na odvolacom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov (§ 129 ods. 1, § 213 ods. 3 O.s.p.): 1/ spis Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 30C 115/2000; 2/ potvrdenie o zárobku matky navrhovateľa za r. 2010 č.l. 34 až 37 spisu, za r. 2011 č.l. 102 spisu; 3/ potvrdenie o zárobku odporcu za r. 2010 č.l. 47 spisu, za r. 2011 č.l. 82 spisu; 4/ potvrdenie o príjme navrhovateľa za práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti od 6/2008 do 2/2009, č.l. 66, 67 spisu; 5/ potvrdenie o návšteve školy (PdF TU) navrhovateľov v školskom roku 2011/2012 č.l. 91 spisu, potvrdenie o návšteve školy (STU, fakulta architektúry) navrhovateľom v školskom roku 2010/2011 č.l. 98 spisu; 6/ platobný príkaz na výplatu dávok v sume 258,40 € odporcovi č.l. 134 spisu, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky o dávke v nezamestnanosti pre odporcu zo dňa 4. 7. 2012, č.l. 135 spisu, prehľad výplaty dávok v nezamestnanosti odporcovi č.l. 139 spisu; 7/ potvrdenie zamestnávateľa o príjme matky navrhovateľa 583,28 € mesačne netto za obdobie od 1/2012 do 5/2013 č.l. 140 spisu. Odvolací súd tiež doplnil dokazovanie čítaním rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 28. 5. 2013, podľa ktorého bol odporcovi od 1. 5. 2013 priznaný príspevok a dávka v sume 62,50 € mesačne, ako aj potvrdenia Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity zo dňa 9. 9. 2013 o tom, že navrhovateľ je študentom uvedenej fakulty, ďalej výpovede z pracovného pomeru danej odporcovi listom zo dňa 28. 2. 2012, pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, podľa ktorej pracovný pomer odporcu u ostatného zamestnávateľa (MONTOSTAV-REAL, s.r.o.) skončil ku dňu 31. 5. 2012, pričom odporcovi nebolo vyplatené odstupné (č.l. 148, 149 spisu), potvrdenia predloženého navrhovateľom o povinnosti uhradiť školné za štúdium v akademickom roku 2013/2014 za nadštandardnú dĺžku štúdia vo výške 730 € a napokon výpis z bežného účtu navrhovateľa v Tatrabanke a.s., podľa ktorého mu odporca uhradil 23. 9. 2013 výživné vo výške 30 € za mesiac október 2013. Odvolací súd zistil, že odvolanie odporcu je sčasti opodstatnené. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rod. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie nielen výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na pokrytie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (zabezpečenie šatstva, obuvi) ako aj ďalších potrieb dôležitých pre zdravý vývoj dieťaťa (vzdelávanie, šport, kultúra, rekreácia), pričom ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa (t.j. jeho fyzickej a duševnej vyspelosti), tiež jeho zdravotného stavu, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v živote a v spoločnosti. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Na stanovenie výšky výživného v zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného a jednak na strane oprávneného. Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a tiež spôsob a výška, akou prispievajú na výživu oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované zo strany inej osoby (napr. druhého rodiča), na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností iných osôb (druhého rodiča). Pokiaľ sú naopak schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa obmedzené, sú odôvodnenými potrebami iba bežné potreby dieťaťa. Vždy však platí zásada, že životná úroveň dieťaťa musí byť úmerná životnej úrovni rodičov. Obligatórnym hľadiskom, ktoré súd zohľadňuje pri rozhodovaní o výživnom, je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Miera, v akej je potrebné prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti sa tiež mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Ak dieťa nežije ani s jedným z rodičov, osobná starostlivosť o dieťa sa vo výške výživného neodzrkadlí. Zároveň platí, že pri určovaní výšky výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že tomu rodičovi, ktorý má napr. dvojnásobný príjem, sa určí výživné v dvojnásobnej výške. V súdenej právnej veci ustálil súd prvého stupňa výšku výživného sumou 120 eur mesačne počnúc dňom 1. 9. 2011, ktorú odvolací súd považuje za primeranú vtedajším schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorý bol v tom čase zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, so stabilným príjmom. Súd prvého stupňa v konaní skúmal jednak pomery na strane navrhovateľ, ako výživou odkázanej osoby, tak aj na strane oboch jeho rodičov, ako osôb výživou povinných. Navrhovateľ je osobou, ktorá je ako študent vysokoškolského štúdia v dennej forme výživou stále odkázaný na svojich rodičov, keďže sa vysokoškolským štúdiom v dennej forme pripravuje na výkon povolania. Ako navrhovateľ, tak i odporca zhodne potvrdili, že odporca poukazoval navrhovateľovi výživné 120 € mesačne od rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto veci až do septembra 2013, vrátane. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že okrem navrhovateľa rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj voči dcére Kristíne (sestre navrhovateľa), na ktorú odporca prispieva výživným v sume 100 € mesačne. Čo sa týka odporcu, otca navrhovateľa, ten mu na výživu prispieva od rozhodnutia prvostupňového súdu zvýšeným výživným 120 € mesačne. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, z ktorého dôvodu existuje naďalej dôvod na strane matky navrhovateľa brať do úvahy aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa (matka navrhovateľa sa stará o domácnosť v ktorej navrhovateľ tiež žije). Odporca je od 1. 6. 2012 bez práce, t.j. bez pravidelného príjmu, pričom bol poberateľom najprv dávky v nezamestnanosti (v priemere 258,40 € za mesiac), a neskôr od 1. 5. 2013 dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 € mesačne, z ktorých bol odporca schopný až do septembra 2013 platiť navrhovateľovi výživné vo výške 120 € mesačne (tiež výživné na dcéru Kristínu). Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu preukazuje, že odporca musí mať aj iný, vedľajší príjem, hoci jeho výšku nebolo možné v tomto konaní zistiť. Odvolací súd za týchto okolností nevidel dôvod na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti (t.j. určenia výšky výživného v sume 120 € mesačne od 1. 9. 2011 do rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j. do 9. 10. 2013). Počnúc 10. 10. 2013 odvolací súd berúc zreteľ na skutočnosť, že odporca je odkázaný na dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 € mesačne, považoval za nutné stanoviť výživné nižšie, a to v čiastke 80 € mesačne, keď zohľadňoval skutočnosť, že predmetom konania je stále výlučne návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného, nakoľko odporca návrh na zníženie výživného nepodal. Výživné navrhovateľa vo výške 120 € mesačne aj po mesiaci septembri 2013 by bolo schopnostiam a možnostiam odporcu neprimerané a teda príliš vysoké. Zročné výživné za obdobie od 1. 9. 2011 do 9. 10. 2013 (t.j. rozdiel medzi sumou 80 € a 73,02 €) predstavuje potom sumu 6,98 €, ktorú odvolací súd uložil odporcovi zaplatiť spolu s najbližším bežným výživným. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, že odporcovi uložil povinnosť platiť navrhovateľovi výživné od 1. 9. 2011 do 9. 10. 2013 sumu 120 € mesačne. Zároveň rozhodol o úhrade zročného výživného za obdobie od 1. 9. 2011 do 9. 10. 2013 vo výške 6,98 € naraz. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. V konaní dosiahol každý z účastníkov čiastočný úspech; odvolací súd preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.