Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/111/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116215809 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116215809.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu v 1. rade: B. P. H., A.. XX.XX.XXXX, S. W. H. X, P. XXXX W., M. a žalobcu v 2. rade: Structural Development Group B.V., Rontgendreef 3, Maasluis 3146 BM, Holandsko, proti žalovanému: VVMZ spol. s r.o., Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 31 393 438, zast. JUDr. Jaroslav Pilát, advokát, Panenská 13, 811 03 Bratislava, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/110/2016-146 zo dňa 16.2.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/110/2016-146 zo dňa 16.2.2017 mení v časti I. výroku tak, že uznesenia prijaté na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 22.4.2016, a to: - uznesenie k bodu č. 1, ktorým bol doplnený program valného zhromaždenia žalovaného o tretí bod programu „Odvolanie konateľa B. P. H.“ v znení: „Valné zhromaždenie spoločnosti schvaľuje program valného zhromaždenia v tomto znení: „1. Otvorenie, 2. Voľba orgánov valného zhromaždenia spoločnosti, 3. Odvolanie konateľa - B. P. H., 4. Schválenie riadnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2015, 5. Hospodárenie spoločnosti, nájom priestorov - predĺženie nájomnej zmluvy, ďalšie pokračovanie, 6. Rôzne, 7. Záver“. „ a - uznesenie k bodu č. 3, ktorým bol žalobca 1. odvolaný z funkcie konateľa žalovaného v znení: „Valné zhromaždenie spoločnosti s okamžitou platnosťou odvoláva z funkcie konateľa spoločnosti B. P. H., W. H. X, P. XXXX W., M..“ sú neplatné. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/110/2016-146 zo dňa 16.2.2017 mení v časti II. a III. výroku tak, že žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému právo na plnú náhradu trov prvoinštančného konania. Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade v celom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na § 1 ods. 1, 2, § 131 ods. 1, 2 a § 768c ods. 13 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou podanou dňa 22.07.2016 sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, prijatých na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 22.04.2016, a to: - uznesenie k bodu č. 1, ktorým bol doplnený program valného zhromaždenia žalovaného o tretí bod programu „Odvolanie konateľa - B. P. H.“ v znení: „Valné zhromaždenie spoločnosti schvaľuje program valného zhromaždenia v tomto znení: „1. Otvorenie, 2. Voľba orgánov valného zhromaždenia spoločnosti, 3. Odvolanie konateľa - B. P. H., 4. Schválenie riadnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2015, 5. Hospodárenie spoločnosti, nájom priestorov - predĺženie nájomnej zmluvy, ďalšie pokračovanie, 6. Rôzne, 7. Záver“.“ a - uznesenie k bodu č. 3, ktorým bol žalobca v 1. rade odvolaný z funkcie konateľa žalovaného v znení: „Valné zhromaždenie spoločnosti s okamžitou platnosťou odvoláva z funkcie konateľa spoločnosti B. P. H., W. H. X, P. XXXX W., M..“ 2. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote osobou spoločníka a bývalého konateľa, čo nebolo medzi stranami sporné. Vzhľadom na to, že konanie o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia je konaním len na návrh, súd sa prednostne zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu. Ďalej s poukazom na ust. § 131 ods. 1, 2 OBZ súd skúmal, či je splnená aj podmienka, či predmetné uznesenie č. 1 a č. 3 valného zhromaždenia mohlo obmedziť práva spoločníka, teda žalobcu v 2. rade. Uviedol, že dôkladne analyzoval aj komentáre prof. JUDr. Oľgy Ovečkovej, DrSc. - Obchodný zákonník, komentár Iura Edition, prof. JUDr. Márie Patakyovej, CSc. - Obchodný zákonník, komentár C.H.Beck, nakoľko je zjavné, že predmetné ustanovenie § 131 ods. 2 OBZ má viac možností výkladu a priklonil sa k výkladu prof. JUDr. Ovečkovej, DrSc., ktorý podporil komentárom aj prof. JUDr. Suchoža tak, že „...spoločníkovi sa neumožňuje podať návrh na určenie neplatnosti, ak by síce napadnuté uznesenie bolo v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, avšak spoločníka, ktorý je navrhovateľom, by takéto uznesenie v právach neobmedzovalo.“ Poukázal na to, že uvedený teoretický názor si osvojila aj konštantná judikatúra, ako napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5 Obo/166/2006, rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 2Cob/114/2012, sp. zn. 2Cob/238/2014, rozsudok KS v Nitre sp. zn. 26Cob/1/2012. Súd ďalej uviedol, že z povahy citovaného ustanovenia vyplýva, že postačuje možnosť protiprávneho obmedzenia práva spoločníka, nevyžaduje sa teda reálne obmedzenie jeho práva na to, aby bola žaloba podľa tohto ustanovenia úspešná. Žalobca v 2. rade - spoločník, musí v žalobe na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia špecifikovať ustanovenia zákona alebo stanov, resp. spoločenskej zmluvy, s ktorým je rozhodnutie valného zhromaždenia v rozpore a poukázať na to, aké práva a akým spôsobom mohli byť obmedzené rozhodnutím valného zhromaždenia. 3. Súd pripustil, že dôvodom na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia môže byť rozpor so zákonom, týkajúci sa postupu, ktorý predchádzal prijatiu uznesenia formálnoprávny, ale aj vecnoprávny, avšak vždy za splnenia podmienky, že toto uznesenie by mohlo obmedziť práva spoločníka. Zároveň konštatoval, že vzhľadom na povahu uznesenia valného zhromaždenia, sa považuje za platné so všetkými právnymi následkami ním vyvolanými až do okamihu rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti. Bol toho názoru, že z formálneho hľadiska argumentácia o jednohlasnom odsúhlasení zmeny programu valného zhromaždenia použitá žalobcami nemá oporu v právnom predpise, nevyplýva ani z ustanovení spoločenskej zmluvy, preto ako argument na porušenie zákona neobstojí. 4. Mal za to, že právo žalobcu v 2. rade ako spoločníka napadnutým uznesením valného zhromaždenia obmedzené zjavne nebolo, nakoľko sa týkalo zmeny osoby štatutárneho orgánu, čo nie je právom spoločníka, s právom spoločníka súvisí ako s výkonom hlasovacieho práva v rámci valného zhromaždenia, ktoré menuje a odvoláva konateľov spoločnosti. Súd v tomto smere konštatoval, že za odvolanie hlasovali 3 hlasy spoločníkov žalovaného, teda aj za absencie hlasu žalobcu v 2. rade by o predmetnom bode programu bolo rozhodnuté jeho prijatím. 5. Vyslovil záver, že nakoľko nebolo preukázané, že by prijaté uznesenia č. 1 a č. 3 boli prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou, nemôže byť vyslovená neplatnosť uvedených uznesení voči žalobcovi v 1. rade, ktorého uznesenie č. 3 sa týka, avšak pre jeho procesnú bezchybnosť a hmotnoprávnu súladnosť so zákonom nemôžu vyvolať účinok požadovaný žalobcom v 1. rade. Na dôvažok súd uviedol, že valné zhromaždenie odvolaním konateľa realizovalo svoje legitímne právomoci podľa ustanovenia čl. VII., bod 7.1.1. písm. h) spoločenskej zmluvy. Kvórum pre hlasovanie bolo splnené aj bez účasti žalobcu v 2. rade a žalobca v 1. rade by svojou účasťou na valnom zhromaždení nemal oprávnenie z pozície konateľa konať ohľadne odvolania jeho osoby. Záverom konštatoval, že žalobcovia nepreukázali súdu tvrdenia alebo skutočnosti preukazujúce také porušenia zákona, spoločenskej zmluvy, aby vyvolali nimi namietaný účinok. Neunesením dôkazného bremena tvrdení uplatneného nároku, súd vyhodnotil predmetný právny a skutkový stav tak, že žalobu zamietol. Nakoľko mal žalovaný vo veci úspech, súd mu podľa § 262 ods. 1, 2 CSP priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 6. Proti rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí mali za to, že súd vec nesprávne právne posúdil. Uvedenému svedčí okrem iného aj rozporuplnosť rozhodnutia, keď na jednej strane súd v rozhodnutí správne konštatuje, že pre úspech žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia (ďalej len „VZ“) postačí preukázať, že napádané uznesenie mohlo obmedziť spoločníka na jeho právach a z odseku 18. rozhodnutia je však zrejmé, že súd svoje úvahy obmedzil len na faktické obmedzenie práva spoločníka. Žalobcovia vyslovili nesúhlas s názorom súdu, že k obmedzeniu práva spoločníka nedošlo z dôvodu, že uznesenie o odvolaní konateľa spoločnosti schválilo valného zhromaždenie 3 hlasov, a teda na jeho schválenie nebol potrebný súhlas žalobcu v 2. rade. Zastávali názor, že napádanými uzneseniami VZ nielen mohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu v 2. rade, ale k jeho obmedzeniu skutočne došlo. V súčasnosti totiž napríklad nemožno ustáliť, či by ostatní spoločníci žalovaného hlasovali rovnako aj za prítomnosti žalobcu v 2. rade. 7. Žalobcovia mali za to, že neobstojí ani tvrdenie súdu o absencii porušenia ustanovení zákona, či spoločenskej zmluvy, nakoľko nad akúkoľvek pochybnosť preukázali, že skutočne došlo k zvolaniu VZ v rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy. Článok VII. ods. 7.1.2 spoločenskej zmluvy totiž ustanovuje lehotu pre doručenie pozvánky na VZ najmenej 5 dní pred jeho konaním. Táto lehota však dodržaná nebola (žalobca v 2. rade sa o termíne VZ dozvedel dva dni pred jeho uskutočnením), a aj z tohto dôvodu sa žalobca v 2. rade VZ nemohol zúčastniť. Navyše žalobca v 2. rade namietal termín konania VZ hneď dvakrát, a to v reakcii na zaslanie pozvánky na predmetné VZ prostredníctvom e-mailu od U.. U. F. zo dňa 21.04.2016 o 12:29 hod.. Žalobca v 2. rade poslal z čírej opatrnosti na VZ uskutočnené v rozpore so spoločenskou zmluvou splnomocnenú zástupkyňu, ktorej jedinou úlohou bolo z dôvodu právnej istoty opätovne namietať vady v procese zvolania VZ, ako aj opätovné informovanie ostatných spoločníkov o tom, že sa pán H. (konateľ a spoločník žalobcu v 2. rade) nemôže zúčastniť. Ostatní spoločníci, sa však aj napriek uvedenému, rozhodli pokračovať vo VZ, čím zneužili svoju majetkovú účasť v spoločnosti na ujmu žalobcov a konali v rozpore s článkom 20 ods. 3 Ústavy SR. Súd vo vzťahu k účasti splnomocnenej zástupkyne na napádanom VZ zaujal stanovisko, že žalobca v 2. rade na VZ prítomný bol, a to práve vzhľadom na prítomnosť splnomocnenej zástupkyne. Výklad súdu, že absencia oprávnenia splnomocnenej zástupkyne hlasovať na predmetnom VZ je výlučne vnútorným vzťahom medzi žalobcom v 2. rade a splnomocnenkyňou, považovali žalobcovia za striktne formálny, nezohľadňujúci skutočný úmysel žalobcu v 2. rade. Skutočnosť, že splnomocnená zástupkyňa nebola oprávnená na VZ hlasovať celkom jednoznačne zvýrazňuje preventívny charakter jej prítomnosti na napádanom VZ. Zdôraznili, že zhojenie formálnych vád je navyše v zmysle judikatúry povolené len v prípade súhlasu všetkých spoločníkov. 8. Žalobcovia boli toho názoru, že rozsudok NS SR sp. zn. 2 Obo/340/98 je potrebné aplikovať aj vo vzťahu k nezákonnému pridaniu bodu rokovania do programu VZ o odvolaní žalobcu v 1. rade z funkcie konateľa žalovaného. Medzi základné práva spoločníka patrí okrem iného právo zúčastniť sa na riadení spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia, právo hlasovať na valnom zhromaždení, právo požadovať informácie a vysvetlenia týkajúce sa spoločnosti, uplatňovať návrhy na valnom zhromaždení, ale aj právo voliť a byť volený do orgánov spoločnosti (teda aj rozhodovať o personálnom zložení štatutárneho orgánu, čo bolo predmetom nezákonne pridaného bodu do programu valného zhromaždenia). Všetky vyššie uvedené práva žalobcu v 2. rade boli porušené chybným procesným postupom zvolania a vedenia VZ. V zmysle uvedeného rozsudku je aj zmena programu valného zhromaždenia podmienená súhlasom všetkých spoločníkov. Ak by sa teda žalobca v 2. rade zúčastnil VZ prostredníctvom svojho štatutára B. H., k zmene programu VZ by nebolo došlo, nakoľko by s ním nesúhlasil, a teda by sa o odvolaní žalobcu v 1. rade z funkcie konateľa žalovanej spoločnosti ani len nerokovalo. 9. V tejto súvislosti žalobcovia vytkli súdu, že v odôvodnení napádaného rozhodnutia len stroho a bez ďalšieho odôvodnenia skonštatoval, že argumentácia o jednohlasom odsúhlasení zmeny programu VZ nemá oporu v právnom predpise a nevyplýva ani zo spoločenskej zmluvy, preto tento argument neobstojí. Z uvedeného považovali za zrejmé, že ustanovením § 131 ods. 2 OBZ sa sleduje aj prevencia pred neoprávneným zásahom do práv spoločníkov, zneužitím orgánov spoločnosti len určitými skupinami spoločníkov a ich svojvôľou prijímať rozhodnutia vo svoj prospech, mimo rámca zásad platných pre konanie valného zhromaždenia a ignorovaním postavenia a práv iných spoločníkov. Mali za to, že v predmetnom konaní je nesporné, že pozvánka na napádané VZ nebola doručená v súlade s ustanoveniami spoločenskej zmluvy, a že program VZ bol taktiež nezákonne zmenený, t.j. bez súhlasu všetkých spoločníkov. Vo zvyšku argumentácie odkázali na vyjadrenie k prejedávanej veci zo dňa 18.01.2017. Záverom navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalobcom v 1. a v 2. rade prizná náhradu trov konania v celom rozsahu, alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade úspechu si zároveň uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. 10. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že súd po vykonanom dokazovaní správne právne posúdil prejednávanú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Bol toho názoru, že napádané uznesenia VZ nemohli obmedziť spoločníka, pretože žalobca v 2. rade (žalovaný pravdepodobne omylom uviedol „žalovaný v 2. rade“), sa valného zhromaždenia zúčastnil, a to prostredníctvom splnomocneného zástupcu, presne v súlade s príslušným ustanovením Obchodného zákonníka, pričom došlo k internému obmedzeniu splnomocneného zástupcu - čo je však vec a exkluzívne právo splnomocniteľa. To, že splnomocnený zástupca na valnom zhromaždení nehlasoval a zúčastnil sa ho pasívne, bolo následkom konania žalobcu v 2. rade. Keďže zo strany spoločníka, žalobcu v 2. rade, došlo k zavádzaniu a špekulatívnemu konaniu vo vzťahu k zvolanému valnému zhromaždeniu, rozhodli sa ostatní spoločníci žalovaného pre postup, aký je opísaný v zápisnici z napadnutého valného zhromaždenia, a čo je podstatné - na základe vyjadrenia uvedeného spoločníka na súde, ale aj na základe vyjadrení ostatných spoločníkov možno ustáliť, že by hlasovali rovnako aj za prítomnosti žalobcu v 2. rade. 11. Žalovaný poukázal na špekulatívnosť konania žalobcu v 2. rade, pretože mal možnosť oznámiť, že sa valného zhromaždenia nemôže zúčastniť a namietať termín jeho zvolania, mal možnosť navrhnúť iný termín konania valného zhromaždenia, mal možnosť sa valného zhromaždenia nezúčastniť, čo však neurobil a zúčastnil sa ho prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Keďže mu nevyšli jeho špekulácie ako spoločnosti žalovaného a jeho ostatným spoločníkom skomplikovať život, podal žalobu na súd, ktorý správne vyhodnotil, že zo strany žalobcov v 1. a v 2. rade nejde o ochranu práv, ale o šikanózny výkon práva voči žalovanému a jeho ostatným spoločníkom. 12. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že sa žalobca nemohol pripraviť na rokovanie valného zhromaždenia, nakoľko v opačnom prípade by to namietal už vtedy, kedy došlo k rozhovoru s iným spoločníkom. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov v 1. a v 2. rade, že súd nesprávne vyhodnotil účasť spoločníka prostredníctvom splnomocneného zástupcu, nakoľko práve toto právne vyhodnotenie je jediné správne, v súlade so zákonom. Spoločník mal aj iné možnosti, ale tieto nevyužil - rozhodol sa valného zhromaždenia zúčastniť. Či sa valného zhromaždenia zúčastnil z „čírej opatrnosti“, alebo pre akýkoľvek iný dôvod, je vecou exkluzívneho rozhodnutia spoločníka. 13. Žalovaný poukázal na komentáre k relevantným ustanoveniam Obchodného zákonníka, v ktorých sa uvádza, že spoločníkovi sa neumožňuje podať návrh na určenie neplatnosti, ak by síce napadnuté uznesenie bolo v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, avšak spoločníka, ktorý je navrhovateľom, by takéto uznesenia v právach neobmedzovalo. Bol toho názoru, že súd sa pri zdôvodnení svojho rozhodnutia správne oprel aj o konštantnú judikatúru a vec správne právne posúdil. Povedané inými slovami - žalobca v 1. a v 2. rade ani tu neuniesli dôkazné bremeno toho, čo tvrdili - práva spoločníka neboli ani obmedzené, ani ohrozené, pričom za spôsob konania spoločníka zodpovedá výlučne on sám. 14. Žalovaný ďalej uviedol, že zmena štatutára spoločnosti žalovaného nie je obmedzením, ani ohrozením práv spoločníka. Žalovaný tieto práva spoločníkov nikdy nespochybňoval, nespochybňuje, ale čo je podstatné, nikdy ich neobmedzoval, a to ani hypoteticky. Žalobca v 2. rade nenamietal zvolanie valného zhromaždenia v navrhovanom termíne, zúčastnil sa ho a mohol, keby sa tak rozhodol, hlasovať aj o odvolaní /neodvolaní konateľa, žalobcu v 1. rade. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä vzhľadom na to, že žalobcovia opäť neuniesli dôkazné bremeno toho, čo tvrdia, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie z dôvodu, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcov a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 16. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 131 ods. 1, 2 OBZ, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. 17. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý sa pri výklade ust. § 131 ods. 2 OBZ priklonil k výkladu prof. JUDr. Ovečkovej, DrSc., ktorý podporil komentárom aj prof. JUDr. Suchoža a konštantnou judikatúrou odkazuje na výklad uvedený v bode 16. napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že pre úspech žalobcov v tomto konaní museli byť splnené tri základné predpoklady: 1. žalobcovia museli podať žalobu na súd v lehote troch mesiacov od prijatia napadnutých uznesení, 2. napadnuté uznesenia sú v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou a 3. porušenie zákona alebo spoločenskej zmluvy mohlo obmedziť práva spoločníka. 18. Súd prvej inštancie správne posúdil, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote aktívne legitimovanými osobami, a to žalobcom v 1. rade, ktorý bol konateľom žalovaného a žalobcom v 2. rade, ktorý je spoločníkom žalovaného od 11.07.2007 s podielom na základnom imaní vo výške 40 %. Zasadnutie valného zhromaždenia sa konalo dňa 22.04.2016 o 10.00 hod v advokátskej kancelárii JUDr. Andreja Gunára, Panenská 13, 811 03 Bratislava. Súd ďalej správne konštatoval, že na listine prítomných na mieste žalobcu v 2. rade ako spoločníka nie je uvedený podpis. Zo zápisnice z valného zhromaždenia je zrejmé, že v bode 1) je uvedené, že spoločníka - žalobcu v 2. rade zastupuje U.. O. Ň., ktorá namietala aj nedostatok v doručovaní pozvánky spoločníkovi, ktorého zastupuje, nakoľko mu bola pozvánka doručená dňa 20.04.2016, čím nebola dodržaná lehota 5 dní. V bode 1) zápisnice z valného zhromaždenia je ďalej uvedené, že valné zhromaždenie schválilo program pod bodom 3) Odvolanie konateľa - B. P.. H.. V uznesení k bodu 3) je uvedené, že valné zhromaždenie spoločnosti s okamžitou platnosťou odvoláva z funkcie konateľa spoločnosti B. P. H., S. W. H. X, P. XXXX W., M.. Súd zistil zo spisu vedeného obchodným registrom OS Bratislava I, že zápis zmeny na základe predmetného uznesenia žalovaného do obchodného registra bol povolený pri výmaze konateľa - žalobcu v 1. rade, dňa 27.04.2016. 19. Podľa čl. VII. 7.1.2. Spoločenskej zmluvy žalovaného (ďalej len „spoločenská zmluva“) zasadanie valného zhromaždenia žalovaného zvoláva konateľ písomnou pozvánkou, ktorá musí byť doručená každému spoločníkovi najmenej 5 pracovných dní pred stanoveným termínom jeho konania. Písomná pozvánka musí obsahovať miesto, čas a program zasadania. Spoločníci sa dohodli, že tieto náležitosti spĺňa i telefaxová správa, ktorej prijatie musí byť potvrdené listom, resp. opäť telefaxovou správou. 20. Súd prvej inštancie správne pripustil, že dôvodom na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia môže byť rozpor so zákonom týkajúci sa postupu, ktorý predchádzal prijatiu uznesenia formálnoprávny, ale aj vecnoprávny, avšak vždy za splnenia podmienky, že toto uznesenie by mohlo obmedziť práva spoločníka. Pri skúmaní neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia z namietaného dôvodu treba posudzovať splnenie podmienok uvedených v § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>, t.j. treba skúmať, či v danom prípade spôsob zvolania valného zhromaždenia odoprel žalobcovi v 2. rade možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia, a teda či týmto spôsobom bolo alebo mohlo byť obmedzené jeho právo zúčastniť sa valného zhromaždenia (pretože v zmysle spoločník vykonáva svoje práva zásadne na valnom zhromaždení). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 63/2005 (ZSP 37/2008), v ktorom je uvedené, že podľa ustálenej judikatúry jedným z dôvodov na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu na zvolanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou. 21. Spoločenská zmluva môže určiť inú lehotu ako zákonom ustanovenú 15-dňovú. Článok VII. ods. 7.1.2. spoločenskej zmluvy žalovaného upravoval, že valné zhromaždenie zvoláva konateľ písomnou pozvánkou, ktorá musí byť doručená každému spoločníkovi najmenej 5 pracovných dní pred stanoveným termínom jeho konania. Určená lehota musí uplynúť od okamihu oznámenia o konaní valného zhromaždenia až po samotný termín jeho konania. Uvedený článok spoločenskej zmluvy ďalej stanovoval, že písomná pozvánka musí obsahovať miesto, čas a program zasadania. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcov, že vzhľadom na povinnosť oznámenia programu valného zhromaždenia minimálne 5 pracovných dní pred stanoveným termínom jeho konania, nemôže dôjsť ku zmene programu valného zhromaždenia inak ako so súhlasom všetkých spoločníkov. V opačnom prípade by nebola dodržaná lehota na oznámenie programu valného zhromaždenia. 22. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením odvolateľov, že neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie o absencii porušenia ustanovení zákona, či spoločenskej zmluvy, nakoľko žalobcovia preukázali, že k zvolaniu valného zhromaždenia došlo v rozpore s článkom VII. ods. 7.1.2 spoločenskej zmluvy, keďže lehota 5 pracovných dní pred stanoveným termínom valného zhromaždenia dodržaná nebola. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobcovi v 2. rade bola doporučenou poštou pod číslom H. doručená pozvánka na valné zhromaždenie zvolané na 22.04.2016 na adresu jeho sídla, ktorá je uvedená v spoločenskej zmluve, ako aj zapísaná v obchodnom registri dňa 20.04.2016, t.j. dva pracovné dni pred konaním valného zhromaždenia. Žalobca v 1. rade, ako aj žalobca v 2. rade sa o pripravovanom zasadnutí dozvedeli až dňa 20.04.2016, keď žalobca v 1. rade ako konateľ žalobcu v 2. rade prevzal zásielku s pozvánkou. Z uvedeného je zrejmé, že valné zhromaždenie bolo uskutočnené v rozpore so spoločenskou zmluvou. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že termín konania valného zhromaždenia žalobca v 2. rade namietal aj priamo na valnom zhromaždení, na ktoré poslal splnomocnenú zástupkyňu. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v 2. rade na valnom zhromaždení prítomný bol, a to práve vzhľadom na prítomnosť splnomocnenej zástupkyne. Zhodne so žalobcami je toho názoru, že výklad súdu, že absencia oprávnenia splnomocnenej zástupkyne hlasovať na predmetnom valnom zhromaždení je výlučne vnútorným vzťahom medzi žalobcom v 2. rade a splnomocnenkyňou, je formálny, nakoľko aj z obsahu Zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 22.04.2016 a pripojenej Listiny prítomných na valnom zhromaždení je zrejmé, že spoločník - žalobca v 2. rade v zastúpení konateľa žalobcu v 1. rade nebol prítomný. Uvedené konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, keď v bode 15. uviedol, že mal za preukázané z listiny prítomných, že na mieste žalobcu v 2. rade ako spoločníka nie je uvedený podpis. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že O. Ň.Y., advokátka, ktorej udelil plnú moc na zastupovanie žalobca v 2. rade sa síce zúčastnila na valnom zhromaždení, ale z dôvodu, aby namietla nedostatok v doručovaní pozvánky spoločníkovi podľa spoločenskej zmluvy a žiadne ďalšie úkony v jeho mene nevykonala, keďže na to splnomocnená nebola. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcov, že zhojenie formálnych vád je v zmysle judikatúry povolené len v prípade súhlasu všetkých spoločníkov a súd by mohol posudzovať vadu doručovania pozvánky na valné zhromaždenie ako zhojenú len v prípade, ak by sa žalobca v 2. rade plnohodnotne zúčastnil predmetného VZ a súhlasil by s jeho uskutočnením aj napriek nedodržaniu lehoty ustanovenej spoločenskou zmluvou na doručenie pozvánky. Rovnako tak by bolo nevyhnutné, aby aj ostatní spoločníci netrvali na predpísanom postupe zvolávania VZ. 23. Odvolací súd ďalej s poukazom na platnú judikatúru, na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie uvádza, že súd skúma, či napadnutým uznesením, určenia neplatnosti ktorého sa žalobca domáha, boli obmedzené alebo porušené jeho práva. Od 1.1.2002 podľa § 131 ods. 2 OBZ spoločník môže úspešne žalovať o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia pri splnení zákonných podmienok iba vtedy, ak v dôsledku porušenia zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov boli obmedzené jeho práva spoločníka. To znamená, že pre splnenie podmienky podľa § 131 ods. 2 nestačí, že spoločnosť, neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia ktorej sa spoločník alebo akcionár domáha, porušila zákon, spoločenskú zmluvu alebo stanovy, ale že týmto porušením obmedzila konkrétne právo spoločníka alebo akcionára (ZSP 48/2008). Z uvedeného vyplýva, že žalobu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nie je možné úspešne podať vo „všeobecnom záujme“, ale len ak porušenie zákona, stanov, či spoločenskej zmluvy vyústilo do možnosti porušenia práva spoločníka spoločnosti, ktorý sa vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia dovoláva. Proces zvolania valného zhromaždenia, ktorý nebol v súlade so spoločenskou zmluvou žalovaného v danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu obmedzil právo žalobcu v 2. rade zúčastniť sa a vykonávať svoje práva na valnom zhromaždením, medzi ktoré patrí aj právo zúčastniť sa riadení spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia, právo hlasovať na valnom zhromaždení, právo požadovať informácie a vysvetlenia týkajúce sa spoločnosti, uplatňovať návrhy na valnom zhromaždení, ale aj právo voliť a byť volený do orgánov spoločnosti. V súvislosti so žalobcami namietanou nezákonnou zmenou programu valného zhromaždenia odvolací súd zhodne so žalobcami poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2 Obo/340/98, v zmysle ktorého je aj zmena programu valného zhromaždenia podmienená súhlasom všetkých spoločníkov. Pre zmenu napadnutého rozsudku je rozhodujúca tá skutočnosť, že žalovaný tým, že porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 129 ods. 1 OBZ, neumožnil žalobcom zúčastniť sa na valnom zhromaždení, keďže nedodržal postup pre zvolávanie valného zhromaždenia v súlade s ustanoveniami spoločenskej zmluvy a následne program valného zhromaždenia bol zmenený bez súhlasu všetkých spoločníkov, čo má za následok vyslovenie neplatnosti uznesenia č. 1 a 3, týkajúcich sa doplnenia programu a odvolania žalobcu v 1. rade z funkcie konateľa žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia preukázali splnenie podmienky pre úspešnosť žaloby na vyslovenie neplatnosti predmetných uznesení valného zhromaždenia, preto odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil v časti I. výroku. Vzhľadom na úspech žalobcov v konaní zmenil aj II. výrok o trovách prvoinštančného konania. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd im priznal právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 25. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 27. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).