Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/114/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310210779 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310210779.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z JUDr. Lenky Praženkovej, predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: A.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX L., štátny občan SR proti žalovanému: Slovenská Grafia a.s., so sídlom Pekná cesta 6, 834 03 Bratislava, IČO: 31 321 470, zastúpený JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava o určenie neplatnosti uznesení valných zhromaždení, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/123/2010-292, zo dňa 30.11.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 20Cb/123/2010-292 zo dňa 30.11. 2011 p o t v r d z u j e . Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 64,63 eura na náhradu trov odvolacieho konania, vzniknutých za právne zastúpenie žalovaného, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného, a to: - uznesenie k bodu č. 6 rokovania riadneho valného zhromaždenia, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku odporcu za rok 2009 a schválilo návrh na vysporiadanie hospodárskeho výsledku odporcu za rok v celkovej výške 142 532,88 eura v sume 14 253,53 eura ako prídel do rezervného fondu a v sume 128 279,35 eur ako prídel do fondu investície; - uznesenie k bodu č. 7 rokovania riadneho valného zhromaždenia, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo v súlade s návrhom dozornej rady audítora overujúceho riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2010, a to Deloitte Audit s.r.o., Licencia SKAU č. 014, so sídlom Prievozská 2/B, IČO: 31 343 414 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 4444/B; - uznesenie k bodu č. 9 rokovania riadneho valného zhromaždenia, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo zmenu stanov spoločnosti podľa návrhu predloženého predstavenstvom spoločnosti. Plné znenie stanov spoločnosti so zapracovanými zmenami bude tvoriť nedeliteľnú prílohu notárskej zápisnice o priebehu a výsledkoch valného zhromaždenia. Zároveň žalobcovi uložil podľa § 142 ods. 1 O. s. p. povinnosť nahradiť žalovanému trov konania vo výške 450,87 eura za účet jeho právneho zástupcu. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, či už pre vecnoprávne ako aj formalnoprávne vady. Zároveň musia byť splnené ďalšie dve podmienky, a teda akcionár, ktorý sa zúčastnil na valnom zhromaždení sa môže domáhať vyhlásenia uznesení za neplatné iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia a ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne (rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/122/01). Ustanovenie § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka bolo doplnené tak, aby sa predišlo zneužitiu práva domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Rozpor uznesenia valného zhromaždenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, musí byť taký, aby ním mohlo dôjsť k obmedzeniu práva spoločníka, ktorý sa domáha určenia neplatnosti uznesenia. Ak spoločník nepreukáže, že uznesením valného zhromaždenia, ktoré je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami došlo k obmedzeniu jeho práva alebo ním mohlo dôjsť k obmedzeniu jeho práva spoločníka, súd takúto žalobu zamietne. Ustanovenie § 131 ods. 2 v spojení s § 183 Obchodného zákonníka ustanovuje osobitné podmienky pre uplatnenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré majú zamedziť šikanóznemu výkonu práva zo strany akcionárov, ktorí by tak mohli znefunkčniť fungovanie akciovej spoločnosti, t.j. navrhovateľ akcionár musí v návrhu na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia špecifikovať ustanovenia zákona alebo stanov, s ktorým je rozhodnutie valného zhromaždenia v rozpore, a v prípade, ak návrh akcionár, bude musieť poukázať na to, aké práva a akým spôsobom mohli byť obmedzené rozhodnutím valného zhromaždenia, s tým že akcionár prítomný na valnom zhromaždení bude musieť predložiť zápisnicu z konania valného zhromaždenia, ktorá obsahuje jeho protest alebo predložiť iný dôkaz o tom, že bol odmietnutý zápis jeho protestu do zápisnice. Ďalej uviedol, že súd je pri rozhodovaní viazaný dôvodmi neplatnosti uznesení valného zhromaždenia tak ako boli uvedené v žalobe, pretože podľa § 131 ods. 1 Obch. z. sa dôvody neplatnosti koncentrujú súčasne s právom na podanie žaloby do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia môže súd určiť na návrh akcionára len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti domáha. To znamená, že nie je možné sa domáhať neplatnosti akéhokoľvek uznesenia valného zhromaždenia, ktorým by bol porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy, ale len takého uznesenia, ktoré súčasne mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti domáha. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že postačuje možnosť protiprávneho obmedzenia práva spoločníka, nevyžaduje sa teda reálne obmedzenie jeho práva na to, aby bola žaloba podľa tohto ustanovenia úspešná. Podľa súdu prvého stupňa rozpor uznesenia valného zhromaždenia nemá za následok absolútnu neplatnosť, pretože nejde o rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o relatívnu neplatnosť, ktorú môže súd na návrh osoby k tej legitimovanej vysloviť, a to na základe § 131 a § 183 Obch. Z., ktorý vyhlasujú vyššie uvedené uznesenia za neplatné, ak sú v rozpore so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť (Rozsudok NS SR 2 Obo 112/01). Práva a povinnosti akcionárov sú spojené s vlastníctvom akcií. Medzi najvýznamnejšie práva akcionára patria právo na podiel na zisku, na likvidačnom zostatku, právo zúčastniť sa riadení spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia, právo hlasovať na valnom zhromaždení, domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, právo požadovať informácie a vysvetlenia týkajúce sa spoločnosti, uplatňovať návrhy na valnom zhromaždení, právo voliť a byť volený do orgánov spoločnosti, právo požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí, právo nahliadať do listín, vyžiadať si z nich kópie na svoje náklady, atď. Rozhodnutia valného zhromaždenia majú zásadný význam pre činnosť spoločnosti. Akcionári majú právo, nie povinnosť zúčastniť sa na valnom zhromaždení a svoje právo účasti na riadení spoločnosti akcionári môžu vykonávať zásadne na valnom zhromaždení. Výkon tohto práva im spoločnosť nemôže odoprieť. Preto právna úprava kogentným spôsobom upravuje pravidlá zvolávania a konania valného zhromaždenia t.j., že musí byť zvolané predpísaným spôsobom, prezentácia akcionárov a ich zástupcov sa musí vykonať a overiť predpísaným spôsobom, musí byť dodržaný program valného zhromaždenia, doplniť program na valnom zhromaždení možno iba za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov. Priebeh a rozhodovanie valného zhromaždenia sa musia predpísaným spôsobom zapísať a overiť a archivovať. Nedodržanie ustanoveného postupu zvolávania, priebehu a rozhodovania valného zhromaždenia môže byť dôvodom na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný, nakoľko je vlastníkom 18 kusov akcií spoločnosti odporcu a žalobu uplatnil v zákonom stanovej lehote, čo bolo medzi účastníkmi počas konania ustálené s poukazom na dátum doručenia žaloby a počítanie zákonných lehôt a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Dňa 01.06.2010 sa konalo riadne valné zhromaždenie žalovaného s nasledovným programom: 1. Otvorenie riadneho valného zhromaždenia, zistenie účasti, počtu hlasov a uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia, 2. Voľba orgánov riadneho valného zhromaždenia, 3. Správa predstavenstva o podnikateľskej činnosti spoločnosti a stave jej majetku za rok 2009, výročná správa za rok 2009, riadna individuálna účtovná závierka k 31.12.2009 a návrh na rozdelenie zisku za rok 2009, 4. Správa audítora k riadnej individuálnej účtovnej závierke k 31.12.2009, 5. Správa dozornej rady o kontrolnej činnosti za rok 2009 a stanovisko dozornej rady k riadnej individuálnej účtovnej závierke k 31.12.2009 a návrhu na rozdelenie zisku za rok 2009, 6. Schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky k 31.12.2009 a návrhu na rozdelenie zisku za rok 2009, 7. Schválenie audítora na rok 2010, 8. Podnikateľský zámer spoločnosti na rok 2010, 9. Návrh na zmenu stanov spoločnosti, 10. Odvolanie a voľba členov dozornej rady, 11. Záver a ukončenie riadneho valného zhromaždenia. Za uznesenie k bodu č. 6 hlasovalo 328 175 hlasov, čo predstavuje 99,994% hlasov prítomných akcionárov, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržalo 18 hlasov akcionárov, čo zodpovedá 0,006% hlasov prítomných akcionárov. Navrhovateľ požiadal o zaznamenanie protestu do zápisnice proti predmetnému rozhodnutiu valného zhromaždenia, pričom písomné vyhotovenie protestu odovzdal k rukám predsedu valného zhromaždenia A. Obsahom písomného vyhotovenia protestu žalobcu bolo: Protest akcionára k prijatému uzneseniu o schválení rokovacieho poriadku a zvolaniu tohto valného zhromaždenia v rámci bodu č. 6. Akcionár žiada, aby bol do zápisnice z rokovania tohto valného zhromaždenia poznamenaný tento protest proti tomuto prijatému uzneseniu, nakoľko takéto uznesenie odporuje platným stanovám spoločnosti ako aj príslušným ustanoveniam Obchodného zákonníka. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že za uznesenie č. 3 k bodu č. 7 rokovania hlasovalo 328 175 hlasov, čo predstavuje 99,994% hlasov prítomných akcionárov, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržalo 18 hlasov akcionárov, čo zodpovedá 0,006% hlasov prítomných akcionárov. Žalobca požiadal o zaznamenanie protestu do zápisnice proti predmetnému rozhodnutiu valného zhromaždenia, pričom písomné vyhotovenie protestu odovzdal k rukám predsedu valného zhromaždenia A.. U.. Obsahom písomného vyhotovenia protestu žalobcu bolo: Protest akcionára k prijatému uzneseniu o schválení rokovacieho poriadku a zvolaniu tohto valného zhromaždenia v rámci bodu č. 7. Akcionár žiada, aby bol do zápisnice z rokovania tohto valného zhromaždenia poznamenaný tento protest proti tomuto prijatému uzneseniu, nakoľko takéto uznesenie odporuje platným stanovám spoločnosti ako aj príslušným ustanoveniam Obchodného zákonníka. Za uznesenie č. 4 k bodu č. 9 rokovania hlasovalo 328 175 hlasov, čo predstavuje 99,994% hlasov prítomných akcionárov, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržalo 18 hlasov akcionárov, čo zodpovedá 0,006% hlasov prítomných akcionárov. Žalobca požiadal o zaznamenanie protestu do zápisnice proti predmetnému rozhodnutiu valného zhromaždenia, pričom písomné vyhotovenie protestu odovzdal k rukám predsedu valného zhromaždenia A.. U.. Obsahom písomného vyhotovenia protestu žalobcu bolo: Protest akcionára k prijatému uzneseniu o schválení rokovacieho poriadku a zvolaniu tohto valného zhromaždenia v rámci bodu č. 9. Akcionár žiada, aby bol do zápisnice z rokovania tohto valného zhromaždenia poznamenaný tento protest proti tomuto prijatému uzneseniu, nakoľko takéto uznesenie odporuje platným stanovám spoločnosti ako aj príslušným ustanoveniam Obchodného zákonníka. Podľa súdu prvého stupňa právna úprava nekladie žiadne požiadavky na obsah protestu. V súvislosti s § 183 v spojitosti s § 131 Obchodného zákonníka protest akcionára by mal obsahovať aspoň určenie uznesenia alebo uznesení, voči ktorým akcionár podáva protest. Protest môže obsahovať označenie dôvodov nesúhlasu s rozhodnutím valného zhromaždenia, nie je však jeho obligatórnou súčasťou. Určenie dôvodov nesúhlasu s rozhodnutím valného zhromaždenia teda nie je ani podmienkou na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Na splnenie podmienky podľa § 183 podľa prevažujúceho právneho názoru stačí podanie protestu s určením, voči ktorému uzneseniu valného zhromaždenia je protest podaný. Dôkazom splnenia podmienky podľa § 183 je zápisnica z valného zhromaždenia. Z predloženej zápisnice z riadneho valného zhromaždenia vyplýva, že žalobca vždy po hlasovaní o uzneseniach, ktorých neplatnosti sa návrhom domáha, protest podal. Písomne vyhotovené protesty označovali číselné označenie bodu rokovania, ku ktorému malo byť uznesenie prijaté, nesprávne v nich bolo uvedené slovné označenie uznesenia, čo súd prvého stupňa nevykladal v neprospech žalobcu, nakoľko zo zápisnice je zrejmé, že protesty boli podané vždy po hlasovaní o konkrétnom uznesení. Z uvedeného dôvodu, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval súd prvého stupňa žalobcu za aktívne legitimovaného v predmetnom konaní. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 24/2003, z ktorého vyplýva, že súd určí na návrh akcionára neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ak bol uznesením porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy a ak toto porušenie mohlo obmedziť jeho práva akcionára. Podľa súdu prvého stupňa žalobca nepreukázal, že by prijatím uznesenia č. 2 prijatého k bodu č. 6 došlo k porušeniu zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, a že by sa týmto porušením mohlo obmedziť jeho práva akcionára. Uznesenie č. 2 prijaté na valnom zhromaždení žalovaného konaného dňa 01.06.2010 k bodu č. 6 rokovania žiadnym spôsobom nemohlo obmedziť práva žalobcu, pretože týmto uznesením bolo rozhodnuté akým spôsobom bude rozdelený zisk za rok 2009, preto súd prvého stupňa v tejto časti návrh zamietol. Rozdelenie zisku upravuje ust. § 178 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka spôsobom, že akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Zákon ráta s tým, že časť zisku určenú na rozdelenie možno rozdeliť medzi akcionárov, členov predstavenstva a dozornej rady a zamestnancov spoločnosti. O tom, koľko pripadne na každú z uvedených skupín, rozhodne valné zhromaždenie spôsobom upraveným v stanovách. Valné zhromaždenie môže tiež rozhodnúť, že zisk za dané účtovné obdobie sa nebude rozdeľovať, ale že sa investuje do rozvoja spoločnosti, resp. sa použije na zvýšenie základného imania, prípadne tiež o tom, že na zisku sa nebudú podieľať všetky uvedené skupiny. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať podiel na zisku (dividendu) za predpokladu, že valné zhromaždenie schváli účtovnú závierku a rozhodne, že spoločnosť vyplatí akcionárom dividendu, pričom určí výšku dividendy pripadajúcu na jednotlivé akcie. Spoločnosť môže rozhodnúť o rozdelení zisku medzi akcionárov len za splnenia podmienok § 179 ods. 3 a 4. Určenie spôsobu rozdelenia zisku je obligatórnou súčasťou stanov spoločnosti. Podľa článku XVII stanov spoločnosti žalovaného zo svojho zisku spoločnosť uhrádza prednostne dane štátu. Zo zisku po úhrade daní sa prednostne vykoná povinné doplnenie rezervného fondu. O ďalšom rozdelení zisku rozhoduje valné zhromaždenie, a to so zreteľom na dostatočné tvorenie rezerv a s ohľadom na plánovaný obchodný rozvoj spoločnosti. Ak vykazuje spoločnosť čistý zisk po odpočítaní daní a povinného prídelu do rezervného fondu, rozhodne valné zhromaždenie najmä o výške tantiem pre členov orgánov spoločnosti vyjadrenej percentuálnym podielom na čistom zisku a výške časti čistého zisku, ktorý má byť rozdelený medzi akcionárov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, uznesenie č. 2, podľa súdu prvého stupňa nemôže byť v žiadnom prípade v rozpore so zákonom a stanovami, nakoľko podľa ust. § 217 ods. 1 Obch. Z. spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške najmenej 10% základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10% z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20% základného imania a žalovaný, keď rozhodol, o povinnom prídele do rezervného fondu, postupoval v súlade so zákonom a stanovami žalovaného. Zisk, ktorý bol určený na rozdelenie bol v sume 128 279,35 eura, čo by v prípade, ak by valné zhromaždenie rozhodovalo o vyplatení zisku akcionárom predstavovalo v prípade žalobcu podiel na zisku vo výške cca. 5,77 eura, čo opätovne v žiadnom prípade nemohlo obmedziť práva žalobcu ako akcionára a žalobca bol oboznámený so skutočnosťou, že k rozdeleniu zisku nedochádza k dôsledku hospodárskej krízy, pričom prijatie takéhoto rozhodnutia je plne v súlade s ust. § 179 Obchodného zákonníka ako aj s poukazom na právnu prax. Súd prvého stupňa poukázal aj na to , že Uznesením č. 2 bolo súčasne prijaté rozhodnutie o schválení riadnej účtovnej závierky za rok 2009. V danom prípade je potrebné uviesť, že podľa ust. § 39 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodné spoločnosti a družstvá musia mať riadnu účtovnú závierku a mimoriadnu účtovnú závierku overenú audítorom, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Účelom uvedeného ustanovenia nepochybne je zaistiť kvalifikované posúdenie účtovnej závierky akciovej spoločnosti. Podľa zákona o audítoroch audítor overuje, či údaje v účtovnej závierke verne zobrazujú stav majetku, záväzkov, rozdielu majetkov a záväzkov, finančnú situáciu a výsledok hospodárenia a či je účtovníctvo vedené úplne, preukázateľným spôsobom a správne. Tento zákon vymedzuje rozsah, v ktorom má audítor účtovnú závierku posudzovať. Tento zákonom stanovený rozsah posudzovania treba brať za merítko predpísanej kontroly účtovnej závierky akciovej spoločnosti, a teda i za kritérium, že jeho splnením účtovná závierka akciovej spoločnosti odpovedá zákonu. Domáhať sa neplatnosti uznesenia o schválení účtovnej závierky je možné iba za predpokladu, že správa audítora a jeho overenie je nesprávne, nepravdivé a neúplné. Toho sa však žalobca nedomáhal, preto podľa súdu prvého stupňa nie je možné určiť neplatnosť uznesenia č. 2 v časti, ktorou bola schválená riadna individuálna účtovná závierka. (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.02.2005, sp. zn. 9Cbs/141/2004 ). Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že by prijatím uznesenia č. 3 prijatého k bodu č. 7 programu rokovania došlo k porušeniu zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, a že by sa týmto porušením mohlo obmedziť jeho právo akcionára. Predmetným uznesením bol v súlade so zákonom na základe odporúčania dozornej rady schválený audítor s platnou licenciou-Deloitte Audit s.r.o., t.j. právnická osoba, ktorá je zapísaná v zozname audítorských spoločností, ktorý vedie Úrad pre dohľad nad výkonom auditu. Podľa názoru súdu prvého stupňa uvedené uznesenie nemohlo žiadnym spôsobom obmedziť práva žalobcu a žalobca ani v žalobe neuviedol konkrétne skutočnosti, aké právo resp. práva mohli byť resp. boli uznesením č. 3 obmedzené. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na ust. § 19 ods. 2 veta prvá zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Uznesením č. 4 prijatým na valnom zhromaždení konanom dňa 01.06.2010 k bodu 9 programu bola schválená zmena stanov spoločnosti spočívajúca v doplnení článku IV Stanov spoločnosti o nový bod 2 s tým, že pôvodné znenie článku IV sa označí ako bod 1 a zmena článku XI. Stanov bod 5 s novým znením, že dozorná rada spoločnosti má päť členov. Nový bod 2 článku IV stanov spoločnosti obsahoval úpravu vydávania hromadných akcií, ktorá v stanovách absentovala, a to aj napriek skutočnosti, že spoločnosť žalovaného vydala hromadné akcie, na základe ktorých samotný žalobca v tomto konaní odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Z uvedeného dôvodu predmetné uznesenie nemohlo žiadnym spôsobom obmedziť práva žalobcu, práve naopak, žalovaný ním konvalidoval doterajší stav a prijatím uznesenia č. 4 uviedol stanovy v danej časti do súladu so zákonom. Preto súd prvého stupňa žalobu aj v tejto časti zamietol. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na ust. § 157 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak spoločnosť hodlá vydávať hromadné akcie, obligatórnou súčasťou stanov spoločnosti musí byť aj postup ich vydávania, ako aj vydávania akcií, ktoré hromadné akcie nahrádzajú. Ďalej poukázal na uznesenie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 29 Cdo 5293/2009 zo dňa 29.03.2011, ktorý výslovne poukazuje na nutnosť úpravy hromadnej akcie v stanovách akciovej spoločnosti. K zmene stanov v článku XI. bod 5 v tom smere, že dozorná rada spoločnosti má päť členov, žalobca v žalobe neuviedol ani jeden dôvod, ako mohlo predmetné uznesenie obmedziť jeho práva. Žalovaný konal v súlade so zákonom a zosúladil stanovy so skutočným stavom. Podľa tvrdenia žalobcu valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 01.6.2010 nebolo riadne zvolané, keď ho zvolali tretie osoby, ktoré nikdy neboli členmi predstavenstva žalovaného. Podľa názoru žalobcu voľba a odvolávanie členov predstavenstva žalovaného patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia a nie dozornej rady. V zmysle ust. § 194 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným. Ako vyplýva z tohto ustanovenia, pokiaľ stanovy nemajú inú úpravu, členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie na obdobie najviac päť rokov. Stanovy však môžu určiť, že táto právomoc patrí dozornej rade, to znamená, že zákon pripúšťa delegovanie tejto pôsobnosti z valného zhromaždenia na dozornú radu za predpokladu, že stanovy určia spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva dozornou radou. Spôsob akým dozorná rada pri delegovanej pôsobnosti volí a odvoláva členov dozornej rady je teda predpokladom platného delegovania tejto pôsobnosti z valného zhromaždenia na dozornú radu. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR R 58/1998, z ktorého vyplýva , že : „V prípade delegovanej pôsobnosti voľby a odvolania člena predstavenstva na dozornú radu, ak stanovy neobsahujú spôsob voľby a odvolania člena predstavenstva, sú stanovy v tejto časti v rozpore so zákonom a potom platí, že členovia predstavenstva akciovej spoločnosti sú volení odvolávaní valným zhromaždením“. Dozorná rada je teda oprávnená v rámci delegovanej pôsobnosti voliť a odvolávať členov predstavenstva, ak to v súlade s § 187 ods. 1 písm. c) a § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka stanovy akciovej spoločnosti určia, vrátane určenia spôsobu voľby a odvolávania členov predstavenstva. Pod spôsobom voľby a odvolávania vo vzťahu k delegovanej pôsobnosti na dozornú radu sa jedná hlavne o určenie kto a akým spôsobom navrhuje voľbu, alebo odvolanie členov predstavenstva, pretože pravidlá rozhodovania dozornej rady sú uvedené v § 201 ods. 3 Obchodného zákonníka kogentne. Podľa názoru súdu prvého stupňa článok XI. bod 12 stanov žalovaného dostatočne určuje spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva dozornou radou, keď určujú, že dozorná volí a odvoláva členov predstavenstva na návrh kohokoľvek, t.j. samotných akcionárov, resp. osôb pôsobiacich v orgánoch spoločnosti žalovaného, t.j. sú splnené kogentné predpoklady delegovania pôsobnosti z valného zhromaždenia na dozornú radu v stanovách žalovaného. Rozhodnutie dozornej rady o voľbe členov predstavenstva má konštitutívne účinky, zápis v Obchodnom registri má len deklaratórne účinky, pričom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o neplatnosti uznesení, ktorými boli členovia predstavenstva ustanovení do svojich funkcií a v konaní ani nebola tvrdená skutočnosť, že by takýto návrh bol niekedy podaný, resp. že by sa žalobca niekedy dožadoval zmeny ustanovenia stanov spoločnosti, upravujúceho voľbu členov predstavenstva. Ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka práve preto ustanovuje osobitné podmienky pre uplatnenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia, aby sa zamedzilo šikanóznemu výkonu práva zo strany akcionárov, ktorí by tak mohli znefunkčniť fungovanie akciovej spoločnosti, čo spochybnenie legitimity členov predstavenstva, tak ako to uvádza žalobca v žalobe, by mohlo mať v konečnom dôsledku práve uvedené za následok. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že valné zhromaždenie žalovaného bolo zvolané v súlade so zákonom a stanovami žalovaného, nakoľko bolo zvolané na to oprávnenými osobami-členmi predstavenstva. Súd prvého stupňa uviedol, že oznámenie o konaní riadneho valného zhromaždenia žalovaného bolo uverejnené v Hospodárskych novinách dňa 28.4.2010 (č.l. 48 spisu). Oznámenie obsahovalo náležitosti ustanovené v ust. § 184 ods. 4 Obchodného zákonníka. Zároveň oznámenie obsahovalo poučenie akcionárov, že návrh zmien stanov a účtovná uzávierka sú akcionárom k dispozícii na nahliadnutie v sídle spoločnosti, prípadne si to akcionár môže vyžiadať na ním uvedenú adresu, na svoje náklady a nebezpečenstvo. Zo strany žalobcu nebol v podanej žalobe namietaný postup pri zvolávaní valného zhromaždenia, ale bolo namietané to, že valné zhromaždenie bolo zvolané neoprávnenými osobami, pričom súd je dôvodmi žaloby viazaný. Podľa názoru súdu prvého stupňa zvolané valné zhromaždenie bolo uznášania schopné a predpísanou väčšinou hlasov prijalo uznesenia, ktorých určenie neplatnosti sa žalobca domáhal. Z podanej žaloby nie je dostatočným spôsobom zrejmé, akým spôsobom prijatím jednotlivých uznesení mohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu. Akceptovaním dôvodov žaloby a prijatím právneho názoru žalobcu by rozhodnutím súdu spoločnosti žalovaného vznikla patová situácia a vyhovením žalobe by sa minimálne sťažil chod spoločnosti (napr. ust. § 40 ods.1 Obchodného zákonníka ukladá akciovej spoločnosti uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín po jej schválení príslušným orgánom a príslušnému orgánu akciovej spoločnosti predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie do šiestich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia, ust. § 192 ods.2 Obchodného zákonníka predstavenstvo predkladá valnému zhromaždeniu v lehotách určených stanovami najmenej jedenkrát ročne správu podnikateľskej činnosti spoločnosti o stave jej majetku ako súčasť výročnej správy, ust. § 217 ods. 1 Obchodného zákonníka ukladá povinnosť dopĺňať rezervný fond, ust. § 161 a nasl. Obchodného zákonníka upravuje nadobúdanie vlastných akcií). K námietke žalovaného týkajúcej sa včasnosti podania žaloby o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia zo strany žalobcu súd prvého stupňa uviedol, že táto bola zo strany žalobcu zachovaná, keď žaloba bola podaná v posledný deň lehoty, t.j. 02.09.2010 faxovým podaním a nie dňa 03.09.2010 ako je uvedené na potvrdení o doručení podania vystaveného zo strany podateľne súdu prvého stupňa . Podľa súdu prvého stupňa , voľba členov predstavenstva na to oprávneným orgánom , vykonaná v súlade so zákonom a stanovami spoločnosti má konštitutívne účinky a zápis údaja - dňa vzniku funkcie v obchodnom registri má len deklaratórne účinky. Žalobca v konaní nenamietal rozhodnutia, ktorými bol ten ktorý člen predstavenstva zvolený do svojej funkcie. Účinnosť vyhlásenia uznesenia za neplatné pôsobí až od okamihu, keď ju vysloví súd. To znamená, že všetky rozhodnutia dozornej rady (v prípade voľby členov predstavenstva) sú platnými rozhodnutiami, na základe ktorých vykonal obchodný register zápis údajov týkajúcich sa žalovaného a z uvedeného dôvodu platí stav zapísaný v Obchodnom registri. Súd prvého stupňa poukázal na ust. 180 ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak akcionár nepožiadal dozornú radu o rozhodnutie o poskytnutí informácie alebo dozorná rada rozhodne o tom, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, nemožno z dôvodu neposkytnutia tejto informácie vyhlásiť uznesenie valného zhromaždenia za neplatné v súvislosti s predmetom, ktorého sa požadovaná informácia týkala. Tak ako vyplýva zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia žalobca na valnom zhromaždení sám potvrdil súhlas o zodpovedanie ním písomne položených otázok postupom podľa ust. § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka a nepožiadal dozornú radu o rozhodnutie o poskytnutí informácie a takéto rozhodnutie ani nebolo prijaté. Súd prvého stupňa uviedol, že posúdenie otázok vedenia účtovníctva, nie je v jeho kompetencii, ale za účelom posúdenia stavu účtovníctva je schvaľovaný audítor. Podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiému) môže určiť valné zhromaždenie zo zisku určeného na rozdelenie. Na valnom zhromaždení konanom dňa 01.06.2010 nebolo prijaté žiadne uznesenie, ktorým by valné zhromaždenie určilo podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiému) zo zisku určeného na rozdelenie, z uvedeného dôvodu sa súd prvého stupňa nezaoberal vyplácaním údajne neprimeraných odmien jednotlivým členom orgánom žalovaného. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobca sa odvolával na niektoré rozhodnutia českých súdov. V tejto súvislosti poukázal na odlišnú úpravu slovenského a českého zákonníka. Uviedol, že v § 131 v Obchodného zákonníka ČR absentuje právna úprava aká je v § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka SR, v zmysle ktorej súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal právo na náhradu trov konania vo veci úspešnému žalovanému, a to vo výške 450,87 eura. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní namietol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci . Podľa žalobcu v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka postačuje len možnosť obmedzenia alebo porušenia práva a nie je nevyhnutné, aby reálne k porušeniu alebo obmedzeniu práva akcionára aj došlo. Preto žalobca nenesie dôkazné bremeno na preukázanie aké právo žalobcu bolo prijatím toho ktorého uznesenia porušené/obmedzené. Žalobca v žalobe na str. 17 poukázal na porušenie jeho viacerých práv, a to najmä práva na riadne zvolanie valného zhromaždenia a riadny priebeh valného zhromaždenia, práva na informácie a práva na podiel na zisku. Porušenie všeobecne záväzných predpisov a stanov žalovaného v súvislosti s prijatím napadnutých uznesení spočívalo v procedurálnej vade pri zvolávaní valného zhromaždenia. Žalobca ďalej uviedol, že zo žiadneho ustanovenia stanov žalovaného nevyplýva skutočnosť, že by dozorná rada mohla na návrh kohokoľvek zvoliť a odvolať do funkcie členov predstavenstva. Súd prvého stupňa sa podľa žalobcu nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu k neplatnej delegácii právomoci voliť členov predstavenstva dozornou radou, čím je predmetný rozsudok nepreskúmateľný. Podľa žalobcu je voľba členov predstavenstva dozornou radou nulitná, pretože absentuje úprava voľby členov predstavenstva dozornou radou v stanovách žalovaného, čo je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti všetkých uznesení prijatých na valnom zhromaždení, ktorého postup zvolávania, priebeh a rozhodovanie nebol dodržaný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 61Cb/181/2009 zo dňa 28.04.2010. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že nenamietal postup pri zvolávaní valného zhromaždenia. Má za to, že namietaním absencie oprávnenia zvolať, organizačne zabezpečiť valné zhromaždenie, ako aj absencie plnenia iných povinností vyplývajúcich zo stanov, je nepochybne vadou postupu pri zvolávaní valného zhromaždenia, na čo podrobne poukázal v žalobe. Namietol tiež, že súd nezdôvodnil na základe čoho dospel k záveru, že domáhať sa neplatnosti uznesenia o schválení účtovnej závierky je možné iba za predpokladu, že správa audítora a jeho overenie je nesprávne, nepravdivé a neúplné. Podľa žalobcu súd je oprávnený skúmať zákonné náležitosti účtovnej závierky, napr. či podpisy členov predstavenstva žalovaného, ktorých voľbu žalobca spochybňuje spĺňa požiadavku podpisového záznamu štatutárneho orgánu. Preukázaním absencie zákonných náležitostí účtovnej závierky je preukázaním, že správa audítora nie je správna, pravdivá a úplná. Správa audítora nepoukazuje na hospodárenie s prostriedkami spoločnosti v súvislosti s výplatou neprimeraných odmien členov orgánov žalovaného, v dôsledku čoho sa akcionárom neposkytla relevantná informácia o správe a hospodárení spoločnosti. Žalobca poukázal na čl. XVII Stanov žalovaného a v tej súvislosti uviedol, že suma 128.279,35 eura, ktorá bola rozdelená ako prídel do fondu na investície nekorešponduje s dôvodom nevyplatenia podielu na zisku akcionárom, keďže dôvodom pre nevyplatenie bola hospodárska kríza. Hospodárskej kríze by korešpondovalo ďalšie doplnenie rezervného fondu podľa čl. XVI bod 3 stanov žalovaného. Hospodárskej kríze nekorešponduje ani vyplatenie odmien niektorým členom dozornej rady v neprimeranej výške, a to tým, ktorí sú majoritní akcionári. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti nevykonal dôkaz výplatnými páskami jednotlivých členov dozornej rady, preto nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca tiež namietol, že súd sa nevysporiadal s judikátmi, na ktoré žalobca poukázal v súvislosti s postavením minoritných akcionárov, a toho, že ich postavenie spočíva len v postavení investora. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto nepreskúmateľný v tejto časti. Podľa žalobcu neobstojí názor súdu prvého stupňa, že zisk, ktorý bol určený na rozdelenie bol v sume 128.279,35 eura, čo by v prípade, ak by valné zhromaždenie rozhodovalo o jeho vyplatení predstavovalo pre žalobcu podiel na zisku vo výške cca 5,77 eura, čo nemohlo obmedziť jeho práva, keď bol o tom, že k rozdeleniu zisku nedochádza v dôsledku hospodárskej krízy oboznámený. Žalobca má za to, že súd nemá v právomoci posudzovať relevantnosť výšky dividendy určenej na rozdelenie a ani súvislosť medzi výškou podielu na zisku a porušením obmedzením práva. Je právom akcionára, aby predstavenstvo predložilo taký návrh, ktorý je v súlade so stanovami spoločnosti a zákonom s dostatočným odôvodnením v prípade nerozdelenia zisku medzi akcionárov. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že žalobca bol ku dňu konania riadneho valného zhromaždenia majiteľom 18 kusov akcií spoločnosti žalovaného a na predmetnom valnom zhromaždení sa zúčastnil. Protesty, ktoré žalobca na rokovaní valného zhromaždenia predložil neobsahovali označenie uznesenia, voči ktorému boli protesty podané. Podľa žalovaného protesty musia obsahovať minimálne určenie uznesenia alebo uznesení, voči ktorým akcionár protest podáva a dôvody nesúhlasu s rozhodnutím valného zhromaždenia. Všetky protesty smerovali voči uzneseniu o schválení rokovacieho poriadku a zvolaniu tohto valného zhromaždenia v rámci rokovania bodu č. 6. Protesty žalobcu nespĺňali zákonom stanovené náležitosti, neboli dostatočne určité, jasné a zrozumiteľné a možno konštatovať, že sa jedná o neplatné právne úkony. Toto podľa žalobcu preukazuje účelovosť žalobcovho správania Zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva, ktorým sa snaží znefunkčniť fungovanie žalovaného ako akciovej spoločnosti. Podľa žalovaného uznesením č. 2 prijatým k bodu 6. Nemohlo žiadnym spôsobom obmedziť práva žalobcu, pretože týmto uznesením bolo rozhodnuté akým spôsobom bude rozdelený zisk za rok 2009. Časť zisku určenú na rozdelenie možno rozdeliť medzi akcionárov, členov predstavenstva a dozornej rady a zamestnancov spoločnosti. O tom koľko pripadne na každú zo skupín rozhodne valné zhromaždenie spôsobom upraveným v stanovách. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že sa zisk nebude rozdeľovať, ale že sa použije na zvýšenie základného imania spoločnosti, prípadne, že sa na zisku nebudú podieľať všetky uvedené skupiny. Týmto konaním valného zhromaždenia nemohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára a súčasne bol žalobca oboznámený so skutočnosťou, že k rozdeleniu zisku nedôjde v dôsledku hospodárskej krízy. Prijatie takéhoto uznesenia valného zhromaždenia je v súlade s ust. § 179 Obchodného zákonníka . Spoločnosť nevyplatila podiel na zisku z dôvodu ekonomických opatrení za účelom odstránenia následkov pretrvávajúcej krízy. Skutočnosť či, komu a v akej výške boli kedy vyplatené odmeny nie je v prejednávanej veci absolútne dôvodnou, nakoľko toto v celom rozsahu spadá v súlade s Obchodným zákonníkom do kompetencie predstavenstva. Zákon v tomto smere neobsahuje žiadne obmedzenie. V čase nadobudnutia akcií žalobcom (dňa 02.02.2007) boli stanovy spoločnosti v rovnakom znení a rovnakým spôsobom bolo zabezpečované obchodné vedenie spoločnosti. Po troch rokoch žalobca namieta skutočnosti, ktoré boli v čase jeho nadobudnutia akcií platné a účinné. Žalobca musel byť oboznámený o obchodnom vedení spoločnosti, ktorej akcie nadobudol. V dôsledku obchodného vedenia spoločnosti nemohla byť žalobcovi spôsobená škody. Žalovaný má za to, že argumentácia žalobcu proti uzneseniu č. 3 k bodu 7 je nezmyselná. V zmysle platných právnych predpisov o účtovníctve audítora schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza, a to na základe odporúčania dozornej rady. Uznesením č. 3 k bodu 7 bol v súlade so zákonom na základe odporúčania dozornej rady schválený audítor s platnou licenciou. Žalobca nepreukázal, že by prijatím tohto uznesenia došlo k porušeniu zákona, stanov a nemohlo byť obmedzené jeho právo akcionára. K námietke žalobcu spochybňujúcej právny názor súdu, že dozorná rada môže na návrh kohokoľvek zvoliť a odvolať do funkcie členov predstavenstva, žalovaný uviedol, že platné stanovy žalovaného upravujú spôsob voľby orgánov členov predstavenstva spoločnosti. Týchto volí dozorná rada, kedy návrhy na voľbu jednotlivých členov predstavenstva môže predložiť ktokoľvek. Členom predstavenstva musí byť fyzická osoba, ktorá nemusí byť akcionárom spoločnosti. Môže ním byť aj osoba stojaca mimo spoločnosti, ale aj zamestnanec spoločnosti (čl. X stanov žalovaného, bod 3,4 a 5, čl. XI bod 8, 12). Všetci členovia predstavenstva boli zvolení riadne , v súlade so zákonom a stanovami. Na základe zápisníc z rokovania dozornej rady boli títo členovia predstavenstva zapísaní do Obchodného registra. Žalobca nepredložil dôkaz, že by rozhodnutia dozornej rady boli neplatné a neúčinné. Nemožno preto hovoriť o neplatnosti uznesení valného zhromaždenia z dôvodu, že toto nebolo riadne zvolané na to oprávnenými osobami. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva vo vzťahu k ostatným akcionárom. Podaním žaloby ohrozil legitimitu štatutárneho orgánu žalovaného. Z predložených listín vyplýva, že žalobca podal žaloby na neplatnosť uznesení valných zhromaždení viacerých spoločností a sabotuje tak ich činnosť. Žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a dôvodoch odvolania žalobcu, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že toto odvolanie nie je dôvodné. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli dňa 16.09.2013 . Po preskúmaní napadnutého rozsudku má odvolací súd za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho potvrdil v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa riadne vo veci samej vyhodnotil vykonané dôkazy a svoje rozhodnutie aj správne právne posúdil. V konaní nedošlo k vade, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. So závermi súdu prvého stupňa uvedenými aj v úvode odôvodnenia tohto rozsudku sa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. plne stotožňuje. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, námietky a tvrdenia, ktoré by neboli prejednané v konaní pred súdom prvého stupňa, a s ktorými by sa súd prvého stupňa riadne nevysporiadal v napadnutom rozsudku. Odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku je nedôvodná. Podľa § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka „Valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaždenie a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné uznášať sa, valné zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen predstavenstva“. Podľa § 183 ,,O vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1, iba ak podal protest do zápisnice valného zhromaždenia“. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka ,,Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozorne rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť“. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka „Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha“. Podľa § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka „Členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným“. Podľa § 194 ods. 2 Obchodného zákonníka ,,Orgán, ktorý volí členov predstavenstva, určí zároveň, ktorý z členov predstavenstva je predsedom predstavenstva. Ak volí členov predstavenstva dozorná rada, zvolia osoby zvolené za prvých členov dozornej rady prvých členov predstavenstva pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Na rozhodovanie prvých členov dozornej rady sa použije primerane ustanovenie § 194 ods. 1. členom predstavenstva môže byť iba fyzická osoba“. Ako vyplýva z obsahu spisu, spôsob zvolania valného zhromaždenia predstavenstvom upravujú Stanovy žalovaného v čl. VII bod 6 . Voľbu členov predstavenstva upravuje čl. X bod 3 Stanov žalovaného a čl. XI bod 12 Stanov žalovaného, voľbu predsedu predstavenstva upravuje čl. X bod 5. Spôsob hlasovania dozornej rady je následne podrobne upravený v čl. XI bod 8 Stanov žalovaného. Pre rozhodovanie dozornej rady platí úprava v stanovách a všeobecná právna úprava § 66 ods. 4 Obchodného zákonníka. Koho je možné navrhnúť za člena predstavenstva a na aké obdobie spoločnosti jednoznačne vyplýva z § 194 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie platí aj v prípade, že voľbu členov predstavenstva vykonáva dozorná rada, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje na členov predstavenstva a predstavenstvo všeobecne (bez ohľadu na to kto vykonáva voľbu členov predstavenstva). Pri voľbe členov predstavenstva dozornou radou rozhoduje dozorná rada väčšinou hlasov prítomných členov (§ 66 ods. 4 Obchodného zákonníka), pokiaľ stanovy alebo zákon nevyžaduje kvalifikovanú väčšinu. V zmysle § 194 ods. 1,2 Obchodného zákonníka členom predstavenstva môže byť fyzická osoba, ktorá nemusí byť akcionárom spoločnosti. Môže ním byť teda aj osoba stojaca mimo spoločnosti, ale aj zamestnanec spoločnosti (čl. X stanov žalovaného, bod 3,4 a 5, čl. XI bod 8, 12). Zvolením fyzickej osoby príslušným orgánom spoločnosti do funkcie člena predstavenstva , sa táto fyzická osoba stáva jeho členom a zápis do Obchodného registra má už len deklaratórne účinky. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V. 23/97 zo dňa 20.02.1998 - R 58/1999, na ktoré sa odvolával žalobca, v prípade delegovanej právomoci voliť a odvolávať členov predstavenstva na dozornú radu musí byť v stanovách spoločnosti upravené kto a akým spôsobom navrhuje voľbu alebo odvolanie člena predstavenstva, inak bez takéhoto určenia nie je jasné, vôľu ktorých akcionárov má v takomto prípade dozorná rada reprezentovať. V prípade, že takáto úprava v stanovách spoločnosti absentuje, môže odvolávať a voliť členov predstavenstva len valné zhromaždenie. K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že Obchodný zákonník v ustanoveniach vzťahujúcich sa na akciovú spoločnosť výslovne nerieši, kto je oprávnený dávať návrh na voľbu a odvolávanie členov predstavenstva. Obchodný zákonník tiež neumožňuje ani pri voľbe členov predstavenstva valným zhromaždením, ani pri voľbe členov predstavenstva dozornou radou, založiť v stanovách spoločnosti právo niektorých akcionárov alebo skupín akcionárov na obsadzovanie niektorých miest členov predstavenstva. Delegovanie právomoci voľby členov predstavenstva na dozornú radu sa používa najmä z dôvodu vysokého počtu akcionárov v spoločnosti. Odvolací sú zhodne so záverom súdu prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka a Stanov spoločnosti žalovaného dospel k záveru, že stanovy žalovaného upravujú spôsob voľby členov predstavenstva spoločnosti. Odvolací súd ďalej zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že nie je dôvodná námietka žalobcu, že predmetné uznesenia valného zhromaždenia, ktoré žalobou napadol sú neplatné z dôvodu, že valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, pretože ho zvolali neoprávnené osoby. Pri skúmaní neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia z tohto namietaného dôvodu treba posudzovať splnenie podmienok uvedených v § 183 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j. treba skúmať, či v danom prípade spôsob zvolania valného zhromaždenia odoprel akcionárovi možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia, a teda či týmto spôsobom bolo alebo mohlo byť obmedzené jeho právo zúčastniť sa valného zhromaždenia (pretože v zmysle § 180 Obchodného zákonníka akcionár vykonáva svoje práva zásadne na valnom zhromaždení). Z tohto vyplýva, že žalobu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nie je možné úspešne podať vo „všeobecnom záujme“, ale len ak porušenie zákona, stanov, či spoločenskej zmluvy vyústilo do možnosti porušenia práva spoločníka (akcionára) spoločnosti, ktorý sa vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia dovoláva. V súvislosti s námietkou zvolania predmetného valného zhromaždenia neoprávnenými osobami odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 63/2005 (ZSP 37/2008), v ktorom je uvedené, že podľa ustálenej judikatúry jedným z dôvodov na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu na zvolanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou. O takýto prípad, podľa citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nejde, ak písomná pozvánka bola zaslaná spoločníkovi v súlade so spoločenskou zmluvou poštou na ním udanú adresu jeho bydliska tak, aby ju dostal v určenej lehote pred konaním valného zhromaždenia, aj keď si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol. Uložením zásielky na pošte sa pozvánka dostala do dispozície spoločníka, čím bol naplnený postup pre zvolávanie valného zhromaždenia upravený spoločenskou zmluvou. Odvolací súd s poukazom na platnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že súd neskúma, či napadnutým uznesením, určenia neplatnosti ktorého sa žalobca domáha, boli obmedzené alebo porušené jeho práva. Spoločník (akcionár) môže úspešne žalovať o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia pri splnení podmienok podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka iba vtedy, ak v dôsledku porušenia zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov boli obmedzené jeho práva akcionára alebo spoločníka. To znamená, že pre splnenie podmienky podľa § 131 ods. 2 nestačí, že spoločnosť, neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia ktorej sa spoločník alebo akcionár domáha, porušila zákon, spoločenskú zmluvu alebo stanovy, ale že týmto porušením obmedzila konkrétne právo spoločníka alebo akcionára (ZSP 48/2008) . V danom prípade by teda muselo porušením pri zvolávaní valného zhromaždenia dôjsť k obmedzeniu práva žalobcu zúčastniť sa na valnom zhromaždení a vykonávať na ňom svoje akcionárske práva. Proces zvolania valného zhromaždenia v danom prípade podľa odvolacieho súdu neobmedzil právo žalobcu zúčastniť sa na valnom zhromaždení, čoho dôkazom je i skutočnosť, že žalobca sa na predmetnom valnom zhromaždení riadne zúčastnil a realizoval na ňom svoje akcionárske práva. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R 58/1999, o ktoré sa opiera žalobca pri tvrdení neplatnosti predmetných uznesení valného zhromaždenia žalovaného, bolo vydané ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, t. j . ešte v čase kedy v ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka absentovala úprava, že neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sa môže domáhať spoločník, akcionár len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha (pri akcionárovi musí byť kumulatívne splnená ešte podmienka podať protest do zápisnice z konania valného zhromaždenia podľa § 183 Obchodného zákonníka). Žalobca v priebehu súdneho konania nepreukázal nezákonnosť, resp. neplatnosť zvolenia členov predstavenstva žalovaného. Neobstojí ani argumentácia žalobcu o tom, že by valné zhromaždenie, na ktorom boli prijaté napadnuté uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, bolo zvolané neoprávnenými osobami. Súdu nie je známe iné súdne konanie, v ktorom by žalobca legitimitu predstavenstva spochybnil. Žalobca nepredložil dôkaz, že by rozhodnutia dozornej rady boli neplatné a neúčinné. Keďže v konaní nebolo zistené, že by procesom zvolania valného zhromaždenia došlo k obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára žalovaného, odvolací súd uzavrel, že spôsob zvolania valného zhromaždenia nie je v danom prípade dôvodom pre vyslovenie neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa aj v otázke vyhodnotenia správnosti , platnosti protestov žalobcu vznesených proti predmetným uzneseniam valného zhromaždenia. Vzhľadom na formu a obsah samotných protestov, má odvolací súd za to, že predmetné protesty z hľadiska ich určitosti, nemožno posudzovať ako neplatné (§ 37 a § 39 Občianskeho zákonníka). Ako správne uviedol súd prvého stupňa protest akcionára a jeho obsah je obligatórnou súčasťou zápisnice z valného zhromaždenia, ak akcionár o uvedenie protestu do zápisnice na valnom zhromaždení požiada (§ 188 ods. 2 Obchodného zákonníka). Právna úprava nekladie žiadne požiadavky na obsah protestu. Protest akcionára by mal obsahovať aspoň určenie uznesenia alebo uznesení, voči ktorým akcionár podáva protest. Môže obsahovať označenie dôvodov nesúhlasu s rozhodnutím valného zhromaždenia, ale dôvody nesúhlasu nie sú jeho obligatórnou súčasťou. Na splnenie podmienky podľa § 183 Obchodného zákonníka postačuje podanie protestu (do zápisnice z valného zhromaždenia) s určením, voči ktorému uzneseniu valného zhromaždenia je protest podaný. Neplatnosť protestov nespôsobuje ani skutočnosť ak boli vopred pripravené- spísané a na základe takto písomne pripravených protestov, následne zapísané do zápisnice o priebehu valného zhromaždenia. Odvolací súd dospel k záveru zhodne ako súd prvého stupňa, že z protestov žalobcu vyplýva , proti ktorým uzneseniam valného zhromaždenia smerujú. Je v nich uvedené, že smerujú k uzneseniam prijatým ku konkrétnym, v proteste uvedeným, bodom programu valného zhromaždenia. Žalobca podal protest proti uzneseniu k bodu č. 6 rokovania riadneho valného zhromaždenia, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2009 a schválilo návrh na vysporiadanie hospodárskeho výsledku odporcu za rok v celkovej výške 142 532,88 eura v sume 14 253,53 eura ako prídel do rezervného fondu a v sume 128 279,35 eur ako prídel do fondu investície; ďalej podal protest proti uzneseniu k bodu č. 7 rokovania riadneho valného zhromaždenia, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo v súlade s návrhom dozornej rady audítora overujúceho riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2010, a to G. Audit s.r.o., Licencia SKAU č. 014, so sídlom Prievozská 2/B, IČO: 31 343 414 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 4444/B a napokon podal protest proti uzneseniu k bodu č. 9 rokovania riadneho valného zhromaždenia, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo zmenu stanov spoločnosti podľa návrhu predloženého predstavenstvom spoločnosti. Plné znenie stanov spoločnosti so zapracovanými zmenami bude tvoriť nedeliteľnú prílohu notárskej zápisnice o priebehu a výsledkoch valného zhromaždenia. Zhodne ako súd prvého stupňa aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v priebehu konania nepreukázal akým spôsobom by mohli byť obmedzené jeho práva ako akcionára napadnutými uzneseniami valného zhromaždenia . Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by prijatím uznesenia č. 2 prijatého k bodu č. 6 došlo k porušeniu zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, a že by sa týmto porušením mohli obmedziť jeho práva akcionára. Podľa § 178 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Ako už uviedol aj súd prvého stupňa časť zisku určenú na rozdelenie možno rozdeliť medzi akcionárov, členov predstavenstva a dozornej rady a zamestnancov spoločnosti. O tom, koľko pripadne na každú z uvedených skupín, rozhodne valné zhromaždenie spôsobom upraveným v stanovách. Valné zhromaždenie môže tiež rozhodnúť, že zisk za dané účtovné obdobie sa nebude rozdeľovať, ale že sa investuje do rozvoja spoločnosti, resp. sa použije na zvýšenie základného imania, prípadne tiež o tom, že na zisku sa nebudú podieľať všetky uvedené skupiny. Nebolo preukázané, že by došlo k takému porušeniu zákona alebo stanov, v dôsledku ktorého boli obmedzené práva žalobcu ako akcionára žalovaného. Prijatie napadnutého uznesenia č.2 na riadnom valnom zhromaždení nevybočilo z medzí daných Obchodným zákonníkom ( § 179 , § 217 ods. 1 Obchodného zákonníka ) a ani z úpravy uvedenej v čl. XVII stanov spoločnosti žalovaného. Skutočnosť, že valné zhromaždenie žalovaného rozhodlo o použití zisku spoločnosti spôsobom, s ktorým žalobca nesúhlasí, nezakladá sama o sebe porušenie práv žalobcu ako akcionára spoločnosti, a to aj s prihliadnutím na spôsob rozdelenia zisku, ktorý bol použitý na doplnenie rezervného fondu a prídel do fondu na investície spoločnosti žalovaného. Nemožno konštatovať, že schválením riadnej účtovnej závierky za rok 2009, došlo k porušeniu práva žalobcu. V danom prípade bola schválením účtovnej závierky len naplnená zákonná povinnosť po tom ako predstavenstvo túto závierku v zmysle § 192 Obchodného zákonníka predložilo na schválenie. Rozhodnutia spoločníkov/akcionárov na valnom zhromaždení kapitálových spoločností sa prijímajú na základe tzv. väčšinového princípu. Z toho vyplýva, že spoločníci, ktorí na valnom zhromaždení disponujú potrebným počtom hlasov, sú schopní presadiť svoju vôľu bez ohľadu na vôľu a záujmy ostatných spoločníkov a prostredníctvom uznesenia valného zhromaždenia v podstate transformovať svoju vôľu na vôľu celej spoločnosti. K významným a účinným prostriedkom vynútenia práv menšinových spoločníkov patrí aj oprávnenie akcionára akciovej spoločnosti napadnúť uznesenie valného zhromaždenia pre jeho rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, upravené v § 183 Obchodného zákonníka. S poukazom na ust. § 56a Obchodného zákonníka k určeniu neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom môže dôjsť nielen v prípade, ak bol napadnutým uznesením porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy, ale aj vtedy, ak prijatím uznesenia došlo k zneužitiu práv spoločníka, či už zo strany väčšiny, alebo menšiny hlasov v spoločnosti. Odvolací súd však má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by hlasovaním väčšiny na predmetnom riadnom valnom zhromaždení došlo k zneužitiu práva väčšiny ako to tvrdí žalobca (pri rozhodovaní o vyplatení zisku) a k porušeniu jeho práva na informácie o hospodárení žalovaného, keďže účtovníctvo žalovaného podľa neho nie je správne, úplné a preukázateľné. Podľa § 39 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodné spoločnosti a družstvá musia mať riadnu účtovnú závierku a mimoriadnu účtovnú závierku overenú audítorom, ak tak ustanovuje osobitný predpis (tým je § 19 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve). Overovanie ročnej účtovnej závierky audítorom sa zameriava na preverovanie správnosti a úplnosti tejto závierky, ďalej na overenie toho, či údaje z účtovnej závierky verne zobrazujú finančnú situáciu a výsledok hospodárenia účtovnej jednotky, a či údaje o konsolidovanej výročnej správe sú v súlade s konsolidovanou účtovnou závierkou. V danom prípade účtovná závierka bola overená audítorom, preto ju možno považovať za správnu a úplnú. Opak tohto záveru nebol v konaní preukázaný. Žalobca sa domáhal neplatnosti uznesenia o schválení účtovnej závierky za rok 2009 z dôvodu, že správa audítora (a jeho overenie) nespĺňala viaceré zákonné náležitosti- absentuje podpisový záznam štatutárneho orgánu (pretože žalobca spochybnil voľbu členov predstavenstva) a v správe absentuje poukaz na hospodárenie spoločnosti v rozpore s odbornou starostlivosťou (v súvislosti s vyplatením neprimeraných odmien členov orgánov spoločnosti), čo spôsobuje podľa žalobcu, že táto správa je neúplná a nesprávna. V konaní však nebolo zistené, že by členovia predstavenstva neboli riadne zvolení (dôvody boli už uvedené vyššie) a ani, že by došlo k neprimeranému vyplateniu odmien členom orgánov žalovaného, (čo patrí do kompetencie predstavenstva spoločnosti), s cieľom zneužiť právo väčšiny. Neplatnosť uznesenia o schválení riadnej účtovnej závierky nemôže spôsobiť len to, že žalobca s hlasovaním väčšiny o schválení ročnej účtovnej závierky a výročnej správy nesúhlasí. Žiadne právo žalobcu nebolo predmetným uznesením o schválení ročnej individuálnej závierky za rok 2009 porušené (ani nemohlo byť ohrozené) . Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa , že uznesením o schválení audítora pre overenie účtovnej závierky na rok 2010 nedošlo a ani nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu ako akcionára žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti ani v žalobe, ani v priebehu súdneho konania neuviedol (okrem namietania spôsobu zvolania valného zhromaždenia) k akému porušeniu zákona alebo stanov pri prijatí tohto uznesenia došlo a súčasne k akému porušeniu práva (alebo možnosti obmedzenia práva) žalobcu v dôsledku tohto porušenia došlo. Uznesením č. 4 prijatým na valnom zhromaždení k bodu 9 programu bola schválená zmena stanov spoločnosti spočívajúca v doplnení článku IV Stanov spoločnosti o nový bod 2 s tým, že pôvodné znenie článku IV sa označí ako bod 1, pričom touto zmenou sa do stanov spoločnosti žalovaného v súlade s ust. § 157 ods. 3 Obchodného zákonníka doplnila do Stanov úprava vydávania hromadných akcií, ktorá v stanovách absentovala, a to aj napriek skutočnosti, že spoločnosť žalovaného vydala hromadné akcie. Taktiež došlo k zmene článku XI. Stanov bod 5, ktorou sa upravilo, že dozorná rada spoločnosti má päť členov. Toto uznesenie riadneho valného zhromaždenia nemohlo žiadnym spôsobom obmedziť práva žalobcu, práve naopak, žalovaný ním napravil dovtedajší stav so skutočnosťou ako aj dal predmetné stanovy do súladu so zákonom. Žalobca v žalobe ani neuviedol, okrem namietania postupu pri zvolaní riadneho valného zhromaždenia, k akému porušeniu zákona, príp. stanov pri prijatí tohto uznesenia došlo a aké konkrétne právo žalobcu mohlo byť prijatím tohto uznesenia ohrozené. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky pre úspešnosť žaloby na vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia a síce, že ním tvrdené a preukazované porušenie zákona, príp. stanov spoločnosti žalovaného mohlo obmedziť jeho práva spoločníka (§ 183 Obchodného zákonníka v spojení s § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka). Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si trovy odvolacieho konania uplatnil vo výške 64,63 eura za jeden úkon právnej služby poskytnutej v odvolacom konaní , za odmenu 57,-- eur plus režijný paušál 7,63 eur podľa § 11 ods. 1, písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. + 1x paušálna náhrada vo výške 7,63 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalovaného . Na tento účel uviedla právna zástupkyňa žalovaného JUDr. Ľudmila Penz Vachulová číslo účtu vedeného Y.Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.